Či už preferujete sladkú a chrumkavú kápiu alebo pikantnú chuť chilli papričiek, nič sa nevyrovná vlastnoručne vypestovanej paprike. Pestovanie papriky nie je príliš náročné, no pre dosiahnutie maximálnej úrody je potrebné venovať rastlinám určitú pozornosť. Tento článok vás prevedie pestovaním papriky od výsevu až po zber, so zameraním na najčastejšie choroby a škodcov, ktoré môžu vaše rastliny ohroziť.
O paprike v skratke
Paprika pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky, kde sa pestovala už dávno pred naším letopočtom. Neskôr sa rozšírila aj do Indie. Do Európy sa dostala v roku 1493 vďaka Krištofovi Kolumbovi a rýchlo sa adaptovala na nové podmienky. V 17. storočí sa pestovala už v Afrike a Ázii a s kolonizátormi sa dostala aj do Severnej Ameriky.
Paprika ročná (Capsicum annuum) patrí do čeľade ľuľkovité a jej plody obsahujú najviac vitamínu C spomedzi všetkej zeleniny. Okrem vitamínu C je bohatá aj na karotenoidy. Zelená paprika obsahuje chlorofyl, červená betakarotén a lykopén (chráni pred rakovinou), oranžová alfa- a gamakarotén a žltá luteín a zeaxantín, ktoré sú prospešné pre zrak.
Obľúbené odrody papriky
Výber správnej odrody je kľúčový pre úspešné pestovanie. Tu je prehľad niektorých obľúbených odrôd:
- Kápia Lungy F1: Odroda s vyšším vzrastom, vhodná na sterilizovanie.
- Kápia Raduza F1: Tmavé červené plody, vhodné na priamu konzumáciu, sterilizáciu, plnenie a pečenie.
- Amyka F1: Veľmi skorá odroda so stredným vzrastom, menšie plody vhodné na priamu konzumáciu a plnenie.
- Amy: Nižší vzrast, chutné a šťavnaté bielo-zelené plody.
- Slovakia: Skorá odroda, vhodná na priamu konzumáciu, sterilizovanie, pečenie a plnenie, s príjemnou arómou.
- Rubika F1: Stredne vysoká až vyššia odroda, vhodná pre skleníky a fóliovníky, so sladkými plodmi.
- Alma paprika: Maďarská špecialita so žltozelenými plodmi jabĺčkovitého tvaru.
- Paprika PCR: Skorá odroda, vhodná na rýchlenie a skoré poľné pestovanie, plody sú aromatické a šťavnaté, mierne štipľavé.
- Chilli Scorpion: Od roku 2011 v Guinnessovej knihe rekordov ako najpálivejšia na svete, pôvodom z Trinidadu a Tobaga, s plodmi so škorpióním chvostíkom.
- Chilli Jalapeno: Pálivé papričky, menej pálivé ako Habanero, s vysokou úrodnosťou, vhodné na zaváranie, pasty a omáčky.
- Chilli Habanero: Pôvodom z Mexika, s príjemnou chuťou a intenzívnou vôňou.
Ako pestovať papriku
Papriku je možné pestovať zo sadeníc, ktoré si sami vypestujete alebo kúpite.
Prečítajte si tiež: Klasická plnená paprika
Výsev papriky
Výsev sa odporúča začať v prvej polovici februára. Používajte substrát pre výsev a množenie, ktorý je vhodný na klíčenie semien a pikírovanie. Semienka vysievajte do menšieho plastového pareniska s jemne utlačeným substrátom. Semienka ukladajte vedľa seba vo vzdialenosti aspoň 0,5 cm, postriekajte vodou a prikryte tenkou vrstvou substrátu, opäť zvlhčite. Parenisko zakryte vekom a umiestnite do miestnosti so stálou teplotou.
Optimálna teplota pre klíčenie je okolo 25 °C, ale postačí aj 21 °C. Parenisko by malo mať vrchnák s otvormi. Po vzídení rastlinky pikírujte do kelímkov od jogurtov s prepichnutým dnom alebo do kvetináčov s priemerom 6-10 cm.
Sadenie priesad papriky
Sadenice môžete presadiť do skleníka už tri mesiace od výsevu. Pre výsadbu von do záhrady počkajte do druhej polovice mája, kedy už nehrozia prízemné mrazy. Rovnaký postup platí aj pre výsadbu do fóliovníka.
Miesto pre výsadbu pripravte vopred a pôdu prekypriťe. Vysádzajte silné rastlinky v spone minimálne 40 cm. Pre papriky s veľkými plodmi umiestnite vedľa rastlín drevené tyčky ako oporu.
Výsadba a starostlivosť krok za krokom
- Príprava pôdy: Vyberte slnečné miesto s dobre zavlažovanou pôdou, kde ste predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny. Ak nie je, pohnojte ju kompostom alebo vhodným hnojivom. Vyhnite sa nadmernému používaniu dusíka, ktorý spôsobuje príliš rýchly rast a náchylnosť na choroby.
- Otužovanie sadeníc: Pred výsadbou vonku postupne vystavujte sadenice vonkajším podmienkam. Stačí ich po oteplení na pár hodín premiestniť von, približne tri až štyri dni pred plánovanou výsadbou.
- Sadenie: Paprika má rada teplo, preto ju vysádzajte až po odznení nočných mrazov. Ideálne je vysádzať za oblačného počasia. Rastliny vysádzajte vo vzdialenosti aspoň 40 cm od seba. Ak sadíte rastliny s veľkými plodmi, zabezpečte im oporu. Zaujímavou možnosťou je sadenie po dvoch rastlinách do jednej jamky, čo zabezpečí vzájomnú podporu a lepšie opelenie.
- Polievanie: Používajte vodu, ktorá nie je chladnejšia o viac ako 5 stupňov ako teplota pôdy. Ideálna je odstáta alebo dažďová voda. Počas horúčav zalievajte pravidelne a dostatočne. V teplých oblastiach použite mulčovaciu kôru alebo slamu na reguláciu vlhkosti a teploty pôdy. Alternatívou je pestovanie na čiernej netkanej textílii, ktorá reguluje vlhkosť, teplotu a zabraňuje rastu buriny.
- Hnojenie: Okrem pravidelného prekyprovania pôdy nezabúdajte na hnojenie počas vegetácie. Môžete použiť síran amónny vo forme liadku. Pri pestovaní v nádobách použite organické granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín. Množstvo hnojiva dávkujte podľa odporúčania na obale. Ak rastlinám chýba vápnik, čo sa prejavuje škvrnami na plodoch alebo zasýchaním špičiek, pridajte vápnik prostredníctvom listovej výživy. Hnojenie priesad vonku a v skleníku sa nelíši.
- Vylamovanie a trhanie kvetov: Pre lepšiu úrodu sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, ktoré rastlinu vyčerpávajú. Vylamovanie papriky, ako pri rajčiakoch, nie je potrebné. Odstraňujte však rastlinné zvyšky - polámané listy a výhonky, ktoré môžu byť zdrojom chorôb.
- Zber a skladovanie plodov: Plody môžete zbierať zelené alebo počkať, kým sčervenejú, zožltnú alebo získajú oranžovú farbu. Zrelé plody sú sladšie a chutnejšie. Odoberajte ich odstrihnutím, aby ste predišli poškodeniu rastliny. Zber je možný 3-4 mesiace po výsadbe. Pri teplote 12-14 °C vydržia plody aj dva týždne. Ak máte bohatú úrodu, zavarte ich do sladkokyslého nálevu alebo pripravte papriku v oleji.
Choroby a škodcovia
Rovnako ako iné rastliny, aj papriku môžu napadnúť rôzne choroby a škodcovia. Problémom môže byť aj slnečný úpal, ktorý vzniká pri výsadbe počas horúceho počasia alebo pri náhlej zmene počasia.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Najčastejšie choroby papriky
- Vädnutie papriky: Najčastejšie fuzáriové alebo sklerocíniové vädnutie. Fuzáriové vädnutie sa prejavuje hnednutím cievnych zväzkov. Sklerocíniové vädnutie spôsobuje rozsiahle bledohnedé škvrny na stonkách. Obe choroby sú hubovitého pôvodu.
- Stolbur papriky: Choroba prenášaná cikádkami, prejavuje sa žltnutím listov, vädnutím a odumretím celej rastliny.
- Suchá škvrnitosť: Nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov, ktoré môžu prejsť do hniloby. Príčinou je nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa.
- Bakteriálna škvrnitosť: 3 mm fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom na listoch. Pri silnom napadnutí listy vyzerajú ako roztrhané a opadávajú. Na zelených plodoch sa tvoria vodnaté, mierne zvýšené škvrny so žltým lemom veľké 3 až 6 mm. Neskôr černejú a žltý lem sa stráca.
- Mozaika papriky: Spôsobuje ju vírus mozaiky tabaku (Tobacco mosaic virus), ktorý na listoch vytvára žlté, bledozelené až žltozelené časti listov, pričom sa sfarbenia prelínajú. Niekedy dochádza k presvetľovaniu žiliek, zožltnutiu čepele pozdĺž žiliek, k tvorbe pľuzgierikov alebo nastáva celkové zožltnutie listov.
- Ružicovitosť papriky: V tomto prípade ide o vírus mozaiky uhorky (Cucumber mosaic virus). Rastliny sú zakrpatené a majú metlovitý vzhľad, akoby tvorili len prízemnú ružiciú výhonkov. Stonky sú skrátené a v hornej časti je rastlina bohato olistená.
- Pestrolistosť: (Alfalfa mosaic virus) je typická tvorbou veľkýché mozaikovitých, žltých alebo bielych škvŕn na listoch, ktoré často pokrývajú celú listovú čepeľ. Pri infikovaní mladých listov sa deformujú a kučeravejú.
Najčastejší škodcovia papriky
- Vošky: Môžu zničiť rastlinu veľmi rýchlo. Napadnutým rastlinám žltnú a opadávajú listy. Najčastejšie sa objavuje voška broskyňová a voška rešetliaková.
- Molice: Molica skleníková (biela muška) škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá láka čerňovky.
- Strapky: Cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky.
- Roztočec chmeľový: Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na silnejšie napadnutých častiach rastlín sa objavuje jemná pavučinka.
Ako sa vyhnúť chorobám a škodcom
- Používajte zdravé, certifikované osivo.
- Dodržiavajte osevný postup a nepestujte papriku na rovnakom mieste po sebe.
- Zabezpečte rastlinám dostatok svetla, tepla a vlahy.
- Pravidelne kontrolujte rastliny a včas odstraňujte napadnuté časti.
- Používajte preventívne postreky proti škodcom.
- Dbajte na vyváženú výživu rastlín.
- Ničte buriny, ktoré môžu byť zdrojom nákazy.
- Zavlažujte rastliny podmokom.
- V prípade potreby použite vhodné prípravky na ochranu rastlín (napr. Neemový olej, mydlový roztok).
Prečítajte si tiež: Plnená Paprika pre Každú Príležitosť