Úvod
V súčasnej dobe, keď sa spotrebitelia čoraz viac zaujímajú o pôvod a kvalitu potravín, priamy predaj mlieka od farmára predstavuje významný trend v poľnohospodárstve. Tento spôsob predaja nielenže umožňuje farmárom získať spravodlivejšiu cenu za svoje produkty, ale zároveň aj posilňuje vzťah medzi producentom a spotrebiteľom, čím prispieva k rozvoju lokálnej ekonomiky a udržateľného poľnohospodárstva. V tomto článku sa pozrieme na príklad Poľnohospodárskeho družstva (PD) Vinicne a ich prístup k priamemu predaju mlieka, ako aj na širšie súvislosti a výzvy spojené s týmto modelom.
PD Vinicne: Rodinná Bio Farma s Víziou
Poľnohospodárske družstvo Rakovo-Lehotka, ktoré sa nachádza v Martinskom okrese medzi obcami Rakovo a Valentová, je príkladom úspešnej rodinnej bio farmy. Alexander Velitš tu s rodinou a zamestnancami hospodári na viac než päťsto hektároch poľnohospodárskej pôdy. Ich činnosť zahŕňa chov hovädzieho dobytka, oviec a ošípaných pre vlastnú potrebu. Okrem dodávky mlieka do regionálnej mliekarne, časť mlieka spracovávajú do podoby mliečnych ekologických potravín, ktoré predávajú priamo z farmy.
Základy Ekologického Poľnohospodárskeho družstva Rakovo-Lehotka položil na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia otec Alexandra Velitša, ktorý ako súkromne hospodáriaci roľník začínal na vyvlastnenom hospodárskom dvore, ktorý im bol v minulom režime zoštátnený. Nadviazal tak na históriu zemianskeho pôvodu ich rodiny, ktorá má dokonca aj vlastný erb. Najmladšími pokračovateľmi rodinnej tradície, ktorí sa už aktívne podieľajú na chode družstva, je syn Alexandra Velitša, ktorý sa venuje výrobným činnostiam, dcéra zase administratíve.
Ekologické Princípy a Udržateľné Hospodárenie
„Myšlienka robiť poľnohospodársku prvovýrobu v ekológii tu bola takmer od začiatkov. Už môj otec, ktorý s rodinným farmárčením začal, bol veľkým odporcom chémie v poľnohospodárstve. Tejto myšlienky sa držíme aj dnes, pričom za ten čas sme nepoužili ani gram chémie. Všetko sa snažíme robiť formou osevných postupov, vrátane správnej technológie obrábania pôdy. Živiny sú dodávané prostredníctvom maštaľného hnoja, ktorý produkuje živočíšna výroba a samozrejme dôležité je, aby si pôda oddýchla, v našom prípade vďaka pestovaniu krmovín na ornej pôde. Lucerna, prípadne lucerno-tráva sa strieda s obilninami, čím sa dokáže pôda obohatiť o dusík a udržiavať správna štruktúra pôdy. Ako už bolo spomenuté krmoviny a obilniny, to sú hlavné plodiny, ktoré pestujeme. Krmoviny pre vlastnú živočíšnu základňu, obilniny sú určené na predaj, v našom prípade do zahraničia, Nemecka. Čo sa týka živočíšnej výroby, hlavným produktom je mlieko. Chováme okolo 160 dojníc, k tomu v príslušnom počte aj mladý dobytok,“ hovorí Alexander Velitš a pokračuje „Rastlinná produkcia prebieha na 550 ha, čo je z nášho pohľadu akousi spodnou hranicou, pokiaľ vezmem do úvahy veľkosť živočíšnej výroby z ohľadom na ekologický chov. Pôdy sú rozdielne aj s ohľadom na nadmorskú výšku, od ľahších až po ťažké, celkom vo viac než v desiatich katastroch v okolí. Do tristo hektárov sa nachádza v okolí farmy, ostatné pozemky sú vzdialené aj viac ako desať kilometrov. Na ornej pôde pestujeme lucernu, prípadne lucerno-trávne miešanky, taktiež ozimné miešanky s hrachom, prípadne s vikou zberané v mliečnej zrelosti a lisujeme ich do balíkov.
Priamy Predaj Mlieka: Výhody a Výzvy
Priamy predaj mlieka od farmára prináša množstvo výhod, ale aj určitých výziev. Medzi hlavné výhody patrí:
Prečítajte si tiež: Výborné recepty na ryby
- Vyššia cena pre farmára: Farmári môžu získať vyššiu cenu za svoje mlieko, pretože nemusia platiť poplatky sprostredkovateľom.
- Čerstvejšie a kvalitnejšie mlieko: Mlieko je často čerstvejšie a má vyššiu kvalitu, pretože nie je vystavené dlhému transportu a skladovaniu.
- Podpora lokálnej ekonomiky: Spotrebitelia podporujú miestnych farmárov a prispievajú k rozvoju lokálnej ekonomiky.
- Transparentnosť: Spotrebitelia majú možnosť vidieť, ako sa mlieko vyrába, a môžu sa priamo pýtať farmárov na ich postupy.
Medzi hlavné výzvy patrí:
- Náročnosť logistiky: Farmári musia zabezpečiť logistiku predaja, vrátane balenia, dopravy a skladovania mlieka.
- Hygienické normy: Farmári musia spĺňať prísne hygienické normy, aby zabezpečili bezpečnosť mlieka pre spotrebiteľov.
- Marketing a propagácia: Farmári musia investovať do marketingu a propagácie, aby prilákali zákazníkov.
- Konkurencia: Farmári musia konkurovať veľkým mliekarenským spoločnostiam, ktoré majú rozsiahlejšie marketingové a distribučné siete.
Technológie a Mechanizácia v Poľnohospodárstve
S cieľom efektívne hospodáriť a zabezpečiť kvalitnú produkciu, Poľnohospodárske družstvo Rakovo-Lehotka využíva moderné technológie a mechanizáciu. Spolupráca s firmou Case IH trvá už viac než desať rokov. Osvedčila sa nielen technika, ale aj rýchla reakcia na servisné požiadavky, keďže jedna z pobočiek firmy sídli iba zopár kilometrov od strediska družstva, v Sučanoch. „Pri žiadnom stroji nemožno tvrdiť, že je bezporuchový, všetko čo sa používa sa skôr či neskôr pokazí a potom nastupuje servis. Značka Case IH nás už od začiatku oslovila a sme jej verní dodnes. Samozrejme poruchám sme sa nevyhli ani my, avšak vždy sa problém podarilo odstrániť a my sme mohli pracovať ďalej.
Poľnohospodárske družstvo Rakovo-Lehotka začínalo, čo sa mechanizácie týka, podobne ako mnohé iné podniky v časoch po revolúcii, v tej dobe s najrozšírenejšími traktormi Zetor. „K prvej významnej obnove strojového vybavenia družstva sme pristúpili v rokoch 2007 až 2013, v priebehu obdobia výziev, ktoré sme aj využili. Úplne prvým traktorom značky Case IH na našom dvore bol model MXU 135 (predchodca modelu Maxxum), ktorý slúži dodnes v rámci nosného programu lisovania balíkov. K najmenším traktorom na našom podniku patrí Case IH JX 1100 U, čo je malý traktor (predchodca modelu Farmall) určený na zásobovacie práce, drobnú dopravu, prípadne na agregáciu s menšou kosou alebo zhrňovačom, či riadkovačom. Teda je prakticky využiteľný na všetky menej náročné práce. Model CXV 195 je čo sa týka veku ďalším roky používaným a osvedčeným modelom,“ konštatuje A. Velitš a pokračuje. „Pred štyrmi rokmi pribudol veľký Magnum 340, lakovaný v špeciálnej striebornej edícii vyrobený pri príležitosti 25 výročia modelu Magnum. Tento traktor by som zároveň označil ako nosný traktor družstva, ktorý využívame na ťažké práce, vrátane orby a prípravy pôdy. K ďalším modelom na dvore patrí traktor Case IH Puma 240, pre ktorý sme sa rozhodli hlavne z toho dôvodu, pretože je dostatočne veľký a výkonný pre agregáciu s desaťmetrovou žacou kombináciou, keďže je vybavený predným trojbodovým závesom s vývodovým hriadeľom a hydraulikou. Táto pracovná kombinácia, traktor Puma 240 s krídlovou žacou kombináciou a vpredu nesenou kosou je na nezaplatenie, keďže jeden chlap dokáže za hodinu skosiť desať hektárov lucerny. V roku 2018 sme si zaobstarali Optum-a, kedy pomyselnú dieru medzi modelom Magnum a menšími traktormi vyplnil model Optum 300 CVX. Vďaka jeho plynulej prevodovke, výkonu 300 konských síl, a množstvu ďalšej výbavy, vhodne zapadol do nášho strojového parku a stal sa ďalším nosným traktorom. Najnovším zástupcom značky CASE IH na farme je Rowtrac 380 CVX. Ide o spojenie dvoch svetov - šetrnejšie a ťahovo výkonnejšieho pásového riešenia s menévrovateľnosťou tradičného kolesového riešenia.
Pozemkové Úpravy a Legislatívne Zmeny
Dôležitým aspektom pre fungovanie poľnohospodárskych družstiev sú pozemkové úpravy a s nimi súvisiace legislatívne zmeny. Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorú schválila aj vláda. „Ustanovením sa explicitne vyjadruje skutočnosť, ktorá je nevyhnutným dôsledkom pozemkových úprav, teda že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, respektíve iným dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú pôvodné pozemky a zároveň vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva. Doplnil, že si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady.
Na základe novely by sa od septembra mali na Slovensku rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav. Legislatívny návrh tiež reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad. V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.
Prečítajte si tiež: Vinica a jej husacie hody
„Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách,“ napísalo ministerstvo. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby. Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo. Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva.
„Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci. „Pozemkové úpravy sa dostali do začarovaného kruhu takmer byrokratických postupov. Agrorezort tiež pripomína, že jednotlivé projekty sa skladajú z troch častí s tým, že pri „komplexných“ pozemkových úpravách nasleduje ešte ďalšia (štvrtá) časť - samotná realizácia spoločných zariadení a opatrení naplánovaných v projekte pozemkových úprav. „Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať,“ doplnil rezort.
Sebestačnosť a Výzvy v Poľnohospodárstve
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty vystúpil s príhovorom počas 57. ročníka Dní poľa v Mojmírovciach, kde zdôraznil dôležitosť sebestačnosti v poľnohospodárstve. Ukázalo sa to na výsledku prvej svetovej vojny, keď víťazné krajiny Nemecko v podstate vyhladovali, aj keď po Brest-litovskom mieri získalo vytúženú Ukrajinu, obrovskú zásobáreň surovín. Existuje krajina dvakrát menšia ako Slovensko a s trikrát viac obyvateľmi. Táto krajina vyrvala moru tisíce hektárov pôdy a stala sa najväčším svetovým exportérom potravín. Pritom naša československá sebestačnosť a dostatočnosť boli známa.
Zamyslime sa však nad pojmom sebestačnosť. Dovolím si k týmto definíciám nastoliť niekoľko poznámok a otázok. Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny? Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa? Nechcem spomínať všetky komodity, pozrime sa na tie extrémne zo súčasného pohľadu. Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku. Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarely spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka. Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína. Niektorí askéti by sa aj potešili, veď alkohol je metla ľudstva. Ako ale na príklade Francúzska, Talianska a Španielska vidíme, že produkcia vína skultúrňuje krajinu a ľudí, a určite by sme sa mali viac snažiť o to, aby táto plodina, pestovaná na Slovensku po tisícročia, sa tu pestovala aj naďalej.
Ovocinárstvo a Perspektívy Rozvoja
„Ovocinárstvo nebude problémom u nás vtedy, keď využijeme našu úroveň poznania, ktorú si musíme neustále zvyšovať a ak dokážeme eliminovať negatívne faktory. Vtedy budeme mať šancu nadýchnuť sa. Ovocinárstvo na Slovensku si dlhodobo drží moderný trend pestovania, ktorý je vo vyspelých krajinách EÚ. Na Slovensku evidujeme takmer 6 500 hektárov sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť. Vypracovali sme Koncepciu rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035. V tomto roku odhadujeme len v produkcii jabĺk okolo 30 až 35-tisíc ton. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov. V navrhovanej koncepcii sme vypracovali zámer, že pokiaľ by sme každý rok vrátane tohto vysadili okolo 300 hektárov sadov, z toho 250 hektárov jabloňových, mohli by sme sa v roku 2027 dopracovať k vyššej miere sebestačnosti. V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme.
Prečítajte si tiež: Výber kotlíka na guláš
Podmienky prostredia rozhodujú o pestovaní konkrétnych druhov ovocia. Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia máme stále veľmi dobré. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy. Nie však za každú cenu razantným potlačením škodcov, ale znižovaním ich prahu škodlivosti a to rozumným uplatňovaním systému integrovanej ochrany rastlín, ktorý je v boji proti škodcom najúčinnejší. Môžem povedať, že mnohí pestovatelia sú vysoko ekologicky zmýšľajúci, len niekedy nás život, ekonomika, spotreba a samotní konzumenti tlačia do produkcie ovocia, ktoré je vzhľadovo absolútne bezchybné. Ovocinárska výroba je celoročne mimoriadne náročná na ľudskú prácu. Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné. Už pred desiatimi rokmi ovocinári v rámci SPPK avizovali nedostatok ľudí v sadoch. Dnes máme nádej, že možno v priebehu mesiaca v slovenskom parlamente bude prerokovaný návrh riešenia sezónnych pracovníkov, resp. inštitútu sezónnych prác. Zadefinovali sme osem spôsobov, z nich najúčinnejší je zníženie odvodového zaťaženia, konkrétne z 35 percent na 9-10 percent. Najväčšie obavy mám však z toho, že stále hovoríme len o slovenských zamestnancoch. Áno, rešpektujem to, využiť viac študentov, ľudí v dôchodkovom veku, nezamestnaných, každého, kto bude mať záujem a bude chcieť pracovať v ovocinárskej výrobe.
Zdražovanie Potravín a Ekonomické Výzvy
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch, vrátane potravín. Výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Po spoločnosti Nestlé sa tak rozhodol aj výrobca nealkoholických nápojov Kofola. „Aj keď sme sa dlho snažili vyššie výdavky nepremietať do cien, ich ďalší nárast nám už nedovoľuje držať súčasnú cenovú hladinu,“ povedal generálny riaditeľ firmy Daniel Buryš. Zdražovaniu sa nevyhnú ani ďalšie veľké spoločnosti, pričom spoločným dôvodom potravinárov sú najmä stúpajúce ceny surovín.
„V podstate došlo k zvýšeniu pri všetkých vstupoch. Slnečnicový olej išiel hore o 100 percent, kukurica o 82 a pšenica o 32 percent,“ hodnotí Ondřej Široký, Business Unit Manager pre Slovensko v Intersnacku. Tento nárast pritom ešte ani zďaleka nie je na konci. Len za posledný týždeň sa napríklad potravinárska pšenica na trhoch dostala na svoje 13-ročné maximum, s medziročným skokom o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie. Na nutný rast odbytových cien v posledných mesiacoch upozorňovali viaceré odvetvia agropotravinárstva, ako sú napríklad mlynári a pekári, hydinári či mliekari.
Územné Plány a Rozvoj Obcí
Stavebné pozemky sú vyznačené v územných plánoch obcí a miest. Zverejňujú ich na svojich webových stránkach. Medzi rodinnými domami vznikajú rôzne prevádzky, a to napriek tomu, že s nimi územný plán nepočíta. „Územný plán je pre obec záväzný v každom prípade. Na druhej strane treba povedať, že nie každá ním disponuje. Myslí si však, že jeho absencia niekomu aj vyhovuje. Ak sa teda rozhodnete kúpiť pozemok, stavať rodinný dom alebo chatu, overte si ešte predtým, aké má zastupiteľstvo plány s využitím okolitého územia. Odpoveď vám dá územný plán.