Slovensko, hoci má priaznivé podmienky pre pestovanie mnohých druhov ovocia, nedokáže pokryť celú škálu ovocia, ktoré je dostupné na svetovom trhu. Chcete si oživiť záhradu a vypestovať si niečo nové? Existuje množstvo zaujímavých druhov, ktoré sa u nás zatiaľ nepestujú bežne, no s trochou snahy a správnym výberom odrody sa im môže dariť aj v našich podmienkach.
Perspektívne ovocné druhy pre slovenské záhrady
1. Ebenovník - Hurmikaki (Diospyros)
Jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať, je ebenovník - hurmikaki. Môžeme si vyberať z desiatok odrôd. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C.
2. Pistácia (Pistacia vera)
Ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom je pistácia - Pistacia vera, ktorú možno pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Ako vždy je dôležité vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka. U nás je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor. Vysádzame vždy pár, jednu samčiu a k nej minimálne jednu samičiu rastlinu. Pomer samčích a samičích rastlín je 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny nastupujú do plodnosti približne 4 roky po výsadbe. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. K odporúčaným odrodám pre naše územie patria samec opeľovač ‘Peters’, samičie odrody ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’.
3. Jujuba - Čínska datľa (Ziziphus jujuba)
Do suchších lokalít sa hodí aj jujuba - Ziziphus jujuba. Hovorí sa jej aj čínska datľa. Nárokmi aj podobou je to taký „menší mierne tŕnitý agát“. Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Veľkou výhodou jujuby je jej veľmi neskoré rašenie, raší od konca mája, čím sa celkom vyhýba aj neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody môžu byť dlhé od 1 - 2 cm pri semenáčoch až po 5 cm a viac pri ušľachtilých odrodách. Dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, veľmi chutné sú i sušené. Môžeme ich sušiť umelo v sušičke alebo ich ponecháme dlhšie na kríku a vysušia sa prirodzene. Pri sušení v sušičke odstránime semienko -„kôstku“. Nie je nutná výsadba dvoch rastlín kvôli opeľovaniu, ale keď máme vysadené dve jujuby, je pravidelnejšia a väčšia úroda.
4. Paw paw (Asimina triloba)
Za zmienku stojí aj paw paw - Asimina triloba. Ide o odolný druh zo Severnej Ameriky vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Do sortimentu ovocných drevín vnáša závan exotiky. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Dosahuje výšku okolo 5 m, do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
5. Granátové jablko (Punica granatum)
Dokonca aj „granátové jablko“ - granátovník (Punica granatum) sa dá pestovať u nás. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu. Tie vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, a tak im plody u nás stíhajú dozrieť. Dozreté plody môžeme použiť na výrobu štiav, marmelád a podobne.
Pestovanie ovocia na Slovensku: Tradičné a nové odrody
Slovensko prispieva len zanedbateľným množstvom ovocia a zeleniny do celkovej európskej produkcie. Ovocie a zelenina rastie v Európskej únii na ploche takmer päť miliónov hektárov. Kým Španielsko dominovalo spomedzi všetkých európskych krajín v produkcii ovocia, Taliani dopestovali najviac zeleniny. Na jednu hlavu Európana vlani pripadlo až 25 kíl jabĺk. Farmári vypestovali dokopy 12,5 milióna ton jabĺk, čím sa jablká stali najpočetnejším ovocím celej EÚ. Zo zeleniny sa dopestovalo najviac rajčín, dokopy až 18,5 milióna ton. Jednému Európanovi sa tak ušlo v priemere 36 kíl rajčín.
Slovenskí ovocinári vypestujú za rok okolo 55 000 ton ovocia vo veľmi dobrej kvalite. Sú to približne tri štvrtiny z celkovej produkcie ovocia na Slovensku (cca 25 % vypestujeme v našich domácich záhradkách). Z roka na roka sa na Slovensku zväčšuje počet sadov so špičkovým technologickým vybavením a ochranou pred nestálym počasím.
Základný cieľ slovenského ovocinárstva je mať okolo 5 000 ha produkčných sadov a v nich dopestovať cca 200 tisíc ton kvalitného ovocia. Noviniek na trhu s ovocím je každoročne dostatok. Nie každá z nich sa však v našich podmienkach uchytí tak, ako by sme si želali. Odrôd, ktoré sa v našej krajine za posledných niekoľko rokov spoľahlivo osvedčili, je našťastie veľa. Príčin, prečo sa niektorá novinka u nás nerozšírila, môže byť niekoľko a vinníkom nie je vždy samotná odroda.
Osvedčené odrody ovocia pre slovenské záhrady
- Myrobalán KOROMILA: Vyniká skorým časom dozrievania, a to už začiatkom júna, prakticky pár dní pred čerešňovou odrodou Burlat. Vďaka tomu sa stáva u nás prvým čerstvým ovocím zbieraným zo stromu s výnimkou čoraz zriedkavejších veľmi skorých čerešní. Jednoducho sa pestuje i tvaruje. Plody sú šťavnaté, chutné, majú vyrovnanú chuť a sú všestranne spracovateľné.
- Marhuľa BORA: Moderná talianska odroda s veľkými intenzívne oranžovými plodmi pretiahnutého tvaru. Dozrievajú asi 15 dní pred odrodou Maďarská, na úrovni odrody Pinkcot. Veľmi dobre držia na strome, neopadávajú ani vo veternom počasí. Zbierame ich v období, keď dužina s príjemnou, aromatickou a jemne kyselkavou chuťou začína sladnúť. Dužina je pevná, čo v prípade skorých odrôd nie je pravidlo.
- Čierna ríbezľa JUBILEJNAJA KOPANJA: Ukrajinský šľachtiteľský počin. Tvorí stredne silné kry a vyhovuje jej slnečné stanovište. Prináša vysoké úrody, nezriedka presahujúce 6 kg z jedného kra. Bobule, ktorých priemerná hmotnosť dosahuje až 4,5 g, sa môžu trhať aj jednotlivo, pretože sa nepoškodia a nevyteká šťava. Šupka je pevná s intenzívnym leskom. Táto odroda chutí vynikajúco, obsahuje veľa cukrov a nadpriemerné množstvo vitamínu C - až 200 mg na 100 g.
- Malina RADZIEJOWA: Patrí medzi skoré odrody, dozrieva už od polovice júna, čo je približne týždeň pred odrodou Laszka. Kry rastú stredne intenzívne, výhony sú riedko obsypané krátkymi tŕňmi. Plodonosné sekundárne výhony sú stredne dlhé. RADZIEJOWA je odolná proti väčšine chorôb, škodcom i mrazom. Mierne poškodenia spôsobujú iba extrémne mínusové teploty.
- Egreš: Jeho popularita stále narastá, v Poľsku na ňu dokonca prechádzajú postupne takmer všetci škôlkari. Vyznačuje sa umierneným rastom, vysokými úrodami, ale najmä veľkými a príťažlivými červenými plodmi s vynikajúcou chuťou. Ich veľkosť sa citeľne nemení ani s vekom kra.
- Mandľa TUONO: Talianska odroda, ktorá na mandľu kvitne neskoro, čo je čiastočnou prevenciou chrániacou pred jarnými mrazíkmi. Stromy tvoria otvorené koruny s krátkymi výhonmi. Vykazujú dobrú vitalitu a vysokú úrodnosť, hoci sa striedajú roky s veľmi vysokou a nižšou úrodou. Najlepšie sa jej darí v suchších vápenatých pôdach. Veľmi rýchlo vstupuje do plodnosti. Jadro je veľmi chutné a kvalitné, tvorí do 35 % objemu plodu.
- Orech CHANDLER: Moderná odroda, ktorú možno pestovať aj v okrajových oblastiach pestovania a v nadmorských výškach až do 700 m n. Rodiť začína veľmi skoro a oproti štandardným odrodám je úroda vyššia o cca 60 - 70 % pri zachovaní veľkosti a kvality plodov. Plodom je väčší „polopapiernáč“. Biele až bledožlté chutné jadro vypĺňa až 55 % jeho objemu.
- Jablko Bieloruské malinové: Zimná odroda pôvodom z Bieloruska. Stromy rastú stredne silno, konáre dobre obrastajú plodonosnými výhonmi. Plody konzumne dozrievajú v novembri, skladujú sa až do marca. Sú atraktívne červené, mávajú hmotnosť okolo 150 g. Dužina je šťavnatá, kyslo-sladká, jemne aromatická.
- Hruška Beloruskaja Pozniaja (Bieloruská neskorá): Zimná odroda hrušky. Stromy rastú celkovo stredne silno, skoro vstupujú do plodnosti, ktorá je bohatá. Plody dozrievajú začiatkom októbra, skladovateľné sú do februára. Sú stredne veľké až veľké, baňatého hruškovitého tvaru, dosahujú hmotnosť okolo 110 až 120 g. Šupka je žlto-zelenej farby, na slnečnej strane s jemným pomarančovým líčkom. Dužina je pevná, stredne šťavnatá, veľmi dobre chutí.
- Ringlota Hollywood: Atraktívna odroda, ktorej purpurové sú pritom nielen plody, ale aj ich dužina, dokonca listy. Plody sú stredne veľké a veľmi chutné.
Ďalšie zaujímavé odrody ovocia
- Jablone: Rajka, Rubínola, Topaz, Rosana
- Hrušky: Böhmeho maslovka
- Marhule: Leskora, Bergeron
- Broskyne: Favorita Morettini, Redhaven
- Slivky: Čačanská lepotica, Jojo
- Čerešne: Burlat, Kordia
- Višne: Érdi Bötermö
- Orechy: Mars
- Gaštany: Bojar
- Jahody: Elsanta, Honeoye
- Maliny: Polka
- Černice: Thornfree
- Egreše: Invicta
- Ríbezle červené: Detvan
- Kiwi: Hayward, Weiki
- Vinič: Arkadia, Jupiter, Muškát moravský
- Drieň: Titus
- Muchovník: Ballerina
- Rakytník: Leikora
- Hloh: Paul's Scarlet
- Jujuba: Li
Tipy na pestovanie ovocia
- Výber odrody: Pri výbere odrody zohľadnite klimatické podmienky vašej oblasti, typ pôdy a vaše preferencie chuti.
- Podpník: Podpník výrazne ovplyvňuje vlastnosti novej rastliny, najmä jej mrazuvzdornosť, rýchlosť rastu, odolnosť proti suchu alebo chorobám.
- Nákup stromčekov: Korene stromčekov majú byť uložené v navlhčenom rašelinovom substráte, prípadne v pilinách či inom ľahkom materiáli. Korene, primerané veľkosti korunky, majú mať aj tenké korienky aj vlásočnice, ktoré sú pre uchytenie stromčeka významnejšie ako hrubé korene. Skontrolujte aj konáriky. Púčiky majú byť naliate, môžu i ľahko pučať, nesmú byť zoschnuté a zošúverené.
- Rezistentnosť: Siahnite po rezistentnej odrode, ak sú v niektorých oblastiach rozšírené choroby, proti ktorým nie je možné dopestovať zdravé ovocie. Príkladom sú egreše rezistentné voči americkej múčnatke alebo jablone voči chrastavitosti.
- Striedanie plodín: Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny.
Zelenina na Slovensku: Pestovanie a druhy
Na Slovensku sa roku 2017 na väčšej ploche pestovala zelenina ako ovocie. Plôch so zeleninou bolo 6 400 hektárov a ovocných sadov 4 300 hektárov. V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov. Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov, najvyšší podiel z nich, 47 percent, hospodáril na výmerách od 1 do 10 hektárov, t. j. 6,7 percenta z celkovej osevnej plochy zeleniny.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Pestovatelia zeleniny nad 100 hektárov výmery osiatej zeleninou predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva, keďže pestujú zeleninu na viac ako 61 percentách z celkovej výmery zeleniny. Vďaka technickému a technologickému vybaveniu dokážu väčší pestovatelia pružne reagovať na dopyt na trhu a dokážu byť rovnocennými partnermi na rokovania s obchodnými reťazcami.
V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta.
Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny, čo bolo o 5 014 ton (- 20,9 percenta) menej ako rok predtým.
Rozdelenie zeleniny
Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.
- Hlúbová zelenina: Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta.
- Listové šaláty: Hlávkový šalát, mangold alebo špenát.
- Plodová zelenina: Tekvica, uhorky, cuketa, paradajky, paprika a baklažány.
- Kvetová zelenina: Brokolica, karfiol, romanesco a artičoka.
- Hľuzová zelenina: Zemiaky, mrkva, paštrnák, zeler buľvový a reďkovka.
- Cibuľová zelenina: Cesnak, cibuľa, šalotka, jarná cibuľka a medvedí cesnak.
- Zelenina so semenami: Hrach, fazuľa a šošovica.
- Klíčková zelenina: Špargľa, bambusové klíčky, palmové srdce a ružičkový kel.
Rýchlo rastúca zelenina
- Reďkovky
- Špenát
- Rukola
- Šalát
- Kríčkové fazule
- Hrášok
- Jarná cibuľka
- Baby karotka
- Uhorky nakladačky
- Cukety
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti