Nezvyčajne zakrivená mrkva, špinavý zemiak či menšie jabĺčko s chrastou. Aj takéto plodiny sú produktom prírody a často končia v odpade len preto, že nespĺňajú estetické požiadavky supermarketov. Je však naozaj vzhľad to jediné, na čom záleží?
Estetické štandardy vs. prirodzenosť
Podľa blogerky Ivany Maleš z blogu Nezmar sa až 20% poľnohospodárskej výroby znehodnotí kvôli tomu, že zelenina a ovocie nespĺňajú estetické požiadavky, ktoré majú supermarkety na ich vzhľad. V Českej Republike končia ročne tony ovocia i zeleniny ako odpad, pretože nezapadajú presne do estetických pravidiel: sú príliš veľké, malé, krivé, "škaredé"… Hodnotí sa farebnosť, tvar aj zakrivenie. Vraj len malé percento nevyhovujúcich plodín potom putuje do menších reťazcov. A ostatná produkcia sa zaorie či skompostuje.
My z FARMOVE sledujeme problematiku krivej a škaredej zeleniny už dlhšie. Na začiatku nás ani len nenapadlo, že by sme to mali nejako špeciálne vyzdvihnúť medzi zákazníkmi, že takúto zeleninku či ovocie v ponuke máme, že by sme mali ubezpečovať zákazníkov, že kvalita nerovná sa krásna zelenina, ale prirodzene pestovaná, nerýchlená, vytiahnutá z pôdy farmára… Že vezmeme od farmára aj to, čo nie je "dokonalé"… A že to chutí rovnako dobre, ako tá "krivá" či "škaredá" zelenina, alebo že nepraný zemiak od zeme je predsa len svojim spôsobom nádherný, minimálne môžeme povedať, že je prirodzený, a hlavne chutný. Samozrejme, nie každý kus je krivý, ale je prirodzené, že sa nájdu aj kúsky atypické, menšie, nie rovné ako pravítko…
Lokálna produkcia a sezónnosť
Od začiatku fungovania našej firmy sa snažíme ľuďom priniesť na stôl to, čo je prirodzené. Lokálne a sezónne jedlo. V sezóne je našou prioritou mať slovenské ovocie a zeleninu, v zime to, čo je dostupné prezimované, celoročne aj farmárske slovenské chladené produkty, mimo sezóny ako doplnok aj to, čo je sezónne inde. A v malej slovenskej produkcii farmára je to tak, že si farmár nevyberie, aké mrkvy mu narastú. Budú menšie, väčšie, dokrútené, dvojité či trojité… Ale budú naše, slovenské, chutné a zdravé. Prečo by ich mal zaorávať alebo prečo by mali ostať ležať na poli? Pretože ich spotrebiteľ nechce?
Vzdelávanie detí a spotrebiteľské návyky
Sledujem občas aj zahraničných aktivistov, ľudí, ktorým nie je ľahostajné stravovanie, zdravá výživa, a tiež edukácia detí. Video je v angličtine, samozrejme nejde o štatisticky relevantný prieskum na obrovskej vzorke detí, ale schválne, opýtajte sa vašich detí či detí známych. Pripravte si malý test zeleniny a ovocia, pýtajte sa detí, ako daná zelenina či ovocie rastie (na strome, v pôjde, na kríčku a podobne)… 6 ročné deti vo videu nevedeli, čo je paradajka, mysleli si, že ide o zemiak. Ale na druhej strane, vedeli, čo je kečup… namiesto karfiolu - brokolica. Veríme, že v slovenských školách a škôlkach je situácia lepšia. No trend toho, že deti poznajú skôr spracované potraviny (hranolky namiesto zemiakov) sa určite dá pozorovať aj u nás. Jednoduchým riešením je, nakupovať čo najviac potravín, zeleniny a ovocia od lokálnych a overených farmárov a prvovýrobcov. Ak by ste k tomu chceli ešte dovoz priamo domov, tak Vám radi donesieme farmárske potraviny my :). Debničkové systémy sú ideálnym a ekologickým spôsobom podpory slovenských farmárov…
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Dostupnosť kvalitných potravín a sociálna nerovnosť
Státisíce Slovákov si nemôžu dovoliť plnohodnotné jedlo. Mäso, ryby či ich vegetariánske alternatívy sú pre nich príliš drahé. Podľa údajov Eurostatu je Slovensko v tomto ukazovateli na chvoste Európskej únie (EÚ). Európsky štatistický úrad uvádza, že kvalitné suroviny si v minulom roku nemohlo každý druhý deň dovoliť kúpiť 8,5 percenta obyvateľov EÚ. Slováci sú na tom oveľa horšie ako priemerný Európan.
„V rokoch 2005-2008 uvádzala problémy s jedlom až tretina populácie, v období 2009-2014 približne štvrtina populácie. Problém je pritom na Slovensku najviac koncentrovaný medzi ľuďmi s nízkymi príjmami spomedzi všetkých krajín EÚ. V prípade skupiny, ktorá je ohrozená chudobou, ide dokonca o takmer 40 percent. Podľa Štatistického úradu sa u nás na hranici chudoby v roku 2024 nachádzalo približne 980-tisíc ľudí. Nelichotivá štatistika ukazuje, že Slovensko v cenovej dostupnosti kvalitných potravín predbehli aj krajiny V4 - Česi, Maďari a s výrazným náskokom Poliaci. U našich severných susedov má problém s nákupom mäsa či rýb iba 6,8 percenta ľudí ohrozených chudobou a 2,8 percenta celkovej populácie. O čosi horšie ako v Poľsku je to v Českej republike - tam má problém s kúpou plnohodnotného jedla takmer 21 percent ľudí žijúcich na hranici chudoby a šesť percent celkovej populácie (približne 654-tisíc ľudí). V celkovom rebríčku hneď za Slovenskom nasleduje Bulharsko (37,7 percenta ľudí na hranici chudoby). Na opačnom konci štatistiky sú krajiny ako Cyprus, kde sa tento problém týka len 3,5 percenta obyvateľov ohrozených chudobou, či Írsko a Portugalsko s hodnotou 5,1 percenta.
Strava sa stáva dôležitým indikátorom sociálnej nerovnosti. Pre rodiny a jednotlivcov s nízkymi príjmami často nie je problém len to, že jedlo stojí viac, ale aj to, že ceny zdravších potravín rastú rýchlejšie ako ceny vysoko spracovaných lacných výrobkov. Otázka, prečo je Slovensko v tomto ukazovateli najhoršie v celej EÚ, má viac vrstiev. V prvom rade ide o nízke príjmy domácností - hoci priemerná mzda na Slovensku v posledných rokoch rástla (v minulom roku bola na úrovni 1 524 eur mesačne v hrubom), stále výrazne zaostáva za platmi vo vyspelejších členských krajinách, pričom ceny potravín sa približujú západnej Európe.
Za problémami stojí aj rýchly rast cien potravín. Inflácia v rokoch 2022-2023 zasiahla Slovensko silnejšie než viaceré iné krajiny a domácnosti s nízkymi príjmami sa z nej dodnes nespamätali. Na začiatku spomínaného krízového roku 2023 u nás nákup zdražel aj o viac ako 28 percent. Štatistika Eurostatu je jasným varovaním. Zatiaľ čo EÚ sa ako celok posúva k miernemu zlepšeniu, Slovensko sa ocitá v situácii, ktorá si vyžaduje zásadnú pozornosť. Ceny potravín na Slovensku stále pokračujú v raste. V júli boli medziročne vyššie o 4,4 percenta, čo je ich najvyšší rast v tomto roku. Samotné potraviny zdraželi o 3,1 percenta. Najviac stúpli ceny olejov a tukov, ktoré boli drahšie až o 14,6 percenta. Výrazný nárast nad desať percent zaznamenali aj mlieko, syry a vajcia, rovnako ako ovocie.
Ďalším problémom je, že čoraz viac ľudí siaha po lacnejších, spracovaných potravinách. Tie sú lacnejšie preto, že sa vyrábajú vo veľkých objemoch, obsahujú náhrady drahších surovín a vydržia dlhšie bez rizika pokazenia. Hoci tak na prvý pohľad šetria peniaze, z dlhodobého hľadiska prinášajú riziká - majú nižšiu výživovú hodnotu, často obsahujú viac soli, cukru a tukov, a môžu sa podieľať na zhoršovaní zdravotného stavu obyvateľov. „Vo všeobecnosti vnímame, že zákazníci na Slovensku sú citliví na cenu, čo sa prejavuje ich orientáciou na akciovú ponuku, sortiment privátnych značiek a vyhľadávaním rôznych iných zliav,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa Kauflandu, jedného z najväčších hráčov na trhu s predajom potravín, Nikoleta Lörincová. Tento trend potvrdzuje aj Lidl.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Aj odborníci upozorňujú, že slovenskí spotrebitelia sa pri výbere potravín rozhodujú predovšetkým podľa ceny. To sa prejavuje nielen rastúcim záujmom o privátne značky jednotlivých reťazcov či tovar v akcii. Napriek tomu však platí, že za potraviny míňame zo svojich výplat stále veľa peňazí. „Slovenské domácnosti míňali na potraviny a nealko nápoje v roku 2023 výrazne viac, až štvrtinu zo svojich výdavkov - 26 percent. Problém s dostupnosťou poriadneho jedla na Slovensku nie je len otázkou rastúcich cien, ale aj dlhodobo nízkych príjmov a nákupných návykov. Kým v západnej Európe sa kvalitné potraviny, ako ukazujú štatistiky, berú ako samozrejmosť, u nás sa stávajú ukazovateľom sociálnej nerovnosti.
GLOBALG.A.P. ako garancia kvality a udržateľnosti
Nakupujete v obchode slovenské ovocie a zeleninu? Vypestovať čerstvé paradajky vo vlastnom záhone dnes dokáže aj menej skúsený záhradkár, ale pestovanie zeleniny či ovocia vo veľkom, tak ako to robia poľnohospodári, až také jednoduché nie je. Aj preto vznikla iniciatíva GLOBALG.A.P (Good Agricultural Practice), ktorú založili európske maloobchodné supermarkety s jasným cieľom. Zabezpečiť, aby poľnohospodárske produkty, ktoré ponúkajú vo svojich regáloch, boli pestované udržateľným spôsobom a nepoškodzovali ľudské zdravie. GLOBALG.A.P tak zjednotila všetky normy fungujúce v rôznych štátoch a iniciatíva sa stala globálnym štandardom platným po celom svete.
„Kaufland si dôležitosť ochrany životného prostredia dobre uvedomuje, preto sa už od roku 2006 zasadzuje za udržateľné poľnohospodárstvo. Vytvoril vlastný Manažment pesticídov, ktorého súčasťou sú okrem iného aj pravidelné odbery vzoriek v sortimente zeleniny a ovocia a analytické rozbory na obsah rezíduí účinných látok. V roku 2019 sme sa stali tiež súčasťou organizácie GLOBALG.A.P.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, kde vyrástol šalát či kapusta, ktoré si v Kauflande vkladáte do košíka? Obchodný reťazec chce pod jednou strechou ponúkať čo najširší sortiment čerstvého ovocia aj zeleniny a veľká časť pochádza od slovenských pestovateľov. Patrí k nim aj spoločnosť Adkon z Jahodnej neďaleko Dunajskej Stredy, ktorá na svojich poliach sadí lahôdkovú cibuľku, reďkovku, kel, karfiol, či kapustu a najnovšie spúšťa aj pestovanie romanesca, ktorý je mixom brokolice a karfiolu. „Začína to už pri pestovaní sadeníc, ale týka sa to aj kvality pôdy, manipulácie so zeleninou alebo hygieny pri balení a pri rozvoze. Aj voda zo zavlažovacích systémov prechádza testami v laboratóriu a rovnako to platí pri zbere. Ešte skôr, než s ním na poliach začneme, vzorky z každého druhu zeleniny posielame na analýzu, ktorá zisťuje obsah rezíduí, či prítomnosť pesticídov alebo ťažkých kovov. Tieto parametre sa pravidelne kontrolujú a každoročný audit potvrdzuje, či certifikát môžeme používať aj na ďalšie obdobie,“ vysvetľuje konateľ Adrián Nagy z firmy Adkon, ktorá slovenský trh zásobuje rôznymi druhmi plodín a len z kukurice cukrovej dodá do domácich predajní vyše tristotisíc kusov. GLOBALG.A.P je tak pre spotrebiteľa jasný signál, že ide o zeleninu, ktorá je zdravá a pestovaná so šetrným prístupom k životnému prostrediu.
„Tento certifikát zaručuje, že každá plodina je vysledovateľná. Aj stupavská Mykopesta , ktorá do Kauflandu dodáva hlivu ustricovú, hlivu žltú či huby shiitake, je od roku 2020 držiteľom špeciálneho osvedčenia. „Má ešte prísnejšie normy ako tie, ktoré určuje slovenská legislatíva. S čistým svedomím môžem povedať, že hliva alebo shiitake, ktoré rastú v našich halách, sú pestované ekologicky. Podľa odborníkov by sme denne mali zjesť aspoň päť porcií zeleniny a ovocia, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dokonca odporúča minimálnu dennú dávku 400 gramov. Vedci z organizácie Pesticide Action Network zistili, že množstvo ovocia kontaminovaného pesticídmi v Európe stúplo počas rokov 2011 až 2019 o 53 percent. Kde teda máme istotu, že plodiny, ktoré si dávame na tanier, neuškodia nášmu zdraviu? Kaufland v roku 2022 zaradil do predaja takmer 27-tisíc ton zeleniny a viac ako 5-tisíc ton ovocia zo Slovenska a považuje za dôležité, aby domáci pestovatelia tento certifikát získali. „Snažíme sa posúvať veci k lepšiemu aj v spolupráci s dodávateľmi, od ktorých vyžadujeme dodržiavanie požiadaviek GLOBALG.A.P. Tak majú zákazníci istotu, že poľnohospodárske produkty z našich predajní spĺňajú najprísnejšie normy pre potravinovú bezpečnosť,“ dodáva Lucia Vargová, hovorkyňa Kaufland Slovensko, ktorý je pre nákup ovocia aj zeleniny to najlepšie miesto.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Prísne štandardy kvality v Lidli
Lidl má prísnejšie požiadavky na kvalitu ako stanovuje legislatíva. Ako zákazník máte právo vedieť, čo kupujete. Môžete si byť istý, že to, čo si prinesiete domov z modro-žltého reťazca je skutočne bezpečné a kvalitné. Každý produkt v Lidli totiž podlieha prísnym kvalitatívnym kritériám. Diskont vykonáva tisíce analýz ročne a požiadavky na kvalitu má striktnejšie ako prikazuje zákon.
Kvalita v Lidli nie je iba prázdna fráza. Reťazec vytvoril prepracovaný systém s jasným cieľom, aby zákazníci mohli nakupovať s istotou a bez obáv bezpečné a kvalitné potraviny, každý deň za nízke ceny „Našim zákazníkom prinášame výrobky, ktoré nielen plnia rámec zákonných noriem, ale i štandardy Lidla, ktoré stoja na najmodernejších vedeckých poznatkoch o tom, čo je dobré pre naše zdravie, naše okolie a našu planétu. Prísľub kvality vnímame ako záväzok, ktorý napĺňame konkrétnymi krokmi. Vďaka tomu u nás zákazníci môžu nakupovať bez obáv a byť si istí, že tieto produkty sú naozaj kvalitné,“ povedala Zuzana Olšiak, vedúca úseku zaistenia kvality Lidl Slovenská republika.
Požiadavky reťazca na kvalitu
Základným predpokladom pre dodávateľov výrobkov, ktoré spadajú pod privátne značky Lidla je certifikácia IFS. Ide o normu, ktorá upresňuje a rozvíja nastavenie kvality výroby nad rámec minimálnych zákonných požiadaviek. Zároveň má diskont stanovené konkrétne ciele pre rôzne tovarové skupiny. „Pri zložených potravinách máme definované maximálne výšky pridaného cukru či soli, alebo rovno aj celý „Blacklist“ éčok, ktoré v našich produktoch nechceme mať,“ priblížila Zuzana Olšiak. Mimoriadne prísne to je pri ovocí a zelenine, kde má Lidl trikrát prísnejšie limity než legislatíva. „Pre kategóriu čerstvého ovocia a zeleniny sme si s pomocou odborníkov stanovili v súlade s legislatívou vlastné hraničné limity spoločnosti Lidl,“ vysvetlila vedúca úseku zaistenia kvality. Obsah zvyšku jednej účinnej látky tak nesmie presahovať jednu tretinu zákonom stanoveného maximálneho limitu. Ovocie a zelenina sú kontrolované niekoľkokrát. Prísnemu oku zamestnancov podliehajú už pri prijatí do skladov a následne aj každú hodinu v predajniach.
Žiadne kompromisy v kvalite
Cieľom diskontu je ponúkať zákazníkom najlepší pomer ceny a kvality. Základná idea je jednoduchá - kvalitné produkty môžu príjemne prekvapiť nielen chuťou, ale aj cenou. To sa mu darí predovšetkým vďaka jeho privátnym značkám. Produkty vyrobené exkluzívne pre Lidl mu umožňujú poskytnúť výhodnejšiu cenu a má aj priamy dosah na kvalitu.
Na to, aby sa výrobok dostal na pulty predajní musí splniť niekoľko základných požiadaviek. Výrobky pod značkami Lidla tak podliehajú kontrole kvality hneď z niekoľkých uhlov. Splnenie požiadaviek na kvalitu diskont kontroluje už vo výrobnom závode, pričomkladie dôraz na hygienu a bezpečnosť, férové podmienky pre zamestnancov a konanie v súlade s cieľmi trvalej udržateľnosti. Následne po dodaní sú produkty pravidelne testované v akreditovaných laboratóriách, aby zodpovedali prísnym požiadavkám. V rámci týchto analýz sa kontroluje dodržiavanie kvality a zákonných požiadaviek. Zároveň sa pravidelne preveruje aj to, či nie je možné zameniť existujúce prísady za zdravšie, lepšie a kvalitnejšie. Reťazec taktiež pravidelne vykonáva vlastné senzorické testovanie, ktoré dopĺňa analýzami v nezávislých inštitúciách, kde výrobky prechádzajú chuťovými testami „naslepo“. „Rozsiahle testovanie vykonávame opakovane niekoľkokrát ročne. Počas roka vykonáme tisíce komplexných analýz, ktoré zahŕňajú množstvo rôznych parametrov,“ dodala Zuzana Olšiak. Okrem toho Lidl pravidelne kontroluje aj deklarácie obalových materiálov a individuálne preveruje aj všetky podnety od zákazníkov.