Predstavte si pestovanie zeleniny, ktorá si nevyžaduje každoročnú prípravu a kultiváciu pôdy, výsadbu a mesiace odburiňovania na to, aby ste sa dopracovali k úrode ešte pred príchodom zimy. Predstavte si druhy zeleniny, ktoré bez problémov prežijú zimu a na jar začnú bez akejkoľvek starostlivosti rásť a produkovať omnoho skôr ako tradičná zelenina vo forme letničiek. Presne také sú trvalkové druhy zeleniny, ktoré stačí zasadiť raz a z úrody ich plodov sa tešíte roky tak, ako je to pri ovocných stromoch a kroch alebo pri trvalkových okrasných záhonoch. Len málo záhradkárov pozná možnosti týchto chutných a bezúdržbových druhov, ktoré vedia obohatiť každú záhradu. Našťastie sa aj vďaka novým poznatkom o úrodnosti pôdy, permakultúre a udržateľnom pestovaní stáva trvalková zelenina čoraz obľúbenejšou aj v našich záhradách a to zaslúžene. Aj preto sme pripravili tento výber druhov trvalkovej zeleniny, z ktorých sú všetky vhodné na celoročné pestovanie aj v našom klimatickom pásme.
Trvalková zelenina: zabudnutý poklad záhrad
Trvalková zelenina predstavuje rastliny, ktoré prežívajú viac ako dve vegetačné obdobia. Na rozdiel od jednoročných rastlín, ktoré je potrebné každý rok vysievať, trvalky sa po vysadení rozrastajú a produkujú úrodu po mnoho rokov. To znižuje nároky na prácu a minimalizuje narušenie pôdy.
Výhody pestovania trvalkovej zeleniny:
- Úspora času a energie: Po prvotnej výsadbe si trvalky vyžadujú minimálnu starostlivosť.
- Ochrana pôdy: Trvalkový systém koreňov pomáha predchádzať erózii a zlepšuje štruktúru pôdy.
- Biodiverzita: Trvalky poskytujú útočisko pre rôzne druhy hmyzu a živočíchov.
- Udržateľnosť: Pestovanie trvaliek je ekologickejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu.
- Skorá úroda: Mnohé trvalky začínajú produkovať úrodu skôr ako jednoročné rastliny.
Obľúbené druhy trvalkovej zeleniny
1. Rebarbora ( Rheum rhabarbarum)
Rebarboru sme neumiestnili do nášho výberu ako prvú náhodou. Je to azda najznámejší druh zeleniny - trvalky, ktorú pestovali aj naši predkovia. Rebarbora sa pestuje pre jej dužinaté, šťavnaté stonky, ktoré majú skvelú, výraznú, sladko-kyslastú chuť čo sa využíva pri pečení rebarborového koláča, príprave rôznych džemov, omáčok, detských výživ a v mnohých ďalších receptoch. Táto viacročná rastlina nie je náročná na starostlivosť a na to aby prosperovala jej stačí výživná, priepustná pôda a polotienisté stanovisko.
Pestovanie: Rebarbore sa darí v dobre priepustnej pôde bohatej na organický materiál. Vyberte polotienisté miesto, kde bude rastlina chránená pred priamym slnkom v najhorúcejších hodinách.
Použitie: Stonky rebarbory sú vynikajúce na prípravu koláčov, dezertov, džemov a kompótov.
Prečítajte si tiež: Tipy na jedlá pre deti
2. Katran prímorský (Crambe maritima)
Táto rastlina pochádza z prímorských častí Severnej Európy, kde obýva morské pobrežia. Katran prímorský známy tiež ako morský kel sa často pestuje ako okrasná rastlina, no zároveň je to vynikajúca listová zelenina, chuťou pripomínajúca kel. Jej výhonky, listy a kvety sú jedlé a vďaka svojej odolnosti bez problémov prežije zimu, takže je ju možné pestovať aj ako trvalku. Ako jedna z mála rastlín prosperuje dokonca aj v slaných pôdach.
Pestovanie: Katranu prímorskému sa darí na slnečnom mieste s dobre priepustnou pôdou. Je tolerantný voči slaným pôdam.
Použitie: Mladé listy a výhonky sa môžu konzumovať surové v šalátoch alebo varené ako kel. Kvety sú tiež jedlé a môžu sa použiť ako ozdoba jedál.
3. Čakanka (Cichorium intybus)
Čakanka sa väčšinou pestuje ako letnička, no ak jej korene necháme po zbere úrody v zemi neporušené, na zimu ich prikryjeme čečinou alebo slamou ako zimný cesnak, tak rastlina prežije aj tuhšie mrazy a bude prinášať úrodu aj počas nasledovných sezón. Čakanka je skvelá listová zelenina vytvárajúce malé hlávky s korenistou chuťou a horkastým dozvukom, ktorá sa často používa v talianskej kuchyni (napríklad grilovaná s olivovým olejom, do rizota, cestovín, koláčov a iných pokrmov). Hlávky čakanky chutia najlepšie až keď sa vyfarbia a dozrejú, no úrodu môžeme zberať viac krát do roka.
Pestovanie: Čakanka preferuje slnečné miesto s dobre priepustnou pôdou.
Prečítajte si tiež: Inšpirácia z americkej kuchyne
Použitie: Listy čakanky sa môžu konzumovať surové v šalátoch alebo varené. Korene sa môžu použiť na výrobu kávovinovej náhrady.
4. Topinambur (Slnečnica hľuznatá, Helianthus tuberosus)
Topinambur (slnečnica hľuznatá) je výnimočná, viacročná rastlina príbuzná slnečnici, vytvárajúca jedlé hľuzy, ktoré je možné jesť čerstvé ako aj tepelne spracované ako zemiaky. Majú tuhú štruktúru (ako kaleráb alebo mrkva) a sladkú, orieškovú chuť, takže ich je možné využívať v kuchyni na nekonečné množstvo receptov. Topinambury sú vyhľadávané aj vďaka svojim zdravotným benefitom, ako diétna potravina pri liečbe reumy, pri detoxikácii no aj pre diabetikov, keďže obsahujú namiesto škrobu inulín. Výhodou topinamburov je, že sa môžu zo záhrady zberať priebežne čerstvé od októbra až do apríla (aj z pod snehu, pokiaľ nie je zamrznutá pôda). Topinambur je úplne bezúdržbový a darí sa mu v rôznych pôdach, no pri pestovaní si vyžaduje slnko a priestor, takže je vhodnejší na pestovanie do väčších záhrad, kde sa mu môže vyčleniť samostatná časť. Topinambur je veľmi odolný a má tendenciu sa invázne rozširovať, takže je ho potrebné držať pod kontrolou pravidelným zberom hľúz.
Pestovanie: Topinambur je nenáročná rastlina, ktorá sa ľahko pestuje. Darí sa mu na slnečnom mieste s dobre priepustnou pôdou.
Použitie: Hľuzy topinamburu sa môžu konzumovať surové, varené, pečené alebo smažené. Sú vynikajúcou náhradou zemiakov.
5. Perovníky
Mnoho záhradkárov pestuje perovníky ako okrasné trvalky do tieňa, neuvedomujúc si , že ich skrútené hlávky, ktoré počas jari vytvárajú, patria k špecialitám mnohých popredných reštaurácií.
Prečítajte si tiež: Inšpirácia na obed
Pestovanie: Perovník (Matteuccia struthiopteris) je nenáročná rastlina, ktorá sa ľahko pestuje. Darí sa mu na tienistom mieste s vlhkou pôdou.
Použitie: Mladé výhonky perovníka sa môžu konzumovať varené alebo dusené.
6. Špargľa (Asparagus officinalis)
Špargľa je v kuchyni veľmi obľúbená zelenina, ktorá prináša svoju úrodu (šťavnaté výhonky) už skoro na jar. Je veľmi chutná a dá sa pripraviť na mnoho spôsobov. Prečo teda nie taká rozšírená aj u malých pestovateľov? Odpoveď je jednoduchá - pretože trvá tri roky kým po výsadbe začne prinášať úrodu a hodí sa skôr do trvalkových/permanentných záhonov. Keď sa však raz príjme, vydrží rásť až 20 rokov a je veľmi produktívna.
Pestovanie: Špargľa vyžaduje dobre priepustnú pôdu a slnečné miesto. Je dôležité správne pripraviť pôdu pred výsadbou a pravidelne ju hnojiť.
Použitie: Výhonky špargle sa môžu variť, dusiť, grilovať alebo piecť. Sú vynikajúce ako príloha k mäsu alebo rybám.
7. Medvedí cesnak (Allium ursinum)
Medvedí cesnak bežne rastie voľne v prírode v niektorých opadavých lesoch, no ak ho nemáte vo vašom okolí dostatok, môžete ho pestovať ako trvalku v záhrade, podobne ako jeho príbuzného - divoký pór, ktorý má jemnejšiu chuť. Pri oboch druhoch sú jedlé listy aj podzemné časti a darí sa im na tienistých miestach pod stromami a kríkmi. Výrazná, cesnaková chuť medvedieho cesnaku sa skvele hodí na prípravu šalátov, pesta, omáčok a všade tam, kde používame aj klasický cesnak. Medvedí cesnak aj divoký pór sú odolné a radi sa rozširujú, takže o ich zachovanie nemusíte mať obavy.
Pestovanie: Medvedí cesnak preferuje tienisté a vlhké miesta. Darí sa mu pod stromami a kríkmi.
Použitie: Listy medvedieho cesnaku sa môžu konzumovať surové v šalátoch, pesta alebo ako prísada do polievok a omáčok.
8. Bambus
Bambus je ďalší príklad trvalky, ktorá môže byť zároveň okrasná aj jedlá. Bambusové výhonky sú tradičnou pochúťkou v ázijskej kuchyni, používanou ako skvelá dužinatá zelenina do polievok, omáčok, k mäsu a na mnoho iných spôsobov. Niektoré druhy bambusov sú na pestovanie jedlých výhonkov vhodnejšie ako iné a to najmä z pohľadu ich chuti. V našich klimatických podmienkach sa takto môžu pestovať druhy Phyllostachys edulis alebo Phyllostachys dulcis. Oba druhy sú mrazuvzdorné cca. do -17 °C, no aj keď ich nadzemná časť zmrzne, korene prežijú a produkujú výhonky aj počas nasledovných sezón. Takto sa bambus môže pestovať podobným spôsobom ako špargľa. Bambusové výhonky sa musia zberať, pokým sú mladé a mäkké a musia byť tepelne spracované aby boli jedlé. Bambus je invázna rastlina, no vyššie spomínané druhy, nie sú úplne mrazuvzdorné, takže nie sú až také agresívne a je ich možné jednoduchšie držať pod kontrolou.
Pestovanie: Bambus vyžaduje slnečné miesto s dobre priepustnou pôdou. Je dôležité vybrať druh, ktorý je vhodný pre dané klimatické podmienky.
Použitie: Mladé výhonky bambusu sa musia tepelne upraviť pred konzumáciou. Sú vynikajúce v polievkach, omáčkach a ako príloha k mäsu.
9. Štiav (Rumex)
Štiav je viacročná rastlina, ktorej listy majú pikantnú, citrusovú chuť s trpko horkým dozvukom. Táto listová zelenina je veľmi populárna vo Francúzsku, kde ju používajú do šalátov a na prípravu rôznych omáčok, polievok a iných pokrmov. Štiav najlepšie chutí na jar a počas skorého leta, kedy má sviežu, citrusovú chuť. Neskôr v letných mesiacoch je jeho chuť horkejšia. Najpestovanejšími druhmi tejto listovej zeleniny sú štiav kyslý ( rumex acetosa) a rumex scutatus (známy tiež ako francúzsky štiav).
Pestovanie: Štiavu sa darí na slnečnom alebo polotienistom mieste s vlhkou pôdou.
Použitie: Listy štiavu sa môžu konzumovať surové v šalátoch alebo varené v polievkach a omáčkach.
10. Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus)
Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná trvalka, no zároveň je to ideálna strukovina aj do úžitkovej záhrady. Zberať a konzumovať sa môže vo forme mladých zelených strukov, no aj ako klasická fazuľa. Po tepelnej úprave sú jedlé aj kvety, mladé listy a hľuzy tejto všestrannej rastliny. Fazuľa šarlátová je dlhoveká, popínavá rastlina, ktorá sa dožíva aj 20 rokov a ak sa nechá bez kontroly vie byť invazívna.
Pestovanie: Fazuľa šarlátová vyžaduje slnečné miesto a oporu, po ktorej sa bude popínať.
Použitie: Mladé struky sa môžu konzumovať varené alebo dusené. Suché fazule sa môžu použiť ako klasická fazuľa.
11. Ľaliovky (Hemerocallis)
Ľaliovky sú obľúbené okrasné trvalky, ktoré sú natoľko odolné, že sa vedia prispôsobiť rôznym typom pôd, vlhku aj suchu či slnečným aj polotienistým stanoviskám. Len málokto však vie, že v Ázii sa ľaliovky pestujú primárne ako úžitková rastlina na zber ich kvetných pukov, ktoré sa v kuchyni používajú podobne ako zelená fazuľka. Samotné kvety sa pridávajú do šalátov, prípadne sa vyprážajú.
Pestovanie: Ľaliovky sú nenáročné rastliny, ktoré sa ľahko pestujú. Darí sa im na slnečnom alebo polotienistom mieste s dobre priepustnou pôdou.
Použitie: Kvetné puky sa môžu konzumovať varené alebo dusené. Kvety sa môžu použiť ako ozdoba jedál alebo sa môžu vyprážať.
12. Cibuľa poschodová (Allium proliferum)
Niektoré druhy cibuľovín, ako napríklad cibuľa poschodová, plodia nové cibuľky aj po zbere prvej vlny úrody. Cibuľa poschodová vytvára cibuľky aj na vrcholoch zelených stoniek, ktoré sa vo voľnej prírode rozmnožujú tak, že na konci vegetačnej sezóny prehnú stonku až k zemi a cibuľky zakorenia. Preto sa často nazýva aj kráčajúca cibuľa. Takýto typ cibule umožňuje produkciu čerstvých plodov počas celej sezóny. Jedlé sú nadzemné aj podzemné cibuľky ako aj zelené listy.
Pestovanie: Cibuľa poschodová je nenáročná rastlina, ktorá sa ľahko pestuje. Darí sa jej na slnečnom mieste s dobre priepustnou pôdou.
Použitie: Cibuľky a listy sa môžu konzumovať surové alebo varené.
Ďalšie druhy trvalkovej zeleniny
Do nášho výberu sa nezmestilo mnoho skvelých druhov zeleniny ktoré stoja za zmienku. Sú to najmä pažítka, potočnica lekárska, hablitzia, stachys affinis, či viaceré druhy byliniek (tymian, medovka, šalvia, rozmarín, mäta,…) a mnoho ďalších.
Hubová bylinka (Rungia klossii)
Rungia klossii, známa aj ako hubová bylinka, hríbové korenie alebo šampiňónová bylinka, je zaujímavá bylinka s unikátnou chuťou pripomínajúcou čerstvé huby, najmä šampiňóny. Pôvod tejto rastliny siaha do tropických oblastí Papuy Novej Guiney, kde sa prirodzene vyskytuje vo vlhkých lesoch. Rungia klossii je obľúbená v modernej gastronómii aj bylinkárstve pre svoje unikátne vlastnosti a lahodnú chuť, pre svoje kulinárske využitie je ideálnou voľbou pre milovníkov húb, ktorí chcú túto chuť zažiť bez potreby pestovania húb. Táto trvalá rastlina dosahuje výšku okolo 30 - 60 cm a vytvára lesklé, oválne listy, ktoré sú hlavnou časťou používanou v kuchyni. V letných mesiacoch môže kvitnúť drobnými modrými kvetmi, ktoré tiež dodávajú rastline estetickú hodnotu. Kvety sú drobné, modrofialové a kvitnú od apríla do júna. Aj keď je Rungia klossii pestovaná najmä pre jej kulinárske vlastnosti, kvety môžu byť prínosom pre opeľovače, vrátane včiel. Hubová bylinka je ideálna na pestovanie v záhradách, na balkónoch alebo v kvetináčoch.
Pestovanie hubovej bylinky
Pestovanie hubovej bylinky je jednoduché a vhodné jednak pre začiatočníkov ale aj pre skúsených záhradkárov. Rungia klossii je tropická rastlina, ktorá vyžaduje teplé a vlhké podmienky na optimálny rast. Môžeme ju pestovať v kvetináčoch alebo priamo v zemi, pokiaľ máme zabezpečené prostredie s dostatkom vlhkosti a svetla. Pre úspešné pestovanie je najvhodnejšie ju umiestniť na polotienisté miesto, kde je chránená pred priamym slnkom, ktoré by mohlo spôsobiť spálenie jej listov. Vyžaduje humusovitú a dobre priepustnú pôdu. Najlepšie výsledky dosiahneme pri výsadbe na jar alebo na jeseň. Hubová bylinka preferuje polotieň, ale môže byť pestovaná aj na slnečnom stanovišti (nie na priamom slnku) s dostatočnou zálievkou. Dôležité je zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Na Slovensku je Rungia klossii vhodná skôr ako izbová alebo kvetináčová, prenosná rastlina, pretože nie je mrazuvzdorná. Na jeseň, keď teploty klesajú pod 10 °C, by sme mali rastlinu presunúť dovnútra, kde jej zabezpečíme teplotu okolo 18 - 22 °C. Pri pravidelnom zalievaní a zabezpečení dostatočnej vzdušnej vlhkosti sa jej darí aj v zimných mesiacoch. Počas leta môžeme rastlinu premiestniť von, no je potrebné ju chrániť pred extrémnymi podmienkami. Na zabezpečenie maximálneho rastu a úrody je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie premočenú.
Použitie hubovej bylinky v kuchyni
Hubová bylinka (Rungia klossii) je ideálna na kulinárske použitie. Hubová bylinka má široké využitie v kuchyni. Listy môžeme použiť čerstvé alebo sušené ako korenie do rôznych jedál vrátane polievok, omáčok, šalátov a hlavných jedál. Šampiňónová bylinka dodáva jedlám jemnú hubovú chuť, ktorá je neodolateľná. Čerstvé listy môžeme použiť ako náhradu húb v rôznych jedlách. Skvele sa hodí do šalátov, polievok, omáčok alebo ako prísada do rizota. Skúsme pridať čerstvé listy Rungia klossii do zeleninového šalátu spolu s paradajkami, olivovým olejom a balzamikovým octom.
Zdravotné benefity hubovej bylinky
Hubová bylinka Rungia klossii obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, ktoré podporujú celkové zdravie. a podporujú imunitný systém. Listy sú bohaté na vitamín C, ktorý podporuje imunitný systém, a obsahujú antioxidanty, ktoré chránia telo pred škodlivými voľnými radikálmi. Rungia klossii je bezpečná na konzumáciu a nie sú známe žiadne toxické účinky tejto rastliny.
Tipy na pestovanie trvalkovej zeleniny
Väčšina trvalkovej zeleniny potrebuje nejaký čas aby po výsadbe zapustila korene a nabrala silu na produkciu úrody.