Slovensko, krajina bohatá na lesy a lúky, ponúka širokú škálu divoko rastúceho ovocia. Tieto plody sú nielen chutné, ale aj plné vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre naše zdravie. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy ovocia, ktoré môžeme nájsť v slovenských lesoch, a ako ich využiť.
Rozmanitosť ovocia v slovenských lesoch
Slovensko je krajina veľmi členitá, čo vytvára potrebu ponuky ovocných výpestkov s rozdielnou odolnosťou proti chladu. I keď hlavná oblasť pestovania ovocia na Slovensku je jeho juhozápadná časť, nič to nemení na fakte, že Slovensko je plné záhradkárov, ktorí prahnú po stále novších odrodách, ktoré by mohli pestovať vo svojich záhradách. A tieto záhrady sa nenachádzajú iba v Komárne či Stupave, ale sú roztrúsené po celom území republiky. A práve tu nachádzame akési jemné znevýhodnenie severnejších lokalít. Väčšina odrôd je totiž vyšľachtená do južných a severných polôh. Väčšina. Ale nie všetky.
Les od nepamäti poskytoval aj zdroje vitamínov, ktoré človek vždy inštinktívne vyhľadával, aby dodal svojmu organizmu ochranné látky. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie patria:
- Lesné jahody (Fragaria vesca): Sú dodnes veľmi obľúbené, najmä pre svoju neopakovateľnú vôňu, ale obsahujú aj vysokú hladinu vitamínu C.
- Čučoriedky (Vaccinium myrtillus): Obsahujú najmä vitamín A, na dedinách sa z nich často varil sirup, ktorý sa používal ako liek na žalúdok. V niektorých regiónoch sa varil aj čučoriedkový lekvár a plody sa sušili a užívali ako liek pri črevných ťažkostiach.
- Brusnice (Vaccinium vitis idaea): Keďže sú dosť trpké, nejedávali sa čerstvé, ale zavárali sa, podobne ako im podobná kľukva (Oxycoccus).
- Lesné maliny (Rubus idaeus): Kedysi sa v zámožnejších rodinách z malín i jahôd varila voňavá kaša s medom a vínom.
- Černice (Rubus fruticosus): Z nich sa varil lekvár a dorábalo sa aj chutné víno.
- Šípky (Rosa canina): Najmä v horských oblastiach boli šípky vždy dobrou zásobárňou vitamínu C. Zo šípok sa robilo veľmi chutné víno, plody sa tiež sušili a varili na hustý lekvár.
- Jarabina (Sorbus): Obsahuje zvláštny alkoholický cukor sorbit. Na Slovensku a v Čechách sa jedli namrznuté surové, alebo sa z nich robila domáca pálenka.
- Trnky (Prunus spinosa): Hojne sa vyskytuje na stráňach a medziach. Dnes ľudia robia z trnok najmä podomácky víno, ale kedysi sa uvarené i jedli. Zbierali sa po prvom mraze, kedy zmäkli.
- Drienky a dráče (Berberis): Šťava z nich sa používala najmä proti skorbutu.
- Jablká (Malus silvestris) a hrušky (Pirus piraster): Uchovávali sa v slame alebo sa sušili. Uvarené sušené plánky patrili k tradičnej súčasti vianočných obradových jedál najmä v horských regiónoch Slovenska.
Kedy a kde hľadať divoké ovocie
Leto a jeseň sú obdobia, kedy príroda rozdáva svoje poklady najštedrejšie. V okolí stále nájdeme staré ovocné stromy a kríky, ktoré rodia bez toho, aby ich niekto strihal, hnojil či polieval. Často ide o zvyšky niekdajších sadov, stromoradia pozdĺž ciest alebo o staré záhrady, ktoré dávno stratili svojho gazdu.
- Šípky: Rastú hojne pri poliach, popri železničných tratiach či v krovinách na okrajoch lesov.
- Trnky: Obľubujú slnečné stráne a medze medzi poľami.
- Staré jablone a hrušky: Objavíte ich často pri dedinských cestách, v opustených sadoch či v starých alejach.
- Ríbezle a maliny: Neraz sa zachovali v okolí chát alebo v záhradách, ktoré už nikto neudržiava.
Divoké ovocie však nemusíte hľadať iba na vidieku. Aj mestské parky alebo okrajové časti miest vás môžu prekvapiť. Kedysi sa totiž aj do verejných priestranstiev vysádzali úžitkové stromy. Preto nie je výnimkou, že v sezóne narazíte v parku na slivky, jablká, višne či dokonca duly. Na jar tam zas môžete zbierať medvedí cesnak a na jeseň napríklad bazu čiernu.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Ako sa menia plody počas roka:
- Na začiatku leta dozrievajú čerešne a višne, neskôr aj marhule a broskyne - tie však vo voľnej prírode nájdete skôr vzácne.
- V auguste a septembri prichádzajú na rad slivky, trnky a jablká.
- Šípky, hloh a jarabiny sa oplatí zbierať až po prvých mrazoch, keď zmäknú a získajú jemnejšiu chuť.
Bezpečnosť pri zbere a konzumácii lesného ovocia
Je dôležité si uvedomiť, že konzumácia lesného ovocia bez jeho dôkladného umytia môže predstavovať skryté zdravotné riziko. Vo viacerých krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska a Českej republiky, zaznamenávajú odborníci v posledných rokoch nárast počtu ochorení spôsobených líščou pásomnicou (Echinococcus multilocularis). Ide o parazitické ochorenie označované ako echinokokóza, ktoré je prenášané na človeka prostredníctvom drobných vajíčok pásomnice nachádzajúcich sa na povrchu lesného ovocia.
Ako sa účinne chrániť:
- Nikdy nejedzte lesné plody priamo z kríkov alebo zo zeme.
- Ovocie vždy dôkladne opláchnite čistou tečúcou vodou.
- Ak chcete mať istotu, tepelne ovocie upravte. Varením, prípravou džemov alebo kompótov sa pásomnica a jej larvy bezpečne zničia.
- Ak zbierate lesné plody v oblastiach s vyšším výskytom líšok, zvážte použitie rukavíc alebo iných ochranných pomôcok.
- Ak máte doma psa, ktorý behá voľne v prírode, pravidelne ho odčervujte, pretože aj psy môžu byť prenášačmi vajíčok líščej pásomnice.
Ako spracovať divoké ovocie
Ak radi zavárate, sušíte alebo robíte domáce sirupy, nájdete si v prírode vždy niečo, čo sa dá využiť. Predstavte si vôňu šípkovej marmelády, trnkového džemu, domáceho jablčného octu, bazového sirupu alebo sušených jabĺčok. Chuť takýchto domácich dobrôt je vždy osobitá, pretože viete, odkiaľ suroviny pochádzajú a že ste si ich nazbierali vlastnými rukami. Navyše, takto si môžete uchovať kúsok leta aj na dlhé zimné mesiace.
Zo zozbieraných plodov sa najčastejšie pripravujú rôzne zaváraniny ako sú marmelády, džemy a kompóty, ale aj sirupy, mušty a šťavy. Dajú sa tiež sušiť a skvele chutia aj surové.
Lesné ovocie ako súčasť slovenskej kultúry
Lesné plody, ako sú čučoriedky, jahody či maliny, patria medzi obľúbené pochúťky, ktoré si radi doprajeme počas leta. Hľadanie divokého ovocia je vlastne malá výprava, ktorá spája radosť z pohybu, spoznávanie krajiny a odmenu v podobe plného košíka. Stačí vyraziť na prechádzku, byť vnímavý a pozorný.
Oskoruša domáca (Sorbus domestica)
Jarabina oskorušová, známa aj ako oskoruša domáca alebo jednoducho oskoruša, patrí medzi vzácne listnaté stromy s jedlými plodmi. Na našom území sa vyskytuje v teplejších oblastiach, kde sa dožíva aj 600 rokov.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Oskoruša domáca (Sorbus domestica) je pomerne vzácny strom z čeľade ružovitých. Tento opadavý strom dorastá do výšky 10-20 metrov a je charakteristický svojou široko kužeľovitou korunou, ktorá môže dosahovať priemer až 10 metrov. Kmeň je pokrytý šedohnedou kôrou s pozdĺžnymi prasklinami. Listy oskoruše sú jednoduché, vajcovité a majú pílovitý okraj.
Jarabina oskorušová rastie predovšetkým v teplých a suchých oblastiach strednej a južnej Európy. Na Slovensku je tento druh vzácny a pamätné stromy sú chránené.
Plodom jarabiny oskorušovej sú guľovité, hruškovité či vajcovité malvice zvané oskoruše, ktoré majú tmavo hnedú farbu s bodkovaným povrchom. Tieto plody sú jedlé a obsahujú veľké množstvo vitamínov, najmä vitamín C.
Oskoruša začne plodiť medzi 10 až 20 rokom svojho života. Plody zrejú a opadávajú väčšinou od augusta do novembra. Úroda ovocia sa líši, u dospelého stromu môže dosahovať od 300 do 1200 kg. Avšak úroda nie je každoročná a niekedy sa môže stať, že strom neprodukuje žiadne ovocie.
Na Slovensku vážia plody oskoruší z otvorených krajín 10 až 30 g a majú priemer 2,5 až 4 cm. Plody lesných stromov bývajú menšie - len asi 4-15 g.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Kvety sú drobné, biele alebo svetlo ružovej farby, zoskupené v chocholíkoch. Oskoruša kvitne v máji a júni a jej kvety poskytujú potravu pre mnoho druhov hmyzu. Strom kvitne asi len 14 dní, potom sa na miestach kvetov začnú objavovať drobné, nezrelé plody. Je to jednodomá drevina schopná samoopelenia.
Na navodenie vhodných podmienok na rast stromu je ideálna hlinitopiesočnatá, priepustná a mierne vlhká pôda s neutrálnym až mierne kyslým pH. Pestuje sa ako solitéra, v blízkosti iných stromov či kríkov, vo voľnej prírode niekedy rastie aj na okrajoch listnatých lesov. Pôdu okolo stromu udržujeme vlhkú, ale nie premokrenú. V suchých obdobiach zalievame najmä mladé stromčeky po výsadbe, vyrastený strom si dokáže z vlahou hospodáriť sám.
Oskoruše vysádzame ideálne na jeseň, keď strom stráca listy a prechádza do pokojového obdobia. Mladé stromčeky môžete rozmnožiť napríklad odoberaním výhonkov zo starších rastlín alebo výsevom semien z plodov. Pri množení semenami treba počítať s dlhším obdobím klíčenia a pomalším rastom mladých rastlín. Nezabúdame ani na pravidelný rez a tvarovanie koruny, ktorý vykonávame počas vegetačného pokoja, teda na jeseň alebo koncom zimy.
Ovocné stromy vhodné na pestovanie v slovenských záhradách
Slovensko je plné záhradkárov, ktorí prahnú po stále novších odrodách, ktoré by mohli pestovať vo svojich záhradách. A tieto záhrady sa nenachádzajú iba v Komárne či Stupave, ale sú roztrúsené po celom území republiky. A práve tu nachádzame akési jemné znevýhodnenie severnejších lokalít. Väčšina odrôd je totiž vyšľachtená do južných a severných polôh.
Jablone
Voľne preložiteľné ako Zlaté. Ide o najlepšiu litovskú odrodu jablone pochádzajúcu z kríženia odrôd Mc´Intosh x Gravštýnske. Veľmi známa a obľúbená je najmä v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Stromy rastú silno, odporúča sa preto na zmiernenie rastu ich pestovanie na slabšie a stredne silno rastúcich podpníkoch, na ktorých tiež oveľa skôr vstupujú do plodnosti. Je to zimná odroda, ktorá sa v našich podmienkach správa skôr ako typická jesenná. Plody dozrievajú začiatkom septembra a konzumovateľné sú prakticky okamžite. Skladovanie je možné v dobrých podmienkach do februára až marca. Plody sú atraktívne, stredne veľké až veľké (120 - 150 g), okrúhle, čiastočne sploštené. Farba šupky je žltá, na slnečnej strane vyfarbená do ružovočervena. Dužina je pomerne mäkká, vyžaduje opatrný zber, prepravu a triedenie. Plody vynikajú veľmi dobrou chuťou, sú šťavnaté, polosladké. Odroda je veľmi mrazuvzdorná, odolná proti chorobám.
Bieloruská stredne silno rastúca zimná odroda. Ako väčšina bieloruských odrôd má veľmi dobrú chuť, je mrazuvzdorná a odolná proti chorobám. Plody sú veľké, veľmi atraktívne a žiadané. Plody dozrievajú v polovici septembra a možno ich skladovať do marca. Dobre znášajú prepravu. Dozreté plody zostávajú (na rozdiel od odrody Auksis) dlhodobo na konároch, vďaka čomu je možný ich postupný zber.
Zimná odroda pochádzajúca, ako už jej samotný názov napovedá, z Bieloruska. Stromy rastú stredne silno, konáre dobre obrastajú plodonosnými výhonmi. Atraktívne červené plody dorastajú do veľkosti okolo 150 g. Konzumne dozrievajú v novembri, skladujú sa do marca. Dužina je šťavnatá, sladkokyslá, jemne aromatická.
Neskorá letná odroda pochádzajúca z bieloruského šľachtenia. Stromy tejto odrody rastú stredne intenzívne. Tvoria pevné a dobre tvarovateľné koruny, v ktorých postačuje jemná prerezávka mladších výhonov. Odroda skoro vstupuje do plodnosti. Plody dozrievajú postupne, veľmi dobre držia na strome, a to i vo veternom počasí. Sú veľké, v priemere dosahujú hmotnosť 150 - 180 g. Šupka je svetločervenej farby, dužina je šťavnatá, krásne sladká, s absentujúcimi kyselinami. Plody vydržia po zbere asi mesiac, v chladiarni ich možno skladovať dokonca až 2 mesiace.
Litovská zimná stĺpovitá odroda pochádzajúca z kríženia odrôd KV-26 x Iedzenu. Známa je tiež pod kódovým označením D-3-94-2. Stromy sú silno rastúce, preto vyžadujú podpníky typu M26 a slabšie. Stredne sa rozkonáruje, na zamedzenie vyhoľovania je vhodná pravidelná obmena rodivých výhonov a tŕňov. Kvitne stredne skoro, kvety sú atraktívne. Do plodnosti vstupuje skoro a vďaka vysokým úrodám je náchylná na striedavú plodnosť. Plody sú atraktívne, stredne veľké, majú široký kónický tvar, jednotnú tmavočervenú farbu. Dužina je pevná, zelenkavá, stredne šťavnatá, polokyslá, dobre chutí. Plody dozrievajú koncom septembra, skladovateľnosť je do februára. Odroda je stredne odolná proti chrastavitosti, odolná proti múčnatke a hnilobe plodov. Nebolo zistené napadnutie rakovinou. Plody sú stredne veľké, povrch šupky je jasnočervený, s pekným vzhľadom. Dužina je zelenobiela, jemná, veľmi dobre chutí, je stredne šťavnatá. Plody začínajú dozrievať začiatkom septembra, konzumovateľné sú prakticky okamžite. Skladovanie je možné do februára. Stromy sú slabo rastúce, veľmi skoro vstupujú do plodnosti.
Lotyšská odroda, ktorá obohacuje sortiment stĺpovitých odrôd jabloní. Plody sú nadpriemerne veľké. V čase zberu sú peknej žltkastej farby, ktorú na väčšine plodu dozrievajú atraktívne ružové pásiky. Plody sú veľmi chutné, so sladkokyslou chuťou, ktorá intenzívne pripomína banánovú a mangovú arómu.
Veľmi perspektívna, atraktívna neskoro jesenná až zimná ruská stĺpovitá odroda. Odroda je veľmi dobre plodiaca, vysokoodolná proti chrastavitosti a chladu. Stromy sú slabo rastúce, vďaka čomu veľmi skoro vstupujú do plodnosti, ktorá je vysoká. Zrelé plody zostávajú dlho na strome.
Neskoro jesenná až skoro zimná ruská odroda vyšľachtená V. Kichinom, známym ruským propagátorom stĺpovitých jabloní. Plody sú stredne veľké, okrúhle, tmavoružové, s pevnou stredne šťavnatou dužinou. Plody dlho vydržia na konároch, na konzum sú vhodné od septembra do januára. Odroda je odolná proti chrastavitosti, mrazuvzdorná a odolná proti chorobám. Stromy sú stredne silno rastúce, netvoria veľa konárov.
Lotyšská neskoro letná stĺpovitá odroda jablone pochádzajúca z kríženia odrôd KV-11 x Melba. Stromy rastú stredne silno, slabo sa rozkonárujú, vynikajú atraktívnymi dlhými listami. Kvitne stredne skoro, kvety sú atraktívne. Do plodnosti vstupuje skoro a tá je vysoká, ako väčšina stĺpovitých odrôd má však tendenciu k striedavej plodnosti. Plody sú stredne veľké, jednotné, hladké, atraktívne, v okrúhlom tvare. Vrchné sfarbenie šupky je jasnočervené. Dužina je stredne pevná, biela, aromatická, polokyslá až sladká, dobrá. Zberová sezóna sa začína v neskorom lete a končí sa počas jesene. Plody dlhším skladovaním strácajú kyslosť. Stromy sú stredne odolné proti chrastavitosti i múčnatke, nebolo pozorované ani napadnutie rakovinou. Vykazujú tiež dobrú odolnosť proti jarným mrazom.
Hrušky
… alebo tiež Bieloruská neskorá je zimná odroda hrušky pochádzajúca, ako už jej názov napovedá, z Bieloruska. Stromy rastú celkovo stredne silno, skoro vstupujú do plodnosti, ktorá je bohatá. Plody dozrievajú začiatkom októbra, skladovateľnosť je do februára. Sú stredne veľké až veľké, majú baňatý hruškovitý tvar, dosahujú hmotnosť okolo 110 - 120 g. Šupka je žltozelenej farby, na slnečnej strane s jemným pomarančovým líčkom. Dužina je pevná, stredne šťavnatá, veľmi dobre chutí.
Ruská, stredne silno rastúca, nenáročná na miesto pestovania. Vykazuje dobrú odolnosť proti mrazom, čo umožňuje jej pestovanie aj v okrajových oblastiach. Je cudzoopelivá, vhodnými opeľovačmi sú odrody Bieloruská neskorá, Konferencia a Clappova. Odroda je veľmi úrodná, plodí každoročne. Plody tejto odrody sú veľké, dosahujú hmotnosť až 220 g. Dozrievajú v druhej polovici septembra a sú okamžite konzumovateľné.
Letná litovská odroda hrušky, ktorej názov by sme mohli voľne preložiť ako Letná maslová. Stromy sú silno rastúce, úrodnosť je každoročne veľmi dobrá. Stromy do nej vstupujú najneskôr 5 rokov po výsadbe. Plody sa zberajú koncom augusta, môžu byť konzumované 15 - 20 dní po zbere. Sú veľké až veľmi veľké, dosahujú hmotnosť 150 až 230 g. Chuť je veľmi dobrá, sladká, jemne aromatická, dužina je celkovo šťavnatá. Plody sú dobre prepravovateľné, vďaka pevnej šupke sú odolné proti povrchovým poškodeniam. Farba šupky je žltá s jasným červeným líčkom.
U týchto odrôd sa úrody dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu. Jesenné hrušky spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie. Konzumná zrelosť týchto hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla. Aj vzhľadom na to sú väčšinou určené na uskladnenie. Z obľúbených odrôd možno spomenúť napríklad hrušku Erika, Amfora či Blanka a Bohemica.
Medzi hrušky do vyšších polôh sa radí napríklad Alice, Erica, hruška Lucasova či Alfa. Medzi samoopelivé odrody hrušiek patrí napríklad hruška Condo či hruška Patten. Spomenúť môžeme tiež čiastočne samoopelivú odrodu s označením hruška Suvenír.
Marhule
Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie marhule vo vašej záhrade, určite vás bude zaujímať, akú konkrétnu odrodu zvoliť. Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. Plody marhúľ bývajú chuťovo vyvážené. Tieto odrody marhúľ sa tešia popularite predovšetkým pre veľkosť svojich plodov a dobu zrenia. Skvele sa hodí do oblastí s mierne teplým podnebím. S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň. Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. V čase kvitnutia znáša mrazíky dobre, rovnako ako prípadné nárazové jarné mrazíky. Pokiaľ budete marhuľu pestovať vo vyšších polohách, kde sa očakávajú nielen prízemné, ale aj kotlinové mrazíky, je možné odporučiť odrodu Lerosa.
Broskyne
Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. Odrôd broskýň existuje viac ako dosť. Z hľadiska toho, kedy sa dočkáme jednotlivých plodov, je možné odrody rozdeliť na skoré, stredné a neskoré. Alternatívou k broskyniam sú nektarinky. Pravidlá pre ich pestovanie pritom platia prakticky totožné. Rozdiel však môže spočívať v odolnosti.
Slivky
Slivky nazývame ich ako modré ovocie, pre svoju typickú farbu. Pri pestovaní sliviek vyskytuje sa vírusová choroba, šárka sliviek, ktorá nám znižuje úrodnosť a kvalitu plodov.
Menej známe ovocné dreviny
Na jeseň po dôkladnej príprave pôdy vysádzame menej známe ovocné dreviny, ako drienky, arónia, rakytník, rešetliakovitý.