S prichádzajúcou jeseňou sa k životu prebúdzajú domáce udiarne. Niet sa čo diviť, pretože kupované údené výrobky nemôžu nahradiť domácu kvalitu vlastne vyúdených výrobkov. Ak sa chcete do tohto krásneho a dymom voňajúceho koníčka pustiť, základom sú kvalitné suroviny. Nikdy nezabúdajte, že tú dobrotu robíte pre seba či svojich blízkych. Domáce údenie je rituál, ktorý si zaslúži starostlivý výber mäsa. Takmer každé mäso sa dá dobre vyúdiť. Bravčové kotlety, bravčový bok alebo krkovička sú najčastejšou voľbou slovenských domácich údičov. Zo červeného mäsa je na údenie vhodné aj hovädzie, jahňacie alebo kačacie mäso. Z bieleho mäsa vedie na slovenských tanieroch údené kuracie a morčacie mäso.
Prečo nakladať mäso pred údením?
Prečo vlastne vôbec mäso pred údením nakladáme? V prvom rade je to kvôli chuti. Nie snáď že by mäso samo o sebe chutilo zle, ale ak mu môžeme na chuti nejakým spôsobom pridať, prečo by sme to nevyužili, no nie? Popri chuti je ale nakladanie a marinovanie mäsa dôležité aj pre jeho zmäkčenie a tiež konzerváciu, teda predĺženie trvanlivosti. Nakladanie mäsa sa pred cestou do udiarne točí viac-menej iba okolo jednej veci - okolo soli. Soľ je totiž skvelým konzervantom a navyše nám všetkým celkom chutí. Na soľ je ale v marináde možné nabaliť aj ďalšie korenie, bylinky a typicky napríklad cesnak.
Aké poznáme spôsoby nakladania mäsa na údenie?
V každom kraji, v každom meste a v každej rodine sa mäso nakladá trochu inak. Všeobecne ale snáď môžeme povedať, že existujú len dva hlavné spôsoby:
- Mokré nakladanie do soľného roztoku
- Nakladanie na sucho
To ale neznamená, že by sme vás nútili použiť buď iba ten, alebo ten. Spôsoby môžete ľubovoľne kombinovať a upravovať, ako to napokon ľudia robia už pekných pár stoviek, ba možno aj tisíce rokov. Existujú dva spôsoby nakladania:
- Suché
- Mokré naloženie - v soľnom kúpeli
Ako správne naložiť mäso na údenie na sucho?
Začnime tým prvým a zrejme aj o niečo ľahším spôsobom - nakladaním mäsa na sucho. Pripravte si väčšiu misku, nasypte do nej dostatok soli a mäso v soli úplne obaľte. A keď píšeme „celkom“, myslíme tým naozaj všade - aj zo strán. Soľ v ruke dôkladne zapracujte do mäsa. K soli môžete pridať aj cesnak, alebo jedno z mnohých vašich obľúbených korenín. Vyberajte samozrejme také, ktoré sa hodia k mäsu, s ktorým pracujete. Takto obalené mäso je teraz potrebné izolovať od vzduchu. Je potrebné ho uzavrieť vo vákuu, aby si udržalo šťavnatosť a hlavne aby sa nepokazilo. Pokiaľ disponujete vákuovačkou, máte vyhrané - použite ju. Pokiaľ vákuovačku nemáte, celkom dobre vám poslúži klasická potravinová fólia. Takto zbalené a uzavreté mäso hoďte do chladničky. V izbovej teplote by sa totiž pokazilo. Ideálna teplota by sa v priebehu naloženia mala pohybovať okolo 4 °C.
Prečítajte si tiež: Tipy pre nakladanie zeleného korenia
Klasický spôsob marinovania mäsa na údenie je s bežnou kuchynskou alebo morskou soľou, prípadne rýchle solenie. Mäso umyte a osoľte. Soľ dobre zapracujte prstami (pri nakladaní je dôležité dodržiavať hygienu). Do zmesi pridajte cesnak alebo iné korenie podľa chuti. Kúsky skladujte v čistej nádobe bez prístupu vzduchu alebo vo vákuu (pomocou vákuovačky). Pri menších množstvách mäsa postačí pevne zabalená potravinárska fólia. Skladujte v chladničke pri teplote do 4 °C.
Čas údenia veľmi závisí od druhu mäsa (nielen od časti a množstva tuku, ale aj od plemena) a od použitého spôsobu údenia. Pri údení za studena je nevyhnutné zabezpečiť, aby bolo mäso úplne vysušené soľou. Soľ prenikne do stredu a mäso zmäkne. Na reze to ľahko spoznáte, keď je mäso na celom povrchu rovnako ružové. V prípade menšieho bravčového brucha to trvá 2 - 3 týždne (alebo dlhšie) a v prípade väčších kusov, ako je krkovička, 3 - 6 týždňov. Skúsenejší vedia určiť, kedy je mäso správne vysušené, stlačením medzi prstami. Pri údení teplým a horúcim dymom nie je bezpodmienečne nutné dodržať úplné vytvrdnutie, pretože mäso sa počas procesu tepelne upraví a zmäkne. Je len potrebné vziať do úvahy, že mäso môže mať v strede, kam soľ nestihla preniknúť, iný odtieň.
Ako na nakladanie mäsa do soľného roztoku
Mokré nakladanie mäsa do soľného roztoku funguje na obdobnom princípe ako vyššie spomínané nakladanie na sucho. Akurát v tomto prípade sa tá soľ riedi vodou, a to väčšinou v pomere 8 ku 100.1 liter vody zmiešajte s 80 gramami soli a tým dáte vzniknúť 8 % soľnému roztoku. Je pritom dôležité používať prevarenú vodu. Kto vie, čo by baktérie v normálnej vode kohútika s tým mäsom za pár týždňov vykonali. Od 8 % roztoku sa potom môžete odraziť a nabudúce už podľa chuti pridáte buď soli viac, alebo jej naopak niečo málo uberiete. Roztok môžete následne vycibriť pridaním ďalších korenín a byliniek - náhodne napríklad klasickým čiernym korením, rozmarínom alebo borievkou. Záleží, čo sa hodí k vami pripravovanému mäsu. Roztok nechajte po premiešaní vychladnúť v chladničke. Do chladného roztoku ponorte mäso. Roztok by ho mal obklopovať zo všetkých strán. Aj keď tomu tak naozaj je, je lepšie ho čas od času prekladať a kontrolovať. Pokiaľ vám pri jednej z kontrol príde, že roztok podivne zapácha, neváhajte, mäso z neho okamžite vyberte, umyte ho a dajte ho do nového roztoku. Ak by sa tento problém opakoval, radšej sa mäsa zbavte a začnite znova od začiatku.
Rovnako ako pri domácom spôsobe údenia mäsa používame rovnaké druhy soli alebo rýchlosoľ, ale zriedené v rôznych pomeroch s vodou, tzv. údiacou lúhou. Soľ alebo rýchlosoľ zriedime vodou a pripravíme údiaci lúh. Každý uprednostňuje inú slanosť. Začnite s približne 8 % soli, t. j. 800 g soli na 10 litrov vody. Pri rýchlosoli postupujte podľa návodu. Podľa chuti pridajte korenie a bylinky - napríklad korenie, borievku alebo rozmarín. Pred použitím nálev prevarte, aby bylinky uvoľnili svoju arómu. Pred naložením lák ochlaďte na teplotu 4 °C. Mäso úplne ponorte. Mäso pravidelne prebaľujte. Ak nálev mierne zapácha, umyte mäso v studenej vode a nalejte nový nálev do čistej nádoby. Potom mäso sledujte; ak sa táto situácia opakuje, mäso ďalej neuchovávajte. Správne naložené bravčové alebo hovädzie mäso sa spozná podľa toho, že mäso je na dotyk mäkké (najmä v tukovej časti) a na reze má symetrickú farbu.
Doba naloženia mäsa v soľnom roztoku
Ideálna doba naloženia sa aj tu rôzni podľa druhu mäsa a podľa toho, ako ho budete údiť. To, že je mäso pripravené spoznáte väčšinou podľa farebnej súmernosti rezu a podľa mäkkosti mäsa (hlavne v jeho tukovej časti). Napríklad bravčové sa všeobecne nakladá na dobu medzi 3 až 6 týždňami, zatiaľ čo kuracím prsiam ale bude stačiť len pár dní. Pri nakladaní väčších kusov mäsa a hlavne kusiska s kosťou sa oplatí použiť marinovaciu ihlu a rôsol vstreknú priamo do mäsa a ku kosti.
Prečítajte si tiež: Ako správne naložiť šalát
Naloženie mäsa na údenie do rýchlosoli
Okrem kuchynskej soli a morskej soli používajú niektorí údiči aj tzv. „rýchlosoľ“ (známu aj ako soľ mäsiarska, soľ nakladacia a praganda). V tejto soli sa vyskytuje množstvo výhod, ale obostiera ju tiež hutná hmla kontroverzie. Ako už napovedá názov rýchlosoľ, jej účelom je predovšetkým skrátiť dobu naloženia mäsa. Skrýva sa v nej ale zopár ďalších praktických bonusov. Riziko napadnutia baktériami je u mäsa pri použití rýchlosoli oveľa nižšia. Mäsiarska soľ navyše dokáže farbiť mäso do lahodného červeného odtieňa a dokonca aj zvýrazňuje jeho chuť. Prečo je teda táto soľ taká kontroverzná? Sú za tým dusitany. Veľké množstvo dusitanov. A dusitany môžu byť vo väčšom množstve škodlivé vášmu zdraviu. K rýchlosoli je preto potrebné pristupovať obozretne a používať ju v rozumnom množstve. Soľný rôsol z rýchlosoli sa preto riedi v inom (chápte nižšom) pomere. Pre presné miery sa obráťte na návod pri konkrétnom type rýchlosoli, ktorý budete používať. A malá rada na záver: s dusitanmi vám v tele dokáže pomôcť vitamín C. Nie je preto na škodu si k údenému mäsu pripraviť aj osviežujúci šalát z čerstvej zeleniny.
Pri marinovaní mäsa s kosťou alebo na urýchlenie procesu marinovania odporúčame použiť marinovaciu ihlu a lúh (používame slabšiu koncentráciu 3 až 6 %) vstreknúť priamo do mäsa - tzv. postrek kosti. Mäso sa v blízkosti kostí rýchlejšie kazí a tento spôsob marinovania mäsa to ľahko eliminuje. Tento spôsob údenia nám poskytuje aj širokú škálu ďalších spôsobov, ako údenie urobiť zaujímavejším. Môžeme napríklad použiť červené víno alebo ešte silnejší alkohol, ako je bourbon, ovocné šťavy a iné, ktoré dodajú mäsu nové a veľmi zaujímavé chute.
Rýchlosoľ vs. obyčajná soľ
Výber soli pri marinovaní mäsa je medzi domácimi kuchármi večným bojom. Výhody a nevýhody možno nájsť na oboch stranách. Rýchlosoľ alebo dusitanovú soľ si mäsiari ctia ako malý zázrak už viac ako 100 rokov. Skracuje čas potrebný na marinovanie mäsa a znižuje riziko napadnutia baktériami - vrátane obávaného Clostridium botulinum. Okrem toho zvýrazňuje prirodzenú červenú farbu mäsa, zatiaľ čo pri použití bežnej soli môže mäso mierne zosivieť. Odporcovia rýchlosoli poukazujú na riziká spojené s konzumáciou dusitanov. Zmesi určené na domácu úpravu mäsa, ako napríklad Praganda, však obsahujú približne o polovicu menej dusitanov ako priemyselne používané rýchle soli. Tým sa dostávame pod 80 mg na kilogram mäsa, čo je pod úrovňou povolených hodnôt aj pre označenie bio.
Vitamín C eliminuje negatívne účinky dusitanov na organizmus. Pridávajte čerstvú zeleninu - napríklad papriku - priamo k mäsu. Chren, zeler alebo petržlen tiež obsahujú vysoké množstvo vitamínu C.
Kombinácia oboch metód
Mäso môžete tiež naložiť napríklad na 2 dni do soli a následne zaliať soľným lákom. Doba naloženia opäť závisí na druhu masa a použitej soli. U hydinových pŕs často stačí len 1 až 5 dní. Červené mäso by malo byť na dotyk mäkké a na reze farebne súmerné. To trvá cca 3 až 6 týždňov. Dobu naloženia skrátite použitím rýchlosoli alebo zvýšením koncentrácie láku.
Prečítajte si tiež: Tipy pre chutné nakladané mäso
Soľný nálev
Základný soľný roztok na údenie si pripravíme tak, že na liter vody dáme 80 g soli. Dobrú službu vám v soľnom roztoku urobí aj korenie: bobkový list, borievka, celé korenie, nové korenie. Mäso do soľného roztoku ponoríme, tak aby bolo úplne ponorené. Najlepšie je využiť špeciálne hlinené hrnce, v ktorých takto mäso skladujeme. Mäso naložené v soľnom roztoku musíme sledovať. Soľný roztok sa môže takzvane zvrhnúť. Pokiaľ máme podozrenie, že sa nám soľný roztok zakaľuje, či inak znehodnocuje, potom je potrebné mäso vybrať, riadne opláchnuť a zaliať novým soľným roztokom. Po uplynutí doby naloženia je potrebné mäso opäť dôkladne umyť a osušiť.
Ak nemáte dostatok času?
Ak nemôžete čakať týždne, zvýšte koncentráciu lúhu na približne 15 až 20 %. Do mäsa pridajte približne 1 dcl na 1 kg. Takto pripravené mäso sa zvyčajne dá vyúdiť po 24 hodinách. Bezpečnejšie je však počkať 2 až 3 dni.
Príprava mäsa pred údením
Mäso vyberte z chladničky približne 2 hodiny pred ďalším spracovaním. Vyberte ho z vrecúšok, dôkladne ho umyte od cesnaku a osušte. Potom je možné postupovať ďalšími spôsobmi:
- Napichujte na háčiky alebo vyvažujte na šnúrkach.
- Zaveste do horúcej rúry vyhriatej na 90 °C a nechajte sušiť 15 minút s pootvorenými dvierkami, aby vlhkosť mohla uniknúť.
- Mäso nechajte v rúre sušiť ďalších 40 minút pri teplote 70 °C s pootvorenými dvierkami (v konvektomate s otvorenou klapkou). Túto metódu možno riešiť priamo v udiacej rúre, ak zabezpečíme len teplý vzduch bez dymu.
- Rozmrazovanie - pripravuje vychladnuté mäso na údenie - teplota vo vnútri sa zvýši a mäso sa zároveň vtiahne dovnútra. Teplota vody je približne 70 °C a mäso sa takto hydratuje 20 - 30 minút v závislosti od veľkosti kríkov. Ryby a klobásy sa nekrotia.
- Dusenie - používa sa na obnovenie vody stratenej počas údenia a na úpravu štruktúry mäsa. Údené mäso sa varí pri teplote 70 - 75 °C rôzne dlho v závislosti od druhu a veľkosti mäsa (zvyčajne 2 - 3 hodiny).
Nedá sa povedať, ktorá možnosť je najlepšia, niektoré sa nevaria ani nevaria. Pri každej úprave sa zmení chuť a štruktúra mäsa, takže je na vás, ktorá úprava vám najviac vyhovuje.
Studený, teplý alebo horúci dym?
Údenie studeným dymom je najstaršia metóda konzervácie mäsa. Takto vyúdené mäso nám vydrží pri správnom uskladnení aj niekoľko mesiacov. Studeným dymom rozumieme teploty do 30 °C. Týmto spôsobom údime aj niekoľko dní. V údiacom procese je nutné robiť prestávky. Na tento účel údenia sa vám bude hodiť generátor studeného dymu. Ide o časovo veľmi náročnú metódu údenia. Výsledky z nej ale stoja za to. Najpoužívanejšia technika je údenie teplým a horúcim dymom. Teplý dym je v rozmedzí najbežnejšie od 65-75 °C. Každý preferuje tú svoju teplotu údenia. Výhodou takéhoto údenia je výrazne kratšia doba procesu. Zároveň máme väčšiu istotu, že zničíme všetky nežiaduce látky a baktérie, ktoré by sa v mäse mohli objaviť. Teda 75-100 °C. Niekto ho používa na začervenanie výrobkov na konci údenia. Teplotu v udiarni na posledných 30 minút vyženiete vyššie, aby sa vám výrobky pekne zafarbili. U klobás a domácich údenín sa však môže stať, že sa vám oddelí tuk od mäsa. Ryby údime podľa ich veľkosti. Údenie je proces, ktorý si musíte vyskúšať. Naše rady sú všeobecné, ale možno z nich vychádzať v samotných začiatkoch. Aktívnym údením si sami stanovíte, ktorá technika či teplota vám vyhovuje.
Údenie mäsa teplým a horúcim dymom
Rozohrejte udiareň na 90 °C, vložte mäso, nastavte teplotu na 70 °C a uvoľnite dym. Komín údiaceho zariadenia nechajte otvorený, aby dym mohol voľne prechádzať cez údiace zariadenie. Teplota pri údení mäsa sa pohybuje medzi 60 °C a 100 °C (najčastejšie 65 °C a 75 °C, aby z mäsa neunikal tuk), a preto je aj tepelná úprava. Výhodou údenia teplým a horúcim dymom je, že čas údenia sa výrazne skráti na niekoľko hodín a mäso je šťavnatejšie. Mäso je často predvarené (tzv. "tenderizované") alebo varené, čo mení výslednú chuť a konzistenciu mäsa. Ako predjedlo môžeme do udiarne na údenie pridať kabanos a klobásy - prídu vhod pri čakaní na mäso. Po ukončení údenia nechajte mäso vychladnúť na vzduchu.
Drevo na údenie
Nezabudnite, že na každé mäso sa hodí iná údiaca štiepka. V prvom rade musíme venovať pozornosť kvalite použitého dreva, resp. pilinám alebo pilinám. Nemalo by obsahovať prach, kôru, hnilobu a plesne. Pozor aj na oleje a iné nečistoty. Najbežnejším drevom na údenie je buk. Vďaka svojej jemnej aróme sa môže používať na všetky druhy mäsa a je to jediné drevo na údenie v priemyselnej výrobe (najnižšie percento škodlivín). Medzi ovocné dreviny patria hruška, čerešňa, jablko, marhuľa a slivka, ktorá sa používa na konci údenia, pretože napriek tomu, že dodáva mäsu krásnu zlatistú až hnedú farbu, môže mať po celom údení horkú chuť. Vyhnite sa ihličnatým stromom, pretože spôsobujú horkosť mäsa. Druh dreva má najväčší vplyv na konečnú farbu mäsa a tiež na konečnú arómu. Drevá by sa mali navzájom kombinovať a dopĺňať rôznymi aromatickými koreninami, ako sú vetvičky borievky alebo bobule. Z bohatej ponuky údiacich štiepok si môžete vybrať tu!
Solenie slaniny: Kľúč k dokonalej chuti a trvanlivosti
Solenie slaniny je kľúčový krok, ktorý ovplyvní výslednú chuť, štruktúru aj trvanlivosť výsledného produktu. Tento proces nielenže dodáva mäsu požadovanú chuť, ale tiež pomáha slaninu konzervovať. Soľ pôsobí na mäso tak, že preniká do mäsa a vytláča z neho vodu a zároveň znemožňuje množenie škodlivých mikroorganizmov. Pri solení je dôležité dodržať presné množstvo soli a ingrediencií na základe hmotnosti mäsa. Pri suchej metóde sa soľ a koreniny aplikujú priamo na mäso. Pri mokrej metóde sa pripraví slaný nálev, ktorý slaninu obohatí o šťavnatosť a jemnejšiu chuť. Pripravte nálev z vody, soli a korenín. Mäso ponorte do nálevu tak, aby bolo celé zakryté. Pred samotným údením je potrebné slaninu opláchnuť studenou vodou, aby sa odstránila prebytočná soľ a koreniny, a následne ju dôkladne osušiť. Po odležaní vyberte mäso z nálevu a dôkladne ho osušte čistou handričkou alebo papierovou utierkou. Následne slaninu zaveste na hák, pripravenú na údenie v udiarni. Údenie vykonávajte pomocou tvrdého dreva, ako je buk alebo dub, ktoré zabezpečia stabilný a jemný dym. Pre zaujímavú arómu môžete použiť aj ovocné dreviny, napríklad slivku či jabloň, ktoré obohatia výslednú chuť a vôňu údeniny. Dôležité je, aby drevo iba pomaly tlelo a vydávalo hustý dym, nesmie horieť. Keď je udiareň správne zohriata, zaveste do nej slaninu. Proces údenia by mal trvať aspoň 10 hodín, pričom čas môžete upraviť podľa vzhľadu mäsa a intenzity arómy.
Drevo na údenie slaniny: Ako vybrať to správne?
Druh dreva výrazne ovplyvňuje výslednú chuť, vôňu a farbu údeniny. Bukové drevo je tradičnou a najčastejšie používanou voľbou na údenie. Poskytuje jemný, prirodzený dym, ktorý slanine dodá zlatistú farbu a jemnú chuť. Dubové drevo má podobné vlastnosti ako buk, no jeho dym je o niečo intenzívnejší. Jelšové drevo patrí k tradičným druhom dreva na údenie. Drevo zo slivky, jablone alebo čerešne dodáva slanine jemnú ovocnú arómu. Zaujímavosť: Po celom svete sa používajú na proces údenia rôzne druhy drevín. Drevo musí byť v prvom rade suché a nesmie obsahovať živicu, ktorá by mohla spôsobiť horkú chuť. Používajte štiepky alebo drobné polená, ktoré pomaly tlejú a produkujú stabilný dym. Vyhnite sa drevu z mäkkých ihličnanov, ako je borovica či smrek. Ak túžite po autentickom a kvalitnom výsledku, stavte na osvedčené bukové drevo!
Teplota údenia slaniny: Kľúč k dokonalému výsledku
Pri údení slaniny je kľúčové dodržiavať správnu teplotu, pretože tá ovplyvňuje chuť, textúru a trvanlivosť výsledného produktu.
- Ideálna teplota: 50-60 °C - Táto metóda je tradičná a umožňuje pomalé prenikanie dymu do mäsa.
- Ideálna teplota: 70-80 °C - Táto metóda je rýchlejšia a vhodná pre tých, ktorí plánujú skonzumovať slaninu v kratšom čase. Slanina získa výraznejšiu dymovú chuť.
Slaninu musíte údiť minimálne po dobu 24 hodín. Pravidelne kontrolujte farbu a konzistenciu mäsa. Hotová slanina by mala mať zlatistú farbu a jemnú dymovú arómu. Udržiavajte rovnomernú teplotu v udiarni, aby dym prenikal rovnomerne. Po skončení údenia nechajte slaninu pozvoľna vychladnúť v udiarni, čo jej pomôže udržať chuť a štruktúru.