Tropické dažďové pralesy sú domovom nespočetného množstva rastlinných a živočíšnych druhov, pričom mnohé z nich nenájdeme nikde inde na Zemi. Okrem ich nenahraditeľnej úlohy v ekosystéme planéty, nám tieto pralesy ponúkajú aj širokú škálu ovocia, ktoré je nielen chutné, ale aj plné živín a s potenciálnymi zdravotnými benefitmi.
Charakteristika dažďových pralesov
Tropické dažďové pralesy sa rozkladajú medzi obratníkmi Raka a Kozorožca, v oblastiach s vysokými zrážkami, ktoré sa pohybujú medzi 380 až 1000 cm kubických ročne. Teplota tu kolíše medzi 20 až 30 °C. Prevládajú tu východné pasáty alebo monzúny. Vzduch je tu stále vlhký a teplý, čo umožňuje rýchly chemický rozklad, hnitie organických látok a hlboké zvetrávanie hornín. Preto sú tieto kraje význačné svojimi vrstvami červenej pôdy, ktoré dosahujú hĺbku až 20 metrov. Pôdy obsahujú málo živín, pretože ich bohaté rastlinstvo rýchlo využíva.
Silné zatienenie stromovým poschodím spôsobuje vyrovnanosť klímy vo vnútri lesa. Teplota dňom a nocou kolíše iba nepatrne, zvlášť v prízemných vrstvách, kde vzdušná vlhkosť dosahuje až 90-100%. Nočné ochladenie sa prejavuje v korunách stromov a spôsobuje tvorenie rosy, ktorá steká späť a potom sa znovu vyparuje. Svetlo preniká do vnútra lesa iba zriedka, takže pri zemi tvorí iba 1-0,1% svetla z množstva dopadajúceho na povrch stromov. Jeho veľký nedostatok je limitujúcim faktorom pre rozvoj krovinatého a bylinného porastu. Nedostatok svetla a nutnosť rýchleho rastu s úsporným vytváraním oporných pletív vedú k rozvoju lian.
Horná vrstva stromov dorastá do výšky 50-60 m. Často je tvorená jednotlivými obrovskými exemplármi so široko rozloženými korunami. Stredná vrstva siaha do výšky 25-50 metrov a vytvára akoby jednoliaty komplex, koruny sú viac obmedzované navzájom a preto majú pretiahnutý tvar. Dolná vrstva siaha do výšky 10-15 metrov a vo vývoji je so zníženými svetelnými podmienkami silne obmedzená. Stromy zvlášť tejto vrstvy sú porastené lianami na kmeňoch a na vetvách a listoch sú porastené epifytmi. Väčšina stromov ma stĺpovitý štíhly kmeň z pravidla 1m v priemere a vo vysoko položenej korune je bohato rozvetvený. V dôsledku celoročného rastu sa letokruhy nevytvárajú.
Ohrozenie dažďových pralesov
V tropických dažďových pralesoch žije asi polovica všetkých rastlinných a živočíšnych druhov na Zemi. Ničenie tropických dažďových pralesov pripraví o život nielen tisíce druhov zvierat, ale má vplyv i na klímu Zeme. Jej zmena môže mať ďalekosiahle dôsledky pre celé ľudstvo. Preto je potrebné zachrániť dažďové pralesy pre ďalšie generácie. Jednou z možností ako pomôcť pralesom je dať tunajším domorodcom šancu sa uživiť inak, ako rúbaním lesa a jeho premenou na ornú pôdu.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Využitie dažďových pralesov sa v poslednom období spája predovšetkým s ťažbou vzácneho dreva a využívaním pôdy získanej po odlesnení na poľnohospodársku výrobu. Dôvodom je predovšetkým zisk, bez ohľadu na dôsledky. TDP má však aj iné využitie. Bohatstvo tropických pralesov by sme si mali uvedomiť vždy keď navštívime lekáreň. Pravdepodobnosť že náš liek bol vyrobený z rastlín tropického pralesa je 25%.
Zatiaľ čo máme každodenný úžitok z TDP tak každý deň prispievame k jeho ničeniu. Možno si to ani neuvedomujeme ale mnohí z nás o tom vedia. Ľudia z rozvinutých krajín to ešte podporujú keď žiadajú o špeciálne druhy dreva. Parkety alebo drahý nábytok býva často z vzácneho dreva a pritom cenu ktorú zaplatíme za nábytok nezodpovedá výlohám pri výrobe a ani nezahŕňa daň z vylesňovania. Ďalšia nepriama cesta k ničeniu TDP je dopyt západného sveta na krmivo pre dobytok. Európske spoločenstvo importuje veľké množstvo energického manioku z Thajska. Maniok sa pestuje v Thajsku na pôdach, kde predtým bol vyklčovaný TDP. A znova treba zdôrazniť že cena za hospodárske zvieratá vykrmené maniokom nepokrýva náklady. Odhaduje sa že asi 80% dreva sa ťaží nezákonne. Brazília nemá zdroje a ani zamestnancov ktorí by vykonávali dozor nad ťažobným priemyslom. Takáto práca je naviac v miestnych podmienkach doslova životu nebezpečná.
Najvýznamnejším dôvodom, prečo ochrana TDP je celosvetovým problémom a nutnosťou je skutočnosť, že s ničením pralesov súvisí globálny environmentálny problém - otepľovanie Zeme. Na jednej strane neustále rastú emisie CO2 do atmosféry a na strane druhej významný absorbér tohoto skleníkového plynu ľudia jednoducho ničia. Okrem globálneho významu existuje celý rad lokálnych dôvodov, prečo TDP treba chrániť. Medzi najdôležitejšie negatívne vplyvy ničenia TDP patria erózia pôdy a záplavy, pretože nemá čo prílevy dažďovej vody zachytávať keď sa pralesy vyrúbu.
Ovocie dažďových pralesov
Exotické ovocie prináša do našich životov zmyselnú paletu chutí a vôní. Z ďalekých tropických lesov a slnečných plantáží sa tieto lahôdky dostávajú až do našich kuchýň, rozširujúc naše chuťové poháriky a obohacujúc naše zdravie. Mnohé druhy exotického ovocia sú v predaji po celý rok, aj keď po mnohých je väčší dopyt predovšetkým v zimných mesiacoch. Veľa exotického ovocia dozrieva ešte aj po zbere. Tak sa napríklad banány zberajú v nezrelom stave, aby sa na dlhých prepravných trasách nepokazili.
Exotické ovocie chutí dobre samotné, ale aj v ovocnom šaláte alebo ako príloha k sladkým jedlám. Dračie ovocie a kivi možno napríklad rozrezať na polovicu a vybrať lyžicou. Banány sa podľa odrody konzumujú surové alebo sa môžu variť a piecť. Aj papáju možno konzumovať surovú alebo upravenú v chutných ázijských pokrmoch. Pritom jej čierne kôstky nie je nutné vyhadzovať. Opečené v rúre ich možno použiť ako chutnú a zdravú náhradu čierneho korenia. Cherimoya má mäkkú a krehkú dužinu, ktorej aróma pripomína zmes ananásu a škorice.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Mango je veľmi zdravé exotické ovocie. Obsahuje dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré posilňujú náš imunitný systém a pôsobia proti poškodzovaniu buniek. Aj papája skrýva veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok. Obsahuje veľa vitamínu C, A, E a tiež betakarotén. Okrem toho je toto ovocie bohaté na horčík, draslík a vápnik.
Dračie ovocie sa skladá z 90 percent z vody a má relatívne málo kalórií. Obsahuje okrem iného vitamín C a tiež minerály vápnik, sodík, draslík, fosfáty a železo. Aj cherimoya môže poslúžiť veľkým množstvom vitamínu C, horčíka, vápnika a draslíka.
Prehľad vybraných druhov ovocia dažďových pralesov
Karambola (Čínska Hviezdica): Sladko-kyslé ovocie, ktoré chuťou pripomína zmes citrónu, jablka a slivky. Bohatá na vitamíny C, B1 a B2, horčík, železo a vápnik.
Chlebovník (Jackfruit): Najväčšie ovocie, s hmotnosťou od 8 do 40 kg. Dužina má textúru podobnú trhanému bravčovému mäsu a používa sa ako náhrada mäsa. Bohatý zdroj vitamínu C, vitamínov skupiny B a provitamínu A.
Dračie Ovocie (Pitahaya): Plod kaktusu s ružovou alebo žltou šupkou a bielou alebo ružovou dužinou s množstvom čiernych semienok. Obsahuje veľa vlákniny, antioxidantov, vitamín C, vápnik, sodík, draslík, železo, omega-3 a omega-6 mastné kyseliny.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Guava: Menšie ovocie s okrúhlym až hruškovitým tvarom. Dužina je žltkastá až červená, sladká, aromatická a šťavnatá. Obsahuje vysoký obsah vitamínu C (až 5 krát viac ako citróny alebo pomaranče), vitamín A, vápnik, draslík, fosfor a meď.
Mučenka (Marakuja): Exotické ovocie s fialovou, červenou alebo žltou farbou. Dužina má výraznú arómu a sladko-kyselkavú chuť. Obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín E a provitamín A, horčík, vápnik, draslík, fosfor a meď.
Kiwano (Rohatý Melón): Žltá až oranžová šupka s rohami skrýva dužinu, ktorá pripomína kivi. Bohaté na vlákninu, vitamín A a E, kyselinu linolovú, zinok, vápnik, meď a antioxidanty.
Mangostan: Tvrdá tmavočervená až fialová šupka skrýva bielu dužinu, ktorá sa podobá mandarínke. Bohatý zdroj xantónov, čo je druh antioxidantov.
Cherimoya (Cukrové Jablko): Má tvar srdca, zelenú, hrubú ale mäkkú šupku. Chuťou pripomína hrušku, banán, vanilku a jahody.
Zázračné Ovocie (Miracle Berry): Malé červené bobule, ktoré dokážu zmeniť horkú a kyslú chuť jedál na sladkú.
Densuke Melón: Melóny sa pestujú len na jednom jedinom mieste na svete, na ostrove Hokkaido v severnom Japonsku.
Para orechy: Majú vysoký obsah selénu.
Mangovník: Mangovník pochádza z oblasti Himalájí. Je príbuzný s kešu a pistáciami. Zber manga musí prebiehať veľmi opatrne. India je najväčším producentom manga na svete. Existuje aj fialové mango. Najdrahšie mango na svete sa pestuje v Japonsku (Myiazaki mango, alebo inak Taiyo no Tamago). Mangovníky sú ohrozené rúbaním pralesov. Mango je nabité antioxidantmi a vitamínom C a je považované za kultúrny poklad Ázie.
Dragon fruit: Dragon fruit, alebo pitahaya, je exotické ovocie pôvodom z Mexika, ktoré sa však pestuje aj v juhovýchodnej Ázii.
Rambutan: Rambutan je exotické ovocie, ktoré pochádza z juhovýchodnej Ázie, najmä z Malajzie a Indonézie.
Lychee: Lychee, u nás známe aj ako liči, je tropické ovocie pochádzajúce z južnej Číny, kde sa pestuje už viac ako 2 000 rokov.
Durian: Durian je známy ako „kráľ ovocia“ v juhovýchodnej Ázii a vyznačuje sa svojou veľkou, tŕnistou šupou a intenzívnym zápachom.
Papája: Papája je tropické ovocie, ktoré pochádza zo Strednej Ameriky a dnes sa pestuje v mnohých tropických oblastiach po celom svete.
Physalis: Physalis, známa aj ako machovka alebo peruánska čerešňa alebo čerešňa Inkov, je drobné ovocie pochádzajúce z Južnej Ameriky, ktoré vás očarí svojím vzhľadom aj chuťou.
Kiwano: Kiwano, tiež známe ako africká rohatá uhorka, je jedinečné exotické ovocie pochádzajúce z Afriky, ktoré vás okamžite upúta svojím vzhľadom.
Ramónový plod: Ramónový plod, známy aj ako „breadnut“ alebo „Maya nut“, je exotické ovocie pochádzajúce z tropických lesov Strednej Ameriky.
Hala fruit: Hala fruit, tiež známe ako Pandanus fruit, je fascinujúce exotické ovocie pochádzajúce z tichomorských ostrovov a častí juhovýchodnej Ázie.
Monstera Deliciosa: Monstera Deliciosa, známa aj ako „rastlina švajčiarsky syr“, je exotické ovocie pôvodom z tropických oblastí Strednej Ameriky.
Akébia päťpočetná: Akébia päťpočetná, známa aj ako čokoládová vínna réva, je exotické ovocie pochádzajúce z východnej Ázie, konkrétne z oblastí Japonska, Číny a Kórey.
Salak: Salak, tiež známy ako hadie ovocie, je exotické ovocie pochádzajúce z Indonézie, konkrétne z ostrovov Jáva a Sumatra.
Miraclefruit: Miraclefruit, známe aj ako „zázračné ovocie“ (Synsepalum dulcificum), je jedinečné exotické ovocie pochádzajúce z tropickej západnej Afriky.
Význam ochrany dažďových pralesov
Zachovanie tropických dažďových pralesov je kľúčové nielen pre udržanie biodiverzity, ale aj pre zdravie našej planéty. Tieto pralesy hrajú dôležitú úlohu v regulácii klímy, produkcii kyslíka a udržiavaní čistoty vodných zdrojov. Podpora trvalo udržateľného využívania pralesov a ochrana práv domorodých obyvateľov sú nevyhnutné pre zabezpečenie budúcnosti týchto cenných ekosystémov.