Lisovaný tvrdý syr z ovčieho mlieka je skutočnou lahôdkou, ktorá poteší chuťové poháriky každého milovníka kvalitných syrov. Hoci sa môže zdať, že jeho výroba je zložitá, v skutočnosti je to proces, ktorý sa dá zvládnuť aj v domácich podmienkach. Tento článok vás prevedie celým procesom výroby ovčieho zrejúceho syra, od prípravy surovín až po samotné zrenie, a odhalí tajomstvá, ako dosiahnuť dokonalú chuť a textúru.
Úvod do výroby zrejúceho ovčieho syra
Zrejúci syr je vlastne mlieková konzerva, v ktorej je mlieko v podobe syra dokonale zakonzervované. Syr počas zrenia prechádza postupnými zmenami, ktoré ovplyvňujú jeho chuť, vôňu a farbu. Povrch syra sa mení z bielej na typickú žltohnedú farbu. Čím dlhšie syr zreje, podobne ako víno, tým viac získava na kvalite a komplexnosti chutí. Takto pripravený syr je možné skladovať dlhší čas, čo je ideálne pre obdobie, keď je nedostatok domáceho mlieka.
Vybavenie potrebné na výrobu tvrdého ovčieho syra
Na výrobu kvalitného tvrdého syra budete potrebovať nasledovné vybavenie:
- Sada na výrobu syrov: Obsahuje základné nástroje a pomôcky potrebné na výrobu syra.
- Lis na lisovanie syrov: Zabezpečuje odvod srvátky a formovanie syra.
- Syrárska forma: Určuje tvar syra.
- Syrárska plachta: Slúži na vystlanie formy a uľahčuje manipuláciu so syrom.
- Podložka pod syr: Zabezpečuje prístup vzduchu k syru počas zrenia.
- Slaný roztok: Na 1 liter prevarenej vody použite 200 g soli.
Postup výroby ovčieho zrejúceho syra
1. Výroba čerstvého hrudkového syra
Najskôr si pomocou sady na výrobu syrov pripravte čerstvý hrudkový syr. Ten bude slúžiť ako základná surovina na výrobu lisovaného syra.
2. Odkvapkanie a umiestnenie do formy
Hrudku syra nechajte v plachte odkvapkať. Po odkvapkaní ju umiestnite do syrárskej formy, ktorú ste predtým vystlali syrárskou plachtou.
Prečítajte si tiež: Mliečne výrobky v strave mačiek
3. Lisovanie syra
Syry lisujeme vo formách, aby sme zo syra odviedli čo najviac srvátky a získali potrebný tvar a aby sa nám čo najlepšie spojili syrové zrná. Tlak a doba lisovania závisí od druhu syra. Pri lisovaní začnite s nižším tlakom a postupne ho zvyšujte. Syr je potrebné počas lisovania otáčať. Vo všeobecnosti platí:
- Prvé otočenie po hodine a záťaž do 5 kg.
- Druhé otočenie po 3 hodinách a záťaž 8 až 10 kg.
- Tretie otočenie po 6 hodinách a záťaž môže byť až do 30 kg, v závislosti od veľkosti syra.
Ak používate menšie formy, syr otáčajte prvé 3 hodiny každú polhodinu a lisujte približne 12 hodín. Pri výrobe čerstvých mäkkých syrov syreninu vo forme nezaťažujeme, lisuje sa vlastnou váhou, občas ju však otočíme na dosiahnutie požadovaného tvaru.
4. Solenie v slanom náleve
Nálev si pripravíme zo srvátky, ktorú sme si odložili z výroby hrudky. Na 1 liter srvátky pridajte 100-150 g soli a do hotového nálevu syr ponorte. Syr nechajte v náleve 24-32 hodín a pravidelne ho raz za 4 hodiny otáčajte.
5. Zretie syra
Syr umiestnite do miestnosti s teplotou okolo 12-15°C na mriežku, aby bol prístup vzduchu aj zo spodu. Počas zretia je potrebné povrch syra aspoň 1x týždenne poutierať handričkou namočenou v slanom roztoku, prípadne vzniknutú pleseň jemne zoškrabať. Po ošetrení syr otočte.
Kvalita syra a faktory zrenia
Pri výbere kvalitného syra je dôležité všímať si niekoľko aspektov. Reklama a nízka cena by nemali byť hlavnými kritériami, pretože často ide o marketingové triky na úkor kvality. Skutočne dobrý syr by mal byť vyrobený z kvalitného mlieka bez náhrad a mal by byť dobre vyzretý. Konzistencia by nemala byť tvrdá a gumovitá a po rozhryznutí by nemal vytvárať "pilinovitú" štruktúru.
Prečítajte si tiež: Vplyv jogurtu na zdravie psa
Čerstvé, nevykysnuté syry sú ťažko stráviteľné, pretože obsahujú nerozpustný kazeinát vápenatý. Až po správnom vykysnutí kyslomliečnymi baktériami a pôsobením proteolytických enzýmov sa zložky syra stávajú rozpustnými a stráviteľnými. Kyselina mliečna, ktorá vzniká fermentáciou laktózy, zohráva dôležitú úlohu v tomto procese. Mliečny tuk a jeho aromatické zložky dodávajú syru správnu arómu a chuť. Nízkotučné syry preto nie sú aromatické a sú ochudobnené o vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E a K).
Vplyv teploty na zrenie
Zrenie syra v správnych klimatických a tepelných podmienkach má podstatný vplyv na jeho kvalitu. Uskladnenie syra pri teplote 10°C a menej spomaľuje zrenie a syr ostáva dlho tvrdý, gumovitý a málo aromatický. Ideálna teplota na uskladnenie syrov je 12 - 15°C. Vtedy syr vplyvom proteolytických enzýmov postupne zreje a skolagulované bielkoviny sa stávajú rozpustnými. Bielkoviny sa štiepia na polypeptidy, peptidy až na aminokyseliny.
Doba zrenia
Syry s nižšou sušinou zrejú pomerne rýchlo, už do 2 - 3 týždňov, no polotvrdé a tvrdé syry by mali zrieť aspoň tri a viac mesiacov. Spotrebitelia by si mali nechať syr dozrieť doma v komore na dlhší čas, pričom syry musia byť správne ošetrené a zabalené.
Chuť a aróma zrelého syra
Správne vyzretý syr by mal mať v ústach príjemnú syrovú, jemne mliečno-kyslú až aromatickú chuť. Pre ohodnotenie kvality syrov je potrebné poznať charakteristické vlastnosti hlavných druhov syrov. U čerstvých mäkkých syrov musí prevládať jemná kyslo-mliečna chuť a krehká konzistencia. U polomäkkých syrov už treba hľadať aj syrovú chuť a prípadnú chuť podľa spôsobu zrenia - napr. pikantnú chuť po mazovej kultúre, mierne štipľavú chuť u syrov so zelenou plesňou a pod. Kvalitné, dobre vyzreté syry sa konzumujú ako pochúťka pre pôžitok z bohatej príjemnej syrovej a mierne aromatickej chuti.
Výživové hodnoty zrelého syra
Vyzretý syr obsahuje všetky svoje zložky v rozpustnom stave a sú plne využiteľné pre ľudský organizmus. Z enzymaticky vyzrážanej mliečnej bielkoviny sa stávajú rozpustné zložky, ako polypeptidy a aminokyseliny, ktoré sú i esenciálne. Taktiež minerály a najmä vápenaté soli sú už vo vyzretom syre v rozpustnom stave.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o ovčom jogurte pre dojčiace mamičky
Tradičná výroba syrov na Slovensku
V minulosti sa na našom území konzumoval prevažne starší, dobre vyzretý, a to najmä ovčí syr. V zachovalých kronikách je známe, že na území Slovenska sa vyrábali mnohé typy zrejúcich syrov z kravského, ale i ovčieho mlieka. Technológiu výroby týchto syrov priniesli väčšinou skúsení syrári zo zahraničia, a to zo Švajčiarska, Talianska i Nemecka. Mnohé typy syrov sú však originálne, ako napr. bryndza, ktorá pôvodne bola tiež tvrdý, zrejúci ovčí syr.
Na území Slovenska sa na konci 19. storočia chovalo vyše milióna kusov oviec, ktoré sa dojili a z mlieka sa robil hrudkový syr, ktorý sa po odkvapkaní a vykysnutí drvil a natlačil so soľou do drevených sudov, alebo aj priamo do rebrináka vyloženého plachtou. Naši priekupníci skupovali takýto syr a vozili ho pomocou konských poťahov až do Viedne, alebo do Budapešti, čo trvalo aj niekoľko týždňov. Takto uskladnený syr bol tvrdý a kompaktný a bolo ho treba vysekávať a tak predávať. Chuťovo to však bol dobre vyzretý syr, a to bola pôvodná bryndza, na ktorú starí Viedenčania dlho spomínali. Až pred 250 rokmi títo priekupníci začali ovčí vyzretý syr mlieť a po zriedení so slanou vodou vznikla súčasná jemná, roztierateľná ovčia bryndza.
Popri syre Bryndza sa však na našom území vyrábali i viaceré druhy zrejúcich syrov, polotvrdých i tvrdých. Boli to známe syry - syr Karpatský, Topolanský a najmä Klenovecký syrec. Výrobcovia týchto syrov z ovčieho alebo zmesového mlieka s kravským mliekom už mali aj pivničné priestory na zretie a syry nechávali zrieť niekoľko mesiacov. Prevažne to boli syry tvaru bochníka, s menšími okami a s tvrdou kôrou. Zachovala sa najmä technológia výroby Klenoveckého syrca, ktorý bol veľmi obľúbený i vo Viedni, Budapešti, či v Bavorsku.
Výroba syrov dnes
V súčasnosti už mnohí, najmä menší výrobcovia, začínajú vyrábať i zrejúce syry zo všetkých druhov mlieka. Chuť syra je silno ovplyvnená už kvalitou samotného mlieka, a to plemenom dobytka, spôsobom kŕmenia i laktáciou. V Alpských krajinách sa vynikajúce zrejúce syry vyrábajú iba z tzv. Heumilch (senné mlieko), ktoré sa získava z mlieka od dojníc, ktoré sú kŕmené bez siláže, iba trávnym porastom a senom. Tam robia prísny výber mlieka nielen podľa mikrobiologického zloženia, ale aj podľa technologických a organoleptických vlastností. Mlieko, ktoré nespĺňa tieto požiadavky, sa nesmie použiť na výrobu syrov.
U nás sa takéto mlieko získava v jarných mesiacoch na čerstvej pastve, zvlášť na horských pasienkoch. Mlieko od kráv, oviec i kôz, získané z takýchto pasienkov má vynikajúce senzorické, ale i výživové vlastnosti. Ďalším rozhodujúcim faktorom, ktorý vplýva na chuť syra, je druh a kvalita použitej kyslomliečnej kultúry. Vynikajúca syrová chuť sa dosiahne, ak sa dodržaním tepelného režimu v procese výroby zabezpečí dostatočné prekysávanie syrov pomocou arómotvorných mezofilných kultúr. Termofilné kultúry zabezpečia rýchlejšie prekysávanie, no nemajú už lahodnú kyslo-mliečnu syrovú chuť. V poslednom čase sa už aj u nás začínajú využívať pre výrobu syrárskych špecialít vlastné regionálne srvátkové kyslo-mliečne kultúry, ktoré sú špecifické pre každý región.
Na chuť syrov však vplýva celý rad ďalších technologických faktorov - je to už aj spôsob uskladnenia a chladenia mlieka, dodržanie dôkladnej hygieny a sanitácie, výber vhodných syridiel, spôsob tvorby syrového zrna a jeho vytužovanie, úprava obsahu vápnika v mlieku i pri vytužovaní, v spôsobe lisovania a najmä v spôsobe zrenia a ošetrenia syrov.
Najvýraznejší vplyv má však samotné prekysávanie syra a dodržanie požadovanej sušiny syra, a to krájaním na syrové zrno a potom vytužovaním syrového zrna. Ak syr totiž pred solením nie je dostatočne vykysnutý, v chladnom soľnom kúpeli a aj v chladnejšej pivnici na zrenie sa postupne začne uvoľňovať srvátka, syr mokvá a máva nepríjemnú nečistú chuť. Každá zanedbaná „maličkosť“ pri technológii výroby máva veľké negatívne následky na kvalite hotového syra.
Na Slovensku v súčasnosti vzniká už celá škála nových druhov syrov. Najmä rôzne malé syrárne zavádzajú do výroby nielen doterajšie parené syry, najmä korbáčiky a syrové nite, ale už aj celý rad mäkkých i ochutených syrov, nakladaných syrov v soľnom náleve, alebo v jedlom oleji a taktiež i polotvrdých zrejúcich syrov. Tieto zrejúce syry sú prevažne ako miestne špeciality z rôzneho druhu mlieka. Väčšinou zrejú pod kôrou. Ale mnohí výrobcovia tieto syry natierajú i syrárskymi nátermi, aby syry neplesniveli a nevysychali.
Nedostatočná výroba zrejúcich syrov má viacero príčin. Najväčšou prekážkou rozšírenia výroby týchto syrov je to, že pri dlhom zrení sa vlastné mlieko speňažuje veľmi neskoro a malým spracovateľom to spôsobuje finančné problémy. Pomerne nízka výroba zrejúcich syrov a aj ich nízka spotreba je spôsobená rovnako tým, že náš spotrebiteľ nie je ešte zvyknutý na dobre vyzreté syry, nemá dostatok skúseností s ich využitím a často ani nepozná všetok pôvab a potešenie zo skutočne dobrého kvalitného syra. Chýba nám ešte určitá syrárska kultúra a mliekari i syrári sa musia ešte veľa učiť od vinárov.
Ľudia najviac kupujú syry eidamského typu, ktoré používajú na chlebíky, pizzu, ale i na smaženie. K pivu a na posedenie veľmi idú na odbyt parené nite z kravského a ovčieho mlieka. Pomerne veľmi málo sa konzumujú mäkké, čerstvé syry, mazové a plesňové syry a tiež tvrdé syry (ementálskeho typu, horské tvrdé syry) a veľmi tvrdé syry typu Parmezán. Veľké rezervy má náš spotrebiteľ i v používaní mäkkých tvarohov a spomínaných čerstvých (ale vykysnutých) syrov. Výroba takýchto syrov s nízkou sušinou je najmenej náročná, syry možno rôzne ochucovať i rôzne baliť.
Tipy pre dokonalý ovčí zrejúci syr
- Kvalita mlieka: Používajte len kvalitné ovčie mlieko od overených farmárov. Mlieko by malo byť čerstvé a bez prísad.
- Hygiena: Dôkladná hygiena je kľúčová pri výrobe syra. Všetky nástroje a pomôcky musia byť čisté a dezinfikované.
- Teplota: Dodržujte správnu teplotu počas celého procesu výroby syra, najmä počas zrenia.
- Trpezlivosť: Zrenie syra je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Nechajte syr zrieť dostatočne dlho, aby sa rozvinuli všetky jeho chute a arómy.
- Experimentovanie: Nebojte sa experimentovať s rôznymi druhmi mlieka, kultúr a prísad. Každý syr je jedinečný a má svoju vlastnú charakteristickú chuť.