Slovensko, krajina s bohatou prírodou, ponúka ideálne podmienky pre pestovanie rôznych druhov ovocia. Či už máte rozsiahlu záhradu alebo len malý kúsok pôdy, môžete si dopestovať vlastné čerstvé a chutné ovocie. Tento článok vás prevedie svetom ovocia, ktoré bežne rastie na Slovensku, a poskytne vám užitočné rady a tipy pre jeho pestovanie.
Ovocná záhrada aj na malej ploche
Ani majitelia malých záhrad sa nemusia vzdať sna o vlastnom ovocí. Aj na pozemku s rozlohou štyroch či piatich árov sa dá nájsť miesto pre úžitkovú minizáhradku. Moderné okrasné záhrady s malým trávnikom síce dominujú, ale kúsok slnečného miesta, napríklad v rohu pozemku, sa dá vyčleniť aj pre úžitkové rastliny. Alternatívou sú malé hriadky alebo vyvýšené záhony pre bylinky, cibuľku, reďkovky či hrášok.
S ovocnými druhmi je to zložitejšie, ale aj tu existujú riešenia. Orechy a gaštany si v malej záhrade pravdepodobne nevypestujete, ale z druhov veľkého ovocia môžete zvážiť vysadenie jedného solitérneho stromu. Vhodné sú samoopelivé odrody sliviek, hurmikaki alebo čerešní na slabo rastúcom podpníku.
Drobné ovocie - ideálna voľba pre malé záhrady
Medzi najvhodnejšie ovocné druhy do minizáhrad patria tie zo skupiny drobného ovocia. Sú nenáročné, úrodné a ich plody majú univerzálne využitie.
Jahody: Tieto malé polokry vyžadujú minimum priestoru a pri správnom pestovaní prinesie jeden trs až 0,5 kg plodov ročne. Z 1 m2 s desiatimi rastlinami tak dokážete ročne pozbierať asi 5 kg plodov. Jahody vstupujú do plodnosti prakticky okamžite, úrodu prinášajú počas niekoľkých rokov a sú nenáročné na pestovanie. Správny výber odrôd umožní zbierať svieže plody počas šiestich až siedmich týždňov. Jahody sa hodia na torty, do džemov, ako aj takmer ku každému dezertu. S podielom vody viac ako 90 % sú plody mimoriadne nízko kalorické a navyše zdravé. Obsahujú veľa vitamínu C, kyseliny listovej, železa, ako aj vápnika či horčíka. Sezóna jahôd zvyčajne trvá od polovice júna do konca júla. Niektoré odrody však dozrievajú skôr, iné neskôr. Obľúbené odrody jahôd sú medzi inými Elsanta, Korona alebo Senga Sengana. Keď pri pestovaní zmiešate rôzne odrody, budete profitovať z relatívne dlhého času zberu úrody. Jahody uprednostňujú humóznu a hlbokú pôdu. Vylepšiť ju môžete kompostom alebo substrátom pre rastliny. Jahody by ste ideálne mali sadiť s odstupom približne 30 cm medzi 20. júlom a 20. augustom. Čím skôr plody zasadíte, tým lepšie. Jahoda totiž kvitne nasledujúci rok už od augusta do októbra. Aby ste predišli zamrznutiu pri neskorých mrazoch, medzi riadky rastlín položte slamu alebo haluzinu. Korene sa tak nezadusia a vy ochránite pôdu pred výraznou stratou tepla. Alternatívne na tento účel poslúži aj netkaná textília. Netkaná textília zároveň znižuje riziko hniloby a chráni pred napadnutím plesňami.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Brusnice: Podobný vzrast ako jahody majú aj brusnice. Tieto vždyzelené polokry vytvárajú trsy s veľkosťou 30 cm na šírku i výšku, neraz i celkom zapojené do súvislejšieho porastu. Okrem toho, že sú užitočné, ide o veľmi vzhľadné rastliny, ktoré môžeme úspešne využiť aj v okrasných záhonoch. Treba však myslieť na to, že brusnice patria medzi kyslomilné rastliny a vyžadujú kyslý substrát. V prípade okrasných výsadieb ich vysádzame k rastlinám s podobnými nárokmi, napríklad k rododendronom či azalkám. Americká brusnica je v našich končinách známa aj ako brusnica veľkoplodá. Brusnica veľkoplodá je považovaná za veľmi zdravú. Domorodí Američania údajne vedeli oceniť jej vysoký podiel vlákniny a vitamínov. Bobuľové kríky brusníc dorastajú do výšky 2 m. Vďaka svojim bieloružovým kvetom sa brusnica používa aj ako záhradná dekorácia.
Čučoriedky: Medzi kyslomilné kry patria aj čučoriedky. Tie dorastajú do veľkosti 1,5 až 2 m, čo môže byť pre malú záhradu limitujúce. Výhodou čučoriedok však je, že podobne ako brusnice môžu byť súčasťou vresoviskových záhonov, kde spĺňajú nielen úžitkový, ale aj okrasný účel. Rastliny potrebujú nielen slnečné žiarenie, ale aj miesto chránené pred vetrom. Dbajte na to, aby bola pôda kyprá, kyslá, neobsahovala vápno a bola rovnomerne vlhká. Bežná záhradná zemina spravidla tieto požiadavky nespĺňa. Riešením je zmes mulčovacej kôry, rašeliny, piesku a zhnitého ihličia. Keďže čučoriedky patria medzi vresovité rastliny, nesaďte ich príliš hlboko. Koreňový bal mierne vytiahnite zo zeme a následne ho prikryte mulčovacou kôrou a kompostom z kôry. Aby bola úroda obľúbených bobúľ čo najlepšia, odporúčame vám pestovať aspoň dva rôzne druhy. Hnojte ich výlučne hnojivom bez obsahu vápnika, napríklad špeciálnym hnojivom na čučoriedky alebo hnojivom na rododendrony.
Ríbezle a egreše: Patria medzi nenáročné a úrodné ovocné druhy s univerzálnym využitím plodov. Tie pestujeme buď v tvare 1,5 až 2 m vysokých kríkov alebo v menej rozrastenej kmienkovej forme, keď sa štepia do približne 1 m vysokých výhonov - kmienkov meruzalky zlatej. Kmienkovému tvaru to svedčí aj v okrasných záhonoch s podsadbou nízkych trvaliek a tráv. Pri výbere myslite na odolnosť odrody proti americkej múčnatke egreša. Biele, červené a čierne bobule so sladkokyslou chuťou sú mimoriadne obľúbené. Ríbezle sa najčastejšie používajú ako ingrediencia na koláč alebo sa spracúvajú na šťavu či želé. Okrem toho, že bobule majú vyšší obsah vitamínu C ako citróny, obsahujú aj množstvo dôležitých minerálov. Vďaka svojej nízkej výške sú ríbezle ideálne do malých záhrad. Kríky ríbezlí sa sadia na jeseň na slnečné miesto chránené pred vetrom do záhonu so zeminou bohatou na živiny. Ríbezle, ktoré si kúpite ako kontajnerové rastliny v kvetináči, môžete sadiť takmer v každom ročnom období. Lepšie sa im však darí, keď ich zasadíte po opadaní lístia na jeseň alebo na jar pred vyhnaním nových výhonkov. Najlepšie rastú plody na ročnom až dvojročnom dreve. Ak pri ročnom zrezaní skrátite najstaršie a najslabšie výhonky, úroda bude v júni a júli mimoriadne bohatá. Egreše sú oválne plody, ktoré obsahujú veľa jedlých jadierok a ktoré môžete spracovať okrem iného na džem alebo použiť do koláča. Sú vhodné aj na výrobu vína. Ak chcete zasadiť egreš, rozhodovať sa budete medzi kríkom alebo vysokým krom. Obom variantom sa dobre darí na slnečnom až polotienistom mieste s kyprou, mierne vápenatou pôdou. Ako vysoký ker potrebuje egreš ešte malý stĺpik, ktorý mu poskytuje oporu aj pri silnom vetre. Rovnako ako pri iných ovocných drevinách, aj v prípade egrešov pravidelne skracujte staré výhonky. Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar. Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. A kedy sa strihajú egreše? U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere. Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek. Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.
Maliny: V malej záhrade sa dočkáte úspechu aj v prípade malín. Pamätajte však na to, že sa dokážu nekontrolovateľne rozrásť. Vysádzajte ich preto do vopred pripravených záhonov, ktoré sú do hĺbky cca 40 cm oddelené od okolia. Všeobecne poznáme dve skupiny odrôd malín, a to klasické a remontantné, ktoré rodia opakovane. Samostatnou skupinou sú stĺpovité odrody, ktoré netvoria koruny, ale rastú stĺpovito. Jeseň je správny čas na sadenie malín. Najlepšie urobíte, ak použijete priesady rovnakej odrody. Môžete si vybrať medzi letnými a jesennými malinami. Prvé rodia už v júli, druhé sú oveľa odolnejšie a vďaka neskorému kvitnutiu menej náchylné na škodcov - vďaka tomu sú medzi záhradkármi mimoriadne obľúbené. Rastliny potrebujú kyprú pôdu, ktorú zmiešate so záhradným kompostom a kompostom z kôry. Dbajte na to, aby bola hodnota pH v rozsahu 5 až 6,5 a aby mali dostatočný prísun vody. Malina okrem toho uprednostňuje slnečné miesto. Malý špalier pomáha popínavkám rásť rovno. V závislosti od odrody si rastliny vyžadujú rôzne zrezanie. V apríli a júni pohnojte rastliny hnojivom bez obsahu chloridu. Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto. Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať. Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú. Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla. Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu. Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov.
Černice a malinočernice: Malinám blízke príbuzné černice a malinočernice by ste vďaka ich mohutnému rastu v malých záhradách nečakali. Opak je však pravda. Každý pozemok je obohnaný plotom alebo múrom, ktorý je málokedy využitý. A práve takáto vertikálna plocha plne vyhovuje černiciam, ktoré pri pestovaní vyžadujú oporu. Ak chcete začať s bobuľami nenáročnými na starostlivosť, vyberte si černice. Černice zaujmú na jar svojimi krásnymi kvetmi a v lete svojou bohatou úrodou. Kôstkovičky sú chutné sami o sebe, ale aj v spracovanej forme, ako džem alebo sirup. V ideálnom prípade by ste černice mali sadiť na jar. Pôda je v tom čase už zahriata, no stále je dobre vlhká a korene černíc v tomto čase rastú rýchlo. Vzdialenosť riadkov by mala byť v ideálnom prípade 1,50 m. Špalier ako opora na černice poskytuje popínavým rastlinám dodatočnú oporu. Aby vaše černice rodili veľké plody, potrebujú dostatočný prísun vody a veľa slnka. Najmä v čase medzi kvitnutím a koncom zberu úrody. Černice dostanete v kvetináči - alebo ich môžete sadiť z odrezkov. Väčšina odrôd černíc rodí svoje plody na dvojročnom dreve. To znamená: Výhonky, ktoré mali v lete plody, je potrebné odstrihnúť. Výhonky, ktoré vyrástli minulý rok, nechajte nedotknuté. Ak černice pestujete v kvetináči, poskytnite rastline v zime ochranu proti chladu. V záhone kríky odolajú aj mínusovým teplotám.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Josta: Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých. Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád. Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepdoobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni. Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie. Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov. Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.
Stĺpovité a zakrpatené odrody - riešenie pre nedostatok priestoru
Samostatnou skupinou sú stĺpovité odrody, ktoré netvoria koruny, ale rastú stĺpovito. Na trhu dnes nájdete desiatky stĺpovitých odrôd jabloní, čo je rozhodne dostatočný sortiment na dokonalý výber. Dbajte, aby boli zaštepené na stredne silno rastúcom podpníku, ktorý im zabezpečí dokonalú stabilitu a samonosnosť. Z odrôd možno odporučiť napríklad Gatis, Inese, Ostankino, Nataliuška, Vasiugan, Zane či Valiuta.
Zaujímavou skupinou sú zakrpatené odrody ovocných druhov. Vyznačujú sa krátkymi internódiami a pomalším rastom, výsledkom sú drobné koruny. Kým jablone majú naozaj prirodzene stĺpovitú formu, pri iných druhoch ponúkaných ako stĺpovité sa tento tvar dosahuje rezom. Z takýchto odrôd si dokážete dopestovať stĺpovitú čerešňu (Silvia), hrušku (Saphira, Decora) či slivku (Imperial, Fruca, Kolonovidnaja).
Menej tradičné ovocie
V záhradách sa čoraz častejšie pestuje aj menej tradičné drobné ovocie, ako napríklad malinojahoda, arónia, drieň, muchovník či rakytník.
Malinojahoda: Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta. Pokiaľ chcete chutné a zaujímavé plody tejto rastliny vyskúšať aj vy, vysaďte si ju do záhrady. Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade. Rovnako ako každý druh však má svoje preferencie - pokiaľ malinojahode ponúknete optimálne podmienky pre rast.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Rakytník: Rakytník je drobné bobuľové ovocie, ktoré patrí medzi divoké odrody bohaté na vitamíny. Bobule obsahujú cenné oleje a navyše sú bohaté na vitamín C. Vďaka výške 4 až 5 m a šírke až 4 m má tento veľký ker rozmery ako strom a v záhrade potrebuje pomerne veľa miesta. Rastlina je dvojdomá: Existujú samčie aj samičie kry, ktoré sa navzájom oplodňujú. Samica rakytníka rodí po úspešnom opeľovaní plody. Aby ste zaručili opeľovanie, zasaďte aspoň jeden kus z každej odrody. Ak samčiu rastlinu zasadíte západne od samičej, vietor bude pri opeľovaní pracovať optimálne. Od augusta do septembra je čas na zber úrody.
Lieska - nielen pre oriešky
Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov. Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami. Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku. Skvelým opeľovačom je napríklad odroda Webbova. Tento rod obsahuje približne dvadsať jednotlivých druhov, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v miernom až subtropickom pásme. Na našom území nájdeme hlavne najznámejšiu, voľne rastúcu liesku obyčajnú. V záhradách požadujeme od týchto kríkov obvykle dve vlastnosti - dostatok kvalitných plodov a estetický vzhľad. Ker tejto odrody je často veľmi rozvetvený, vďaka čomu získame bohatý zber veľkých a chutných plodov. Potrebuje dostatok priestoru, rastie do výšky asi 4 metre, na šírku potom zaberie približne dva až tri metre. Je plne mrazuvzdorná a odolná voči väčšine chorôb. Kultivar sa dorastá do pomerne veľkých rozmerov, a tak sa hodí skôr do väčších záhrad, parkov či iných priestranstiev. Plody sú stredne veľké až veľké, kvalitné a chuťou mierne sladkasté. Používa sa na opeľovanie iných odrôd. Patrí medzi samoopelivé liesky. Červenolistá odroda liesky, ktorá sa využíva aj ako okrasná. Úroda býva bohatá, ker plodí stredne veľké orechy. Od ostatných odrôd sa Contorta líši skrútenými vetvičkami, ktoré pripomínajú vetvy krútené vŕby. V čase kvetu sa na kríku objavujú žlté, veľké jahňady. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba. Liesky sú atraktívne pre mnoho druhov vtákov a hmyzu, čo prispieva k rozmanitosti a udržateľnosti záhrady. Do plotu volíme rýchlo rastúce, mrazuvzdorné a ľahko tvarovateľné odrody. Ani tak nie je nutné plot strihať niekoľkokrát ročne, ako je to pri iných druhoch. Kríky nevyžadujú použitie chemických prostriedkov na ochranu proti škodcom a chorobám, čo prispieva k udržateľnosti životného prostredia. Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.
Výber odrôd a nové trendy
Sortiment ovocia sa neustále vyvíja a prináša nové a zaujímavé odrody. Pri výbere odrôd je dôležité zohľadniť klimatické podmienky, odolnosť voči chorobám a škodcom, chuťové vlastnosti a samozrejme aj priestorové možnosti vašej záhrady.
Medzi atraktívne novinky patria napríklad:
- Koromila: Odroda veľkoplodého myrobalánu, ktorá vyniká skorým časom dozrievania (začiatkom júna) a jednoduchým pestovaním.
- Bora: Moderná talianska odroda marhule s veľkými, intenzívne oranžovými plodmi a pevnou dužinou.
- Jubilejnaja Kopanja: Ukrajinská odroda čiernych ríbezlí s vysokými úrodami a veľkými, lesklými bobuľami s vysokým obsahom vitamínu C.
- Radziejowa: Perspektívna odroda malín, ktorá dozrieva už od polovice júna a je odolná proti väčšine chorôb, škodcom i mrazom.
- Rajka: Odroda egrešov rezistentná voči americkej múčnatke, s umierneným rastom a veľkými, červenými plodmi s vynikajúcou chuťou.
- Tuono: Talianska odroda mandlí, ktorá kvitne neskoro a je vhodná aj do suchších vápenatých pôd.
- Chandler: Moderná odroda orechov, ktorá plodí aj z bočných pukov a dosahuje vyššie úrody.
- Bieloruské malinové: Zimná odroda jabĺk s atraktívnymi červenými plodmi a šťavnatou, kyslo-sladkou dužinou.
- Beloruskaja Pozniaja: Zimná odroda hrušiek so stredne veľkými až veľkými plodmi a pevnou, stredne šťavnatou dužinou.
- Hollywood: Atraktívna odroda ringloty s purpurovými plodmi, dužinou a dokonca aj listami.
Starostlivosť o ovocné stromy a kríky
Pestovanie ovocia si vyžaduje pravidelnú starostlivosť, ktorá zahŕňa:
- Zrezávanie: Pravidelný rez je dôležitý pre udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody.
- Hnojenie: Ovocné stromy a kríky potrebujú dostatok živín pre správny rast a vývoj plodov.
- Zálievka: Pravidelná zálievka je dôležitá najmä v suchých obdobiach.
- Ochrana proti chorobám a škodcom: Pravidelná kontrola a včasná ochrana sú nevyhnutné pre zdravý rast a úrodu.
- Ochrana proti mrazom: V jarných mesiacoch je dôležité chrániť kvitnúce stromy pred mrazmi.
Ovocné stromy v nádobách - riešenie pre balkóny a terasy
Pestovanie ovocných stromov v kvetináčoch môže byť skvelou alternatívou pre tých, ktorí nemajú veľkú záhradu, no napriek tomu túžia po vlastnom ovocí. Vhodné sú menšie odrody alebo stĺpovité formy. Dôležité je zabezpečiť dostatočne veľký kvetináč s drenážnou vrstvou, pravidelnú zálievku a hnojenie. Na polievanie je vhodné využívať dažďovú vodu a na zimu stromy premiestniť do chráneného priestoru.