Dôkladná príprava pestovateľských záhonov je jedným z dôležitých predpokladov dobrej úrody a krásnych kvetov. Osobitnú pozornosť venujte príprave pôdy pre rastliny, ktoré budú na danom mieste rásť niekoľko nasledujúcich rokov. Kvalitná príprava pôdy zabezpečí, že sa rastliny lepšie zakorenia, budú silnejšie a vitálnejšie. Ak je to možné, pripravte pôdu niekoľko týždňov vopred, aby si dobre sadla. Neupravujte rozbahnenú alebo veľmi mokrú pôdu, pretože to poškodzuje jej štruktúru.
Príprava pôdy pred výsadbou
Atraktívne a celú sezónu kvitnúce trvalkové záhony dosiahnete aj vďaka kvalitnej príprave pôdy pred prvými výsadbami. Postupujte nasledovne:
- Odstráňte burinu: Najskôr odstráňte všetku trvácu burinu aj s koreňmi, pretože mnohé druhy dokážu vyrásť aj z ponechaných kúskov.
- Zryte stanovište: Stanovište dôkladne zrýľujte, a to aspoň do hĺbky rovnajúcej sa výške čepele rýľa. Ak je pôda zhutnená, bude vhodnejšie kopať ešte hlbšie.
- Pridajte kompost: Popri rýľovaní primiešajte do zeminy dostatok kvalitného a preosiateho kompostu. Zlepší vlastnosti pôdy a doplní živiny.
- Vytvorte záhony: Pre ľahší prístup vytvorte záhony so šírkou maximálne 1,2 m. Keď si na začiatku kvalitne pripravíte zeminu, neskôr ju už nekopte.
Kyslá pôda a jej vlastnosti
Niekde je pôda kyslá, inde zásaditá alebo neutrálna. Kyslosť pôdy sa meria v pH. Neutrálna hodnota je 7. Ak je hodnota nižšia, hovoríme o kyslej pôde. Čím je kyslejšia pôda, a teda pH nižšie, tým je pre rastlinky viac toxická. Na veľkej väčšine územia Slovenska máme mierne kyslé, kyslé a neutrálne pôdy. Podiel alkalických pôd je minimálny.
Keď sa pôda stane príliš kyslou, môže to veľmi sťažiť maximalizáciu výnosu poľnohospodárskych plodín. Kyslá pôda má za následok menej dostupných živín a tým pádom aj nižší výnos. Ak je pôda príliš kyslá - alebo má nižšiu hladinu pH - vytvára to toxické prostredie pre plodiny.
Problémy s kyslou pôdou
Asi najdôležitejším faktorom pre rýchly a zdravý rast rastlín je stav pôdy a jej kyslosť, resp. hodnota pH.
Prečítajte si tiež: Kapustnica s údeným mäsom
Riešenie problémov s kyslou pôdou
Aby sa zabránilo vysokej kyslosti pôdy, môže sa pristúpiť k určitým úpravám pôdy na zvýšenie úrovne pH a neutralizáciu kyslej pôdy. Keď sa pôda stane kyslou, je najlepšou praxou aplikovať vápno, kde sa pestujú plodiny, ako spôsob zvýšenia pH a zníženia kyslosti. Poľnohospodárske vápno je najúčinnejšou cestou na zvýšenie hodnôt pH s cieľom zlepšiť zdravie plodín a produkciu.
Vápnenie pôdy
Poľnohospodárske vápno je prípravok na úpravu pôdy zvýšením úrovne pH. Je vyrobený z drveného vápenca, ktorý obsahuje prírodné živiny na podporu zdravého rastu rastlín. Keď sa vápno pridáva do pôdy, rozpúšťa sa a uvoľňuje zásadu, ktorá pôsobí proti kyslosti pôdy alebo ju neutralizuje.
Vďaka nižšej kyslosti sa zhusťuje koreňový systém rastlín. Vápno citeľne znižuje hladiny železa a mangánu v pôde, ktoré zapríčiňujú kyslosť pôdy. Zároveň zvyšuje mikrobiálnu aktivitu.
Druhy vápna
V záhradníctve sa najčastejšie používajú 2 druhy vápna:
- Dolomitický vápenec
- Dusíkaté vápno
V závislosti od vlastností vašej pôdy môže vyžadovať jeden alebo druhý typ vápna. Môžete dokonca vyžadovať kombináciu oboch materiálov na vápnenie.
Prečítajte si tiež: Klasické francúzske zemiaky
Dusíkaté vápno, okrem samotného vápenca, obsahuje cca 20% organicky viazaného dusíka. Výhoda dusíkatého vápna spočíva aj v likvidácii slimákov a ich vajíčok. Je preukázané, že správna aplikácia dusíkatého vápna znížila množstvo slimákov až o 90%. Bez dusíka a horčíka nemôžu rastliny dosiahnuť zdravý rast.
Výhody vápnenia
- Zlepšenie fixácie dusíka: V prípade strukovín môže poľnohospodárske vápno pomôcť zlepšiť fixáciu dusíka. Toto je proces, pri ktorom baktérie, ktoré žijú v koreňoch strukovín, sú schopné premeniť atmosférický dusík na živiny, ktoré môžu plodiny využiť.
- Zlepšenie účinnosti hnojív a herbicídov: Vápno zlepšuje účinnosť hnojív a herbicídov. Vďaka tomu sú rastliny pripravené prijímať viac živín z hnojenia a má to ekonomické dôsledky aj pre vás, keďže hnojenie v podstate „nespláchnu“ najbližšie výdatné dažde.
- Dlhodobé riešenie: Pokiaľ ide o finančné výhody, do poľnohospodárskeho vápna pre plodiny sa oplatí investovať. Poľnohospodárske vápno je dlhodobým riešením na zabezpečenie maximálnej úrody.
Kyslomilné rastliny
Kyslomilné rastliny milujú pôdu s nízkym pH. Svojich zástupcov pritom majú ako na poli trvaliek, tak aj kríkov, ovocia a dokonca zeleniny. Aby však tieto rastliny dobre rástli, bohato kvitli alebo plodili, treba im vytvoriť správne podmienky.
Trvalky do kyslej pôdy
Trvalky do kyslej pôdy sú rastliny, ktorým sa darí v pôde s nižším pH - teda v kyslom prostredí. Ak máte na záhrade rašelinitú, lesnú alebo inak kyslú pôdu, môžete si vybrať z celého radu krásne kvitnúcich a nenáročných druhov.
Medzi najznámejšie rastliny do kyslej pôdy sa radí vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea). Vres kvitne od augusta do októbra a vyniká fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi, zatiaľ čo vresovec poteší svojim skorým kvitnutím už vo februári. Obe rastliny tvoria husté, nízke kríky a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny.
Nemenej obľúbené trvalky sú aj rododendrony (Rhododendron) alebo hortenzie kalinolisté (Hydrangea macrophylla), ktoré v kyslej pôde vykvitajú sýto modro a zaujmú tak na prvý pohľad.
Prečítajte si tiež: Tradičná zemiaková polievka
Pokiaľ máte v záhrade k dispozícii skôr tienisté miesto, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie najrôznejších papradí, ktoré tu vnesú textúru zelených listov.
Špecifické požiadavky kyslomilných rastlín
Kyslomilné rastliny vyžadujú špecifický typ pôdy s nízkym pH, ideálne medzi 4,0 až 6,0, podľa konkrétneho druhu. Takýto substrát musí byť nielen kyslý, ale aj vzdušný, dobre priepustný a bohatý na organickú hmotu.
V obchodoch pritom možno bežne zakúpiť špeciálne namiešané substráty na pestovanie rododendronov, čučoriedok a ďalších kyslomilných rastlín.
Kyslomilné kvety majú špecifické nároky nielen na pôdu, ale aj na hnojenie. Veľa ľudí sa preto zaujíma o to, ako hnojiť kyslomilné rastliny. Dôležité je pamätať na to, že neznášajú vápnik a vyžadujú živiny v takej forme, ktorá nenaruší kyslé pH pôdy. Použitie bežného hnojiva môže byť pre tieto rastliny škodlivé - pH sa môže posunúť do neutrálnej až zásaditej oblasti a rast rastlín sa spomalí alebo úplne zastaví.
Kyslomilné ovocie a zelenina
Kyslá pôda nie je doménou len okrasných trvaliek - darí sa v nej aj niektorým ovocným kríkom. Aby sa im darilo, vyžadujú aj pôdu s nízkym pH, pravidelnú zálievku a dôsledné mulčovanie.
Pravdepodobne najznámejších zástupcom kyslomilného ovocia sú čučoriedky. Rozhodnúť sa môžete pre pestovanie kanadských čučoriedok (Vaccinium corymbosum). Tie sú obľúbené nielen pre svoje veľké plody, ale aj lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov.
Ďalším vďačným kríkom je brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), nízka rastlina s drobnými lesklými listami, ktorá kvitne bielo a neskôr vytvára červené bobule.
Zabudnúť nesmieme ani na kľukvu veľkoplodú (Vaccinium macrocarpon) - známu pod názvom americká brusnica.
Zatiaľ čo väčšina bežne pestovanej zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú aj výnimky, ktorým sa darí lepšie skôr v kyslejšej pôde.
Typickým zástupcom môžu byť zemiaky, ktoré priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie.
Kyslomilné kríky
Kyslomilné kríky dokážu vytvoriť efektnú kvetinovú scenériu, ponúknuť úrodu chutného ovocia alebo poslúžiť ako pôdopokryvné rastliny.
Jedným z najobľúbenejších kyslomilných kríkov je už spomínaný rododendron, ktorý na prvý pohľad upúta pozornosť svojim mohutným kvetenstvom.
Zaujímavým a celoročne atraktívnym kerom je pieris japonský (Pieris japonica). Je vždyzelený a kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi. Okrem toho stojí za zmienku aj vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea).
Kyslomilné kríky potom môžu byť aj jedlé. Typickým zástupcom už spomínanej kanadskej čučoriedky. Do tejto kategórie sa ale radí aj brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon) alebo muchovník (Amelanchier).
Pestovanie rododendronov: Špecifické požiadavky
Väčšina druhov rododendronov pochádza z horských oblastí Číny, Nepálu, Severnej Ameriky a Japonska. V prirodzených podmienkach rododendrony rastú takmer vždy v stredne súdržnej zemine alebo ľahkých priepustných a kyslých pôdach. Pred zasadením krov pôdu primerane pripravte. Ak je pôda ľahká a piesčitá, stačí ju do hĺbky 30 ‐ 50 cm vymiešať s kyslou listovou alebo vresovou zeminou, rozloženou lesnou humóznou vrstvou alebo jednoducho rašelinou vo vysokom pomere 1:1.
Rododendrony si vyžadujú trvale vlhkú pôdu, ale zároveň neznášajú stojatú vodu v oblasti koreňové ho balu a nedostatok vzduchu. Pri ľahkých a priepustných pôdach sa stretneme skôr s problémom nedostatku vody, v období sucha preto musíme rastliny polievať - najlepšie mäkkou vodou (dažďovou). Pri ťažkých a priepustných pôdach hrozí zvýšené množstvo vody a nezriedka dochádza k duseniu rastlín. Záhony rododendronov preto musia byť vybavené veľmi dobrou drenážou.
Pri sadení rastlín v tieni alebo polotieni, vo väčších skupinách, na miestach chránených proti vetru, v blízkosti záhradného jazierka alebo umelého prameňa, zvyšujeme vlhkosť vzduchu v ich blízkosti, čím vytvárame náhradu ich prirodzeného prostredia. V jemnom polotieni sa zvyšuje odolnosť rastlín proti mrazu a predlžuje sa doba kvitnutia. Treba však zdôrazniť, že rododendrony nie sú výrazne tieňomilné rastliny (lepšie znášajú slnečné stanovište, ako úplný tieň).
Rododendrony by sa mali vysádzať v skupinách po niekoľko desiatok rastlín vo vzdialenosti 30 ‐ 40 cm voľného priestoru medzi korunkami krov. Tato vzdialenosť medzi rastlinami postačí na približne 3 ‐ 5 rokov. Rastliny rozsaďte, ak sa začnú navzájom dotýkať vetvami.
Rododendrony majú plytký koreňový systém a neznášajú vysoké zasolenie pôdy (vysoké dávky minerálneho hnojiva), preto im vytvorte rovnomerný prístup k živinám. Túto podmienku najľahšie splníte použitím jemného organického hnojiva (pokiaľ je k dispozícií) alebo hnojiva s dlhodobou účinnosťou (typ Osmocote alebo Multicote). V prípade mladých rastlín vysokých do 1 m dávkujte 50 ‐ 70 g/m2. Pri starších rastlinách dávku primerane zvýšte približne o 30% a pre rododendrony trpasličie, botanické druhy a azalky japonské dávku zmenšíte o polovicu. Plná hrsť zodpovedá približne 70 g hnojiva.
Odtrhávaním odkvitnutého kvetenstva zabránite vzniku plodov a semien. Azalky sú kry patriace do rodu Rhododendron, ktorým na zimu opadáva lístie. Aj keď majú podobné nároky ako vyššie uvedené rododendrony, ich pestovanie je jednoduchšie. Predstavujú dokonalý, takmer po celý rok farebný doplnok skupiny azaliek, rododendronov a ihličnanov.
Pestovanie vresov a vresovcov
Vresy a vresovce sú náročné na ľahkú a kyslú pôdu“ najlepšie je vysádzať ich v hlúčikoch (viacero kusov rovnakého druhu) v hustote 10‐15 ks/m2. Kríčky nesadíme príliš hlboko, len toľko, aby bol koreňový bal zakrytý novou zeminou.
Vresy a vresovce sa musia pristrihávať každý rok. Vresy kvitnúce v lete a na jeseň pristrihávame na jar, pred začiatkom vegetácie, pričom odstraňujte celé odkvitnuté kvetenstvo.
Vresy a ešte viac vresovce sú citlivé na mrazy a mrazivé vetry.
Pestovanie magnólií
V závislosti od odrody ich poznáme ako väčšie kry ale stromy. Pri plánovaní nákupu magnólií pre ne musíme pripraviť postačujúce miesto v záhrade. Obľubujú teplé a tienisté stanovištia, darí sa im na stredne súdržnej, úrodnej a jemne kyslej pôde.
Najhodnotnejšie druhy a odrody magnólií sú citlivé na mráz, predovšetkým v mladom veku. Ak preto chcete predísť riziku úhynu rastlín, zakrývajte ich počas prvých 3‐4 zím po zasadení slamou, papierom alebo špeciálnou textíliou.
Čo nasadiť pod ihličnany?
Pod ihličnanmi môže byť pestovanie rastlín výzvou. Kvôli hustému tieneniu, kyslému pH pôdy a suchým podmienkam je výber rastlín obmedzený. Našťastie, existuje množstvo rastlín, ktoré sa môžu pod ihličnanmi úspešne ujať.
Trvalky sú obľúbené pre svoju nenáročnosť a schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam. Zimozeleň (Vinca minor): Zimozeleň si zachováva svoje zelené listy počas celého roka a počas kvitnutia vás obdaruje svojimi krásnymi fialovými kvietkami. Použitie mulču pomôže udržať vlhkosť a zabráni rastu buriny.
Nie všetky rastliny sú vhodné do prostredia pod ihličnany. Výsadba pod ihličnany môže byť výzvou, no s vhodným výberom rastlín a správnym prístupom sa dá dosiahnuť krásny a funkčný priestor. Rastliny ako hosty, paprade, pľúcnik či vresy sú skvelou voľbou, ktorá dokáže premeniť tmavé a suché miesto na záhrade na živú a pestrofarebnú oázu.