Ovocie a zelenina v slovenských záhradách: Kompletný sprievodca

Slovensko, krajina s bohatou poľnohospodárskou tradíciou, ponúka ideálne podmienky pre pestovanie rozmanitého ovocia a zeleniny. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a úrodnej pôde si môžeme vychutnávať čerstvé a chutné plodiny priamo z našich záhrad a sadov. Pestovanie vlastnej zeleniny je vzrušujúca a veľmi praktická činnosť.

Prečo pestovať ovocie a zeleninu v slovenských záhradách?

Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia má mnoho výhod. Okrem toho, že si zabezpečíte prístup k čerstvým a zdravým potravinám, ide aj o skvelý relax a spojenie s prírodou. Domáce plodiny majú navyše intenzívnejšiu chuť a obsahujú viac vitamínov a minerálov ako tie z obchodu.

Trendy a štatistiky v pestovaní zeleniny na Slovensku

V roku 2017 bola na Slovensku zelenina pestovaná na väčšej ploche ako ovocie. V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov.

Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov, najvyšší podiel z nich, 47 percent, hospodáril na výmerách od 1 do 10 hektárov, t. j. 6,7 percenta z celkovej osevnej plochy zeleniny. Pestovatelia zeleniny nad 100 hektárov výmery osiatej zeleninou predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva, keďže pestujú zeleninu na viac ako 61 percentách z celkovej výmery zeleniny. Vďaka technickému a technologickému vybaveniu dokážu väčší pestovatelia pružne reagovať na dopyt na trhu a dokážu byť rovnocennými partnermi na rokovania s obchodnými reťazcami.

V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta. Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny, čo bolo o 5 014 ton (- 20,9 percenta) menej ako rok predtým.

Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie

Druhy zeleniny vhodné na pestovanie v slovenských záhradách

Zeleninu môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií, napríklad podľa náročnosti na živiny alebo podľa botanickej príbuznosti. Prehľad najčastejšie pestovaných druhov:

Hlúbová zelenina

Hlúbová zelenina zahŕňa:

• Hlávkový kel
• Ružičkový kel
• Červená kapusta
• Kaleráb
• Biela kapusta
• Pak choi
• Kel kučeravý
• Kel palmový
• Karfiol

Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.

Listové šaláty

Medzi listové šaláty patria:

• Hlávkový šalát
• Rímsky šalát
• Rukola
• Špenát
• Mangold
• Čakanka štrbáková
• Červená čakanka
• Biela čakanka
• Čakanka hlávková
• Ázijské šaláty

Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla.

Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti

Plodová zelenina

Plodová zelenina zahŕňa:

• Tekvica
• Uhorky
• Cuketa
• Paradajky
• Paprika
• Baklažány

Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku.

Kvetová zelenina

Kvetová zelenina zahŕňa:

• Brokolica
• Karfiol
• Romanesco
• Artičoka

Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.

Hľuzová zelenina

Medzi hľuzovú zeleninu patria:

Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti

• Zemiaky
• Mrkva
• Paštrnák
• Zeler buľvový
• Reďkovka

Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky.

Cibuľová zelenina

Cibuľová zelenina zahŕňa:

• Cesnak
• Cibuľa
• Šalotka
• Jarná cibuľka
• Medvedí cesnak

Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.

Zelenina so semenami

Medzi zeleninu so semenami patria:

• Hrach
• Fazuľa
• Šošovica

Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.

Klíčková zelenina

Klíčková zelenina zahŕňa:

• Špargľa
• Bambusové klíčky
• Palmové srdce
• Ružičkový kel

Nenáročná zelenina pre začiatočníkov

Kto by netúžil po záhrade plnej zeleniny, ktorá rastie takmer sama a nevyžaduje si takmer žiadnu starostlivosť? Ak sa nechcete vyčerpať každodennou starostlivosťou o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Absolútnou kráľovnou nenáročného pestovania je reďkovka. Jednoducho zasypte semienka v dlhom páse vedľa seba. Občasná zálievka a slnečné stanovisko vám za pár týždňov prinesú chrumkavé reďkovky. Okrem toho, že hrach rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Pravou zeleninou pre začiatočníkov je reďkev. Ak chcete pestovať šalát, saďte ho od marca do stredu leta priamo vonku v záhrade, ale možné je aj pestovanie vnútri. Cuketa rastie lepšie, keď ju od marca doma predkultivujete a po zamrznutých svätých v máji vysadíte do teplej pôdy na slnečné alebo polotienisté miesto v záhrade alebo na balkóne. Fazuľu kríčkovú sadíte od mája do júla do hĺbky asi 2 až 3 cm. Pre začiatočníkov sú vhodné aj mangold, cibuľa, cesnak, zemiaky, špenát, hrach a rajčiaky.

Rýchlo rastúca zelenina

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. Medzi najrýchlejšie plodiace druhy patria:

• Reďkovky: Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
• Špenát: Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu.
• Rukola: Na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorá veľmi rýchlo klíči.
• Šalát: Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov.
• Kríčkové fazule: Nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
• Hrášok: Má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
• Jarná cibuľka: V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia.
• Baby karotka: Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
• Uhorky nakladačky: Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája.
• Cukety: U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní.

Pestovanie zeleniny v kvetináčoch

Dnes už v záhradníctve kúpite naozaj všetko na to, aby ste si čerstvú zeleninu dopestovali priamo na balkóne či terase. Kučeravý šalát si ľahko dopestujete aj na okne v kvetináči. Podobne ako paradajkám sa v kvetináčoch na slnečných balkónoch a terasách bude dariť aj paprikám. Sú nenáročné na pestovanie. Aj špenát sa radí medzi nenáročné rastlinky. Mladé lístky použite na pesto alebo šalát.

Ovocinárstvo na Slovensku

Kvalitné ovocie zo slovenských sadov sa v mori dovážaných potravín nestratí. Naši pestovatelia vedia vypestovať zdravé produkty, či už ide o jablká, marhule alebo orechy. Ovocinárstvo je súčasťou slovenského poľnohospodárstva so všetkým, čo k tomu patrí. Má silné aj slabé stránky, pretože špeciálne plodiny sú náročné na ľudskú prácu. Ovocinárstvo zamestnáva v priemere 1 pracovníka na 1 ha produkčnej plochy, vrátane následného spracovania a predaja.

Slovenskí ovocinári vypestujú za rok okolo 55 000 ton ovocia vo veľmi dobrej kvalite. Sú to približne tri štvrtiny z celkovej produkcie ovocia na Slovensku (cca 25 % vypestujeme v našich domácich záhradkách). Z roka na roka sa na Slovensku zväčšuje počet sadov so špičkovým technologickým vybavením a ochranou pred nestálym počasím.

Základný cieľ slovenského ovocinárstva je mať okolo 5 000 ha produkčných sadov a v nich dopestovať cca 200 tisíc ton kvalitného ovocia. Vzhľadom na klimatické zmeny ovocinári za posledné roky najviac investovali do nákupu kvalitnej protimrazovej ochrany. Založenie 1 ha ovocného sadu s plnohodnotným technickým vybavením stojí nemalé finančné prostriedky. Zvoliť preto treba také ovocné druhy a odrody, ktoré zákazník kupuje a ovocné sady zakladať iba v dobrých lokalitách. Je nevyhnutné zamerať sa na opornú konštrukciu v sade, ktorá udrží nielen stromčeky pred náporom vetra, ale aj zavlažovací systém, ochranné siete proti krúpam, či ochranné fólie proti nadmerným zrážkam, aby plody nepraskali. Optimálna výmera sadu je 7 až 10 ha. Námaha počas obdobia kvitnutia, rastu a dozrievania plodov sa ovocinárov oplatí. Stromy a kríky dajú dobrú úrodu v podobe chutného ovocia plného vitamínov.

Drobné ovocie

Medzi obľúbené drobné ovocie patria: ríbezle, egreše, maliny, černice, čučoriedky, jahody, brusnice, a tak tiež čoraz viac populárny rakytník. Tak ako aj iné rastliny, aj drobné ovocie potrebuje dostatok slnečného žiarenia a vlahy. Pôda, ktorá vyhovuje väčšine je humózna s dostatkom živín s neutrálnou alebo mierne kyslastou pôdnou reakciou. Niektoré však uprednostňujú rašelinovú pôdu. Ovocie, ako sú maliny, ríbezle, čučoriedky, černice, arónie, moruše a zemolez je dobré začať sadiť v jeseni a to až do doby, kým nás nenavštívia prvé mrazy. Ale sú aj nejaké výnimky, ako sú napríklad jahody, ktoré sa sadia v auguste. Dbajte o to, aby ovocné sadenice, ktoré si zaobstaráte boli zdravé a vitálne. Ešte pred tým, než rastlinku zasadíte, musíte jej korene ponoriť na niekoľko hodín do vody. Vzdialenosť, ktorá by mala byť medzi jednotlivými sadenicami je 1, 5 až 2 metre od seba.

Ovocné stromy

Ovocné stromy by sme si mali vyberať podľa našich klimatických podmienkach. A samozrejme sadenice ovocných stromov by mali byť zdravé, silné a s dobrou korunou. Vyberte pre svoj ovocný stromček miesto, kde je dostatok miesta a slnečného svitu. Správna pôda by nemala mať veľmi vysokú schopnosť vsiaknutia, pretože po dlhých a výdatných dažďoch môže stromček uhynúť. Pôdu obohaťte o kompost alebo hnojivo. Jama, do ktorej bude stromček umiestnený, by mala byť väčšia, ako koreňový bál stromčeka. Umiestnite stromček tak, aby mali korene dostatok miesta, a tak, aby stál rovno a nehýbal sa. Jamu zahrabte dostatok pôdy a pre ešte lepšiu stabilitu zem udupte. Následne strom a jeho blízke okolie polejte dostatkom vody. Prvé týždne je nutné, aby ste stromček polievali pravidelne než sa jeho korene udomácnia.

Tipy pre úspešné pestovanie

Plánovanie

Tak, ako pri iných činnostiach aj pri pestovaní si musíte všetko starostlivo naplánovať. Choďte do svojej záhrady, na konkrétne miesto, kde by ste chceli, aby zelenina bola. Na toto miesto by malo byť priame slnečné svetlo, a to aspoň po dobe 6 až 8 hodín denne. Rozhodnite sa, ktoré druhy zeleniny by ste chceli pestovať a nie je to len kvôli tomu, aby ste v záhradkárskom obchode nezabudli na to, aké semienka ste mali v pláne si kúpiť.

Predpestovanie

Ak už viete, že sa budete pestovaniu venovať aj naďalej, bolo by pre vás najlepšie, obstarať si skleník. Dbajte o to, aby ste nezabúdali zeleninu pravidelne polievať a sem tam jej pomôcť tým, že okolo nich prekopete pôdu a odstránite nežiadúcu burinu. Miestnosť v ktorej sa zasadené rastlinky nachádzajú by mala mať 20 - 25 °C. Vhodné miesta na ich umiestnenie sú parapety okien, ale veľmi dobré sú aj pareniská. Vďaka teplote, ktorú vytvárajú je to ideálne prostredie pre vývoj rastliniek.

Striedanie plodín

Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.

Mulčovanie

Mulčovanie je dobré kvôli tomu, že pomáha udržovať pôde stálu vlhkosť a zároveň zabraňuje rastu buriny. Je to proces, pri ktorom okolo stromčeka nasypete vrstvu prírodného materiálu. Môžu to byť: suché listy, kôra, slama, ale aj hnoj.

Botanická klasifikácia zeleniny

Je dôležité si uvedomiť, že niektoré rastliny, ktoré bežne považujeme za zeleninu, z botanického hľadiska patria do iných skupín. Napríklad tekvica je bobuľové ovocie a kukurica patrí medzi obilniny. Huby majú v botanike osobitné postavenie: Nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium. Huby totiž na rozdiel od rastlín nevykonávajú fotosyntézu, ale živia sa mikroorganizmami.

Prehľad čeľade rastlín

Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám.

• Čeľaď astrovitých (Asteraceae): Patria sem šaláty, artičoky a topinambury. Kvetenstvo má hviezdicovitý tvar.
• Tekvicové rastliny (Cucurbitaceae): Patria sem uhorky, melóny, cukety a tekvica.
• Ľuľkovité (Solanaceae): Všetci zástupcovia čeľade ľuľkovitých majú v určitých častiach rastliny jedovatý solanín. Ten sa napríklad nachádza v zelenej stonke paradajok a všetkých častiach zemiaka okrem hľúz.
• Láskavcovité (Amaranthaceae): Patria sem okrem iného špenát, mangold a červená repa, ktoré sa pripravujú ako zelenina.

Imelo: Poloparazitická rastlina s liečivými účinkami

Najmä na Vianoce vešiame halúzky imela nad dvere. Vraj chráni rodinu, zaisťuje jej zdravie, dodáva jej silu na prežitie a prispieva aj k plodnosti. Ak sa pod ním dvojica pobozká, do roka sa dočká potomka. Toľko mýty.

Existuje asi 1 400 rastlín, ktoré sú v širšom zmysle označované ako rodina imela. Žiadna z nich však nerastie na zemi, ale vždy na rôznych stromoch. Jednému z nich, imelu bielemu (Viscum album), sa prisudzuje schopnosť liečiť rakovinu. Toto imelo v Európe rastie v troch poddruhoch na listnatých stromoch, zatiaľ čo na boroviciach rastie Viscum album ssp. austriacum a na jedliach zasa Viscum album ssp. abietis.

Rozšírenie a hostitelia imela

Imelo z listnatých stromov dáva prednosť jabloniam a topoľom, ale rastie aj na breze, osike, klene, javore, lipe, jarabine, agáte, vŕbe, hlohu či mandľovníku. Na breste, jaseni, orechu, hruške, slivke, čerešni, mahalebke, čremche, lieske, ruži či platane sa mu veľmi nedarí. Zriedka sa tiež vyskytuje na dube.

Imelo šíria vtáky, napríklad drozd, ktorý v zime žerie zrelé bobule. Semená imela sa nestrávené dostávajú s trusom zasa von a zostávajú s lepkavými zvyškami obalu plodu prilepené na konároch stromu. Podobne šíri plody imela aj penica čiernohlavá po svojom prílete v marci.

Zárodky imela klíčia iba na stromoch, ktoré zodpovedajú ich pôvodu. Jadro semena obsahuje 2 až 4 klíčky. Imelám z listnatých stromov sa môže dariť zasa len na listnatých stromoch, ale na duboch obyčajne nevyklíčia. Nie sú však odkázané len na rovnaký druh hostiteľského stromu. Imelo z jablone môže rásť aj na breste, topoli i breze. Imelo z borovice však rastie len na boroviciach, zriedka na červenom smreku. Imelo z jedle môžeme nájsť aj na cukrovom javore.

Životný cyklus a vlastnosti imela

• Nerastie na zemi, ale na stromoch.
• Nemá korene, iba ponorený koreň, pomocou ktorého sa zachytáva v dreve hostiteľského stromu; tento sa nerozširuje v strome ako korene v zemi, ale prerastá pod kôru a rozvetvuje sa po okraji v dreve hostiteľa; ponorený koreň zásobuje imelo minerálnymi látkami a vodou zo stromu.
• Keďže imelo má schopnosť fotosyntézy pomocou chlorofylu v listoch a stonkách a slnečného svetla, počíta sa medzi poloparazity; bolo by schopné si potrebné organické výživné látky vytvoriť samo, napriek tomu získava ich veľký podiel z hostiteľského stromu, a to najviac na začiatku leta, keď má k dispozícii menej svetla (stromy sú naplno olistené a ono je v nich zatienené).
• Imelo sa sa správa pri raste a zrení plodov úplne opačne v porovnaní s ostatnými rastlinami; v zime, keď je vegetácia v pokoji, začne rásť a regenerovať sa, odpočíva v lete a na jeseň, keď ostatné rastliny naplno kvitnú a majú plody. Imelo kvitne od februára do marca až apríla a plody zrejú od novembra do decembra.
• Imelo je vždyzelená rastlina, listy zostávajú na kríku asi 1,5 roka; na breste a jedli však môžu zostať aj 3 až 4 roky; aj keď v neskorom lete staré listy opadávajú, sú stále zelené a nie sú zvädnuté.
• Imelo rastie extrémne pomaly; v čase, keď ostatné rastliny po vyklíčení vyženú obyčajne v krátkom čase mnoho listov, imelo vytvorí až v druhom roku len 2 malé lístočky. Po 5 až 7 rokoch sa v rázsochách stoniek vytvárajú prvé drobné žltkasté kvety. Semeno, teda zárodok s výživným pletivom v bielej bobuli, je zelené a jeho prežitie je závislé od svetla, ktoré preniká priesvitným obalom plodu.
• Imelo rastie všetkými smermi, aj smerom dolu (nezávisle od svetla a zemskej príťažlivosti), tak krík dostáva podobu gule s priemerom asi 1 m.

Liečivé vlastnosti a využitie imela

Imelo ako poloparazit si zrejme okrem živín vyciciava z hosťujúceho stromu aj jeho liečivé látky. Pri liečebnom využívaní imela by sme mali brať do úvahy aj to, na ktorom druhu dreviny vyrástlo, lebo každý strom zrejme vytvára iné účinné látky. Keďže imelo je schopné rásť na toľkých druhoch drevín, nemôžeme sa čudovať, že je schopné pomáhať pri viacerých chorobách.

Lenže na bezpečné a účinné využitie jeho liečebnej sily, najmä proti rakovine, treba mať odborné vedomosti a skúsenosti.

Imelo ako škodca a ochrana drevín

Keď sa na imelo pozeráme z pozície pestovateľa, záhradkára, tak ho jednoznačne musíme odmietnuť ako nebezpečného škodcu pestovaných drevín, či už sú to dreviny úžitkové, alebo okrasné. Imelo síce spočiatku rastie veľmi pomaly, ale keď sa dobre uchytí, začne rásť až explozívne, a tým odčerpá zo stromu veľa živín, vody i minerálov.

Súčasne sa imelo stane semeniskom na zakorenenie ďalších rastlín imela na danom, ale i okolitých stromoch. Imelom napadnuté konáre sa zduria, ich konce zaschnú, celkovo má strom menšie prírastky, prestáva kvitnúť a ovocné stromy aj plodiť. A pretože je celkovo oslabený, napádajú ho aj ďalšie hubové choroby, ako aj žravý a cicavý hmyz.

Ochrana je relatívne jednoduchá, len sa musí urobiť včas a dôsledne. Vieme, že imelo spočiatku rastie pomaly, to využijeme na účinný zákrok. Kedysi sa využívali na zimnú ochranu drevín pred škodlivými činiteľmi relatívne razantné ochranné postreky, ktoré bezpečne zničili najmä klíčiace a mladé imelo na stromoch.

Dnes, v čase ekologickejších postrekov, sa na to nemôžeme spoľahnúť. A tak pri kontrole najmä opadavých listnáčov (úžitkových či okrasných) v ich bezlistom stave v období vegetačného pokoja alebo pri predjarnom reze stromov ľahko odhalíme mladé zelené kríky imela ešte skôr, než začne kvitnúť (kvitnúť začína až v piatom roku).

Väčší predpoklad, že sa imelo vyskytne v našom sade, je v starších záhradách s tzv. vysokokmeňmi , ktoré sa pomerne povrchne ošetrujú.

Exotické ovocie, ktoré možno nepoznáte

Tiež milujete exotické ovocie? Radi si pochutnáte na šťavnatom kaki, sladkom liči alebo sa nechávate fascinovať úchvatným vzhľadom dračieho ovocia? Počuli ste ale už niekedy názvy ako mangostána, salak alebo cupuacu? Potom ste na správnom mieste!

Tu je zoznam niektorých menej známych druhov exotického ovocia:

• Plody stromu Pandanus tectorius (Havajské ostrovy)
• Ovocie podobné kukuričnému klasu (Stredná Amerika)
• Akebia s nádhernou fialovou farbou (Kórea, Japonsko)
• Salak ("hadie ovocie")
• Noni (Juhovýchodná Ázia, Austrália)
• Cherimoya (Mark Twain ju označil za najchutnejšie ovocie)
• Jaboticaba (ovocie rastúce priamo z kmeňa stromu)
• Kešu jablko (plod, z ktorého vyrastá kešu oriešok)
• Cupuacu (Amazónia, chuť kakaa a ananásu)
• Durian (Južná Ázia, prenikavá vôňa)
• Čierna sapota (ovocie s chuťou čokoládového pudingu)
• Akee (západná Afrika, populárne na Jamajke)
• Woodapple ("drevené jablko", India, juhovýchodná Ázia)
• Yuzu (severovýchodná India, Čína)

Permakultúra: Záhrada v súlade s prírodou

Chceli by ste, aby vaša záhrada mala blízko k prírode a bola viac sebestačná? Skúste permakultúru! Okrem prirodzeného vzhľadu získate aj množstvo jedlých plodov a rastlín. Po rokoch umelých a neživých záhrad tu máme nový trend v tvorbe, ktorý sa snaží rešpektovať prírodu a zároveň potreby človeka. Pripomína, že funkciou záhrady bolo od počiatku uživiť svojho vlastníka najlepšie, ako sa dá.

Zároveň rešpektuje potreby rastlín a aj keď sa plánovanie môže zdať náročné, určite sa oplatí. Meniaca sa klíma dovoľuje v záhradách čoraz viac používať teplomilné rastliny. Olivovník či mrazuvzdorné palmy už nie sú žiadna výnimka. Iste, aj takéto záhrady majú svoje čaro. Sú to však špeciálne zberateľské či tematické záhrady, v ktorých majitelia pestujú skutočné rarity.