Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina. Rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch. Poďme si to teda vyjasniť a preskúmať niektoré menej známe druhy ovocia, ktoré sa podobajú rajčine.
Ako rozlíšiť ovocie od zeleniny?
Rozlišovacie znaky medzi ovocím a zeleninou nie sú vždy jednoznačné. Pri ovocí by to mohlo byť jednoduché: chutí sladko a väčšinou rastie na stromoch a kríčkoch. Áno, ale mnohé z týchto znakov predsa môže mať aj zelenina. Aj tá vie byť sladká a môže rásť z rastliny, teda nemusí ísť vždy o jedlý koreň a podobne.
Jedlé plody alebo semená rastlín by mali byť ovocím. Môže to byť plod dreviny či plod kvitnúcich rastlín. Ovocie má po správnosti semienka či jadierka, čo ale tiež môže mať a väčšinou aj má každá zelenina. Napríklad mrkva má semienka na povrchu, akurát sa tento proces deje po viac ako roku odrastenia, je to dvojročná zelenina.
Zelenina je zas opradená indíciou šupky (často hrubej) či celkovej pevnej konzistencie, väčšina zeleniny je oveľa tvrdšia ako mnohé druhy ovocia. Ovocie aj zelenina majú poddruhy, a to ovocné kôstkoviny, jadroviny, bobuľoviny a škrupinoviny. Spomedzi zeleniny sú to strukoviny, cibuľová zelenina, koreňová, listová, plodová a hlúbová zelenina.
Plodová zelenina - komplikovaná kategória
Práve plodová zelenina je jednou zo silných zeleninových skupín, ktoré nemajú jasné miesto. Tieto druhy sú najtajomnejšie.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
- Paradajky: Sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť. Tu sú však také druhy zeleniny, ktoré majú jednoznačne pevnejší obal. Paradajka je preto najdiskutovanejšou zeleninou (či ovocím).
- Papriky: Sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
- Tekvica: Je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
- Cuketa: Tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
- Melón: Patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva. Mohlo by sa zdať, že melón je spomedzi všetkých zelenín aj ovocí najmenej spracovávaný či kombinovaný s inými zeleninami. Ale jeho biela časť - pevnejšia dužina tesne pod kôrou - je vhodná do šalátov a k mäsu.
- Baklažán: Je plod ľuľka baklažánového a považuje sa za ovocie. Tiež ho však v kuchyni spracovávame skôr ako zeleninu.
- Olív: Plody olivy európskej sú ovocím, keďže rastú na strome, ktorému sa častejšie hovorí olivovník. Patria k tomu ovociu, ktorému sú bližšie slané jedlá.
- Avokádo: Je plod rastliny s názvom hruškovec americký. Ide o ovocie, ktorého využitie v kuchyni je celkom všestranné, avokádo totiž zvládne kombináciu so zeleninou aj ovocím a rôznymi príchuťami.
- Fazuľa: Pre niektorých ovocie, pre iných zelenina. V Ázií sú tradičné sladké pokrmy z fazule, napríklad obľúbené mrazené nanuky. Takže platí, že je sladká a aj kulinársky využívaná ako ovocie. Patrí však medzi strukoviny.
- Hrášok: Hrachové struky majú veľmi blízko k zelenine. Hrášok sa nasladko takmer vôbec nespracováva. Je však plodom rastliny. Tu prichádza k ďalšej polemickej skupine - strukovinám, teda k zelenine ako mnohé iné strukoviny.
- Rebarbora: Trvácna zelenina. Mohutnejšia rastlina, ktorá sa ale v kuchyni často používa na sladko. Rebarborové koláče sú naozaj pochúťkou.
- Orechy: Všetky orechy (liesky, mandle napokon aj gaštany) sú ovocia, presnejšie škrupinové a patriace do škrupinovín. Kto by si bol pomyslel, že sú napríklad také lieskovcové (orechovo-čokoládové) nátierky vlastne ovocné, však?
Mnohé zelenino-ovocia stále nechávajú vo vzduchu otázku, ktorú sme si položili na začiatku. Takže je dilema ovocia a zeleniny napokon podobná, ako to, či bola skôr sliepka, alebo vajce. Ešteže si môžeme chutnú či už zeleninu, alebo ovocie pripraviť na obed aj bez toho, aby sme vedeli, o aké zaradenie presne ide. Hlavne, že sú jedlé.
Hurmikaki (Tomel): Exotické ovocie podobné rajčine
Pre nás ešte stále pomerne exotická rastlina, ktorá si však postupne hľadá svoje miesto v záhradách. Hurmikaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom. Výborná drevina aj pre záhradnú architektúru najmä na jeseň, keď sa listy vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova. Odvďačuje sa bohatou úrodou.
Poznáme ho pod názvom tomel, ebenovník aj kaki s latinským názvom Diospyros kaki. Plody sú žlté až oranžové podobné rajčine. Naozaj vynikajúcej chuti. Strom hurmikaki patrí do čeľade ebenovníkovitých, bez orezávania dokáže dorásť do desiatich metrov a podobá sa jabloni. Zvláštnosťou hurmikaki je, že plody väčšinou dozrievajú až vtedy, keď strom stratil už väčšinu listov. Samotné hurmikaki patrí k bobuľovému ovociu a má oválny až okrúhly tvar. Má tenkú, lesklú šupku, ktorá je pomerne odolná proti nahryznutiu. Dužina je svetlá a s dozrievaním stále viac mäkne. Keď je hurmikaki zrelé, možno ho jesť samotné so šupkou alebo ho vyjesť lyžicou, podobne ako kivi.
Hurmikaki je ovocie stromu ebenovník rajčiakový, pochádzajúce z Číny. Hoci je podobné rajčine, nemá s ňou nič spoločné. Plody majú 5 až 8 cm, sú žltej, oranžovej alebo mierne červenkavej farby. V tomto plode sa nachádza voda, bielkoviny, sacharidy, betakarotén a veľké množstvo vlákniny. Hurmikaki sa jedáva vcelku aj so šupkou podobne ako jablko alebo len dužina, záleží na vás. Ovocie však treba zjesť čím skôr, pretože vydrží zrelé len krátku dobu. Hurmikaki urýchľuje a podporuje spaľovanie tukov. Udržiava normálnu hladinu cukru v krvi, čím predchádza častým chutiam na sladké a náhlemu vlčiemu hladu. Mnohí ľudia preferujú konzumáciu lokálnych plodín, zatiaľ čo exotické ovocie je pre nich menej známe. Niektorí si ho nekúpia, pretože nevedia, ako ho správne jesť, iných odradí vyššia cena.
Pestovanie Hurmikaki
Stanovište vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie. Treba brať ohľad aj na kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosťou dobrého opeľovača zabezpečíme kvalitnú úrodu aj dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘ (má len malé plody), ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘.
Mrazuvzdornosť je udávaná až do -25°C (až -30°C dospelý zdravý strom). Kvitnutie nastáva v druhej polovičke mája a trvá 2 - 3 týždne. Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká, závisí od dĺžky mrazovej expozície. Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň rok v pôvodnom kontajneri. Dôvod je potreba dosiahnutia plného prekorenenia. Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Ak je rastlina po vynesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená umiestnime ju do polotieňa, aby neprišlo ku spáleniu.
Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa javí známe bielenie kmeňa. Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Škodce rastlinu v našich podmienkach nenapádajú, jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú.
Rez a zber Hurmikaki
Rez hurmikaki nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Navyše je hurmikaki dosť tvrdý oriešok a rastie si po svojom.
Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple. Plody sú rôsolovité podobné marhuliam a je z nich vynikajúci džem, rôsol.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Hurmikaki viržínské
Je veľmi príbuzný druh, jeho mrazuvzdornosť je však menšia (paradoxne je však odolnejší voči jarným mrazíkom). Udávaný limit je okolo -16°C. Na území SR a ČR ide o pomerne rozšírený strom. Dospelé stromy majú výbornú schopnosť prispôsobiť sa podmienkam prostredia. Najcitlivejšie je jednoročné drevo. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. Dôležité je minimalizovať teplotné výkyvy (vetraním, zatienením).
Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift‘ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka‘ (mrazuvzdorná do −27 °C).
Ako jesť hurmikaki?
Nezrelé hurmikaki zanecháva na jazyku nepríjemný povlak, ktorý je vyvolaný tanínmi. Tieto taníny sa počas dozrievania neutralizujú. Predávajú sa spravidla nezrelé plody, pretože preprava zrelého ovocia je takmer nemožná, keďže postupne mäkne. Na dosiahnutie optimálnej zrelosti je nutné ešte tvrdé ovocie skladovať v chladničke, pretože inak môže vyschnúť.
Hurmikaki je najlepšie konzumovať bez šupky. Napríklad sa odporúča ovocie prerezať na polovicu a jednoducho ho vyjesť lyžicou. Vo forme pyré je tiež dobrým základom pre chutné dezerty. Hurmikaki sa s obľubou primiešava aj do čerstvých šalátov a džemov. Hurmikaki je nutné skladovať v chlade.
Účinky hurmikaki
Hurmikaki sa pripisuje veľa dobrých vlastností. Keď ovocie dosiahlo svoju zrelosť a je mimoriadne sladké, dokáže vraj znížiť horúčku. Hurmikaki vraj pomáha aj proti hnačke.
Ďalšie exotické ovocie, ktoré stojí za to vyskúšať
Okrem hurmikaki existuje mnoho ďalších druhov exotického ovocia, ktoré sú zaujímavé svojím vzhľadom, chuťou a nutričnými hodnotami.
Ananás: Kráľ tropického ovocia
Ananás pochádza z tropickej Ameriky a Západoindických ostrovov. Za jeho objav vďačíme Krištofovi Kolumbusovi, ktorý ho prvýkrát spoznal na ostrove Guadeloupe. Ananás sa rýchlo stal vyhľadávaným ovocím v Európe a jeho pestovanie sa rozšírilo do rôznych tropických oblastí sveta. Medzi hlavných producentov patria Havajské ostrovy, Brazília, Mexiko, Malajzia, Azory, Taiwan, Ghana, Kongo a ostrovy Západnej Indie. Na Slovensko sa ananásy dovážajú predovšetkým z Kuby.
Mnohí poznajú ananás v kompótovej podobe, avšak konzumácia čerstvého ananásu je oveľa prospešnejšia. Konzervovaním sa ničí enzým bromelain, ktorý pomáha pri trávení bielkovín. Bromelain sa využíva aj v systémovej enzymoterapii pri liečbe tráviacich problémov, srdcových chorôb a trombózy, pretože rozpúšťa krvné zrazeniny. Zvyšuje účinnosť antibiotík a pôsobí protizápalovo. Ananás je vhodný na udržiavanie štíhlej línie vďaka množstvu vlákniny a nízkemu obsahu kalórií.
Ako vybrať a konzumovať ananás? V obchode by sme mali siahnuť len po zrelých plodoch. Spoznáme ich podľa toho, že tvrdé odstávajúce šupinky sa dajú ľahko odtrhnúť. Koža by mala byť žiarivá žltá bez bielych alebo hnedých oblastí. Vôňa ananásu by mala byť sladká, ale ak je príliš sladká a má takmer náznak alkoholu, potom je prezretý. Zrelé ovocie bude mať tlmený, pevný zvuk. Ananás je citlivé ovocie a nesmieme ho skladovať na priveľmi chladnom mieste.
Dračie ovocie (Pitaya): Exotický klenot s mnohými benefitmi
Dračie ovocie, známe tiež ako pitaya, pitahaya či pitája, je exotické ovocie, ktoré si získava stále väčšiu popularitu vďaka svojmu unikátnemu vzhľadu a mnohým zdravotným benefitom. Pochádza z kaktusu rodu Hylocereus, ktorý je rozšírený najmä v oblastiach Strednej a Južnej Ameriky. Existujú tri hlavné druhy dračieho ovocia: červené s bielou dužinou, červené s červenou dužinou a žlté s bielou dužinou. Každý druh má svoje špecifické chuťové vlastnosti a vzhľad. Červené s bielou dužinou je najbežnejšie a jeho chuť je často popisovaná ako mierne sladká s osviežujúcim nádychom.
Dračie ovocie je bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré podporujú celkové zdravie. Obsahuje vitamín C, B1, B2, B3 a tiež minerály ako železo, vápnik a fosfor. Vysoký obsah vlákniny napomáha zdravému tráveniu a predchádza zápche. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C posilňuje imunitný systém a pomáha telu bojovať s infekciami. Obsahuje omega-3 a omega-9 mastné kyseliny, ktoré znižujú hladinu cholesterolu a podporujú zdravie srdca. Nízky obsah kalórií z neho robí ideálnu súčasť diétnych jedálničkov.
Ako jesť a využiť dračie ovocie? Najprv ovocie dôkladne umyte, aby ste odstránili prípadné nečistoty z jeho povrchu. Potom ovocie rozkrojte napoly pozdĺžne. Dužinu môžete nakrájať na kocky a pridať do ovocných šalátov, smoothie alebo ako ozdobu na torty a iné dezerty.
Pomelo: Obrovský citrus s jemnou chuťou
Pomelo, nazývané tiež pumelo, šedok alebo čínsky grapefruit, je najväčší člen čeľade rutovité. Niektoré pomelá môžu vyrásť až do veľkosti volejbalovej lopty. Toto svetlozelené alebo žlté ovocie má ružovú, bielu alebo červenú dužinu, ktorá chuťou pripomína trochu sladší grep. Pomelo pochádza z Juhovýchodnej Ázie.
Pomelo je pomerne nízkokalorická potravina, hoci obsahuje viac kalórií ako iné druhy ovocia. Obsahuje prirodzene sa vyskytujúce cukry a vlákninu. Jedno pomelo pokryje niekoľkodennú dávku vitamínu C, silného antioxidantu, ktorý zvyšuje imunitu a ochraňuje bunky pred pôsobením škodlivých látok zvaných voľné radikály.
Ako jesť a využiť pomelo? Odrežte zo špicatého konca pomela 2,5 cm. Následne spravte niekoľko zárezov dlhých 2,5 cm do hrubej šupky okolo priemeru pomela. Pomocou týchto zárezov oddeľte postupne šupku. Po ošúpaní si môžete ľahko rozdeliť pomelo na menšie kúsky. Pomelo sa môže jesť samotné na desiatu či olovrant alebo sa môže použiť v receptoch namiesto iných citrusov.
Cherimoya: Pudingové jablko s exotickou chuťou
Cherimoya patrí do čeľade Annonaceae a z botanického hľadiska ide o súplodie. „Chirimuya“ v preklade znamená „chladné semená“. Strom tohto ovocia dorastá do výšky desiatich metrov, pričom prvý zber je možný až po siedmich rokoch. Cherimoya je známa aj pod názvami anona, čerimoja, pudingové jablko či cukrové jablko. Ide o tropický plod, ktorý sa teší veľkej obľube v Južnej Amerike a niektorých oblastiach Ázie. Konzistencia dužiny je krémová, takmer olejnatá, chuť je jemná a pripomína banány, ananás a škoricu. Niektoré zdroje uvádzajú, že chuťovo pripomína skôr maliny a jahody.
Cherimoya obsahuje veľa vitamínu C, horčíka, vápnika a draslíka. V tomto subtropickom ovocí sa tiež skrýva meď a fosfor. Množstvo minerálnych látok, ale aj veľa cukru. Sladká chuť tohto ovocia má dobrý dôvod. S 13 gramami cukru na 100 gramov ide dokonca o niečo vyšší podiel ovocného cukru ako v banánoch. Preto je dobré vychutnávať si cherimoyu s mierou.
Ako konzumovať a skladovať cherimoyu? Po zbere plody ovocia cherimoya pri izbovej teplote rýchlo dozrievajú. Tento proces spomalíte skladovaním pri desiatich stupňoch Celzia, keď ovocie dozreje až po približne dvoch týždňoch. Dužinu ovocia cherimoya však môžete aj roztlačiť a následne zamraziť. Vydrží vám tak niekoľko mesiacov. Plod môžete prekrojiť na polovice rovnako ako kivi alebo marakuju a vydlabať lyžicou. Stačí ho pozdĺžne rozrezať a vybrať jadierka, ktoré nie sú jedlé.
Marionberry: Kráľ černíc s komplexnou chuťou
Marionberry je jedným z kultivarov bobúľ, ktorý pochádza zo Spojených štátov amerických. V súčasnosti je široko používaný a obľúbený po celom svete, pretože má aromatickú a intenzívnu chuť. Marionberry sú známe ako „kráľ černíc“, pretože majú bohatú a zemitú chuť. Sú šťavy a majú jedinečnú chuť. Marionberry sú stredne veľké a ich čerstvá sezóna je zvyčajne medzi júnom a augustom.
Každá porcia 1 šálky (141 g) marionberry obsahuje 75 kalórií, 1 g tukov, 22 g sacharidov, 2 g bielkovín a 7,6 g vlákniny. Tieto bobule sú tiež dobrým zdrojom vitamínu C, čo ich radí medzi najzdravšie bobule na konzumáciu.
Ako využiť marionberry v kuchyni? Marionberry majú komplexnú kyslú, ale sladkú chuť a jemnú textúru. V skutočnosti sú také mäkké, že čerstvé bobule neprežijú prepravu. Môžu sa používať v rôznych receptoch, vrátane pečiva, dezertov, slaných jedál a nápojov. Marionberries sú ideálne na výrobu džemov a želé, pretože majú vysoký obsah pektínu a sladkú, bohatú chuť.
Ovocie a chudnutie
Ovocie patrí medzi najdôležitejšie potravinové zdroje vitamínov. Bez ovocia by sme boli ochudobnení napríklad o vitamín C, ktorý má význam tak pre imunitu, ako aj pre metabolizmus. Obsahuje tiež látky zvané antioxidanty, ktoré sú nevyhnutné pre spomalenie starnutia buniek.
Pesticídy v ovocí a zelenine: Na čo si dávať pozor
Žijeme v globálnom svete, jeme potraviny, ktorých pôvod prehliadame. Na Slovensku sa v ostatnom období znížilo používanie pesticídov, rovnako ako ubúda poľnohospodárskej produkcie. Dovážame už takmer všetko a netušíme, aké požiadavky na kvalitu pôdy a pestovania platia v krajine pôvodu nami kupovaného ovocia alebo zeleniny. Dôležité je, že sú dostupné celoročne. Jahody si chceme kúpiť v decembri a tomu sa prispôsobuje aj ponuka obchodníkov, ktorí za pomoci chémie robia divy.
Podľa EWG, ktorá každoročne vydáva zoznam ovocia a zeleniny v ktorých sa nachádza najviacej pesticídov sú najväčšou hrozbou jablká, jahody a hrozno. Medzi najčistejšie potraviny patrí avokádo, kukurica alebo ananás. Podľa prieskumov ŠVPS SR (v roku 2011 sa analyzovalo cca 600 vzoriek potravín) je na Slovensku vypestované ovocie a zelenina zatiaľ najčistejšie a nebezpečné reziduá pesticídov boli objavené „len“ v 25% prípadoch. Horšie sú na tom potraviny z EÚ, kde bolo kontaminovaných 55% testovaných vzoriek.
Nakupujte potraviny z overeného zdroja - nemusí to byť nutne BIO. Domáce paradajky môžu byť lepšie a lacnejšie, ako tie z BIO obchodu. Uspokojte sa so sezónnou zeleninou a ovocím. Netrvajte na tom, že musíte mať vždy a všetko.