So zhoršujúcimi sa ekonomickými podmienkami a zvýšeným záujmom o ekologický a udržateľný život sa veľa ľudí uchyľuje k pestovaniu ako doplnku stravy pre svoju rodinu. Zelenina a ovocie sa vracajú na záhrady. Nie je nad domácu a čerstvú, vypestovanú bez chémie, zato s láskou. A význam domácich vitamínov dnes možno ešte stúpne. Tento článok vám poskytne komplexné rady a tipy pre úspešné pestovanie ovocia a zeleniny pre vlastnú spotrebu, či už ste začiatočník alebo skúsený záhradkár.
Zeleninová záhrada: Viac než len pestovanie zeleniny
Zeleninová záhrada je záhrada, ktorá slúži na pestovanie zeleniny a iných rastlín užitočných pre ľudskú spotrebu, na rozdiel od kvetinovej záhrady slúžiacej na estetické účely. Zeleninová záhrada nie je len o pestovaní zeleniny, ale aj o pestovaní ovocia. Vytvorenie zeleninovej záhrady nie je až tak náročné. Ak patríte medzi začiatočníkov v pestovaní zeleniny, určite sa vám zídu nasledujúce rady. Začať od nuly nie je síce ľahké, ale určite sa to oplatí.
Čo ľahko zvládne aj začiatočník?
Prvé jarné kvety sa v prírode i v záhradkách pomaly objavujú. Medzi zeleninu, ktorú ľahko zvládne aj začiatočník, patrí napríklad:
- Zemiaky: Tomu, aby sa dostala na tanier, však predchádza správny spôsob sadenia. Viete, ako zasadiť zemiaky správne a ako sa o ne starať? Sadenie zemiakov a jeho pestovania je celkom bežná záležitosť v zahradkárstve. Sladké zemiaky či bataty sa stali len nedávno obľúbenou pochúťkou v kuchyni. Bataty sú veľmi zdravé a chutné a nie je to až tak náročné si ich vypestovať doma v záhradke.
- Uhorky: Pestovanie uhoriek je bežnou záležitosťou skúsených zahradkárov, ale vieme, že veľa z vás ste len začiatočníkmi.
- Jahody a čučoriedky: Pestovanie čučoriedok takisto ako aj pestovanie jahôd často odrádza mnohých zahradkárov. Samotné pestovanie a aj sadenie tohto chutného ovocia je nenáročné, majú však špecifické nároky na pôdu a stanovište.
- Hrozno: Mnohokrát sa hovorí, že hrozno môžu pestovať iba vinice. Nie je to všsak pravda. Pestovanie hrozna v záhrade môže robiť ktokoľvek so správnou klímou a správnym typom pôdy.
- Levanduľa: K začiatku leta patrí aj krásne voňajúca levanduľa. Existuje mnoho druhov levandule, ale veríme, že vás aj zaujíma ako sa na pestovanie levandule a ako sa o ňu starať.
- Aloe vera: O aloe vera je čoraz väčší záujem. Aloe vera pestovanie nie je síce náročné, ale je potreba dodržiavať určité pravidlá.
- Bazalka: Je bylinková záhrada tiež vašou vášňou? Ak máte radi taliansku kuchyňu, bez čerstvej bazalky to nejde!
- Zázvor: Zázvor je veľmi prospešný zdraviu a veľa z vás ho chce pestovať doma. Ako na pestovanie zázvoru vám poradíme aj my.
- Rukola: Rukola je nenáročná a zdravá rastlina, ktorú si môžete zasadiť a vypestovať aj doma na záhrade alebo v kvetináči.
- Mrkva: Každá zeleninová záhrada by mala mať okrem základnej zeleniny aj mrkvu. Sadenie mrkvynie je náročné, nepotrebuje skleník alebo priesady, mrkva sa seje priamo do pôdy v záhrade, kde ste zopár rokov nepestovali žiadnu koreňovú zeleninu.
- Fazuľa: Sadenie fazule je jednoduché, pretože sa dá pestovať v rôznych druhoch pôdy. Fazuľa sa dá pestovať nielen v záhrade, ale aj u vás doma v kvetináči.
- Melóny: Aj vy sa tešíte na leto kedy si budete môcť posedieť na terase či vlastnej záhrade a zahryznúť do chutného melónu? Ak máte väčšiu záhradu a plánujte pestovať niečo nové, prečo nie melóny?
- Cuketa: Cuketa je obľúbená zelenina a tak jej pestovanie je čoraz bežnejšie. Pestovanie cukety nie je zložité, hlavne treba vedieť presný postup.
- Černice: Pestovanie černíc je na Slovensku celkom bežné a tiež nič náročné. Černice majú rady slnko, mierne kyslú pôdu a hlinito-piesčitú podu. Ako na pestovanie černíc vám prezradia naši experti.
- Cibuľa: Sadenie cibuľe je síce bežná záležitosť pre viacerých zahradkárov, ale nie každý vie ako na to správne. Preto vám chceme ukázať tipy a triky ako zasadiť a vypestovať cibuľu a cibuľku vo vašej záhradke.
- Avokádo: Vedeli ste, že avokádo nie je zelenina ale ovocie? Táto superpotravina je čoraz viac obľúbená aj u nás na Slovensku. Avokádo je plné vitamínov a minerálov a môžete ho pridať do rôznych jedál či pochúťok. Avokádo sa dá vypestovať už aj u nás a to dokonca aj priamo doma!
Predkultivácia zeleniny: Prečo a ako na to?
Ten, kto chce byť dobre pripravený na záhradkársky rok, by sa mal už skôr zapodievať tým, čo by chcel pestovať vo svojom zeleninovom záhone. Semienka mnohých druhov zeleniny by počas neskorej zimy vonku v záhone jednoducho zamrzli - keď ich však predkultivujete na parapete, môžete už v januári vytvoriť ideálny základ pre svoj záhradkársky rok.
Výhody predkultivácie:
- Najmä druhy zeleniny zo stredomorských oblastí, ktoré obľubujú teplo a neprispôsobili sa našim klimatickým podmienkam, majú náskok v raste a môžu v lete priniesť množstvo veľkých plodov.
- Mnohé rastlinky by sa pri neskorej výsadbe v máji nevyvinuli dostatočne rýchlo a poškodili by sa v dôsledku prvého sucha.
- Na parapete môžete zabezpečiť konštantné svetelné a teplotné podmienky, čo je obzvlášť dôležité vo fáze klíčenia.
- Nie je mráz ani silný dážď nebezpečenstvom pre vaše rastlinky.
- Môžete sledovať vašu zeleninu pri raste, takže stúpne aj vaše očakávanie zo záhradkárskeho roka.
Ktorú zeleninu treba predkultivovať?
Mnoho, ale nie všetky druhy zeleniny by sa mali predkultivovať na parapete ešte pred tým, ako pôjdu do skleníka. Najmä druhy, ktoré majú dlhé obdobie rastu a pochádzajú zo slnečnejších a teplejších oblastí, potrebujú malý náskok v raste. Sem patrí napríklad stredomorská zelenina, ako baklažán, čili, paprika, rajčiaky a cuketa. Avšak aj niektoré odrody kapusty, ako hlávkový kel, biela kapusta, kapusta špicatá a červená kapusta, ako aj kaleráb, brokolica a karfiol sa tešia zo štartu na parapete.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda zemiakov bez námahy
Existuje však aj niekoľko druhov zeleniny, ktoré by ste nemali predkultivovať, pretože rastú pod zemou, ako napríklad mrkva, červená repa a reďkev červená. Iné zeleninové rastliny majú naopak jednoducho veľmi krátku dobu klíčenia, takže predkultivácia sa v ich prípade neoplatí. Sem zaraďujeme fazuľu a hrach. V tomto prípade by ste mali semená v správny čas vysiať rovno do zeleninového záhona.
Správny čas pre výsadbu
Najdôležitejšími prvkami pre úspešné klíčenie vašich zeleninových rastlín sú vlhkosť, svetlo a správna teplota. Pritom je dôležitým faktorom svetlo, preto by ste nemali s predkultiváciou začať príliš skoro: Aj keď v januári zabezpečíte konštantnú teplotu, nie je slnko ešte dostatočne silné na to, aby sa vyvinuli pevné rastliny. Vyvinú sa buď dlhé, tenké, alebo slabé - vyklíčia nedostatočne.
Mnoho druhov, ako baklažán, paprika a čili, ale aj kaleráb a pór je možné spravidla na parapete predkultivovať už vo februári. Väčšina druhov zeleniny by sa však mala začať kultivovať až od marca. Pre úplnú istotu, kedy prišiel správny čas na predkultiváciu, by ste si mali preštudovať obal osiva vašej zeleniny.
Vhodný substrát na predkultiváciu zeleniny
Vaše výhonky potrebujú okrem správnej teploty, dostatočného svetla a vlhkosti predovšetkým jedno: vhodný substrát. Mal by obsahovať čo najmenej živín - to podporí výhonky, aby rýchlo vytvorili silné korene. Ak by bola rastlina obklopená živinami, nemala by dôvod vyhľadávať živiny prostredníctvom koreňov. Najlepšie bude, ak pre vaše semená použijete vysokokvalitný substrát s malým množstvom živín. Variant bez rašeliny je navyše ekologický. Alternatívne sa používa kokosový substrát, ktorý je dostupný aj kyprý, aj lisovaný ako napučiavacia tableta. Najmä napučiavacie tablety sú praktické: Dajte tabletu buď do výsadbovej nádoby, alebo do kvetináča, pridajte malé množstvo vlažnej vody a nechajte tabletu niekoľko minút pučať - už aj môžete pestovať vaše semená.
Predkultivácia zeleniny - rôzne možnosti
- Pestovanie v črepníku: Na predkultiváciu vašich zeleninových rastlín môžete použiť tak klasické hlinené kvetináče, ako aj plastové kvetináče, v ktorých sa bežne predávajú priesady. Najprv naplňte substrát, troška ho zatlačte a vložte doň semená v určitej vzdialenosti od seba. Osivá by sa mali dať do pôdy približne tak hlboko, ako sú veľké. Potom ešte dajte do črepníka vrstvu substrátu a ešte raz zatlačte pôdu. Výnimkou sú rastliny klíčiace za svetla, ako napríklad bazalka: Takéto rastliny sa vyvíjajú iba vtedy, keď sú položené na pôde a keď majú dostatok svetla. Potom navlhčite pôdu rozprašovačom, pretože normálny prúd vody by odplavil malé semená.
- Kokosové kvetináče: Kvetináče z kokosových vláken pozostávajú z kokosových vláken a prírodného kaučuku, čiže z obnoviteľných surovín. Fungujú rovnako, ako normálny kvetináč, avšak s rozhodujúcou výhodou: Keď bude vaša zeleninová rastlina dostatočne veľká, môžete ju do zeleninového záhona nasadiť spolu s kvetináčom. Je to šetrnejšie k vašej priesade, pretože týmto spôsobom ju nemusíte najprv oslobodiť z kvetináča, aby ste ju dali do pôdy a rovnako nemusíte riskovať, že sa poškodia korene. Kvetináč z kokosových vláken rovnako zabráni vzniku zakrútených koreňov. Navyše sa kvetináč rozloží v pôde a dostatočne ju obohatí, pretože je úplne biologicky rozložiteľný - týmto spôsobom vyprodukujete menej odpadu a urobíte niečo dobré pre životné prostredie.
- Pestovanie v miniskleníku: Miniskleníky sú komfortným riešením na predkultiváciu rastlín: Neponúkajú iba vhodne rozdelenú nádobu pre substrát a semienka, ale aj priehľadnú strechu. Toto zabezpečuje, že vaše semenáčiky budú môcť ideálne rásť vďaka konštantnej teplote a vlhkosti vzduchu.
- Vlastné možnosti pestovania: Na predkultiváciu zeleninových rastlín si nemusíte kupovať špeciálne kvetináče - na to nájdete riešenie aj v domácnosti. Tak môžete okrem roliek z toaletného papiera z lepenky použiť aj škatule na vajcia alebo si môžete poskladať malé kvetináčiky z novinového papiera. Aj tieto varianty môžu ísť do záhona spolu s rastlinou a po určitom čase sa rozložia.
Výber svetlého a teplého miesta
Aby ste vašim výhonkom zabezpečili vhodné podmienky, mali by ste si pre malé rastliny vyhľadať dobré miesto. Semená potrebujú na klíčenie teplotu 22 - 25 °C - v najlepšom prípade môžete túto teplotu dosiahnuť pomocou miniskleníka, ako alternatíva funguje aj fólia na potraviny, ktorú natiahnete ponad kvetináče. Keď začnú semená klíčiť, môžete odstrániť kryt. Pozor: Niektoré kultúry, ako uhorky alebo cuketa, sa cítia pod fóliou na potraviny skutočne pohodlne, iné však nie. Pretože pri pokrytí fóliou na potraviny hrozí týmto druhom nebezpečenstvo akumulácie tepla, čo pozastaví klíčenie.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať sladké zemiaky
Postavte kvetináče na svetlé a teplé miesto chránené pred prievanom - napríklad na parapet. Dávajte však pozor na príliš veľa vykurovacieho vzduchu, pretože by substrát mohol príliš rýchlo vyschnúť. V tomto prípade musíte dbať ešte na to, aby pôda nezostala vlhká. Ak medzi vašimi štyrmi stenami nemáte svetlé miesto, môžete si pomôcť špeciálnou lampou na rastliny s časovými spínacími hodinami.
Starostlivosť o klíčky
Určitý čas po nasadení vykuknú z pôdy prvé výhonky vašich zeleninových rastlín. Klíčky sú ešte veľmi citlivé, preto by ste sa ich nemali dotýkať. Pri výsadbových nádobách dbajte teraz na to, aby sa v pôde nehromadila vlhkosť, pretože poškodzuje mladé korienky vašich zeleninových rastlín. To dosiahnete primeraným pridávaním vody, najlepšie pomocou rozprašovača. Opatrným dotykom na pôdu zistíte, či je pôda suchá alebo ešte vlhká. Ak výhonky získajú svetlo, znížte teplotu prostredia asi na 18 °C.
Pikírovanie rastlín
Keď jednotlivé rastliny narastú niekoľko centimetrov do výšky, je ich potrebné pikírovať, prípadne rozjednotiť: Vezmite zeleninovú rastlinu opatrne zo substrátu a jemne od seba oddeľte korienky. Na to použite buď malú lyžičku, drevenú paličku, alebo špeciálny pikírovací kolík. Následne dáte rozjednotené rastliny do vlastných kvetináčov, aby mali dostatok miesta na rast. Semenáčiky sa pritom spravidla sadia do takej hĺbky, do akej pôvodne aj vyrástli. Pikírovanie a presádzanie je potrebné, aby malé rastlinky získali dostatok miesta pre svoj vývoj v chránenom prostredí. Okrem toho je dôležité, aby si priesady pred vysadením zvykli na vonkajšie podmienky. Na to občas zabezpečte pomocou ventilátora trocha vetra. Priesady tak budú silnejšie a odolnejšie.
Pestovanie vo fóliovníku alebo v skleníku: Predĺžte si sezónu
Postavili ste si svoj skleník fóliovník a teraz premýšľate ako pestovať vo fóliovníku? Predstavujete si, že zbierate vlastné doma vypestované ovocie a zeleninu, ale neviete, kde začať? Hľadáte rady pre začiatočníkov ako pestovať v skleníku? Sadenie do fóliovníka nemusí byť vôbec zložité, stačí kúpiť správne priesady a hnojivo na priesady, pár našich rád na pestovanie zeleniny a o pár mesiacov budete plnohodnotný záhradkár.
Skúšanie a chyby sú základnou zložkou procesu učenia a trpezlivosť je skutočne mocným kľúčom. Pomocou manuálu “kompletný sprievodca pestovaním vo fóliovníku” nielen pre začiatočníkov zistíte, ako efektívne fóliovník využiť. Tento sprievodca obsahuje rady kedy a ako pestovať zeleninu vo fóliovníku a poskytne vám základné zásady pre správne sadenie rastlín.
Prečítajte si tiež: Zemiaky Marabel: Zber bohatú úrodu
Pestovanie v skleníku môže byť pre začiatočníkov, ale aj skúsených záhradkárov celkom zábavné, no skôr ako si vyberiete rastliny, ktoré si chcete vypestovať, preskúmajte a zistite, aké podmienky, teploty a vlhkosť budú vaše rastliny potrebovať na to, aby prekvitali. Je to kľúčový krok na dosiahnutie úspechu vašich plánov. Pestovanie hrozna v záhrade môže mať iné podmienky ako pestovanie papriky v skleníku.
Čo môžete pestovať vo fóliovníku?
Odpoveď je jednoduchá: Doslova všetko. Niektoré rastliny však prosperujú lepšie ako iné. Zásady pestovania zeleniny vám pomôžu využiť potenciál fóliovníka v čo najväčšej miere. Využite všetky zariadenia i príslušenstvo k fóliovníku a získate množstvo spôsobov, ako využiť váš záhradný skleník, parenisko či fóliovník.
Fóliovník vytvára kontrolované prostredie, najmä ak potrebujete predĺžiť vegetačné obdobie pre sezónne rastliny. Niektoré druhy zeleniny je dokonca možné pestovať po celý rok. Začnite teda so semenami, aj keď fóliovník ešte nemáte postavený. Sadiť semienka by ste mali začať už v januári, ale nebojte sa ak pri čítaní tohto článku je pokročilejší mesiac.
Pestovatelia a záhradkári profíci uprednostňujú výsev semiačok na tzv. chránené miesto. Chránené miesto je pôda prekrytá ochrannou fóliou. Ak sa aj tak bojíte o tieto semiačka vhodnou voľbou bude práve fóliovník, ktorý poskytne kontrolu nad sadenicami. Tretí bod je predpestovanie priesad, ktoré sa umiestňujú na tzv. pestovateľské tácky. Ak ste si vybrali viacero typov zeleniny na sadenie nekupujte zeminu podľa druhu rastlín, ale viacúčelovú zeminu s vyšším obsahom kompostu.
Zavlažovanie priesad je dôležité. Vyberte si takú nádobu, ktorá má zo spodu diery (otvory). Semená na klíčenie zväčša potrebujú 16 až 20°C. Teplotu cca 20 až 23°C vyžadujú skôr letničky. Ak ste v pestovaní noví, vyrobte si menovky pre vaše sadeničky, aby ste pri rozmiestňovaní do fóliovníka im vedeli dať správne miesto. Vysievať (výsadba) by ste mali do hĺbky podľa veľkosti daného semienka. Drobné a malé semienka vysievajte rovnomerne a na povrch. Pri zalievaní ich zakryte servítkou, aby ste ich nevyplavili. Napr. okrasné trávy, trvalky.
Menej je viac. Určite nechcete, aby vaše rastlinky bojovali medzi sebou. Priesada, ktorá vyrástla bude mať klíčne lístky (zväčša dva) a prvé pravé listy. Vtedy je čas priesadu prikírovať pomocou rozsádzacieho kolíka alebo aj zahroteného drievka. Veľmi dôležité je spomenúť, že fóliovník sám o sebe poskytuje perfektné podmienky pre život vašej zeleniny, či byliniek. Nie je podmienkou, aby ste vo fóliovníku mali vytvorené chodníčky a hlinu v hriadkách. Niektorí záhradkári využívajú sadbovače alebo regále či stoly, na ktorých sú samotné kvetináče, či nádoby, kde pestujete vašu zeleninu. Polievajte vodou z konvičky alebo krhličky.
Ak chcete investovať do voľných záhonov, nemusíte kupovať záhradný fóliovník. Postačuje vám pár dosiek, z ktorých si urobíte parenisko. Ak však nemáte možnosť stavať parenisko, pozrite si pareniská z našej ponuky. Parenisko je výnimočné tým, že predlžuje vegetačné obdobie približne od konca zimy až do neskorej jesene. Záhradkári v ňom s obľubou predpestuju zeleninové priesady. V lete nájdu pareniská využitie na zeleninu ako sú uhorky, melóny aj niektoré druhy paradajok.
Svetlo, voda a vzduch vo fóliovníku
Rastliny reagujú iným spôsobom na intenzitu a rozsah svetla. S rozvojom a rastom počtu listov rastie i dopyt po svetle. Väčšina svetla, ktoré využívajú rastliny, je vo viditeľnej svetelnej škále. Červené a modré svetlo sú vlnové dĺžky svetla, ktoré sa najviac používajú pri fotosyntéze. Sú to zložky bieleho svetla alebo slnečného svetla. V lete a na konci jari by ste mali mať dostatok svetla na klíčivosť a rast rastlín. Doplnenie svetiel na pestovanie je najlepšou alternatívou, ak žijete na severe a máte len niekoľko hodín zimného slnečného svetla. Použitie svetla na pestovanie predlžuje denného obdobie, čo je skutočne veľmi prospešné. Fluorescenčné osvetlenie sa bežne používa v skleníkoch jednoducho vtedy, keď je dostupné iba slabé prirodzené svetlo.
Nie každá rastlina chce rovnaký objem alebo frekvenciu vody. Nadmerné alebo nedostatočné zavlažovanie môže spôsobiť rastlinám problémy. Stáva sa to, keď sa zavlažuje príliš často, a pôda nemá možnosť uschnúť. Ak tomu chcete predísť, môžete nainštalovať systém na odkvapkávanie, ktorý sa môže využiť na reguláciu väčších alebo menších tokov vody priamo do nádob alebo na rovnom podklade. Overte požiadavky na zavlažovanie každej pestovanej rastliny. Nezabúdajte, že práve korene vyžadujú prístup k vode a nie listy. Postrekovanie listov je nesprávnym použitím vody a môže zvýšiť rozsah ochorenia.
Regály sú výborným riešením pre malé skleníky/fóliovníky. Ventilátory môžu slúžiť na rôzne účely vo vnútri uzavretej konštrukcie. Malé ventilátory pomáhajú pri problémoch s chorobami a škodcami tým, že vysušia prebytočnú vlhkosť alebo kondenzáciu. Jednoduchý teplomer môže byť malou položkou, ale je nepochybne jedným z najkritickejších, pokiaľ ide o pestovanie. Požiadavka regulovať denné svetlo, ktoré sa dostáva do skleníka je správne dosiahnutá použitím tieňovania.
Škodcovia a choroby vo fóliovníku
Prostredie skleníka podporuje rýchle šírenie populácií škodcov. Príjemné, vlhké prostredie a bohaté rastlinstvo v skleníku sú atraktívnym a stabilným biotopom pre rast škodcov. Medzi najčastejších škodcov patria:
- Vošky: Každý pozná vošky. Tento jemne sfarbený hmyz s krehkým telom vypĺňa listy vašich milovaných a vzácnych rastlín. Pozrite sa na dno listov, kde sa vošky najradšej zhromažďujú.
- Strapky: Strapky sa odlišujú vo farbe od hnedastých až po čierne. Pri strapkách môže dôjsť k strednému až kritickému poškodeniu.
- Krvavé červy: Krvavé červy sú podlhovasté, kruhové červy porovnateľné s larvami húb s chýbajúcimi končatinami a s dobre definovanou hnedou hlavou. Červená farba je spôsobená výskytom hemoglobínu, rovnako ako v ľudskej krvi.
- Slizniaky a slimáky: Ak je v skleníku/fóliovníku vlhkosť vysoká, môžu sa vyskytnúť slizniaky a slimáky. Sú to nočné, mäsité a štíhle tvory. Pre kontrolu a reguláciu slizniakov a slimákov je potrebná čistota.
Súčasný systém starostlivosti o rastliny v skleníkoch si vyžaduje trochu dôvery a schopnosti. Možno si to bude vopred vyžadovať trochu praxe, aby ste sa nedopustili jednej z týchto bežných chýb pri pestovaní v skleníku/fóliovníku. Jedna z významných chýb, ktorú robia neskúsení záhradníci, je vynechanie pravidelného pozorovania skleníka. Príliš vysoká vlhkosť môže spôsobiť, že vo vašom skleníku/fóliovníku budú voľne žijúce plesne, sneť a chrobáky. Príliš málo vlhkosti spôsobí, že vaše rastliny zomrú od smädu. Ak máte obmedzené alebo žiadne vetranie skleníka, vaše rastliny môžu zomrieť. Na uvoľnenie teplého vzduchu môžete použiť strešné vetracie otvory.
Kontrola substrátu je dôležitá, ale zahŕňa aj niektoré ďalšie problémy. Okrem základov občasného kombinovania kompostu a hnojiva si pri príprave zmesi pomyslite na aplikovanie miešania pôdnych zmesí. Korene zo susedných stromov môžu napadnúť vaše rastliny z podzemia, „ukradnúť“ živiny a vlhkosť, ktorá je určená pre vaše rastliny v skleníku. Po celý rok môže tiež sypať listy alebo konáre. Tienidlá môžu byť aj stálou prekážkou pri získavaní svetla.
Tipy uvedené vyššie vám pomôžu začať cestu k prekvitajúcemu skleníkovému pestovaniu a zabezpečia, že vaše investície do skleníka budú vždy stáť za čas, peniaze a úsilie, ktoré doň vynaložíte. Skleník znamená, že každá sezóna je sezóna výsadby. Vychutnajte si vzrušenie z doma-vypestovaného ovocia a zeleniny na jedálenskom stole.
Hydroponické pestovanie: Moderná cesta k úrode
Hydroponické pestovanie rastlín sa netýka len vyspelého komerčného poľnohospodárstva, ale je dostupné každému! Hydropónia u vás doma obohatí váš stôl o paradajky, šaláty alebo čerstvé bylinky. Stačí trocha voľného priestoru a know-how. Zjednodušene povedané je hydropónia pestovania rastlín bez použitia pôdy. Najstaršími príkladmi hydroponickej kultivácie rastlín sú visuté záhrady v Babylone alebo plávajúce záhrady v Číne.
Moderné hydroponické pestovanie sa nezaobíde bez špecializovaných závlahových systémov. Alfou a omegou hydroponie totiž je, že korene rastlín majú neustály prístup k vode so živinami. Pre nováčikov v odbore hydroponie odporúčame zvoliť techniku pestovania, pri ktorej sú rastliny zasadené v niektorom zo špeciálnych substrátov. Tieto pestovateľské médiá pre hydroponické pestovanie rastlinám nedodávajú živiny, ale zadržiavajú zálievku a držia korene. Závlahu riešia trysky alebo kvapkovače, ktoré v pravidelných intervaloch dávkujú živný roztok z nádrže.
O niečo staršou (ale stále populárnou) metódou zavlažovania sú záplavové „ebb and flow“ systémy. Výhodou je nižšia cena a spoľahlivosť. Vyžadujú ale skúsenosti na strane pestovateľa. Obľúbené sú tiež samozavlažovacie kvetináče Autopot.
Substráty pre hydropóniu
- Perlit: sú ľahké granule vyrobené zahriatím drveného vulkanického kameňa.
- Keramzit: sú hlinené guličky vyrobené zo špeciálneho ílu za vysokých teplôt.
- Rockwool: je minerálna vata (v tvare kociek alebo rohoží) vyrobená na hydroponické účely.
O niečo náročnejšie na zvládnutie sú hydroponické systémy nevyžadujúce substrát. Konštrukčne najjednoduchšie sú DWC (deep water culture) hydroponické kvetináče. Korene sú v nich ponorené priamo v živnom roztoku, ktorý prevzdušňuje vzduchové čerpadlo. Skúsení pestovatelia často volia hydroponické systémy využívajúce metódu živinového filtra (NFT). Posledným typom sú aeroponické systémy, pri ktorých korene rastlín ostrekuje tryska.
Hnojivá a pomôcky pre hydropóniu
Neobídete sa bez špeciálneho hnojiva vhodného na hydropóniu a ďalších pomôcok na prípravu aj údržbu zálievky. Hnojivá na hydroponické pestovanie obsahujú všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje pre zdravý rast, a to v koncentrovanej forme minerálnych solí rozpustných vo vode. Výrobcovia ponúkajú rôzne režimy výživy a pri nákupe sa poraďte s predajcom, ktorý rad hnojív je pre vaše potreby najvhodnejší.
Pri hydroponickom pestovaní vždy monitorujete živný roztok za pomoci meračov EC a pH. Správne pH zálievky ovplyvňuje optimálne vstrebávanie živín. Vo vašej výbave nesmú chýbať roztoky na úpravu kyslosti vody. Hodnota EC udáva množstvo rozpustených solí minerálov v zálievke. Určuje množstvo hnojív, ktoré rastlinám do výživy pridáte. Pokiaľ nebude v zálievke dostatok živín, vaše rastliny budú trpieť. Na druhej strane príliš veľa minerálnych solí poškodí ich korene. Pri hydropónii sa každá nerovnováha vo výžive prejaví v priebehu niekoľkých desiatok hodín.