Článok sa zaoberá problematikou obráteného posunu času, jeho historickým kontextom, vplyvom na spoločnosť a diskusiami o jeho zrušení.
Úvod do Problematiky Času
V poslednej dobe sa často stretávame s rôznymi diskusiami o tom, či je správne striedanie letného a zimného času. Letný čas vo všeobecnosti je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roka nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú dobu (zvyčajne o jednu hodinu) posunutý dopredu. Po skončení letného času sa hodiny posunú dozadu, čo zodpovedá slnečnému času, v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa nazýva aj zimný čas.
História Letného Času
Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel úplne zaviesť zmenu času. Viac mu šlo o to, aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko, ktoré skončilo v ten istý rok, ďalej Nemecko a Rakúsko-Uhorsko (od 30. apríla 1916 do roku 1918). Nápad si nezískal obľubu a po vojne ho zrušili. Aj Spojené kráľovstvo zaviedlo letný čas už v roku 1916. V Rusku bol letný čas zavedený v roku 1917, v niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o tri hodiny. Ako prvé začalo uplatňovať pravidelný letný čas Taliansko v roku 1966, potom sa pridalo Grécko (1971), Španielsko (1974) a Francúzsko (1976).
Letný Čas v Československu
Na území Česko-Slovenska fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia. Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom. V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku, 1. decembra, zaviedli jediný raz v histórii takzvaný zimný čas, ktorý však bol trochu iný, ako ten dnešný. Nastal totiž opačný posun než v prípade letného času - hodiny sa posúvali nie dopredu, ale naspäť oproti stredoeurópskemu času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa. Každoročný letný čas bol zavedený v Československu v roku 1979. K jeho zavedeniu prispela aj energetická kríza v tomto období, kedy ochladenie v januári 1979 spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím a následne trojtýždňové uhoľné prázdniny. V roku 1981 sa u nás ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend v noci zo soboty na nedeľu, konkrétne v nedeľu nadránom, teda v čase, keď je vplyv zmeny času na pracovné aktivity minimálny. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší - trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas trvá sedem mesiacov.
Dôvody Zavedenia a Vplyv
Cieľom zavedenia letného času bola v minulosti predovšetkým úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Časom sa ukázal úsporný efekt ako zanedbateľný a hlavným motívom na striedanie času ostalo lepšie využitie denného svetla v letnom období. Preto sa tiež v angličtine pre letný čas používa označenie Daylight Saving Time (DST, čas šetriaci denné svetlo). Na Slovensku vďaka letnému času zapadá po 19.00 h slnko od konca marca až do polovice septembra, teda takmer pol roka (napr. v Bratislave 173 dní). Bez letného času, teda pri celoročnom štandardnom stredoeurópskom čase, by obdobie so slnečným svitom po 19.00 h trvalo len 113 dní.
Prečítajte si tiež: Jablkový koláč s makom
Negatívne Aspekty Zmeny Času
Letný čas má viaceré klady aj zápory. Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie využívanej na svietenie je už zanedbateľné (oproti spotrebe na iné účely). Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody, ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí spôsobené narušením ustáleného rytmu striedania bdenia a spánku.
Diskusie o Zrušení Striedania Času
Európska komisia v septembri 2018 v reakcii na celoeurópsky prieskum, podľa ktorého je za zrušenie striedania času 84 percent účastníkov prieskumu, navrhla, aby sa každý členský štát do apríla 2019 rozhodol, či chce zaviesť permanentný letný alebo zimný čas. Respondenti väčšiny krajín preferovali ponechanie letného času celoročne (vo Fínsku, v Dánsku, v Českej republike a v Holandsku bola väčšina za celoročný zimný čas), a tak sa termín zrušenia striedania časov posúval. Dňa 26. marca 2019 Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie na ukončenie striedania zimného a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021.
Obrátený Režim u Detí
Je úplne prirodzené, že novorodeniatko nemá rozvinutý režim dňa a noci. Často sa stáva, že niektoré detičky viac spia cez deň a v noci sú hore. Samozrejme, žiadna mamička z toho nemá radosť, ale zvyčajne toto obdobie netrvá dlho. Odborníci tvrdia, že to, čo rodičia často považujú za chaos medzi dňom a nocou a trápia sa tým, ako to otočiť, nie je nič neprirodzené. Novorodeniatka predsa prespia až 80 percent dňa a papajú spravidla každú jednu až tri hodiny, a to nepretržite - vo dne i v noci. Rodičom zvyknutým na sedem alebo osem hodín nočného spánku môžu tieto časté prebúdzania pripadať, ako by dieťa bolo hore celú noc, pretože sa budú cítiť extrémne nevyspatí. Lenže bábätka prvé týždne po narodení takto jednoducho fungujú počas celých 24-hodín.
Aktívny Spánok Novorodencov
Možno neviete o tom, že novorodeniatka sú schopné takzvaného aktívneho spánku. Počas neho sa môžu pohybovať, vydávať zvuky, dokonca aj otvoriť oči. Mamičky si túto zaujímavosť niekedy nesprávne interpretujú - myslia si že dieťa je prebudené, bdelé a potom sa ho pokúšajú upokojiť, kŕmiť, prebaľovať, čím ho vlastne prebudia.
Ako Naučiť Dieťa Rozlišovať Deň a Noc
Deti sa nenarodia s poznaním, kedy je deň a kedy je noc a čo vtedy treba robiť. Učia sa to postupne, keď im dozrievajú biologické hodiny, zvyšujú a stabilizujú sa hladiny hormónov súvisiacich so spánkom. To znamená, že bez zásahu zo strany rodičov si väčšina detí upraví spánkový režim zvyčajne okolo veku šesť mesiacov. Niektorým to môže trvať dlhšie. Existujú však spôsoby, ako tento proces trochu urýchliť.
Prečítajte si tiež: Obrátený jablkový koláč s kváskom
Viac Svetla Cez Deň
Vnútorný program tela určuje slnečné svetlo. Ak dieťaťu doprajeme viac slniečka cez deň, urýchlime jeho vnímanie rozdielu medzi dňom a nocou. Takže každý jeden deň, by sme mali chodiť na prechádzky a aj v interiéri vytvoriť počas dňa svetlé podmienky - hrajme sa s dieťaťom na slnečnom mieste pri okne a podobne. Keď ste s dieťaťom vonku, chráňte ho pred silným slnkom čiapkou a kočíkom, ale myslite na to, že vystavenie ultrafialovému žiareniu je kľúčom k nastaveniu cirkadiánneho rytmu.
Kŕmenie a Spánok
Niektoré deti majú obrátený biorytmus kvôli tomu, že cez deň menej zjedia, ako potrebujú a potom to v noci dobiehajú. Ak si, napríklad, dieťa počas dňa dopraje výdatný spánok, chýbajúce živiny bude dobiehať v noci. V takom prípade nenechajte dieťa počas dňa dlho spať, buďte ho každých pár hodín, nakŕmte ho a potom mu poskytnite miernu stimuláciu, aby bolo hore 45 minút až hodinu, kým znova zaspí.
Večerná Rutina
Dobré spánkové návyky by mali byť súčasťou základnej rutiny pred spaním bábätka už vo veku od jedného mesiaca. Patria k nim čistá plienka, prezlečenie do pyžama, kŕmenie a maznanie. Vonkajšie podnety obmedzte na minimum. To znamená tiež tmavú miestnosť, v ideálnom prípade bez akéhokoľvek viditeľného modrého svetla. Samozrejme, toto dodržiavajte aj v noci. Deň začnite odostretím žalúzií či závesov, aby sa do miestnosti dostalo čo najviac prirodzeného svetla.
Výpoveď z Dôvodu Nadbytočnosti
Článok sa zaoberá problematikou aplikácie výpovede z dôvodu nadbytočnosti, čo je najčastejšia forma jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Je právom a zároveň aj povinnosťou zamestnávateľa prispôsobovať svoje aktivity aktuálnemu stavu na trhu, čo často spôsobuje potrebu regulovať počet zamestnancov. Dôsledkom tak býva nadbytočnosť zamestnanca (zamestnancov) a uplatnenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Podmienky pre Výpoveď z Dôvodu Nadbytočnosti
V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu.
Prečítajte si tiež: Obrátený rezeň: Jednoduchý recept
Právne Aspekty Výpovede
- Výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov uvedených v zákonníku práce (§ 61ods. 2 Zákonníka práce). Tak ako každý iný právny úkon, aj výpoveď ako jednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá všetky náležitosti právneho úkonu, t.j. keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Ak tento zákon (Zákonník práce) v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník (Zákonník práce 1 ods. 2 Zákonníka práce). Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam kde konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky zákonník. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 13 ods. 3 prvá veta Zákonník práce). Neplatnou je preto aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.
- Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov. Môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Samotný Zákonník práce v § 61 ods. 3, priamo umožňuje zamestnávateľom utvoriť zrušenú pracovnú pozíciu a prijať iného zamestnanca po dvoch mesiacoch od skončenia pracovného pomeru dotknutého zamestnanca. Súd však dôsledne skúma a posudzuje všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Zistenie skutočného motívu k prijatiu organizačnej zmeny u žalovaného a skutočné dôvody pre výpoveď danú práve žalobcovi, môžu viesť k zisteniu, či tento jednostranný pracovnoprávny úkon je (nie je) v rozpore s dobrými mravmi. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 42/2010 vyplýva, že treba naozaj dôsledne a do hĺbky skúmať ako k tej nadbytočnosti došlo a či naozaj nebolo iné riešenie. Ak pri organizačnej zmene odpadne časť pracovnej náplne zamestnanca, ktorý takto prestal byť vo svojom pracovnom úväzku vyťažený, má zamestnávateľ navrhnúť zamestnancovi zmenu dohodnutých pracovných podmienok a ak k takejto zmene nedôjde a zamestnávateľ sa so zamestnancom nedohodnú na skončení pracovného pomeru, môže zamestnávateľ skončiť tento pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného orgánu boli od počiatku sledované iné ciele, a že zamestnávateľ alebo príslušný orgán iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo môže mať dopad na platnosť výpovede z hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa s dobrými mravmi.
- Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Rovnako ako pre každé rozviazanie pracovného pomeru, aj pre výpoveď pre nadbytočnosť platí, že musí mať písomnú formu. Pre platnosť výpovede sa vyžaduje jej doručenie vlastných rúk zamestnanca. Rozhodnutie zamestnávateľa o zmenách spôsobujúcich nadbytočnosť zamestnanca musí byť prijaté ešte predtým, než zamestnávateľ doručí výpoveď. Zamestnávateľ musí výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak má zamestnávateľ aj po účinnosti rozhodnutia o zmenách možnosť zamestnanca zamestnávať v mieste, ktoré s ním bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to aj na kratší pracovný čas, musí túto prácu pred výpoveďou ponúknuť. Podľa názoru súdu, výpoveď doručená zamestnancovi v ten istý deň ako bol zamestnanec vyhlásený za dočasne práceneschopného, je výpoveďou doručenou v ochrannej dobe a podlieha zákazu výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.
Dôsledky Neplatného Skončenia Pracovného Pomeru
Prax ukazuje, že predstava zamestnávateľov, že organizačná zmena spočíva v zásade vo vypracovaní potrebných dokumentov je mylná a nesprávna. Následkom takejto predstavy sa potom zamestnávateľ v praxi dostane do situácie, kedy musí zamestnancovi zaplatiť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru (maximálne 36 mesiacov) a zamestnanca opätovne prijať a prideľovať mu prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za to mzdu.