Objavte Pekárenské Vlastnosti Špaldovej Pšenice: Zdravšia Voľba pre Váš Chlieb a Pečivo!

Rate this post

S pribúdajúcimi intoleranciami na pšeničnú múku sa čoraz obľúbenejšou stáva alternatíva v podobe špaldy (odborne nazývaná aj Triticum spelta). Pre jej ľahšiu stráviteľnosť si ju obľúbili i zástancovia zdravej výživy. V niektorých krajinách má dokonca väčšie zastúpenie ako pšeničná múka. Považuje sa za predchodcu pšenice a za jej pravlasť sa pokladá Mezopotámia. Špalda sa znovu dostala do popredia v časoch, keď sa začal presadzovať ekologický spôsob pestovania. Na Slovensko sa dostala opäť z Rakúska a Nemecka začiatkom 90. rokov minulého storočia.

Čo je pšenica špaldová?

Špalda je druh pšenice z rodu Triticum, kam patria aj pšenica tvrdá, pšenica chlebová, pšenica moderná. Možno ste počuli aj názov tritikale, čo je medzidruhový hybrid pšenice a raže. Na rozdiel od pšenice obyčajnej má zrno špaldy špeciálny obal, ktorý ho chráni pred všetkými vonkajšími vplyvmi a navyše vďaka nemu má vysoký podiel živín. Radi ju pestujú najmä pestovatelia, ktorí sa venujú ekologickému poľnohospodárstvu, dokonca aj v bio kvalite. V bio kvalite sa pestuje aj u nás na Slovensku a to na Myjave.

Výhody pšenice špaldovej

Výhodou pšenice špaldy je fakt, že si zachovala svoje pôvodné vlastnosti v porovnaní s modernými odrodami pšenice šľachtenými s cieľom výnosnosti a oddeľovania pleva od zrna pri zbere (spôsobom voľného mlátenia). Špalda si zachovala pôvodnú pevnú plevu, čo jej zaručuje dlhšiu čerstvosť a vyššiu nutričnú hodnotu.

Už v 12. storočí Sv. Hildegarda odporúčala špaldu pri viacerých zdravotných problémoch - proti nedostatočnému prekrveniu, na nervovú výmenu látok, na dodanie sily svalom, väzivám a pletivám. Popísala ju ako základný článok potravy, pretože "je to najlepšia obilnina". Podľa Hildegardinej zdravovedy by sme mali jesť najmä celozrnný pšeničný, alebo biely špaldový chlieb a pečivo. Avšak špalda v akejkoľvek forme - či ako zrno, otruby, krupica, či múka - vždy si zachová svoj ozdravný účinok. Hildegarda ďalej hovorí, že jej jemná chuť pripomínajúca oriešky prekvapí a dodá radostnú myseľ a poteší i dušu. Špalda je psychofarmatikum prvého stupňa, no bez škodlivých účinkov - upokojuje a posilňuje psychiku. sv. Verili by ste, čo všetko je ukryté v malom zrniečku špaldy?

Špalda sa na rozdiel od pšenice pestuje v súlade so zásadami ekologického hospodárstva. Špaldové zrnko je v klase obalené dvojitou plevou a je preto lepšie chránené voči vonkajším vplyvom znečisteného životného prostredia. Preto je ako stvorená pre pestovanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
Špalda je ľahšie stráviteľná než všetky ostatné obilniny a v akejkoľvek podobe.

Nutričné hodnoty špaldy

A čo všetko sa ukrýva v malom zrnku? Obsahuje vysoký podiel bielkovín (17%), tukov (2,5%) najmä nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú pre naše telo prospešné, veľké množstvo minerálnych látok (horčík, zinok, fosfor, draslík, vápnik), ale aj vitamíny B, A a E. Pri jej konzumácií do tela dostanete aj veľké množstvo vlákniny, ktorá prospeje tráveniu a podporuje peristaltiku čreva.

Prečítajte si tiež: Moderné technológie v pekárenstve

Verili by ste, čo všetko je ukryté v malom zrniečku špaldy? Má vysoký obsah bielkovín (15%), ktoré majú významnú nutričnú hodnotu a iné zloženie aminokyselín ako bielkovina bežnej pšenice. Tuk, ktorý obsahuje (2,5%) má priaznivé zloženie mastných kyselín, najmä kvôli vysokému podielu nenasýtených mastných kyselín. Je bohatá na vitamíny skupiny B, vitamíny A a E a tiež minerálne látky (fosfor, draslík, horčík, vápnik, zinok).

Vysoký obsah bielkovín: Obsahuje esenciálne aminokyseliny pre správne fungovanie tela. Obsahuje približne 15% bielkovín s iným zložením aminokyselín ako bežná pšenica.
Zdravé tuky: Obsahuje 2,5% tuku s priaznivým zložením mastných kyselín, najmä nenasýtených.
Vitamíny a minerály: Je bohatá na vitamíny skupiny B, vitamíny A a E, a minerálne látky ako fosfor, draslík, horčík, vápnik a zinok.
Obsahuje vlákninu - Podporuje trávenie, udržuje zdravé črevá a reguluje hladinu cukru v krvi. Vyšší obsah vlákniny (8,8%) podporuje trávenie a prečisťuje, keďže táto balastná látka má vplyv na pohyb čriev.
Podporuje zdravie srdca - Pomáha znižovať cholesterol a krvný tlak.
Ľahko stráviteľná - Vhodná aj pre ľudí s citlivým trávením.
Ekologické pestovanie - Bez chemických hnojív a pesticídov, šetrné k prírode.
Špalda BIO je starodávna obilnina s vysokým obsahom bielkovín (až 17 %), vlákniny, vitamínov A, B, E a minerálov (fosfor, horčík, draslík, vápnik, zinok). Obsahuje nenasýtené mastné kyseliny, betakarotén a prírodné estrogény, ktoré podporujú zdravie, imunitu a vitalitu.
Vďaka tvrdej škrupine má vyššiu nutričnú hodnotu v porovnaní s normálnou pšenicou.

Výživové hodnoty na 100g:

Energia: 1401 kJ (331 kcal)
Tuky: 3,12 g
- z toho nasýtené: 0,8
Sacharidy: 60,8 g
- z toho cukry: 1,4 g
Vláknina: 9,87 g
Bielkoviny: 13,91 g
Soľ: 0,01 g

Pekárenské Vlastnosti Špaldy

Vďaka vysokému podielu lepku má skvelé pekárenské vlastnosti, ktoré pomáhajú pekárenským výrobkom zostať dlhšie šťavnaté a čerstvé. Špalda má vzhľadom na vysoký obsah lepku (35 - 50 %) veľmi dobré pekárenské vlastnosti. Vysoký obsah lepku v špalde jej dáva vynikajúce pekárenské vlastnosti a pečivo zostáva dlhšie čerstvé a šťavnaté.

Použitie špaldovej múky je mnohostranné. Najviac je využiteľná pri pečení chlebov, bežného aj jemného pečiva. Z hladkej aj celozrnnej špaldy môžete piecť množstvo zdravých koláčov, či už jemné pečivo, alebo bežné sladké pečivo, ako sú vianočky, briošky, sladké sendviče, buchty, záviny, pleteničky, makovky. Jemné pečivo môže byť s pridaním rôzneho ovocia alebo dokonca aj zeleniny. Dajú sa z nej upiecť aj veľmi chutné slané tyčinky obalené v zrniečkach ako zdravá alternatíva večerného snacku pri pozeraní televízie.

Pšeničnú múku môžete prakticky vo všetkom nahradiť špaldovou, ak chcete zvýšiť výživovú hodnotu upečených produktov. Okrem toho sa veľmi dobre využíva pri pečení palaciniek, šišiek, pirohov, prípadne na cestoviny a halušky.

Vynikajúce pekárenské vlastnosti - Špalda obsahuje lepok, ktorý robí cesto vláčne a šťavnaté.
Špalda má v našej kuchyni široké využitie. Z celých zŕn pšenice si môžete pripraviť kernoto, na zahustenie omáčok alebo polievok použite špaldové otruby, z vločiek a krupice si zas urobíte chutnú kašu a ako náhradu bezkofeínovej kávy si môžete vypiť chutný a zdravý špaldový nápoj. Samozrejme sa z pšenice vyrába aj múka, podľa hrúbky mletia ju klasicky delíme na hladkú, polohrubú a hrubú. Z nej si môžete upiecť nielen chutné, ale i zdravé koláče, zákusky alebo slané pečivo. Na trhu je v súčasnosti možné zakúpiť si aj špaldové cestoviny, ktoré sa vyrábajú v najrôznejších tvaroch od tých väčších ako sú penne, špagety, mašličky, kolienka až po tie najdrobnejšie rezance a tarhoňu.
Zo špaldovej múky môžete pripraviť rôzne jedlá a pekárenské produkty, v kuchyni je použiteľná v akýchkoľvek jedlách ako zdravšia náhrada bežnej múky. Mnohí sa boja jej pekárenských vlastností, ale sú takmer identické so pšeničnou múkou.
TIP: Ak pečiete kysnuté alebo kváskové koláče, špalda je veľmi vhodnou alternatívou pšeničnej múky. Na zvýšenie výživových vlastností špaldy môžete zmiešať hladkú špaldu s celozrnnou. Treba pamätať na to, že ak pečiete napríklad chlieb, čím viac celozrnnej múky pridáte, tým viac bude chlieb výživný, ale o to menej nadýchaný a hutný. Pri pečení pečiva, na aké sme zvyknutí, je vhodné používať špaldu hladkú s veľmi malým podielom celozrnnej múky. Celozrnná múka by nemala presiahnuť 10 % z množstva hladkej špaldovej múky, ak chceme získať nadýchané bežné biele pečivo, ktoré bude, samozrejme, výživnejšie ako pečivo zo pšeničnej múky.
TIP: Špaldová múka sa môže, samozrejme, kombinovať s akoukoľvek inou múkou.

Špalda predstavuje aj zdroj bielkovín.

Prečítajte si tiež: Regionálne rozdiely v slanom pečive

Druhy špaldovej múky

Pri celozrnnej špalde sa využívajú celé zrná vrátane ich obalových častí, teda jadro zrna, klíček aj otruby. Z hladkej špaldy sa otruby a klíčky odstraňujú. No práve tie sú zdrojom významných živín - vitamínov, vlákniny, minerálnych látok a tráviacich enzýmov.

Múky poznáme všetci. Niekedy možno nepremýšľame nad ich nutričnou hodnotou, skôr nás ovplyvňuje ich príchuť a vlastnosti v konečnom pekárenskom produkte. Ak chceš vedieť o múke a rozdieloch v nej viac, čítaj ďalej. Predstavíme si nielen rozdiely medzi obilninami, ale aj medzi múkami, čo znamená vymletie múky a aká je nutričná hodnota celozrnnej a rafinovanej (bielej).

Mlynské výrobky z obilia

Sú to výrobky získané viacstupňovým mlynským spracovaním zrna. Pri tomto procese sa oddeľuje múčne jadro od obalových povrchových vrstiev (šupky, klíčka). Medzi základné výrobky mlynského priemyslu patria: pšeničná krupica, hladká, polohrubá, hrubá pšeničná múka, ražná múka, krúpy a otruby. K najviac používaným patria pšeničná a ražná múka. Používajú sa na výrobu chleba a kysnutých výrobkov. Jačmenná múka sa používa na výrobu čajového pečiva a suchárov, naopak, na pečenie chleba nie je vhodná, lebo sa rozteká. Medzi ďalšie často používané múky patrí ovsená múka, ktorá sa vyznačuje vyšším obsahom tukov, rýchlejšie sa kazí a takisto sa môže roztekať. Samozrejme, do tejto skupiny patria aj ostatné múky z rôznych obilnín, aj bezlepkových.

Ako vzniká múka?

Múka sa získava mletím zrna obilnín, prevažne z endospermu (vnútro) zrna, a triedi sa podľa druhu obilia a obsahu minerálnych látok. Pri výrobe múky sa obal a klíček odstraňujú, lebo svojou prítomnosťou zhoršujú pekárske vlastnosti. Ich odstránením sa však zhoršujú nutričné hodnoty, lebo sa strácajú biologicky cenné látky. Našťastie sa už v dnešnej dobe vyrábajú viaceré druhy mletých produktov, v ktorých sa obsah obalu a klíčkov reguluje a zachováva.

Vymletie múky

Vymletie múky sa hodnotí podľa tzv. výťažku múky (80 % výťažku znamená, že zo 100 kg obilia sa získa 80 kg múky). Podľa spôsobu vymletia rozlišujeme:

Prečítajte si tiež: Oplatí sa kupovať slané?

vysoko vymleté múky (výťažnosť 80 až 82 %): typická je tmavšia farba, nižšia trvanlivosť, horšia stráviteľnosť, ale vyššia nutričná hodnota
nízko vymleté múky (výťažnosť 40-60 %) sú biele, lepšie stráviteľné, majú vyššiu trvanlivosť, lepšiu kvalitnosť, ale nižšiu biologickú hodnota
celozrnné múky (výťažnosť 97 %) sú tmavšie, ťažšie stráviteľné, majú najvyššiu biologickú hodnotu

Podľa jemnosti mletia poznáme rôzne druhy múky od hladkej až po hrubú. Označenie T… (číslo) znamená, že čím vyššie číslo, tým má vyššiu nutričnú hodnotu, je tmavšia, lebo obsahuje aj obalové vrstvy. Pri pečení sa s ňou však horšie pracuje. Vyššie číslo je vhodnejšie na pečenie chlebíka, koláče by stratili jemnosť. Ak chceme zvýšiť biologickú hodnotu pekárenského výrobku, primiešavame k bielej múke aj celozrnnú alebo tmavé druhy, medzi ktoré patrí aj ražná múka.

Rozdiel medzi celozrnnou a grahamovou múkou

Celozrnná múka sa vyrába viacstupňovým mletím, keď sú ponechané aj obalové vrstvy zrna. Ak sa z múky mletím získava menšie percento vymletia, tým je bledšia, obsahuje viacej škrobu a menej minerálnych látok, vitamínov a hlavne vlákniny.
Pšeničná múka graham sa vyrába mletím zrna obilnín v jednom stupni. Je to forma celozrnnej múky. Pri jej výrobe sa endosperm (škrob) jemne pomelie a spolu s otrubami a klíčkovou časťou sa naspäť premiešajú. Výsledkom je tmavšia hrubšia múka s orechovou a jemne sladkou chuťou. Grahamová múka má hrubšiu štruktúru ako celozrnná, biologickú hodnotu majú obe múky veľmi podobnú, skoro identickú.

Obilné múky obsahujú priemerne 75 % škrobu, 10 až 13 % bielkovín (obsah bielkovín tiež závisí od stupňa vymletia a od druhu obilniny). Tmavé celozrnné múky majú vyšší podiel bielkovín. Obsah minerálnych látok je závislý od stupňa vymletia múk, pri svetlej múke je to 0,5 % a pri tmavej múke 1 %. Vláknina v múkach závisí od odrody obilniny. V múke sa nachádza najmä rozpustná vláknina, nerozpustnú obsahujú hlavne celozrnné múky. Biele múky sú oproti vysokovymletým tmavším múkam chudobné aj na esenciálne aminokyseliny. Jačmenné a ovsené múky navyše obsahujú zdraviu prospešné ß-glukány, ktoré majú pozitívny vplyv na imunitný systém človeka. Obilniny sú zdrojom vitamínov skupiny B, ktoré sa nachádzajú v obalových vrstvách a v obilných klíčkoch. Ich množstvo je pri svetlých múkach nízke, iba 10 až 20 % v porovnaní s tmavými múkami, kde po vymletí zostáva pomer 40 - 50 % z pôvodného množstva vitamínov v zrne. Obsah minerálnych látok takisto pri svetlých múkach klesá na 1/3 v porovnaní s obsahom týchto látok v tmavých múkach.

Využitie špaldy v kuchyni

Špalda má v našej kuchyni široké využitie. Z celých zŕn pšenice si môžete pripraviť kernoto, na zahustenie omáčok alebo polievok použite špaldové otruby, z vločiek a krupice si zas urobíte chutnú kašu a ako náhradu bezkofeínovej kávy si môžete vypiť chutný a zdravý špaldový nápoj. Samozrejme sa z pšenice vyrába aj múka, podľa hrúbky mletia ju klasicky delíme na hladkú, polohrubú a hrubú. Z nej si môžete upiecť nielen chutné, ale i zdravé koláče, zákusky alebo slané pečivo. Na trhu je v súčasnosti možné zakúpiť si aj špaldové cestoviny, ktoré sa vyrábajú v najrôznejších tvaroch od tých väčších ako sú penne, špagety, mašličky, kolienka až po tie najdrobnejšie rezance a tarhoňu.

Špaldu si môžete dať na raňajky - ako vločky, chrumkavé špaldové müsli, "habermus" - kaša z celých zŕn špaldy, či špaldovú kávovinu - bezkofeínovú náhradu kávy.
Na obed si so špaldovou celozrnnou múkou pripravíte halušky, pirohy, lokše, palacinky, alebo zahustíte sýtu polievku. Na zahustenie, či obohatenie týchto jedál vlákninou môžete využiť aj špaldové otruby - je to vonkajšia vrstva zrna, ktorá sa odstraňuje pri mletí bielej múky, no obsahuje najviac dôležitých vitamínov a minerálií (preto ich nájdete napríklad aj v našej BIOMILA špaldovej celozrnnej krupici).
Výbornou prílohou, či súčasťou šalátu je aj obrúsené zrno špaldy - tzv. kernotto - vyskúšajte niektorý z našich receptov.
Okrem toho rôzne tvary cestovín zo špaldovej celozrnnej múky - napríklad penne, špirály, rezance, či drobná tarhoňa poslúžia na tisíc spôsobov!
Po obede si zamaškrtíte na sladkom ovocnom koláči zo špaldovej múky a na večeru si dajte kúsok špaldového kváskového chleba alebo pečivo so zeleninou.
Pri telke, či knihe vám špaldové celozrnné tyčinky nielenže zaženú hlad, ale budete mať aj dobrý picit zo zdravého večerného chrumkania.

Ako využiť špaldu BIO v kuchyni?

Domáce mletie múky - Na pečenie chleba, pečiva a cestovín.
Špaldová kaša - Skvelá alternatíva ovsenej kaše.
Príprava cesta na pečenie - Chlieb zo špaldy je vláčny a dlho čerstvý.
Naklíčovanie špaldy - Zvýšenie obsahu vitamínov a enzýmov.

Recept na špaldový chlieb starých mám (inšpirovaný AKV)

Ingrediencie:

500 g celozrnnej špaldovej múky
350 ml vlažnej vody
10 g čerstvého droždia (alebo 4 g sušeného)
1 lyžička medu alebo trstinového cukru
1,5 lyžičky soli
2 lyžice olivového oleja
Semienka na posypanie (ľanové, slnečnicové, tekvicové)

Postup:

V miske zmiešame vlažnú vodu, droždie a med (alebo cukor). Necháme postáť 10 minút, kým sa droždie aktivuje.
V druhej miske zmiešame špaldovú múku a soľ.
Pridáme kvások a olivový olej do múky a vypracujeme hladké cesto. Ak je cesto príliš suché, pridáme trochu vody. Ak je príliš lepkavé, pridáme trochu múky.
Cesto prikryjeme utierkou a necháme kysnúť na teplom mieste približne 1-1,5 hodiny, kým nezdvojnásobí svoj objem.
Vykysnuté cesto premiesime a vytvarujeme bochník.
Bochník položíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Vrch chleba potrieme vodou a posypeme semienkami.
Prikryjeme utierkou a necháme ešte 30 minút kysnúť.
Rúru predhrejeme na 220°C.
Pečieme 10 minút na 220°C, potom znížime teplotu na 180°C a pečieme ďalších 30-40 minút, kým chlieb nie je zlatohnedý a pri poklepaní na spodok znie duto.
Upečený chlieb necháme vychladnúť na mriežke.

Je špalda vhodná pre celiatikov?

Zvláštnosť špaldy je odvodená od jej genetického profilu a nutričnej hodnoty. Jednou z najpriaznivejších výhod špaldy oproti pšenici je fakt, že mnohí jedinci citliví na pšenicu a glutén môžu do svojej diéty zaradiť potraviny na báze špaldy. Špalda sa na rozdiel od pšenice, napriek tomu, že obsahuje prolamínovú zložku, ukázala ako vhodnejšia pri celiatickej diéte (pri dodržanom povolenom množstve - čítaj ďalej). Špaldou možno nahradiť pšenicu v chlebe, cestovinách, krekeroch a koláčoch. Výsledky imunochemického testovania prítomnosti imunologicky aktívnych gliadínov ukázali, že v porovnaní s obsahom imunologicky aktívneho gliadínu vo vzorke pšenice bol jeho obsah v špalde a vo výrobkoch z nej podstatne nižší. Vo vzorkách špaldy lúpanej, špaldových vločiek a špaldových cestovín obsah gliadínu predstavoval len približne 20 %, zatiaľ čo v celozrnnej špaldovej múke dosahoval 35 % v porovnaní s množstvom gliadínu v pšenici.

Napriek týmto zisteniam buď opatrná, ak máš diagnostikovanú celiakiu, a nepovažuj špaldu za bezlepkovú obilninu. Normy v medzinárodnom meradle uznávané ako referenčné povoľujú pre bezgluténové potraviny celkový obsah gluténu najviac 200 mg.kg-1 sušiny výrobku. Túto hranicu prekročili všetky výrobky na báze špaldy. Pri použití špaldy ako súčasti celiatickej diéty treba preto použité množstvo individuálne určiť na základe stanovenia obsahu imunologicky aktívneho gliadínu v použitej surovine.

Špalda má vzhľadom na vysoký obsah lepku (35 - 50 %) veľmi dobré pekárenské vlastnosti. Nie je vhodná pre celiatikov.
Lepok, čiže obsah pšeničného proteínu je menší, preto je možné, že väčšina ľudí citlivých na lepok ho môžu konzumovať bez príznakov.
Špalda nespôsobuje u ľudí, ktorí sú citliví na pšenicu, intolerantnú reakciu (Pozor obsahuje však glutén a nie je vhodná pre celiatikov aj keď niektorí ju tolerujú bez problémov.

Alternatívne využitie špaldy

Špalda je všestranná obilnina, ktorá sa dá využiť nielen v kuchyni. Ak ešte nebolo dosť špaldy, môžete si šupkami - jemnými plevami, ktoré zostávajú po vylúpaní špaldy, naplniť vankúš a budete prekvapený jeho elastickými vlastnosťami. Špaldové šupky, ktoré zostávajú po vylúpaní špaldy, sa dajú použiť ako náplň do vankúšov. Uľaví boľavým nohám, či chrbtici, pretože sa prispôsobuje tvarom vášho tela. Vankúš naplnený špaldovými plevami sa prispôsobuje tvaru tela, uľavuje boľavým nohám a chrbtici, pohlcuje telesný pot a odvádza nadbytočné teplo. Má schopnosť pohlcovať telesný pot a odvádzať nadbytočné teplo. Môže blahodarne pôsobiť pri migréne, nespavosti a ochoreniach hlavových dutín. Blahodarne pôsobí pri migréne, nespavosti a ochoreniach hlavových dutín. Uľaví boľavým nohám, či chrbtici, pretože sa prispôsobuje tvarom vášho tela. Má schopnosť pohlcovať telesný pot a odvádzať nadbytočné teplo.

Pestovanie špaldy

Pestovateľský postup pri špalde sa len málo líši od pestovania pšenice letnej. Špalda je však menej náročná na pestovateľské podmienky, a tak ju možno pestovať aj vo vyšších a okrajových polohách, kde by už pšenica letná nebola rentabilná. Znáša tuhé zimy aj vysoké teploty, má odolnosť aj voči vyzimovaniu a dlhotrvajúcim snehovým pokrývkam. Vďaka mohutnému koreňovému systému môže získavať živiny aj z hlbších vrstiev. Vyžaduje však dostatok vlahy v období klíčenia a nalievania zrna. Z predplodín jej najviac vyhovujú okopaniny, najmä zemiaky skoré, ďatelinoviny, ale aj repka olejná, bôb či silážna kukurica, teda plodiny, ktoré majú nižšiu spotrebu vody a zanechávajú pôdu vo veľmi dobrom stave. Zároveň dostatočne skoro ukončujú vegetačné obdobie, a tak je dosť času na kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou tejto oziminy. Nevhodnými predplodinami sú obilniny a strukoviny, ktoré by špaldu mohli ohroziť chorobami a zhoršiť jej poliehanie. Špalda nie je náročná na prípravu pôdy, znesie aj hrudovité pozemky. Optimálne osivové lôžko musí byť v hĺbke 40 - 60 mm dostatočne utužené a nad ním rovnomerne kyprá vrstva zeminy. Hĺbka sejby záleží na pôdnych podmienkach, zvyčajne je to 3 - 5 cm. Špalda sa seje nevylúpaná v plevách. Po zasiatí povalcujte ryhovanými valcami, ktoré podporujú vzlínanie vody k osivu.

Medzi obľúbené pôvodné odrody špaldovej pšenice sú Altgold, Franckenkorn, Rubiota, Rotkorn či novšie Öko-10 alebo slovenská PN Mislina. Úplnou novinkou pre jesenný osev 2020 bude nová slovenská odroda špaldovej pšenice - IS SPIRION. Táto stredne skorá až neskorá ozimná odroda má lepšie agronomické vlastnosti (odnožovanie, stredná odolnosť proti poliehaniu, rezistencia proti chorobám) aj vyššiu pekárenskú kvalitu (B/5). Má vysoký úrodový potenciál a vďaka vyššej odolnosti voči chorobám je vhodná aj pre pestovanie v ekologickom systéme poľnohospodárstva.

Počas vegetácie špalda prejavuje najmä vďaka dvojitej pleve väčšiu odolnosť voči škodcom, chorobám či nepriaznivému počasiu. Je však citlivá na hnojenie dusíkom - prehnojenie môže spôsobiť väčšie poliehanie, keďže má dlhšie steblo (aj 1,5 m). Prípadne odporúčame hnojiť organickými hnojivami v skoršom období, aby sa dusík uvoľňoval postupne v prijateľnej forme. Inak špalda nie je náročná na výživu. Úrodnosť špaldy je nižšia, ale vďaka tvorbe odnoží môže dosahovať okolo 3 - 6 t/ha. Zberajte ju v plnej zrelosti. Klasové vreteno je lámavé a pri mlátení sa rozpadá na jednotlivé klásky. Preto je pri zbere potrebné znížiť nastavenie otáčok mlátiaceho bubna, priháňača i ventilátora obilného kombajnu. Viac sa otvárajú sitá. Neolúpaná, suchá špalda sa skladuje v plevách, ktoré predstavujú asi 30 % hmotnosti. Síce zaberie viac miesta v sklade, na druhej strane však chráni zrnko pred hubovitými chorobami a škodcami.