Paradajky, hoci technicky ovocie, sú často považované za zeleninu a patria medzi najobľúbenejšie plodiny na svete. Každý záhradkár túži vypestovať dokonalú paradajku: pevnú, šťavnatú, sladkú a voňavú. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie paradajok, od výberu odrody až po zber úrody.
Pôvod a vývoj paradajok
Dnešné paradajky majú korene v Andách a rastú v častiach Bolívie, Čile, Kolumbie, Ekvádoru a Peru. Od voľne rastúcej divokej rastliny v Amerike až po tisíce odrôd pestovaných po celom svete, sa dnes paradajky vyvinuli do jednej z najobľúbenejších potravinárskych plodín na svete. Keď boli paradajky v 16. storočí prvýkrát uvedené do Európy, boli malé, zlaté a o veľkosti čerešní. Tento vzhľad im dal názov „zlaté jablká“. Mnoho krajín to považovalo za inšpiráciu a pomenovalo ich zlatými názvami, ako napr. nemecký „goldapfel“. Anglické slovo pre paradajka pochádza zo španielskeho slova tomate, ktoré samotné pochádza zo starovekého aztéckeho jazyka Nahuatl, slova tomatl.
Predpestovanie sadeníc
Paradajky sa radia k rastlinám, ktoré je potrebné predpestovať. Ak by ste sa rozhodli preskočiť tento krok a sadiť paradajky priamo zo semena, narobili by ste si robotu. Ani v tých najhodnejších oblastiach na pestovanie paradajok sa to týmto spôsobom často nevydarí. V obchodoch teda hľadajte semená na predpestovanie paradajok. Ak chcete ušetriť nejaké peniažky, alebo sa radi držíte odskúšaného, rovnako dobre poslúžia aj semienka z minuloročnej úrody. S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca.
Výsev semien je najlepšie realizovať v druhej polovici marca. Ešte aj z aprílových výsevov, keď je už oveľa viac svetla, sa dočkáte dobrej úrody. Semienka vysievajte v pravidelných rozstupoch do kvetináča alebo výsevnej nádoby do výsevného substrátu do hĺbky približne 3 mm.
Predpestované sadenice paradajok sa do skleníka alebo fóliovníka vysádzajú oveľa skôr ako na vonkajší záhon. Výsevnú nádobu umiestnite najlepšie na vnútorný okenný parapet alebo na iné svetlé miesto, kde sa bude teplota pohybovať okolo 25 °C.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať zemiaky v štrkovej pôde?
Len čo paradajky vytvoria jeden alebo dva pravé listy, je najlepší čas na ich presadenie - pikírovanie do plastových či rašelinových kvetináčov. Mladé rastlinky vysaďte pokojne približne o tretinu hlbšie, než pôvodne rástli. Pri pikírovaní použite čerstvý substrát určený na výsev a množenie.
Kedy sadiť paradajky
Prvá vec, ktorú treba pochopiť, keď pestujete paradajky, je, že majú radi teplé počasie. Aj keď sa veľa ľudí pokúša zasadiť paradajky čo najskôr, faktom je, že táto metóda sa nevypláca. Paradajky zasadené skôr než je vhodné sú zbytočne vystavované riziku skorých mrazov a rastline hrozí úhyn. Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok teda je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad touto hranicou (10 ° C). Druhým znakom, že nadišiel čas sadiť paradajky je teplota pôdy. V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C. Na kontrolu teploty pôdy môžete použiť buď teplomer, alebo trik starých materí. Kedysi sa určoval správny čas na pestovanie rajčín tak, že ste zaryli prst do pôdy a vydržali minútu.
Napriek tomu, že poznať čas výsadby paradajok je užitočný, mnoho ľudí zaujíma, ako najneskôr môžu zasadiť paradajky a napriek tomu získať úrodu. Odpoveď na to sa líši v závislosti od odrody paradajok, ktoré máte. Kľúčom k otázke „Je príliš neskoro na sadenie paradajok?“ sú však dni zretia. Keď si kúpite rastlinu, na štítku budú uvedené dni do zretia (alebo zberu). Približne určte dátum prvého mrazu v oblasti, v ktorej žijete. Pokiaľ je počet dní do zretia menší ako počet dní do očakávaného prvého mrazu, môžete svoje paradajky stále sadiť. Všeobecne platí, že väčšina odrôd paradajok potrebuje na úplné dozrievanie 100 dní, ale existuje mnoho veľmi dobrých odrôd paradajok, ktorým na dozretie postačí 50-60 dní.
Čas kedy sadiť priesady paradajok nastáva v polovici mája. Pri výbere miesta na zasadenie, hľadajte také, ktoré je zaliate slnkom. Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy. Niektorí záhradníci dokonca schovajú pod zem takmer celú rastlinu, pretože na stonkách vraj vyrastú nové korene a povedú k väčšiemu množstvu ovocia. Potom diery zasypte zmesou kompostu a zeminy.
Pre vonkajšiu výsadbu paradajok je ideálna druhá polovica mája, teda obdobie po „zamrznutých“. V teplom roku môžete aj trochu zariskovať a niekoľko sadeníc vysadiť aj koncom apríla.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pestovanie kôpru v kyslej pôde
Zdravé a silné sadenice môžete do skleníka alebo fóliovníka vysadiť buď koncom apríla, alebo na začiatku mája. Steny z fólie, polykarbonátu alebo zo skla mladé rastliny ochránia pred nepriazňou počasia, ktoré býva v tomto období ešte stále vrtkavé.
Pri sadeniciach paradajok sa odporúča zahĺbená alebo šikmá výsadba približne o tretinu hlbšie, než boli pôvodne pestované, prípadne po prvé listy. Zo stonky totiž vyrastú nové korene, ktoré sa pripoja k zásobovaniu rastliny živinami aj vodou. Sadenice je možné vysadiť aj naležato.
Rozstupy závisia od pestovateľských podmienok i od vlastností danej odrody. Všeobecne sa pri kríčkových odrodách odporúča rozstup 50 × 60 cm, pri kolíkových 50 × 95 cm.
Oporu v podobe kolíka alebo tyče je ideálne dať k paradajkám hneď pri výsadbe a stonku k nej postupne uväzovať.
Starostlivosť o paradajky
Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Pamätajte, že zdravá paradajka môže byť až 2 metre vysoká a obsypaná stovkou plodov, pričom zaberá relatívne malý priestor (kapusta zaberá viac miesta a produkuje iba jednu hlavu!). Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky. Dajte si pozor aj na to, aby ste nesadili do substrátu, v ktorom ste minulý rok alebo 2-3 pred ním pestovali papriku, paradajku alebo baklažán.
Prečítajte si tiež: Pestovanie v kyslej pôde
Mulčovanie záhona s paradajkami je výhodné nielen z dôvodu obmedzenia klíčenia burín, ale aj pre zníženie potreby zálievky. Dobrou voľbou zvlášť v chladnejších oblastiach je hnedá alebo čierna netkaná textília, pretože pôdu aj ohrieva. Naopak, svetlé organické mulče v podaní drevitej vlny či slamy dokážu brániť prehrievaniu koreňového systému. Prednosťou organických mulčov je ich postupné rozkladanie a obohacovanie pôdy o živiny.
Vhodným susedom pre paradajky je zeler, petržlen či bazalka. Súvislé a jedlé pokrytie pôdy pod rajčinami sa podarí vytvoriť májovým výsevom novozélandského špenátu.
Opakovaná výsadba na rovnaké miesto sa neodporúča pri žiadnej zelenine. Pôda sa totiž jednostranne vyčerpáva. Preto je vhodné pestovateľské záhony striedať a na rovnaké miesto danú rastlinu vrátiť až o niekoľko rokov. Druhým vážnym rizikom opakovaného pestovania sú choroby a škodce.
Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlaky, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode, vtedy viete, že ste to prehnali. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní.
Pridanie kompostu, keď dozrieva prvé ovocie, podporí nový rast. Pomôcť môže aj zriedené rybie emulzné hnojivo, ale dávajte pozor, aby ste to neprehnali.
Na zvýšenie produkcie ovocia by ste mali rastliny pravidelne strihať. Začnite tým, že čo najskôr odstránite všetky malé výhonky vychádzajúce zo stoniek v spodnej časti každého listu. Tie totižn rastlinku zbytočne vyčerpávajú. Rastlinám to pomôže zostať vo zvislej polohe, zlepšiť cirkuláciu vzduchu a vám pestovať lepšie produkty.
Zálievka má byť výdatná. Je lepšie pôdu zaliať poriadnou dávkou vody, aby sa dostala hlbšie do pôdy, ako ju každý deň len ľahko zmočiť.
Listy spodných poschodí postupne slabnú a žltnú, je teda výhodné ich postupne, ako rastlina rastie, odstrihávať. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie, čo je dôležité predovšetkým pri mäsitých odrodách s gigantickými plodmi.
Vylamovanie zálistkov sa vykonáva iba pri kolíkových odrodách, pri kríčkových sa bočné výhony ponechávajú.
Hnojenie paradajok
Paradajky patria medzi plodiny prvej trate, vyžadujú vysoký pomer rýchlo prístupných živín. Najlepšie je jesenné hnojenie hnojom alebo jarné zlepšenie pôdy kompostom.
Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky.
Balkónové rajčiny je vhodné hnojiť biologickými hnojivami a ochrannými prípravkami. Raz za týždeň odporúčame hnojiť do zeme, ďalší týždeň na listy. Paradajky často trpia nedostatkom železa, v dôsledku absencie ktorého dochádza k chloróze - blednutiu / žltnutiu listov rastlín pestovaných na vápnitých pôdach. V takomto prípade odporúčame siahnuť po železitom hnojive.
Choroby a škodcovia
Molice známe ako biele mušky sú najpravdepodobnejším škodcom, ktorý postihuje paradajky. Ich vzhľad sa podobá malým moliam a dospelé jedince kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Rastúce vajíčka sa živia listami a zanechávajú lepkavý sekrét, ktorý priťahuje ďalšie choroby. Na naše šťastie, molice majú prirodzeného nepriateľa, malé osy, ktoré sa nimi živia.
Príčinou vzniku je huba s názvom Phytophthora infestans, ktorá je pôvodcom plesne zemiakovej. Známky sú rýchlo zväčšujúce sa hnedé škvrny na listoch a biely povlak na spodnej strane listov. Je ľahké si všimnúť túto infekciu, pretože sa šíri rýchlosťou blesku a skôr či neskôr je viditeľná n celej rastline.
Vošky delíme na zelené a čierne, no oboje môžu paradajkám dosť poškodiť. Ľahkou pomocou pri napadnutí voškami je nasadenie nechtíka lekárskeho. Ten skutočne priťahuje užitočný hmyz, ako sú lienky a pestrice pruhované („falošné“ osy), ktoré radi jedia vošky. Funguje aj postrek vodou - čiernu mušku jednoducho zrazí z rastliny.
Existuje mnoho druhov vírusu mozaiky, ktoré môžu postihnúť paradajky, ale všetky je možné identifikovať podľa žltých, potom bronzových a zdeformovaných listov. Je to najrozšírenejšia známa choroba rajčín na listoch. Je to veľmi infekčný vírus, ktorý môžu aj ľudia prenášať z rastliny na rastlinu.
Dôležitá je predovšetkým prevencia. Paradajky nepestujte na rovnakom mieste a ani blízko zemiakov. Dodržte odporúčané rozstupy a pri kolíkových odrodách vylamujte zálistky, tak ostane porast vzdušný.
Dôležitý je čo najskorší zásah, choroba dokáže už za niekoľko dní zničiť veľké množstvo rastlín. Chemické postreky chorobu dokážu zastaviť, používajte ich podľa návodu. Dnes už sú dostupné aj prípravky s obsahom priaznivých baktérií či húb, ktoré patogén buď ničia, alebo mu bránia sa ďalej rozvíjať. Účinné sú aj prostriedky na báze bylinných výluhov, tie používajte najmä preventívne.
Bohužiaľ, v posledných rokoch sa u nás šíri nebezpečný škodca - bzdocha zeleninová (Nezara viridula). Je veľmi podobná našej, pre záhradu neškodnej bzdoche zelenej. Škodí cicaním a má niekoľko generácií do roka, pričom každá je škodlivá. Keďže výskyt môže byť masívny, použite proti nim prírodný postrek.
Praskanie plodov a iné problémy
Plody väčšinou praskajú pri nárazovej zálievke alebo náhlom a výdatnom daždi po období sucha. Vtedy praskne akákoľvek odroda. Je však pravda, že niektoré odrody sú proti praskaniu odolnejšie.
Čierne prepadnuté škvrny na spodnej časti plodu zvyčajne znamenajú nedostatok vápnika v pôde. Pri výskyte pôdu aktuálne vyhnojte hnojivom s vysokým podielom vápnika. Dobrým riešením je tiež zálievka pôdy s prídavkom drevného popola.
Niekedy sa listy krútia z dôvodu nedostatku vody alebo pri výkyvoch teplôt. Keď sa však krútia smerom nahor a sú aj deformované, môže ísť o napadnutie parazitom stolbur.
Odrody paradajok
Existuje mnoho odrôd paradajok, ktoré sa líšia farbou, veľkosťou, tvarom a chuťou. Môžu byť žlté, ružové, fialové, čierne a dokonca aj biele.
Základný rozdiel je charakter rastu, s ktorým následne súvisí odlišná starostlivosť. Zatiaľ čo pri kolíkových paradajkách je naším cieľom zapestovať rastliny s rovnou a nerozvetvenou stonkou, v prípade kríčkových odrôd ju necháme rozvetviť. Kolíkové paradajky sú pomerne vysoké a sadenicu postupne uväzujeme k pevnej a vysokej opore v podobe kolíka alebo špirálovej tyče. V porovnaní s nimi sú kríčkové paradajky o dosť nižšie a oporu nepotrebujú.
Medzi obľúbené odrody patria:
- Tornádo F1: klasická odroda paradajok, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody.
- Karla: stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi. Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína.
- Pavlína: rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi.
- Sungold F1: táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.
- Tumbling Tom Yellow: Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
- Mirado Red:Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.
- Oxheart: Tzv.
Pestovanie paradajok v nádobách
Ak nemáte okrasnú záhradu, stále je možné pestovať zdravé paradajky v nádobách, či vreciach. Vyberte si na to také kvetináče, aby mali korene paradajok dostatočný priestor na zdravý rast. Na dosiahnutie najlepších výsledkov pestujte zakrpatené a malo ovocné odrody. Dobré je na to napríklad pestovanie cherry paradajky. Pre výsadzbu vyšších odrôd použite oporné kolíky, o ktoré rastliny priviažete. Využívajú sa na to často tenké drevené hranoly, alebo tyče. Kolík/ tyč umiestnite približne 40 cm do zeme. Vedľa tyče vyhrabte asi 20 cm hlbokú jamu na priesady a nezabudnite poliať. Na prvý raz to môže byť aj 5 l. Jamku následne zasypete zeminou, poctivo pritlačíte a znovu polejte.
Pestovanie paradajok na balkóne alebo na terase v kvetináčoch je pomerne obľúbené. Veľa práce ušetrí samozavlažovací kvetináč. Na tento účel sa výborne hodia hlavne miniatúrne odrody. Vysokým odrodám je nutné dopriať väčšie nádoby, minimálne 30 litrov na jednu rastlinu.
Na balkóne sa hodia kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje.
Zber úrody
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.
Využitie paradajok
Paradajka je technicky ovocie, ktoré sa niekedy považuje za zeleninu. 600 000 semien paradajok putovalo na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a potom sa pestovalo v triedach po celej Kanade v rámci experimentov „Tomatosphere I, II, III a IV“.
Majú niektoré protizápalové vlastnosti a sú spojené so zdravím srdca a mozgu. Sú tiež dobrým zdrojom draslíka, ktorý je spojený so znížením zvýšeného krvného tlaku v tele.
Hoci kečup vyrobíte takmer zo všetkých odrôd, na tento účel sa najlepšie hodia plody z kríčkových odrôd. Výborná je napríklad odroda ‘Šejk’, ktorá v plodoch obsahuje vysoký podiel lykopénu, teda červeného farbiva.
Hoci sa dajú sušiť takmer všetky odrody, najlepšie sa sušia hlavne mäsité odrody s hutnou dužinou a menším obsahom vody.
Plody je nutné zbaviť stopiek, umyť, zľahka osušiť, nakrájať na polovičky alebo väčšie plody na plátky hrubé približne 1,5 cm.
Každá odroda - farebná, ale aj červená - sa odlišuje nielen chuťou, ale aj obsahom vody a hustotou dužiny, čo sa tiež podpisuje na chuťovom pôžitku. Zatiaľ čo žlté paradajky vám môžu pripadať viac sladké, zelené skôr kyslejšie.