Pohľad na krásne, dozrievajúce ovocie, ktoré zdobí korunu stromu, je odmenou pre každého záhradkára. Horší obraz nastane, keď sa pod stromom začnú hromadiť opadané, ešte nezrelé plody. Vtedy je najvyšší čas zakročiť, aby ste aspoň časť úrody zachránili. Predčasné a samovoľné opadávanie ovocia vie potrápiť, no vo väčšine prípadov môžeme stromom jednoducho pomôcť. Stačí poznať základné príčiny a vedieť, ako reagovať.
Zistite, čo sa deje so stromom
Ak je koruna stromu plná ovocia a lístie sotva vidno, strom jednoducho nedokáže uživiť tak veľa plodov naraz. V takom prípade pomôže preriedenie - ručne odstráňte časť ovocia tak, aby tie zostávajúce mali medzi sebou odstup. Tie budú mať lepší prístup k živinám aj svetlu a budú mať šancu dorásť do plnej veľkosti. Podľa skúsených záhradkárov by sa v závislosti od druhu mal plodom stať len približne jeden z desiatich kvetov.
Nedostatok vody a sucho
Častou príčinou opadu plodov býva sucho. Aj keď si to niekedy neuvedomujeme, aj ovocné stromy potrebujú pravidelnú zálievku - najmä počas horúcich a suchých dní. Tak ako zalejete paradajky alebo uhorky, nezabudnite ani na strom, ktorý v čase rastu plodov potrebuje dostatok vody, aby ich udržal.
Suché jarné obdobie spôsobuje, že strom nedokáže plody dostatočne zásobiť vlahou a živinami. Príznakmi nedostatku vody sú najmä skrútené, žltnúce a hnednúce listy, ktoré môžu dokonca predčasne opadať.
V prípade týchto príznakov je nutné stromom zabezpečiť dostatočnú a pravidelnú závlahu. Neznamená to však, že ich musíte polievať denne. Omnoho účinnejšie je stromom dodať hlbokú zálievku raz za týždeň či dva, pričom dávka by mala byť výdatná - približne 20 až 30 litrov vody na jeden strom. Takáto zálievka prenikne hlboko ku koreňom, kde ju strom efektívne využije.
Prečítajte si tiež: Všetko o padaní šišiek
Strom potrebuje aj výživu
Ak strom dostáva dosť vody a plodov na ňom nie je extrémne veľa, môže byť problémom nedostatok živín - konkrétne dusíka. Dusík podporuje rast a silu rastlín a platí to aj pre ovocné stromy. Preto ak vidíte, že plody padajú bez zjavnej príčiny, zvážte jemné prihnojenie dusíkatým hnojivom.
Na druhej strane, nadmerné hnojenie dusíkom môže spôsobiť skoré opadávanie plodov. Niektorí záhradkári, túžiaci po veľkých a krásnych plodoch, môžu svoje stromy príliš prihnojovať. Stromy na nadbytok dusíka reagujú práve tým, že plody predčasne zhodia. Preto platí pravidlo: menej je niekedy viac. Optimálne je hnojiť maximálne dva až trikrát za sezónu a vyberať skôr komplexné hnojivá so správnym pomerom jednotlivých prvkov, než čisto dusíkaté.
Sledujte škodcov a choroby
Za opadom úrody môžu byť aj škodcovia, ktorí poškodzujú plody či listy. Preto sa pri zvýšenom opade oplatí prezrieť strom a hľadať známky ich prítomnosti. Ak zistíte, že strom napadol hmyz, siahnite po šetrných ekologických prípravkoch. Vyhnete sa tak agresívnej chémii a vaše plody zostanú bezpečné na konzumáciu.
Okrem škodcov existujú aj závažnejšie dôvody opadu nezrelého ovocia - rôzne choroby.U marhúľ je typickou chorobou moníliová spála, ktorá sa prejavuje hnednutím a zasychaním kvetov, listov i mladých výhonkov. Napadnuté plody sa môžu dokonca scvrknúť a mumifikovať. Riešenie je jednoduché, no dôsledné - postihnuté plody a vetvičky treba okamžite odstrániť a zničiť.
Ďalším ochorením je hniloba marhúľ, pri ktorej sa na plodoch objavujú škvrny, ktoré sa postupne rozširujú. Plody nakoniec úplne zhnijú a sú pokryté plesňou. Aj v tomto prípade je potrebné napadnuté časti odstrániť, aby sa infekcia nešírila ďalej.
Prečítajte si tiež: Text piesne Padajú Gaštany a jesenné aktivity
Višne a slivky často trápi nebezpečná choroba nazývaná šarka. Toto vírusové ochorenie prenášané hmyzom spôsobuje vážne deformácie plodov, ich predčasné mäknutie a opadávanie, čo vedie až k úplnému odumretiu stromu. Postihnuté plody sú navyše nejedlé a bez hodnoty. Prevencia spočíva v ochranných postrekoch, dôkladnej hygiene a pravidelnej kontrole stromov.
Špecifickým problémom čerešní býva vrtivka čerešňová. Tento malý hmyz kladie vajíčka pod šupku plodu, z ktorých sa vyliahnu larvy. Tie postupne konzumujú plod zvnútra, až plod úplne poškodí a spadne na zem. Larva potom prezimuje v pôde a ďalší rok sa cyklus opakuje. Aj tu je nutný včasný zásah - poškodené plody treba pravidelne odstraňovať a na jar vykonať preventívne postreky.
Slivky môžu byť napadnuté osičkami piliarkou žltou (Hoplocampa flava) a piliarkou slivkovou (Hoplocampa minuta). Obe sú pôvodcami skorej červivosti sliviek. Oba druhy prezimujú ako dospelé larvy v pôde. Dospelé jedince sa liahnu na jar v čase pred kvitnutím slivkovín. Samičky vyhľadávajú kvetné puky a kladú pomocou kladielka vajíčka do kališných lístkov. K vajíčku ešte vypustí kvapôčku tekutiny, ktorá sa zvonku javí ako vrecúško. Slúži na udržanie a ochranu vajíčka. Samička nakladie asi 60 - 70 vajíčok. O niekoľko dní sa z vajíčok vyvinú larvy, ktoré sa hneď vžierajú do rastúcich plodov. V priebehu svojho vývoja t.j. asi 4 týždne zničí jedna larva niekoľko plodov. Keď je už vyvinutá, posledný plod opúšťa a padá obvykle aj s plodom na pôdu. Zahrabáva sa plytko do pôdy do 12- 15 cm a zakuklí sa do zámotku. Za rok má len jednu generáciu. Škody sa prejavia na jar, krátko po odkvitnutí sliviek, ringlôt, keď začnú mladé plody opadávať. Slivkoviny treba ošetriť prvýkrát hneď po odkvitnutí. Vhodný je prípravok Decis Protech. Na sledovanie rojenia a odchyt piliarok je dobré použiť biele lepové doštičky, ktoré treba zavesiť do koruny stromov asi 10 dní pred kvitnutím.
Slabé opelenie
Ďalším možným dôvodom je slabé opelenie - buď v dôsledku chýbajúcej partnerskej dreviny alebo slabej aktivity hmyzu. Mnoho ovocných stromov má totiž plody vďaka tvrdej práci včiel, ktoré prenášajú peľ z jednej kvetiny na druhú. Ak ale v záhrade alebo v sade nemáte z rôznych príčin dostatok hmyzu, dochádza len k nepatrnému opeleniu. Riešením, ako k stromom prilákať viac užitočného hmyzu, je výsadba kvetov, ktoré sú bohaté na nektár. Vhodnými opeľovačmi pre čerešne sú napríklad čerešňa ´KORDIA´ alebo ´RIVAN´. Samotná čerešňa ´BURLAT´ je dobrým opeľovačom pre ostatné odrody. Viac ako polovica odrôd čerešní je plodná. Kazdy kvet vytvori aj zaklad plodu, ale ked nie je opeleny, tak ho potom prirodzene zhodi.
Nepriaznivé počasie
Tretím najčastejším dôvodom, ktorý ale, žiaľ, nie je úplne možné priamo ovplyvniť, sú prudké zmeny počasia. Striedanie veľkého sucha a extrémnych teplôt s rapídnym ochladením a silným dažďom ovocným stromom vôbec neprospievajú.
Prečítajte si tiež: Prelínanie Umenia v 20. Storočí
Kedy je opad ovocia ešte normálny?
Nie je dôvod na paniku, ak z vášho stromu občas spadne zopár zelených plodov. Ide totiž o prirodzený mechanizmus, ktorým si strom reguluje svoju úrodu. Sám tak vyhodnocuje, koľko ovocia je schopný dostatočne vyživiť, a prebytočné plody jednoducho zhodí. Typické je to pre marhule, kde sa strom týmto spôsobom zbavuje nadmerného zaťaženia. Takto ponechané plody dokážu dozrieť do kvalitnej a bohatej úrody.
Situácia je však celkom iná, ak strom opadáva vo veľkom množstve a na plodoch je evidentné poškodenie, škvrny či deformácie. Vtedy treba spozornieť a ihneď zakročiť, pretože ide pravdepodobne o prejavy vážnejších problémov, ako sú choroby, nedostatok živín alebo kritický nedostatok vody.
Myslite aj na budúci rok
Ak sa tento rok úroda už nepodarí zachrániť úplne, skúsení záhradníci radia pripraviť strom na ďalšiu sezónu - a to prerezaním. Príliš hustá koruna strom vyčerpáva a vedie k nadmernému nasadeniu plodov, ktoré strom potom nezvládne uživiť. Presvetlená a vzdušná koruna prinesie menej, ale kvalitnejších plodov.
Zisťovanie zrelosti plodov
Pri posudzovaní zrelosti ovocia sa najčastejšie hovorí o týchto stupňoch zrelosti:
Fyziologická zrelosť je fáza, v ktorej sa končí delenie buniek plodov. Bunky sa ďalej len zväčšujú a na základnom farebnom podklade vzniká pri niektorých druhoch ovocia krycie zafarbenie (rumenec). Semená sú celkom vyvinuté, schopné vyklíčiť.
Technologická zrelosť je taká fáza vývinu, v ktorej sú plody vhodné na určitý spôsob technologického spracovania. Ovocie sa priemyselne spracúva v rozličných vývinových štádiách:
- nedozreté (spracúvajú sa orechy a mandle),
- dozrievajúce (na výrobu želé a kompótov),
- dozreté (na výrobu džemov a marmelády),
- prezreté (na výrobu lekvárov, vín a destilátov).
Obchodná zrelosť je fáza, v ktorej treba oberať ovocie určené na predaj, pričom ovocie dosiahne požadovaný stupeň zrelosti počas dopravy, distribúcie, resp. uskladnenia.
Konzumná zrelosť nastáva, keď ovocie dosiahlo maximálny obsah a správny pomer jednotlivých nutričných a biologických zložiek. Pri rozličných druhoch a kultivaroch sa prejavuje rozličným spôsobom. Všímame si tieto znaky:
- Zafarbenie plodov zimného ovocia - vysvetľuje sa striedaním teplých dní s chladnými nocami; primárnym úkazom je základné žltozelené zafarbenie plodov, sekundárnym úkazom je krycie zafarbenie (červenkastý rumenec) vyvolané prítomnosťou antokyánov.
- Černenie semien je znakom botanickej zrelosti niektorých kultivarov, botanická zrelosť však neprebieha pri všetkom ovocí súčasne s konzumnou zrelosťou. Napr. letné ovocie má dreň úplne zrelú, ale semená bývajú ešte biele, naproti tomu však kultivary zimných jabĺk, aj neskorších hrušiek majú už semená často čierne alebo hnedé, pričom dužina nebýva vždy úplne zrelá.
- Pevnosť dužiny sa mení v procese dozrievania v dôsledku enzymatických premien celulózy a pektínových látok (múčnatenie a hniličenie). Na tomto poznatku sa zakladá posudzovanie zrelosti plodov podlá ich konzistencie.
- Korková vrstva sa utvára v priebehu dozrievania plodov medzi rodiacim drevom konárikov a stopkami plodov. Spôsobuje uzatváranie spojenia ciev medzi materskou rastlinou a plodom. Prejavuje sa ľahkou oddeliteľnosťou stopiek od konárikov a signalizuje nebezpečenstvo opadávania plodov.
- Chuť ovocia je buď príznačná pre nedozreté ovocie alebo charakteristická pre kultivar v štádiu plnej zrelosti.
Zberová zrelosť, t. j. stupeň zrelosti najvhodnejší pre oberanie plodov, i keď obsah látok v plodoch často nie je optimálny na konzum alebo na spracovanie. Veľké časové rozdiely sú medzi zberovou a konzumnou zrelosťou pri jadrovom ovocí, najmä pri jesenných a zimných kultivaroch. Pri letnom ovocí, t. j. pri kôstkovinách a drobnom ovocí, je čas medzi zberom a konzumom podstatne kratší. Ovocie oberáme vtedy, keď sa plody ľahko oddeľujú od rodivých konárikov. Pri predčasnom zbere je spojenie stopky plodu s konárikom také silné, že sa pri oberaní stopka z plodu vytrhne, alebo zlomí.
Iné zdroje pri určovaní stupňa zrelosti rozlišujú nasledujúce kategórie zrelosti:
- Botanická zrelosť - semená sú dokonale vyvinuté a po umiestnení do vhodných podmienok sú schopné klíčiť. Konzumná zrelosť - plody dosahujú vrchol svojej atraktívnosti pre konzumenta z hľadiska chuti, konzistencie, arómy, vzhľadu, t.j. senzorických vlastností.
- Technologická zrelosť - ovocie má vlastnosti maximálne vhodné pre určitý spôsob spracovania. Vzhľadom na rôzne určenie, môže sa u toho istého ovocia vyskytovať viac stupňov technologickej zrelosti.
- Zberová zrelosť - ovocie je v stave, keď je najlepšie ho zberať. To znamená, že iná je zberová zrelosť pre konzum, pre spracovanie rôznym spôsobom, pre skladovanie. Líši sa tiež pohľad na zberovú zrelosť rôznych skupín odrôd daného druhu. Nemusí sa tiež zhodovať s konzumnou zrelosťou pri stolovom ovocí. Najväčší časový posun medzi konzumnou a zberovou zrelosťou je pri zimných odrodách jadrovín. Zberová zrelosť - je to obdobie, keď je najvhodnejšie pozberať ovocie. Ako to zistiť? Plody v tomto štádiu sú maximálne vyfarbené. Optimálny čas zberu zistíte miernym pootočením plodu smerom ku konáriku. Ak sa ľahko oddelí, ovocie je pripravené na zber. Plody sa zberajú vždy so stopkou, čo platí hlavne pre jablone, hrušky a niektoré kôstkoviny. Ak sú plody pozberané bez stopky, kvalita plodov sa znižuje, v odtrhnutom mieste po stopke môže dôjsť k hnilobným procesom. Väčšina kôstkovín, ako sú marhule či broskyne, sa zberá, keď dosiahnu vrchol svojich chuťových vlastností, prípadne 2 až 3 dni predtým.
- Konzumná zrelosť - v tomto období sú plody pripravené na konzumáciu. Vtedy majú najlepšie chuťové vlastnosti, konzistenciu, arómu a vzhľad.
Obdobie medzi zberovou a konzumnou zrelosťou je rôzne, závisí od druhu a najmä odrody. Pri letných odrodách jabĺk, ako je ‘Júlia’, ‘Priesvitné letné‘, a hrušiek ‘Clappova’ či ‘Williamsova’, je obdobie medzi zberovou a konzumnou zrelosťou veľmi krátke, takmer sa zhoduje. Je to prirodzene mäkké ovocie, preto po zbere je najvhodnejšie hneď ho konzumovať, prípadne spracovať. Naopak pri zimných odrodách jabĺk je toto obdobie dlhšie, v závislosti od odrody. Napríklad ‘Braeburn’ sa zberá koncom októbra, ale plody je najvhodnejšie konzumovať v marci. Uskladnené vo vhodných podmienkach možno konzumovať až do júna. V poslednom období je obľúbená jabloň ‘Gala’, ktorá sa považuje skôr za jesennú odrodu. Zberá sa totiž v polovici septembra, dozrieva v októbri, uskladniť ju však možno až do februára. Podstatne nižšiu skladovateľnosť majú kôstkoviny. Tu je obdobie medzi zberovou a konzumnou zrelosťou veľmi krátke. Slúži vlastne len na prepravu plodov, ktoré treba v čo najkratšom čase spracovať, ako sú čerešne, višne, marhule, broskyne, slivky. Aby sme však nezabudli aj na drobné ovocie, ako sú jahody, maliny, ríbezle, egreše, černice. Tie zbierame v plnej konzumnej zrelosti, najlepšie skoro ráno, keď sú plody ochladené. Spravidla je to mäkké ovocie.
Starostlivosť o drobné ovocie
Zber jahôd. Už od júna zbierame vyzreté, ale na dotyk pevné plody. Trháme ich vždy s krátkou stopkou. Práca kvapná, málo platná, tu platí viac než kdekoľvek inde. Ľahko sa nám totiž môže stať, že odlomíme so zrelým plodom vo zväzku i jahody nezrelé. Toto ovocie nezbierame počas teplých dní v čase najväčšieho tepla. Plody z takéhoto zberu sa totiž ľahko zaparia a rýchlo podliehajú skaze. Ihneď ich tiež ukladáme najlepšie v drevených košíčkoch do chladničky, prípadne do studenej pivnice. Plody napadnuté plesňou sa nesmú dávať do kompostu, vyhadzujeme ich priamo do zmesového odpadu do kontajnerov či košov, alebo ich zakopeme na vhodnom mieste. Jahody treba neustále strážiť a odtrhávať plody napadnuté plesňou, pretože ľahko touto chorobou nakazia ďalšie doposiaľ ešte zdravé plody. V niektorých záhradkách sa zabývali i lesné jahody. Sú veľmi voňavé a dekoratívne, napríklad ako lem záhonov a ako malá maškrta či ozdoba nám spríjemnia jedálny lístok.
Egreš, ríbezle, josta. Egreše väčšinou zberáme prebierkou dozrievajúcich plodov. Treba sledovať, či sa nám neobjavila na tomto stromčeku zákerná americká múčnatka. Je to huba, ktorá sa k nám dostala počiatkom 20. storočia z USA. Prejavuje sa ako biely múčnatý povlak na listoch mladých výhonkov a na plodoch. Po určitej dobe biele miesta zhnednú a ovocie zhnije. Tejto chorobe sa dá zabrániť včasným ochranným postrekom. Po skončení zberu plodov potom stromček prerežeme tak, že odstránime tie výhonky, ktoré ho zbytočne zahusťujú.
Ríbezle dozrievajú obvykle od konca júna až do polovice augusta. Pred zberom sa musíme rozhodnúť, za akým účelom ho budeme zbierať. Na priamu spotrebu zbierame dobre vyfarbené vyzreté ovocie, ktoré je sladšie a aromatickejšie. Je vhodné tiež na zmrazovanie. Na zaváranie si vyberáme plody ešte nie celkom vyzreté, ktoré sú potom pri tepelnej úprave kompaktnejšie a zachovávajú v sebe viac vitamínov. Čierne ríbezle môžeme tiež sušiť. Ríbezle a egreš po zbere prihnojujeme fosfátovými hnojivami. Mnohí záhradkári si už zamilovali kríženca čiernych ríbezlí a egrešu zvaného josta. Dozreté plody neopadávajú. Môžeme ich preto zberať v dlhšom časovom období, teda prísť si s miskou či hrnčekom pre vyzreté plody počas leta, kedykoľvek na ne dostaneme chuť. Dobre sa zmrazujú a odtrhnuté tiež vydržia dlhšie skladovanie na chladnom mieste.
Maliny. Júlový les býva okrem čučoriedok i plný voňavých malín, ale mnohí záhradkári do lesa už na maliny nechodia, majú totiž v záhradke svoje kultivované odrody. Ich zber začína začiatkom júla. Zbierať ich treba veľmi opatrne, aby sme plody nepotlačili. Kladieme ich do plytkých nádobiek, neznesú vysoké vrstvenie. Zbierame ich prebierkou, ktorú robíme 2x - 3x týždenne.