Pestovanie ovocia vo vyšších nadmorských výškach predstavuje špecifické výzvy, ale aj príležitosti. Úspech závisí od výberu vhodných odrôd, správnej starostlivosti a prispôsobenia sa miestnym klimatickým podmienkam. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pestovania ovocia v náročnejších podmienkach, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad pre záhradkárov a pestovateľov.
Jahody: Sladká odmena aj vo vyšších polohách
Červené, šťavnaté a sladké jahody sú lahôdkou par excellence. Sú symbolom lásky a telesnej rozkoše už od stredoveku. Sú extrémne dôležité ovocie pre naše zdravie, jedným z najsilnejších prírodných antioxidantov, majú viac vitamínu C ako pomaranč alebo citrón, ďalej obsahujú vitamíny A, B a E a mnohé dôležité minerálne látky a stopové prvky.
Ak ste nestihli jahodník vysadiť na konci minulého leta, nič sa nedeje. Výsadba začiatkom mája zaistí rýchle a pevné zakorenenie vďaka striedaniu májových dažďov a teplých slnečných dní. Taktiež zabezpečí ideálne klimatické podmienky pre vývoj kvetov a plodov jahôd. Od mája do septembra sa vám jahodníky krásne rozmnožia.
Jahodníky sú veľmi skromné na podmienky, v ktorých vyrastajú. Môžu byť pestované prakticky vo všetkých typoch pôdy, okrem pôd vyložene chudobných a štrkovitých, chladných ílovitých, či veľmi premočených. Jahodník je schopný plodiť aj vo vyšších nadmorských výškach, a to až do 700 m n. m. Jahody prihnojujte veľmi opatrne, aby ste ich nepopálili.
Jahody poskytujú uspokojivé úrody a majú kvalitné plody aj v oblastiach, ktoré sú vyššie ako 600 metrov n. m., pri priemernej ročnej teplote 7 °C. Ak ich pestujeme vo vyšších oblastiach, rastlina neskôr kvitne.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Výber ovocných stromov pre vyššie polohy
Pri výbere ovocných stromov pre výsadbu v nadmorskej výške okolo 700 metrov n. m. je potrebné zvážiť niekoľko faktorov. Profesor Ivan Hričovský neodporúča pestovať stromy v stĺpovitom tvare, ani jablone, hrušky a ani slivkoviny, a odporúča pestovať ich v tvare voľne rastúcej koruny alebo v tvare štíhleho vretena. Pri každom stromčeku je vhodné dať do výšky dva metre nad zemou agátový kolík v guľatom tvare ako oporu pre rastúci stromček.
Dôležité je starostlivo zvážiť, aké druhy ovocia sú vhodné pre danú nadmorskú výšku. Nemôžu to byť teplomilné druhy.
Jablone
Pri jabloniach sú vhodné najmä české rezistentné odrody, ako napríklad Rubinola a Topaz, ktoré sú dobré po zdravotnej stránke, ako aj po chuťovej.
Broskyne
Broskyne sa odporúčajú vysádzať iba do záveterných polôh alebo na južnú stranu stien, ako zákrpky alebo vejárovitý kordón pri múre. Na ťažkých a studených pôdach broskyňa trpí predovšetkým glejotokom a po niekoľkých rokoch hynie. Ani na suchých piesčitých pôdach však nežije dlho. Najvhodnejšie sú pre ňu hlinito-piesčité a piesčito-hlinité pôdy s dostatkom humusu. Broskyne ľahko zmrznú, čo treba mať pri vysádzaní na zreteli. Pre kordóny je najvhodnejšia južná stena.
Marhule
Marhule sa odporúčajú pestovať iba v najteplejších polohách. Ak však chcete pestovať v takýchto polohách aj marhule, odporúčam vyberať mrazuvzdorné odrody s postupným časom kvitnutia a štepené na myrobaláne, ktorý nie je náročný na pôdu. Marhule sú prevažne cudzoopelivé a je nutné mať aspoň dve odrody s rovnakým časom kvitnutia, alebo sa dohodnúť so susedom. Marhule rovnako ako broskyne pochádzajú z Číny.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou kyslosťou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ i broskýň. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C. Možno ho pestovať aj vo vyšších polohách (400 - 450 m.n.m.) s priemernou ročnou teplotou 7 °C, ale je nutné zvoliť vhodnú odrodu, podpník a orientáciu najlepšie juhozápadnú alebo západnú, kde teploty najmenej kolíšu. V každom prípade sa vyhneme veterným stanovištiam a mrazovým dolinám.
Pred výsadbou upravíme korene stromu tak, že odstránime poškodené a príliš dlhé korene. Následne takto upravený koreňový systém namočíme do vody na minimálne 2 h (ale nie viac ako 24 h). Pred výsadbou je dôležité si upraviť toto miesto tak, že vykopeme k výsadbe marhúľ jamu cca 60 cm x 60 cm x 100 cm. Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú. Pridávame do nej tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát.
Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu (niektoré aj celý život) aj primeranú oporu. Pri jesennej výsadbe stromček nestriháme a odložíme rez až na jar, kedy vykonáme základný jarný rez ovocných stromov. Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu (niektoré aj celý život) aj primeranú oporu. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame. Následne stromček zvisle vložíme do jamy a prihadzujeme zeminu, tak aby sa dostala dobre aj pod korene a zaplnila postupne celú jamu. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 20 litrami vody (miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím).
Tak ako u iných ovocných druhov i u marhúľ sa snažíme doplniť základné látky ako dusík, fosfor a draslík (Cererit, NPK) a to na jar a na jeseň. Dusík dopĺňame vo väčšej miere až na jar (cez zimu sa ľahko vyplaví z pôdy), po odkvitnutí a po opadnutí plodov - prispejeme tak k lepšiemu rastu a zdravotnému stavu stromu. Dbáme na to, aby strom nebol premokrený.
Ako sme už uviedli, marhule sa u nás pestujú najčastejšie v dvoch základných tvaroch. A to ako štvrťkmene s 1. voľne rastúcou korunou a terminálom alebo ako 2. voľne rastúci bez terminálu s tzv. Voľne rastúca koruna: koruna je založená vo výške 0,9 - 1,1 m (v prípade štvrťkmeňa), alebo 2. v prípade dutej koruny vo výške 0,4 -0,6 m. U polokmeňa zakladáme výšku v 1,3 - 1,5 m. Vyberieme si 3 - 5 hlavných výhonov a terminál. Ak bol stromček vysadený na jar, tak postranné výhony skráťte veľmi hlboko, približne až ¾ ich dĺžky (na 3, max. 5 púčikov).
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Rez v druhom roku: na jar odstraňujeme predovšetkým výhony konkurujúce terminálu a výhony rastúce smerom dovnútra do zakladanej koruny a výhony s veľmi ostrým uhlom odklonu. Hlavné vetvy skrátime o 1/2 - 2 / 3 podľa rovnakého princípu ako pri reze po výsadbe.
Rez v treťom a štvrtom roku: pokiaľ je to možné, vykoná sa zosadenie hlavných vetiev na výhon otvárajúci viac korunu. Z vnútorných konárov odstránime zahusťujúce výhony.
Rez v ďalších rokoch: cieľom je dostatočne presvetľovať korunu a regulovať prírastky. tzn. koruna bez terminálového výhonku s 4-5 hlavnými vetvami. Rez pred / po výsadbe: ihneď po výsadbe (na jar, aj napriek tomu, že výsadba prebehla už na jeseň) odstránime terminál a to najlepšie zosadením na najvyššom výhone s dostatočným uhlom odklonu. Ponechávame 4-5 hlavných výhonov, ktoré by nemali vyrastať z jedno miesta kmeňa, oproti sebe, vo dvojiciach atď. Rez v druhom až štvrtom roku: skrátime predlžujúce sa výhony hlavných vetiev o 1/3 - 2/3 dĺžky. Dĺžka jednotlivých vetiev vyrastajúcich v špirále od najvyššej po najnižšiu by mala byť vzostupná.
St. Julien A - slabo až stredne silno rastúci podpník, ide o vegetatívne množený podpník. Je dostatočne plastický, vhodný aj pre ťažké hlinité a stredne vlhké pôdy. Marhuľa má na tomto podpníku 70%-ný vzrast oproti semenáčom myrobalánu. Montclar - tento podpník rastie asi o 20-30% slabšie ako marhuľový semenáč. Korení hlbšie ako St.Julien A, čo je pozitívum hlavne v suchých podmienkach. Stromky začínajú veľmi skoro a bohato kvitnúť. Marhule začínajú pučať veľmi skoro (už vo februári) a tak majú tendenciu vymŕzať.
Pomerne nebezpečnou vírusovou chorobou je šárka. Na listoch marhúľ sa prejavuje hnednutím, žlto-zelenými škvrnami. Na plodoch vytvára belavé kresby a krúžky, to isté aj na kôstkach. Hlavnými prenášačmi sú vošky, a tak účinnou ochranou proti šarke je práve likvidácia vošiek, či preventívna obrana proti nim už v predjarí. V priebehu júna môžu listy stromu začať hnednúť, alebo byť pokryté žltozelenými škvrnami, zvinovať sa a postupne opadávať. Ide o tzv. Hnednutie listov. Najvhodnejšou ochranou je postrek po odkvitnutí a jeho následné opakovanie. Možno použiť napr. Horizon, Syllit pod. Jemné pavučinky na spodných stranách listov a vrcholkoch letorastov spôsobujú roztočce. K ich likvidácii použijeme napr. Nissorun alebo Vertimec. Jednou z najčastejších príčin úhynu marhúľ v SR je nákaza moniliózou, hubovú chorobou, ktorá spôsobuje hnitie plodov pri ich dozrievaní, vädnutie listov na napadnutých vetvičkách, a poškodenie kvetov, ktoré vyzerá ako po spálení mrazom.
Drobné ovocie
Malinám sa darí takmer všade, ak majú dostatok priameho slnečného žiarenia s nadmorskou výškou do 650 metrov n. m. Vhodné sú oblasti s priemernou ročnou teplotou 6 °C.
Egreš znáša oblasti s priemernou ročnou teplotou od 7 do 9 °C.
Netradičné ovocie
Z netradičného ovocia je možné vyskúšať jedlé jarabiny (odroda Edulis = Moravica) a aróniu čiernoplodú (Aronia melanocarpa).
Mykorhízne huby: Pomocníci pre silné korene
Odborníci odporúčajú pri výsadbe jabloní, hrušiek, čerešní i višní aj mykorhízne huby Symbivit. Stačí ich uplatniť len jedenkrát pri výsadbe rastlín, dokážu zvýšiť úrodnosť, vinič a iné ovocné rastliny majú vyššiu cukornatosť, obsahujú viac antioxydantov. A stávajú sa napríklad kvety a okrasné rastliny a dreviny krajšie a pestrejšie.
Mykorhízne huby dokážeme pridávať aj už vysadeným mladším či starším rastlinám. Tieto huby ohromne posilnia koreňovú sústavu stromu, kríku, kvetu či zeleniny alebo okrasnej rastliny. Pomáhajú, aby sa koreňová sústava rozrástla, tým sú rastliny schopné z pôdy získavať viac vlahy a výživových látok. Jednoducho okolo rastliny urobíme niekoľko dier (varechou, tenkou paličkou alebo aj kovovým roxorom) a do nich nasypeme mykorhízne huby.
Ďalšie dôležité aspekty pestovania
Okrem výberu vhodných odrôd a podpníkov je dôležité venovať pozornosť správnej výsadbe a predovšetkým rezu ovocného stromu.