Pestovanie ovocia vo vlhkej pôde môže byť náročné, ale s vhodnými technikami a správnym výberom rastlín je dosiahnuteľné. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pestovaní ovocia vo vlhkej pôde, od výberu rastlín až po starostlivosť o ne.
Pestovanie ovocia a zeleniny v byte
Ak žijete v byte a nemáte záhradu, nezúfajte. Vlastnú úrodu si môžete vypestovať aj na balkóne. Sladké jahody, paradajky, pažítka či chilli papričky môžu vyrásť aj u vás doma.
Výber vhodných rastlín na balkón
Mnohé balkóny sú orientované na juh alebo západ, čo poskytuje zelenine, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány, papriky, feferónky alebo uhorky, ideálne slnečné miesto. Na balkóne môžete pestovať aj zeler, mrkvu, šalát, špenát, mangold, zemiaky, cibuľu, reďkovky a bataty. Veľmi vďačné sú jahody v závesných nádobách a tiež jednoročné maliny. Z exotickejších rastlín je balkón vhodný na sezónne pestovanie citrusov a tiež figovníka, granátového jablka a banánovníka.
Pestovanie zo semien a starostlivosť o priesady
Pri pestovaní zo semien si dajte pozor, aby ste ich nedali veľa do jedného sadbovača. Polievajte ich len orosovačom. Hneď ako vaša priesada začne príliš hustnúť, je potrebné rastlinky rozsadiť. Opatrne ich vyberte aj s korienkami a vložte do kvetináča. Do kompletného presádzania zo sadbovača sa neponáhľajte. Ak ste semienka zasadili v marci, ideálny čas na presadenie bude v máji.
Začiatkom jari sa začnú záhradkárstvá plniť prvými priesadami na sadenie. Zaobchádzajte s nimi rovnako, ako keby ste si ich vypestovali u seba doma. Priesady len presadíte do väčších kvetináčov, ktoré obsahujú vhodný substrát. Pri kúpe priesad šetríte časom, no na druhej strane neviete, v akom substráte a v podmienkach daná sadenička rástla. Navštívte preto len overené záhradkárstvá a pestovateľov. Pri pestovaní zo semien máte najväčšiu istotu v tom, v akom prostredí vaše rastliny rástli. Užitočným pomocníkom pri pestovaní sú aj balkónové skleníky a mini skleníky, ktoré ich chránia pred výkyvmi jarného počasia. Výhodou je aj fakt, že takto sadeničky nezaberajú priestor vo vašom interiéri.
Prečítajte si tiež: Jednoduchá úroda zemiakov
Tipy na pestovanie vybraných druhov
- Bylinky: Bylinky sa oplatí pestovať na balkóne. V záhradkárstve si kúpte substrát, ktorý je vhodný na pestovanie byliniek. Pri zalievaní to nepreháňajte. Ligurček, pažítka a petržlenová vňať budú prosperovať aj na tienistom balkóne. Rozmarín, majoránka, kôpor a oregano naopak potrebujú veľa slnka. Bazalka sa zmestí medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si budú pomáhať.
- Reďkovky: Sú rýchlo rastúce rastliny, ktoré sa dajú pestovať v nádobách a nevyžadujú veľa priestoru. Na pestovanie reďkoviek je ideálna nádoba s hĺbkou aspoň 15 cm. Veľmi dobre rastú v priepustnej, humóznej a mierne vlhkej pôde. Reďkovky potrebujú pravidelné zalievanie, pretože vysychajú rýchlejšie ako iné rastliny. Tieto červené guličky uprednostňujú slnečné lúče pred tieňom. Ideálne miesto pre pestovanie reďkoviek je na južnej alebo juhozápadnej strane balkóna. Reďkovky sú hotové na zber asi po 4 až 6 týždňoch od výsevu.
- Chilli papričky: Pestovanie chilli papričiek výrazne narástlo na popularite za posledné roky. Chilli papričky potrebujú veľa priestoru pre rast, preto vyberte dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 20 cm. Pre chilli papričky vyberte pôdu s vysokým obsahom živín a dobre priepustnú. Rastliny sú náročné na živiny, budete ich musieť prihnojovať každé 2 týždne. Chilli papričky pochádzajú z Južnej Ameriky, sú to teplomilné rastliny.
- Pažítka: Pažítka je skvelou rastlinou pre začiatočníkov. Táto aromatická bylina sa dá ľahko pestovať a dodáva jedinečnú chuť do všetkých pokrmov. Zasadiť ju môžete do okrúhleho kvetináča s priemerom aspoň 20 cm. Ako substrát použite piesčitú pôdu, do ktorej pridáte kompost. Pažítka má rada vlahu, no s polievaním to nepreháňajte - je citlivá na kyslú a mokrú pôdu. Opatrný buďte aj s umiestnením kvetináča a vyhnite sa priamemu slnku. Pažítku môžete zbierať kedykoľvek počas vegetačného obdobia.
- Hrášok: Hrášok je výborná voľba na pestovanie na balkóne. Bude sa mu dariť, ak ho zasadíte do hlbokej nádoby (aspoň 30 cm) s drenážnymi otvormi. Hrášok zasaďte do zásaditej dobre priepustnej vlhkejšie pôdy. Umiestnite ho na slnečné miesto, avšak nie na priame svetlo. Rastlinu zalievajte primerane. Nepotrebuje príliš veľa vody, ale zároveň však pôda nesmie vyschnúť. Len čo bude mať rastlina dva až tri pravé listy, pripevnite ich k pevnej opore, napríklad k oblúkom GILDO alebo tyči HOMS. Hrášok je vhodný na konzumáciu po 50 až 70 dňoch od výsadby.
- Paradajky: Paradajky sú obľúbenou zeleninou a skvelou voľbou pre balkónové záhradkovanie. Ak chcete pestovať paradajky na balkóne, musíte si vybrať druh paradajky, ktorý sa hodí na pestovanie v kvetináči. Dobre sa osvedčili druhy ako Cherry Tomatoes alebo Patio Tomatoes. V záhradkárstve kúpite substrát vhodný na pestovanie paradajok. Takáto zemina má optimálne zloženie, dobre zadržiava vodu a obsahuje dostatočnú dávku potrebných živín. Balkónové paradajky hnojte približne každé 2 až 3 týždne. Keď paradajky začnú rásť, podväzujte ich k opore, aby sa nepolámali.
- Jahody: Väčšina druhov jahôd potrebuje dostatok slnečného svetla, preto by ste mali nájsť priestor na balkóne, ktorý je najviac exponovaný k slnku. Pôda pre jahody by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny, v záhradkárskych potrebách kúpite aj špeciálny substrát určený na pestovanie jahôd. Jahody polievajte pravidelne, každý druhý deň, počas horúcich dní aj každý deň. Majú radi vlhkú pôdu, nie však premočenú.
Balkónové plodiny a ich odrody
Slovenské balkóny nekrášlia len tradičné kvitnúce muškáty či petúnie, ale aj všakovaké jedlé rastlinky. Ponúkame vám prehľad najbežnejších plodín, ktoré sa dajú hravo vypestovať aj v nádobách.
- Paradajky: Medzi odrodami nájdete trpasličie, určené priamo na balkón, prípadne iné odrody nižšieho vzrastu. Vybrať si môžete aj z rôznych farebných variet červených, oranžových či žltých (odrody Venus, Vilma, Bajaja, Aztek). Paradajky potrebujú slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Taktiež potrebujú hnojenie počas celej doby rastu, kvitnutia a plodenia. Polievanie je potrebné, až keď je pôda zvrchu presušená.
- Jahody: Existujú odrody, ktoré vám budú rodiť postupne, od jari do jesene. Aj medzi týmito stálerodiacimi druhmi máte na výber podľa veľkosti plodov či farby kvetov. Pri pestovaní na balkóne sa vyhnete najväčším problémom záhradkárov - hnilobe, slimákom a vtákom. Zálievka je potrebná až po preschnutí vrchnej vrstvy substrátu. Ak chcete poriadnu úrodu, musíte hnojiť počas celej doby pestovania.
- Bylinky: Výber vôní a chutí sa počíta v desiatkach. Bylinky sú veľmi vhodnými kandidátkami na balkón, pretože sú pestovateľky nenáročné a ako pomocníci pri varení sa uplatnia v každej kuchyni. Ligurček, pažítka a petržlenová vňať budú prosperovať aj na tienistom balkóne. Rozmarín, majoránka, kôpor a oregano naopak potrebujú veľa slnka. Bazalka sa zmestí medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si z pohľadu alelopatie budú pomáhať.
- Paprika: Vyžadujú takmer identické podmienky pre pestovanie a starostlivosť ako paradajky. Na pestovanie v kvetináčoch je vhodná väčšina odrôd papriky aj chilli papričiek. Najviac sa odporúča odroda Hamík, ktorá rodí drobné oranžové plody, ktoré sú už na oko sympatické. Sú sladké a takmer bez semien, obľubujú ich aj deti. Medzi nové balkónové odrody patria aj červená Rela a žltá Yala. Pokiaľ obľubujete pikantné, v nádobách sa darí aj chilli papričkám či baraním rohom.
- Hrach: Je dobrou správou, že aj hrach, plodinu, ktorá dobre odoláva slabším mrazom, vieme vypestovať v nádobách. Stačí nám 25 cm hlboký kvetináč a opora. Semená sadíme do hĺbky 5 cm v rozostupoch 10 cm. Hrach má rád dostatok vlahy, preto udržujeme pôdu stále vlhkú. Vybrať si môžete z obyčajných, cukrových a dreňových odrôd.
- Tekvice, cukety a uhorky: Na balkón sú vhodné predovšetkým cukety. Pokiaľ dostatočne hnojíte a zalievate, výnosnosť rastlín je vysoká, preto úplne postačí aj jedna či dve sadenice a máte záruku sebestačnosti na celé leto a jeseň. Tekvice sú na rozdiel od cukiet ťahavé, preto potrebujú vytvoriť oporu, či pomocnú „dráhu“ zo špagátu.
- Zelené lístky: Listová zelenina patrí medzi najuniverzálnejšie balkónové rastliny. Sú takmer bezúdržbové. Stačí sadiť a pravidelne polievať. Keďže po odtrhnutí listu z koreňa ďalší list nenarastie, je nutné pomedzi už rastúce lístky pravidelne dosievať nové semená, napríklad v týždenných intervaloch. Výber je skutočne veľký. Môžete sa rozhodnúť pre jednodruhový šalát, ale väčšiu rozmanitosť nájdete v praktických baleniach mixov.
- Uhorky: Okrem slnka potrebujú dostatok vlahy a pravidelné hnojenie. Pri výbere správneho miesta na posadenie musíme brať do úvahy fakt, že uhorka je popínavá rastlina, teda bude vyžadovať oporu, napríklad mriežku.
- Reďkovka: Slúži ako jarná predplodina. Z jedného 30 cm hrantíka viete nazbierať pomerne veľa plodov. Reďkovky sadíme do dvoch riadkov s odstupom 5 cm.
Vhodné kvetináče a príslušenstvo na balkón
Na bohatú úrodu zelenina navyše potrebuje dostatok priestoru pre korene. Mrkva napríklad potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm. Kvetináče na paradajky a uhorky by mali mať minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku. Uhorky, cukety a hrach navyše potrebujú oporu pre popínavé rastliny. Preto ich pestujte pred špalierom alebo zastrčte do substrátu mriežku pre popínavé rastliny, aby sa výhonky rastlín na nich uchytili. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám. Etažér na rastliny sa hodí pre vzpriamene rastúce rastliny, ako je bazalka alebo rozmarín.
Kvetináče
Bylinky môžete pestovať v kvetináčoch s priemerom približne 15 cm. Na čili a papriku je dobré zvoliť väčšie kvetináče s objemom 5 až 7,5 l, paradajky potrebujú s 15 až 20 l trochu viac miesta. Veľkosť kvetináčov vždy ale závisí aj od veľkosti a odrody príslušnej rastliny. Okrem toho by kvetináče vždy mali mať odtokový otvor, aby sa zabránilo zamokreniu. Na pestovanie zemiakov sú dostupné kvetináče s vyberateľnou vnútornou časťou, ktorá vám uľahčí zber hľúz.
Balkónové hrantíky
Na pestovanie zeleniny môžete použiť aj balkónové hrantíky. Zvoľte ale druhy zeleniny, ktoré nerastú veľmi do šírky, ani sa príliš hlboko nezakoreňujú. Vzhľadom na šírku sa ale môžu pestovať vedľa seba iné druhy zeleniny. Vhodné sú bylinky, šaláty a reďkovky. Ďalšia výhoda: Hrantíky majú vo väčšine prípadov už integrované odtokové otvory.
Pestovateľské vrecia a tašky
Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky. Tie sú väčšinou vyrobené z pevnej PVC tkaniny, ktorá prepúšťa vodu a vzduch. Okrem zemiakov sa do pestovateľských tašiek dajú pohodlne vysadiť aj bylinky a iné druhy zeleniny. Výhoda: Vďaka rukovätiam ich môžete v závislosti od veľkosti jednoducho preniesť na iné miesto alebo dokonca zavesiť. Okrem toho sa po sezóne dajú priestorovo úsporne uschovať.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Balkónový vyvýšený záhon
Aj na balkóne máte možnosť vytvoriť vyvýšený záhon - predpokladom však je dostatočná nosnosť vášho balkóna. Bezpečným riešením sú vyvýšené záhony, ktoré stoja na nohách a pri ktorých kvetináč nesiaha až na zem. S takýmito hybridmi vyvýšeného záhona a vegetačného stola rovnako nezaťažujete chrbát pri práci ako pri skutočnom vyvýšenom záhone, avšak pre chýbajúcu hĺbku kvetináča odpadajú typické vrstvy vyvýšeného záhona. Okrem toho majú nižšiu hmotnosť a poskytujú ešte dodatočný odkladací priestor na uloženie vášho záhradného náradia alebo ďalších kvetináčov. Takéto vyvýšené záhony si môžete kúpiť alebo s…
Netradičné ovocné stromy
Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé.
- Rakytník (hippophae rhamnoides) nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.
- Ásimina trojlaločná (asimina triloba) známa aj pod názvom Paw Paw je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad. Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.
- Hurmikaki (diospyros kaki) tiež patria medzi netradičné ovocné stromy v našich záhradách, no postupne sa stávajú stále populárnejšími. Ovocné stromy Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd týchto exotických ovocných stromov je naozaj široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi, a bez jadierok (partenokarpické). Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).
- Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi (actinidia) a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.
- Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu.
- Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.
- Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách. Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).
- Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo. Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch.
- Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.
- Jujuba (Ziziphus), známa aj pod názvom čínska ďatľa produkuje chutné, chrumkavé plody, sladkosťou a chuťou podobné menším jablkám (ak sa nechajú na strome, tak zhnednú, zvráskavejú a sú ešte sladšie a chutnejšie) a pritom je prekvapivo odolná voči našim klimatickým podmienkam. Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.
Orech kráľovský (Juglans regia)
Orechy majú pre ľudí mnoho významov. Asi tým najdôležitejším sú ich plody, teda orechy, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok. Orechy vysádzame ideálne na plné slnko, prípadne do mierneho polotieňa - vždy ako solitéry. Vhodná pôda je stredne ťažká, hlinitá až hlinitopiesčitá. Substrát by mal byť neustále vlhký. Strom je vysoký, široký a pôsobí majestátnym dojmom. Počas jari sa na vetvách objavujú samčie a samičie kvety, ktoré produkujú pomerne veľa nektáru, a tak lákajú do svojej blízkosti opeľovače. Orech sa v záhradách pestuje najmä pre plody, ktoré sa nazývajú vlašské orechy. Využitie nájdu aj listy, najmä v kozmetickom priemysle a ľudovom liečiteľstve. Junglon získavaný z orechov sa používa v boji s črevnými parazitmi. Údajne tiež pomáha ničiť baktérie spôsobujúce zubný kaz. Samotné plody, teda vlašské orechy, majú na ľudské zdravie veľký vplyv.
Pokiaľ vysádzame viac kusov, dodržujeme rozostupy 14 metrov medzi jednotlivými stromami. Jama by mala mať veľkosť ideálne 50x50 centimetrov, najlepšie však 60x70 centimetrov. Najlepším variantom, ako pestovať orech, je zakúpiť si už predpestovanú drevinu. Vybrať si môžete z rôznych odrôd a veľkostí sadeníc. Výhodou väčších sadeníc je, že sú staršie a na plody nebudete čakať tak dlho ako pri najmenších sadeniciach. Orech vysádzame na jar aj na jeseň. Pokiaľ zvolíme jesennú výsadbu, nezabúdame mladý stromček aspoň v prvom roku chrániť pred mrazmi. Orechy rastú pomerne pomaly. Orechy najčastejšie prvýkrát plodia 10 až 15 rokov po výsadbe. Po výsadbe je vhodné skrátiť výhonky, aby sa koruna dobre rozvetvila. U orechov je postup pri rezaní vetiev trochu iný ako u ostatných stromov. V tomto prípade totiž k skráteniu vetiev pristupujeme počas vegetačného obdobia, nie v zime alebo v predjarí. Počas zimného rezu sa totiž rany dobre nezacelia a strom by mohli napadnúť choroby.
Dula a dulovec
Dula je plod duly obyčajnej alebo podlhovastej (Cydonia oblonga). Jedná sa o strom či ker dorastajúci do výšky päť až osem metrov. Stromčeky je možné pestovať aj ako okrasné. Dula je teda názov pre plody dule - dreviny. Jedná sa o podlhovastú malvicu, ktorá pripomína akéhosi kríženca medzi jablkom a hruškou. Dule majú žltú farbu a výraznú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C aj ďalších zdraviu prospešných látok. Konzumujú sa len tepelne upravené. Vzhľadom na kyslú chuť sa dule najčastejšie tepelne spracovávajú. Okrem chutných marmelád, džemov a zavaranín sa z malvíc pripravuje aj želé alebo pálenka. Dulám sa darí v úrodnej hlinitej pôde, ktorá si udržuje optimálnu vlhkosť. Po vysadení mladého stromčeka je dôležité ho pravidelne a dostatočne zalievať ihneď po vysadení aj v celom nasledujúcom roku. Pokiaľ zvolíme správne stanovište a kvalitnú hlinitú pôdu, nie je potrebné stromy ďalej prihnojovať. Pri sadeniciach sa ponecháva iba terminálny výhonok, ktorý sa hore zreže, aby sa začal rozvetvovať. Zvyšné výhonky úplne skrátime. Ak necháme dulu rásť bez počiatočného tvarovania, vyrastie z nej vysoký, bohato vetvený ker. Ten je vhodné tvarovať, výrazne to uľahčí zber plodov.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Dulovec však počas života dobre znáša sucho, takže v ďalších rokoch už nie je zálievka nutná, s vodou ker zvládne hospodáriť sám. Plody dulovca sú podobné duliam. Sú však menšie a menej chutné.
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica)
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín, rovnako ako napríklad jablone, broskyne či hrušky. Pochádza z oblastí Malej Ázie, avšak vzácne ju nájdeme voľne rásť aj v Európe. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety. Mnoho záhradkárov v minulosti od pestovania mišpúľ upustilo z dôvodu trpkých, až takmer nepožívateľných plodov. Pravdou je, že aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. Ideálny zber teda prebieha v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina. Mišpula sa dá samozrejme množiť generatívne (semenami), čo je ale v bežných podmienkach zdĺhavé. Častejšie sa teda, rovnako ako väčšina stromov, aj mišpule rozmnožujú vegetatívne. Rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar. Rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá. Kvety sú pomerne veľké, päťpočetné a majú čisto bielu farbu. Rastlina väčšinou žiadnymi chorobami netrpí a škodcovia sa vyskytujú veľmi zriedka. Kríky a stromy mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. V nasledujúcich rokoch sa teda venujeme iba rezu výchovnému, ktorý rastlina znáša veľmi dobre.
Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi - ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky. Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva.