Šišky, tie malé, zdrevnatené útvary, ktoré nachádzame pod ihličnatými stromami, sú oveľa viac ako len dekoratívny materiál. Sú to reprodukčné orgány ihličnanov, ktoré v sebe ukrývajú semená budúcej generácie stromov. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy šišky padajú zo stromov, aké druhy šišiek existujú a ako ich môžeme využiť v dekoráciách a záhradníctve.
Čo sú šišky?
Šišky sú vlastne nepravé plody ihličnanov. Sú tvorené zdrevnatenými šupinami, ktoré chránia semená. Šišky vznikajú zo samičích kvetov po opelení peľovými zrnkami zo samčích šištíc. Po opelení sa samičie kvety zväčšujú a menia farbu zo zelenej na hnedú.
Kedy šišky padajú zo stromov?
Väčšina ihličnanov zhadzuje šišky na jeseň a v zime. Presný čas závisí od druhu stromu a klimatických podmienok. Niektoré druhy, ako napríklad jedľa, rozpadávajú šišky priamo na strome, zatiaľ čo iné, ako borovica a smrek, zhadzujú celé šišky na zem.
- Borovica: Šišky borovice dozrievajú dva roky po opelení. Semená sa uvoľňujú postupne počas jesene a zimy. Prázdne šišky padajú zo stromu počas tretieho roka.
- Smrek: Šišky smreku dozrievajú na jeseň po opelení. Semená sa uvoľňujú počas zimy a jari.
- Smrekovec: Šišky smrekovca opadavého často opadávajú spolu s úlomkami konárov.
- Jedľa: Šišky jedle sa rozpadávajú priamo na strome, takže na zemi nájdeme len jednotlivé šupiny a stredové vreteno.
Druhy šišiek a ich využitie
Existuje mnoho druhov šišiek, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou. Každý druh má svoje špecifické vlastnosti a využitie.
- Šiška borovice lesnej (Pinus sylvestris): Je asi najbežnejšia v mestách. Po úplnom a dlhodobom suchu sú jej šupiny roztvorené kolmo na stredovú os a podstava je plochá. Keďže šiška je veľká, hodí sa do väčších ikebán a vencov na hroby. Vďaka plochej podstave sa dobre pritavuje.
- Šiška borovice čiernej (Pinus nigra): Vyzerá ako zmenšenina borovice čiernej. Niektoré exempláre sú skutočne drobnučké a dajú sa porovnávať so šiškami smrekovca. Od ikebán, cez adventné vence až po vence výlučne zo šišiek, kde je dôležitou, ba až hlavnou zložkou. Ideálne je zbierať ju v plne roztvorenom stave za dlhotrvajúceho suchého, teplého počasia.
- Šiška borovice vejmutovky (Pinus strobus): Sú úzke, veľmi dlhé so zaoblenými šupinami. Dajú sa z nich však dobre vyrábať šiškové kvietky, pričom jej strihanie je nenáročnejšie ako strihanie borovice čiernej.
- Šiška smreka lesného (Picea abies): Kvôli veľkým rozmerom, malej ploche na pritavenie a výraznej zatvárateľnosti som pre šišky smreka lesného nenašla v dekoráciách veľké využitie. Mimoriadne vhodné sú iba do vencov na hroby, práve pre svoju mohutnosť a ľahkú dostupnosť.
- Šiška smreka strieborného (Picea pungens): Jeho šišky sú výrazne menšie a svetlejšie ako u smreka lesného. V uzavretom stave k sebe šupiny nedoliehajú. Otváravosť je podobná ako u jeho lesného príbuzného. Vďaka menším rozmerom sú dekoračne prípustnejšie do menších ozdôb. Najmenšie kusy môžu byť súčasťou šiškových vencov, väčšie aj ikebán a adventných vencov.
- Šiška smreka omorikového (Picea omorika): Sú veľmi podobné šiškám smreka lesného, sú však výrazne menšie. Vďaka tejto vlastnosti nájdu uplatnenie v menších dekoráciách, v ikebanách a vencoch. Rovnako ako u smreka lesného, aj jeho šišky sú veľmi otváravé.
- Šiška smrekovca opadavého (Larix decidua): Šišky sú roztváravé, ale nemenia rapídne tvar. V uzavretom stave šupiny k sebe nepriliehajú. Šiškami obsypané lysé konáriky sa dajú použiť ako dekorácia do váz alebo byť súčasťou vencov na hroby.
- Šiška jedle (Abies): Ich prirodzenosťou je totiž rozpadnúť sa. Pokiaľ sa k nejakej šiške dostaneme, spravidla to býva nedozretá šiška na vyrúbanom strome. Šupiny samotné sa dajú použiť na výrobu napríklad drevnatého kvietku, škridiel pre maketu domčeka a podobne, v tomto je ich ľahká oddeliteľnosť výhodou.
- Šiška duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii): Majú strednú veľkosť a slabo otváravé, v uzavretom stave k sebe nedoliehajúce šupiny. Cez ne prečnievajú podporné šupiny s troma lalokmi, ktoré vytvárajú na veľmi peknú vzorku. Vhodná do ikebán a vencov.
- Šiška jelše: Jej malé, drevnaté plody pripomínajú zmenšeniny šišiek veľmi nápadne. Používam ju najmä na upchtanie škár medzi väčšími šiškami vo vencoch. Na vianočných ministromčekoch zase poslúži ako napodobenina skutočných šišiek.
Zber a príprava šišiek
Ideálnym obdobím na zber šišiek je november, kedy sú semená už dostatočne vyvinuté, ale ešte nevypadli zo šišiek. Zbierajte zatvorené šišky, aby ste mali istotu, že obsahujú semená. Po zbere šišky nechajte preschnúť, aby sa otvorili a uvoľnili semená.
Prečítajte si tiež: Krok za krokom: Zemiakové šišky
Stratifikácia semien
Semená ihličnanov potrebujú pred výsevom prejsť obdobím chladu, ktoré sa nazýva stratifikácia. Semená zabalené v plátennom vrecúšku nechajte asi dva mesiace v chlade, napríklad v chladničke alebo vonku.
Výsev semien
Semená vysievajte koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, napríklad do perlitu. Výsevy si označte a uložte do skleníka alebo zimnej záhrady, ideálne bližšie k oknu. Optimálna teplota na klíčenie je 20 °C. Semená ihličnanov klíčia po asi dvoch až troch týždňoch od výsevu.
Pestovanie sadeníc
Po vyklíčení, spevnení a zdrevnatení hlavnej stonky môžete jednotlivé rastlinky ihličnanov v priebehu leta porozsádzať do malých črepníkov so substrátom určeným na pestovanie drevín. Substrát po presadení udržiavajte stále mierne vlhký, nie však premáčaný. Priesady nechávajte v nasledujúcom období v parenisku alebo v skleníku, pretože sú citlivé na chlad. Von ich vyložte až po zakorenení, obvykle v lete. Nasledujúcu jar mladé ihličnany presaďte do väčších črepníkov.
Využitie šišiek v záhrade a dekoráciách
- Mulčovanie: Šišky, najmä tie väčšie, sa dajú použiť ako mulčovací materiál do záhonov.
- Dekorácia: Šišky sú obľúbeným materiálom na výrobu vencov, ikebán, adventných vencov a iných dekorácií.
- Pestovanie: Zo šišiek si môžete vypestovať vlastné ihličnaté stromy.
Prečítajte si tiež: Ako urobiť chutné šišky
Prečítajte si tiež: Nadýchané šišky: jednoduchý recept