Paradajky z vlastnej záhrady sú skutočnou delikatesou, ktorá sa nedá porovnať s tými zo supermarketu. Sú spomienkou na detstvo a potešením pre chuťové bunky. Mnohí záhradkári sa preto snažia vypestovať ich čo najchutnejšie a najaromatickejšie. Pestovanie paradajok je pre mnohých vášňou aj výzvou, a preto je dôležité venovať pozornosť detailom, ktoré ovplyvňujú ich chuť a kvalitu. Jedným z týchto detailov je aj otrhávanie listov.
Prečo otrhávať listy na rajčinách?
Otrhávanie spodných listov rajčiakov má viacero praktických a aj vcelku logických dôvodov. Napriek tomu, nie všetci tento úkon praktizujeme, obzvlášť sa mu nevenujeme pri rajčiakoch vo voľnej pôde. Pestovatelia v zakrytých priestoroch by však o jeho výhodách vedeli rozprávať litánie.
- Prevencia plesní: Rajčiaky, alebo ak chcete paradajky, sú vcelku odolný zeleninový druh, hlavne, ak si odmyslíme náchylnosť na pleseň zemiakovú. Tá sa objavuje každý rok v menšej či väčšej miere, no oveľa vyššia pravdepodobnosť, že napadne práve váš porast s paradajkami je, ak je prehustený. Za to môžu práve listy, ktoré sú zložené jeden na druhom. K usídleniu sa na rastline hube pomáha aj dotyk listov s pôdou. A to máme hneď minimálne dva dôvody, prečo listy rajčiakov vylomiť.
- Prúdenie vzduchu: Nech sa jedná o ovocný strom či papriku, alebo spomínaný rajčiak, vždy je dôležité prúdenie vzduchu. Ten listy zbavuje nadmernej vlhkosti, ktorá v prípade paradajok hrá do karát spóram plesne zemiakovej. Takže otrhanie listov je aj z tohto hľadiska nanajvýš namieste.
- Prístup svetla: Všetci dobre vieme, že cukry sa v plodoch tvoria aj vďaka dostatočnému prístupu slnečných lúčov. Preto je aj z tohto hľadiska vylomenie listov nanajvýš žiaduce. Okrem toho prospeje aj peknému vyfarbeniu pokožka plodov.
- Vyššia úroda a kvalita: Odstránením spodných listov rastlina smeruje viac energie do rastu a vyzrievania plodov namiesto produkcie zbytočnej zelenej hmoty. Výsledkom býva vyššia úroda aj kvalita paradajok.
Kedy začať s odstraňovaním spodných listov paradajok
Prvé listy môžete odstrániť už pri výsadbe, keď sa náhodou stalo, že je priesada prerastená a potrebujete ju vysadiť výrazne hlbšie, respektíve ohnúť vo výsadbovej jame. Odlomiť môžete aj spodné listy, ktoré sa dotýkajú pôdy, prípadne začánajú žltnúť. Väčšinou je to tak zhruba po troch týždňoch po vysadení. V sezóne, v závisloti na termíne výsadby, počasí a rýchlosti rastu, vylamujte spodné listy koncom júna až začiatkom júla. Spravidla, keď už sú plody vyvinuté a začínajú sa vyfarbovať. Vylomte však len listy pod súplodím, nie nad ním. Takto pokračujte počas celej pestovateľskej sezóny.
Odlistenie je vhodné robiť s rozumom, najmä pri napadnutých alebo starých spodných listoch, ktoré bránia cirkulácii vzduchu, šíria hubové ochorenia alebo prekážajú zálievke. No nikdy by ste nemali odstrániť všetky listy a už vôbec nie naraz, aby ste neohrozili ochranu plodov pred úpalom. V skleníku, kde sa rastliny pritieňujú plodom úpal nehrozí. Iné je to v prostredí pod holým nebom.
Ako správne otrhávať listy
Jednoducho: Rukou si pridržte rastlinu a druhou za pomoci palca vyštipnite bočný výhonok. V zásade všetky výhonky na hlavnej stonke (ktorú nechávame) z pazúch listov (okrem súkvetí a listov) dávame preč, čím mladšie, tým lepšie, nech veľmi nezbujnejú.
Prečítajte si tiež: Špenátový Prívarok z Čerstvých Listov
Bočný výhonok, ktorý vyštipnete z rastliny rajčiaka, nemusíte hneď vyhodiť do kompostu. Ak je dostatočne veľký, najmä čo sa týka lístkov, je schopný zapustiť korienky a vy si tak môžete dopestovať novú rastlinku. Korienky sa samozrejme nezjavia ihneď, ale až po niekoľkých týždňoch po ponorení do vody. Vzhľadom na to, že nová rastlina vznikne vegetatívnym spôsobom rozmnožovania, nemusíte sa obávať odchýlky od vlastností materskej rastliny. Rastlinku s novými korienkami postačí opäť zasadiť do záhrady.
Pozor však na to, že vylamovanie sa týka iba tyčkových odrôd. Paradajky kríčkových odrôd kvitnú a plodia predovšetkým na krátkych postranných výhonoch, ktoré sa preto nevylamujú.
Starostlivosť o paradajky počas pestovania
Okrem otrhávania listov je dôležité venovať pozornosť aj ďalším aspektom starostlivosti o paradajky:
- Výsadba priesad: V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Riadime sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.
- Polievanie: V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používame vlažnú vodu. Počas horúcich letných dní sa treba vyhýbať polievaniu paradajok v najhorúcejších hodinách. Namiesto toho zalievajte skoro ráno alebo neskoro večer, keď je slnko slabšie. Paradajky potrebujú mať zálievku pravidelnú a obzvlášť to platí počas horúceho a suchého počasia. V priemere ich polievajte raz za 2 - 3 dni, prípadne aj denne, ak je pôda suchá. Premokrenie je pre paradajky rovnako škodlivé ako nedostatok vody. Spôsobuje hnilobu koreňov, zhoršenú chuť plodov, ich praskanie, no aj väčšiu náchylnosť na choroby. Používať studenú vodu na polievanie paradajok nie je dobrý nápad. Môžete im tak spôsobiť šok a spomaliť ich rast. Paradajkám nikdy nelejte vodu na listy, inak to môže viesť k vzniku plesňových chorôb. Namiesto toho vždy polievajte priamo pôdu okolo stonky rastliny. Pri polievaní je dôležité dbať na to, aby vlaha prenikla do hĺbky aspoň 20 - 30 cm, teda až ku koreňom rastlín. Druh pôdy, do ktorej paradajky zasadíte, môže ovplyvniť aj množstvo vody, ktoré budú mať rastliny k dispozícii. Ťažká pôda, ktorá zle odvádza vodu, môže viesť k premokreniu paradajok a v takom prípade treba zlepšiť drenáž pridaním kompostu alebo piesku. Príliš piesočnatá pôda zas rýchlo stráca vodu a paradajky si od vás budú vyžadovať častejšie polievanie. Mulčovanie okolo paradajok pomôže udržať vlhkosť v pôde a pomôže tak znížiť potrebu zalievania. Zabráni tiež rastu buriny a počas horúceho leta chráni korene pred prehrievaním.
- Okopávanie: Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.
- Prihnojovanie: Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca. Odporúča sa prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Robíme z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustíme v 10 litroch vody. Necháme to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčame raz za 10 dní.
- Odstraňovanie prvých kvetov (u paprík): Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
- Ochrana pred plesňami: V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesňam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Ak paradajkám doprajete dostatok slnka, vody a živín, úspech je zaručený. Rastliny bujne rastú a nasadzujú nové a nové plody. O opelenie sa starajú včely, čmeliaky a muchy. Pre bohatú úrodu potrebujú paradajky výživu. Generáciami overené hnojivo pre plodovú zeleninu je vo vode skvasený a potom výdatne zriedený hydinový trus. Môžete ho zakúpiť aj ako tekutý koncentrát, ktorý sa pridáva do zálievky. Na trhu sú aj špeciálne hnojivá pre rajčiny či plodovú zeleninu, žiaduci je zvýšený obsah draslíka. Ideálnou prevenciou je pestovanie paradajok pod strieškou či pri južnej stene domu, kde na ne neprší. V posledných suchých rokoch však problémov s hubovými ochoreniami ubúda. Neprší ani v skleníku, avšak musí v ňom dostatočne prúdiť čerstvý vzduch, inak sa v ňom pleseň ľahko rozvinie. Rastliny pri zálievke nikdy nekropte na listy, to hubovej nákaze vytvára ideálne podmienky. Ak je rastlina príliš husto olistená, spodné listy otrhajte, aby ju ovieval čerstvý vzduch.
- Vylamovanie bočných výhonkov: Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím. Postranné výhony ktoré počas rastu rašia z „pazúch“ listov rastlinu zbytočne vysiľujú a zahusťujú - ak by ste ich neodstraňovali, bude náchylná k napadnutiu plesňou a prinesie oveľa menšiu úrodu. Výhony, zvané zálistky je potrebné pravidelne odstraňovať - najlepšie vylamovať, kým sú čo najmenšie.
- Trhanie listov: Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
- Kontrola zdravotného stavu: Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Aby ste mohli účinne niečo urobiť so skrútenými listami paradajok, musíte najprv zistiť ich skutočnú príčinu. Skontrolujte zalievanie rastlín paradajok: Uistite sa, že zalievate rastliny paradajok pravidelne a rovnomerne. Vyhnite sa nadmernému zalievaniu a vysychaniu pôdy. Chráňte svoje rastliny paradajok pred škodcami: Pravidelne kontrolujte svoje rastliny paradajok na napadnutie škodcami. Ak spozorujete vošky alebo roztoče, mali by ste prijať vhodné opatrenia na ich kontrolu. Zlepšenie pôdy: Uistite sa, že pôda vašich rastlín paradajok obsahuje dostatok živín. Dostatočný tieň a ochrana pred extrémnymi teplotami a vetrom: Rastliny paradajok môžu trpieť príliš veľkým teplom. Uistite sa, že vaše rastliny sú chránené pred priamym slnečným žiarením, najmä počas najteplejších hodín dňa. Dodržiavaním týchto tipov môžete znížiť alebo dokonca zabrániť skrúteniu listov paradajok. Majte na pamäti, že každá rastlina paradajky môže reagovať odlišne na rôzne vplyvy, takže môže trvať nejaké experimentovanie a pokusy a omyly, aby ste zistili najlepší postup. Nenechajte sa preto odradiť, ak to hneď nepôjde!
Faktory ovplyvňujúce chuť paradajok
Chuť paradajok ovplyvňuje viacero faktorov, ktoré má záhradkár do veľkej miery pod kontrolou:
- Odroda: Rôzne odrody paradajok produkujú plody s rôznou sladkosťou v dôsledku rozdielneho obsahu cukrov a organických kyselín. Preto je výber správnej odrody prvým krokom k dosiahnutiu požadovanej chuti.
- Načasovanie výsadby a zberu: Paradajky by sa mali zasadiť čo najskôr, ak to počasie dovolí, čím sa predĺži vegetačné obdobie a zlepší chuť plodov. V ideálnom prípade by sa mali nechať na kríkoch pokojne zhnednúť.
- Úrodnosť pôdy: Pôdne podmienky majú veľký vplyv na chuť paradajok. Keďže sú to nenásytné rastliny, potrebujú výdatnú pôdu bohatú na živiny. Dôležitá je správna príprava pôdy na pestovanie aj prihnojovanie kríkov počas celej sezóny. Odporúča sa používať hnojivá bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov a zároveň podporujú tvorbu cukrov v plodoch, čo vedie k lepšej chuti paradajok. Pre tých, ktorí preferujú prírodné metódy pestovania, sú organické hnojivá vynikajúcou voľbou.
- Zalievanie: Príliš často zalievané paradajky sú vodnaté a menej sladké. Dôležité je nájsť správnu rovnováhu a zalievať ich pravidelne, ale s mierou.
- Počasie: Počasie má veľký vplyv na chuť paradajok. Ak je nedostatok slnečného svitu, chladno a časté zrážky, plody budú menej sladké. Pestovanie pod krytom môže pomôcť vytvoriť lepšie teplotné podmienky pre tieto teplomilné rastliny.
Ako dosiahnuť sladšie paradajky
Okrem spomínaných faktorov existujú aj ďalšie triky, ako dosiahnuť sladšie paradajky:
Prečítajte si tiež: Ako využiť karfiolové listy?
- Sóda bikarbóna: Rozotrite okolo každého kríka 4 polievkové lyžice sódy bikarbóny a toto ošetrenie opakujte každý mesiac až do ukončenia zberu.
- Epsomská soľ (horká): Pripravte si roztok z 1 čajovej lyžičky epsomskej soli na 1 liter vody a použite ho na zalievanie paradajok.
Praskanie paradajok - problém a riešenia
Praskanie paradajok je problém, ktorý vie potrápiť aj skúsených pestovateľov. Stačí pár dní horúčav, prudký dážď alebo nepravidelná zálievka a na šupke sa objavia trhliny, ktoré ohrozujú nielen vzhľad, ale aj kvalitu úrody.
Príčiny praskania paradajok
- Nerovnomerná zálievka: Najčastejšou príčinou praskania je náhly príjem veľkého množstva vody po období sucha. Rastlina sa snaží rýchlo nasať vlahu a plody ju absorbujú rýchlejšie, než dokáže šupka expandovať.
- Výkyvy teplôt: Veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami spôsobujú, že rastlina striedavo zadržiava a uvoľňuje vodu.
- Odroda: Niektoré odrody paradajok sú na praskanie náchylnejšie ako iné, napríklad mäsité odrody ako Oxheart či Tornádo.
- Nedostatok vápnika: Nedostatok vápnika v pôde alebo jeho zlá dostupnosť pre rastlinu oslabuje bunkové steny plodov.
- Prudký dážď: Prudký a výdatný dážď, najmä ak mu predchádzalo suché a horúce počasie, môže spôsobiť praskanie paradajok.
Ako zabrániť praskaniu paradajok
- Pravidelná zálievka: Kľúčom k prevencii praskania je pravidelná a rovnomerná zálievka. Pôdu udržujte stále mierne vlhkú, ale nie premokrenú. Zalievajte priamo ku koreňom, ideálne ráno.
- Mulčovanie: Vrstva mulču (slama, posekaná tráva, drevená štiepka) znižuje odparovanie vody, stabilizuje teplotu pôdy a obmedzuje rast buriny.
- Vetranie a tienenie: Pravidelné vetranie a používanie tieniacich sietí pomáha udržiavať stabilnú klímu.
- Zber včas: Zbierajte plody tesne po dosiahnutí plnej farby.
- Kontrolný zoznam: Vypracujte si jednoduchý kontrolný zoznam - pravidelná zálievka, kontrola teplôt, správne hnojenie a prevzdušňovanie záhonov.
- Dostatočný prísun živín: Zabezpečte rastlinám dostatočný prísun živín, najmä vápnika a draslíka.
- Pestovanie v skleníku/fólii: Vhodné je aj pestovanie v skleníku alebo pod fóliou, kde je možné lepšie regulovať podmienky a chrániť plody pred prudkým dažďom.
Čo robiť s popraskanými paradajkami
- Konzumácia/spracovanie: Ak je prasklina čerstvá a dužina nehnije, plody sú po umytí bezpečné na konzumáciu. Najlepšie je ich okamžite spracovať - napríklad na pretlak, omáčku, kečup alebo polievku. Ak sú praskliny staré, tmavé, alebo sa v nich objavuje pleseň, paradajku radšej vyhoďte.
- Úprava zálievky: Okamžite upravte zálievku, aby bola pravidelnejšia a menej nárazová.
- Kontrola vlhkosti pôdy: Skontrolujte vlhkosť pôdy a zvážte pridanie mulču.
- Hnojenie: Ak ste dlhšie nehnojili, aplikujte hnojivo s vyšším obsahom vápnika, ideálne v listovej forme pre rýchlejší účinok.
Pestovanie paradajok na balkóne
V súčasnosti je populárne pestovať zeleninu aj v kvetináčoch na terasách či balkónoch. Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod. Samozrejme, výnosy z takého pestovania sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním na záhrade. Ale má to obrovský prínos pre človeka, zasadiť si niečo na balkóne, keď príde z práce domov. Vyčistí si hlavu, zamestná ruky. Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických paradajok či paprík aj menej tradičné balkónové zeleniny, naprílad zemiaky vo vreciach. Alebo fazuľa, ktorá v lete urobí aj príjemný tieň. Do kvetináčov je možné zasadiť aj kaleráb či hrášok. Netreba toho veľa, pre dobrý pocit stačí aj málo. Je to aj výborná aktivita s deťmi.
Rajčiak, rajčina alebo paradajka?
Všetky tri pomenovania najobľúbenejšej zeleniny sú správne. A či už zelené, žlté, červené alebo dokonca čierne, paradajky patria medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny.
Prečítajte si tiež: Liečivé účinky černicového čaju