Beckov, malebná obec s bohatou históriou, je neodmysliteľne spojená s osobnosťou Jozefa Miloslava Hurbana a tiež ponúka zaujímavé možnosti pre turistov hľadajúcich historické pamiatky a kulinárske zážitky. Hurban, významný bojovník za národné práva Slovákov, sa v Beckove narodil a zanechal tu nezmazateľnú stopu. Okrem Hurbanovej osobnosti a jeho odkazu, ktorý si pripomíname aj vďaka Matici Slovenskej, láka Beckov a jeho okolie aj na ďalšie zaujímavosti. V tomto článku sa pozrieme na Beckov z rôznych uhlov pohľadu, od historických udalostí a osobností, cez legendy opradený Čachtický hrad až po tipy na chutné jedlo v miestnych reštauráciách a pizzeriách.
Jozef Miloslav Hurban: Beckovský rodák a národný buditeľ
Jozef Miloslav Hurban (* 19. marec 1817, Beckov - † 21. február 1888, Hlboké) patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenského národného obrodenia. Bol prvým predsedom Slovenskej národnej rady, vydavateľom Slovenských pohľadov, spoluzakladateľom Tatrína, spisovateľom, novinárom, kritikom, historikom, politikom, evanjelickým kňazom a národným buditeľom. Jeho život a dielo sú úzko spojené s Beckovom, kde sa narodil v rodine evanjelického farára.
Hurban bol vedúcou osobnosťou Slovenského povstania v rokoch 1848 - 1849, organizátorom národného hnutia, životopiscom Ľudovíta Štúra a spoluzakladateľom Matice slovenskej. Položil základy slovenskej literárnej historiografie, stál pri vzniku a spoluparticipoval na významných dokumentoch od Nitrianskych žiadostí po Memorandum národa slovenského, spoluzakladal Maticu slovenskú, organizoval ochotnícke divadelné predstavenia, spolutvoril Slovenské divadlo nitrianske a spolu so Samuelom Jurkovičom stál aj pri vzniku prvého družstva v Európe. Vydával tiež literárne almanachy, organizoval čitateľské krúžky, redigoval cirkevné časopisy a venoval sa tiež ľudovýchove a osvete (nedeľné školy, spolky miernosti). Bol aktívnym členom tajného spolku Vzájomnosť.
Vzdelanie získal najprv u otca, neskôr v mestskej škole v Trenčíne a napokon na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom. Spolu so Štúrom bol najaktívnejším členom Spoločnosti česko-slovenskej a Ústavu reči a literatúry československej. Zúčastnil sa stretnutia štúrovskej mládeže na Devíne, kde prijal slovanské meno Miloslav. Evanjelickým kňazom sa stal v roku 1840. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom a neskôr v Hlbokom.
Počas Slovenského povstania v rokoch 1848 až 1849 bol jednou z hlavných postáv. Participoval na tzv. Nitrianskych žiadostiach a Žiadostiach národa slovenského. Stal sa spolupredsedom prvého národnopolitického orgánu - Slovenskej národnej rady. Neskôr bol na Hurbana vydaný zatykač a odchádza do českých krajín. Po víťazstve kontrarevolúcie bol odstavený od politického života a dostáva sa pod policajný drobnohľad. Následne sa zameral na teologické štúdium a v roku 1860 získal tituly PhDr. a ThDr. h. c. Po smrti Karola Kuzmányho sa stal načas superintendentom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Neskôr bol opätovne väznený pre politické články. Postavil sa proti zatvoreniu slovenských gymnázií a Matice slovenskej a spracoval rozsiahly životopis Ľudovíta Štúra a historické texty o slovenskom povstaní. Zomiera 21. februára 1888 v Hlbokom.
Prečítajte si tiež: Recept na pečenú klobásu
Hurban bol mimoriadne činný aj v literárnej oblasti, predovšetkým v realistických poviedkach ako Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov; písal tiež osvetové texty ako Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných; publicistické texty, spravodajstvo; cestopisné reportáže (Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách) a taktiež spomínané historické texty a biografiu Štúra. Písal teda literárno-historické štúdie, kritiky, recenzie, úvodníky, fejtóny, komentáre, správy i glosy.
Význam Jozefa Miloslava Hurbana je pre slovenské dejiny monumentálny. ROK ODKAZU ŠTÚROVCOV, ktorý vyhlásila MATICA SLOVENSKÁ, je teda vhodnou príležitosťou aj pre pripomenutie jeho ideového odkazu. Hurbana si Matica slovenská dôstojne uctila aj v minulosti. Pri príležitosti 200. rokov narodenia (2017) tejto významnej osobnosti vydala Matica slovenská v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom graficky elegantnú brožúru s názvom Sláva národa hodná je obetí. Dvestoročnica Jozefa Miloslava Hurbana, ktorej autorom je Pavol Madura a taktiež v tomto roku vyšla monografia Pavla Pareničku s názvom Štúr a Hurban, myšlienka a čin. V článku pre Matica.sk nájdete aj excelentnú štúdiu prof. Rudolfa Dupkalu o filozofických postojoch J. M. Hurbana.
Čachtice: Obec s bohatou históriou a legendami
Obec Čachtice, nachádzajúca sa neďaleko Beckova, je známa predovšetkým vďaka Čachtickému hradu a legende o Alžbete Báthoryovej. Obec má približne štyritisíc obyvateľov, ktorí sú prevažne katolíckeho vierovyznania. Medzi zaujímavé miesta, ktoré môžete pri návšteve Čachtíc vidieť, patrí Čachtické múzeum zachytávajúce bohaté kultúrne bohatsvo a dejiny obce a, samozrejme, slávny Čachtický hrad. Určite nevynechajte návštevu čachtického podzemia. Spleť chodieb, ktoré sa nachádzajú pod celou obcou a vedú až do sedem kilometrov vzdialeného Nového Mesta nad Váhom. Rozsiahle systémy slepých uličiek, jám, nástrah a chodieb s viacerými podlažiami slúžili ako úkryt pred tureckými nájazdmi.
Čachtický hrad a Alžbeta Báthoryová
Čachtický hrad sa smutne preslávil vďaka Alžbete Báthoryovej, známej ako "krvavá grófka". Alžbeta sa narodila v roku 1560 a pochádzala z rodu Báthoryovcov, ktorý vlastnil rozsiahle majetky po celom Uhorsku, najmä v Sedmohradsku. Väčšinu členov tohto šľachtického rodu charakterizovalo výstredné správanie. Viacerí z nich mali sklony k pýche, samoľúbosti, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Ani Alžbeta nebola výnimkou.
Alžbeta sa ako pätnásťročná vydala za uhorského šľachtica Františka Nádašdyho. Podľa Guinnessovej knihy rekordov je Alžbeta najväčšou vrahyňou histórie. Je jej pripisovaných až šestopäťdesiat vrážd. Smutne preslávila Čachtický hrad a obec mučením a vraždami mladých dievčat. Podľa legendy im odoberala krv a kúpala sa v nej, pretože verila, že vďaka krvi mladých panien ostane navždy mladá. Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, polievala studenou vodou v prudkých mrazoch, pichala ihlicami pod nechty, do genitálií im vkladala rozžeravené železo, bičovala ich, zošívala pery ihlou a niťou. Jej obete umierali v hrozných bolestiach. Jednou z metód, ktorú podľa legendy Alžbeta používala, bola takzvaná železná panna. Išlo o mechanizmus v tvare dutej ľudskej postavy, ktorý po uzatvorení prebodol obeť ostrými hrotmi. Niektorí svedkovia dokonca pred súdom obvinili grófku aj z kanibalizmu. Mučením dokonca oslavovala aj Vianoce a svadbu svojej dcéry.
Prečítajte si tiež: Delikatesa z tekvice
Tieto tyranské praktiky a vraždy vykonávala nepretržite v rokoch 1585 - 1610. Mŕtvoly pochovávali na rôznych miestach - cintoríne, v poliach, obilných jamách. Niekedy sa stalo, že ich zle zakopali, vyhrabali ich psy alebo vlci a ponosili po dedine, dvoroch. Alžbeta mala svojich pomocníkov, ktorí ju „zásobovali” obeťami. Zo sluhov bol jej najvernejším sprisahancom v týchto ohavných činoch Ján Ujvári prezývaný Fricko.
- decembra 1610 prichytil krvavú grófku palatín Juraj Thurzo piamo pri čine v Nádaždyovskom kaštieli. Hneď ju dal previezť do hradu a uväzniť v hradnej veži na doživotný pobyt so zákazom opustenia hradu. V januári 1611 sa konal súdny proces v Bytči. Alžbetin verný Fricko bol odsúdený na smrť uťatím hlavy. Ostatné služobníčky a osoby, ktoré jej pomáhali pri jej sadistických činoch boli upálené na hranici. Posledné dni svojho života Alžbeta trávila na hrade, kde 21. augusta 1614 zomrela.
Alžbeta Báthoryová dodnes žije v povestiach ako krvavá grófka. Je ťažké povedať, ktoré časti rozprávania sú pravdivé a ktoré len vymyslené príbehy. V každom prípade, staré listiny s výpoveďami svedkov Alžbetu zobrazujú ako vrahyňu s chorou mysľou.
Čachtický hrad je otvorený od marca do novembra. Počas mesiacov júl a august miestny sprievodca poskytuje výklad. Vstupné sa pohybuje od jeden a pol až do štyroch eur. Hrad sa nachádza kúsok nad obcou Čachtice.
Gastronomické zážitky v Beckove a okolí
Po prehliadke historických pamiatok si môžete dopriať chutné jedlo v niektorej z miestnych reštaurácií a pizzerií. V ponuke nájdete rôzne druhy jedál a nápojov, od tradičnej slovenskej kuchyne až po moderné špeciality.
Reštaurácie a pizzerie v okolí ponúkajú:
- Denné menu
- Pizzu
- Polievky
- Mäsité a vegetariánske jedlá
- Šaláty
- Cestoviny
- Ryby
- Hydinu
- Bravčové mäso
- Bezlepkové jedlá
- Dezerty
- Alkoholické a nealkoholické nápoje
Niektoré prevádzky ponúkajú aj donášku jedál, čo je ideálne pre tých, ktorí si chcú vychutnať obed alebo večeru v pohodlí domova. Nájdete tu aj ponuku obložených chlebíčkov, kávy, dezertov, bagiet, studených mís, štrúdlí, pagáčov, nápojov, chuťoviek a kysnutých koláčov.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť srnčí chrbát
V okolí sa nachádzajú aj cukrárne, ktoré ponúkajú výrobu a predaj zákuskov, koláčov a tort.