Tento článok sa zaoberá problematikou poskytovania obeda pre obchodných partnerov a súvisiacimi daňovými aspektmi, najmä z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) a dane z príjmov, s dôrazom na podmienky, za ktorých je možné tieto náklady považovať za daňovo uznateľné. Článok je aktualizovaný k 21. máju s právnym stavom platným od 1. mája do 31. decembra.
Reprezentácia vs. Reklama a daňová uznateľnosť
Je dôležité rozlišovať medzi výdavkami na reprezentáciu a reklamou, pretože majú odlišný daňový dosah. Reklama je definovaná ako platená forma neosobnej masovej komunikácie s cieľom uplatniť produkty na trhu. Naopak, reprezentácia zahŕňa činnosti zamerané na budovanie dobrého mena spoločnosti alebo zlepšenie jej imidžu.
Podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov (ZDP), výdavky na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami. To zahŕňa aj náklady na nápoje a občerstvenie poskytované zamestnancom a návštevníkom, ak nie sú refakturované zamestnancom.
Nápojový automat a daňové výdavky
Ak daňovník obstaral nápojový automat pre zamestnancov a návštevníkov, pričom zamestnanci majú právo na bezplatný odber nápojov do určitej výšky a návštevám sú karty zapožičiavané, náklady na náplň automatu a poháre je možné uplatniť do daňových výdavkov len do výšky úhrady zamestnancov za odobrané nápoje.
Občerstvenie na pracovisku
Nákup zariadení ako kávovary, varné kanvice a nápojové automaty, slúžiacich na poskytovanie občerstvenia zamestnancom, sa posudzuje inak.
Prečítajte si tiež: Všetko o prestávke na obed
Konferencie a prezentácie firmy
Výdavky na organizovanie akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov za účasti obchodných partnerov a ďalších hostí je možné vo všeobecnosti považovať za daňové výdavky, avšak nie v úhrne nákladov vynaložených na akciu ako celok. Je nutné posúdiť a vylúčiť tie náklady, ktoré majú charakter osobnej spotreby a výdavkov na reprezentáciu. Príkladom je konferencia organizovaná firmou vyrábajúcou automobily, kde je potrebné z celkových nákladov odpočítať výdavky na reprezentáciu.
Reklamné predmety
Výdavkami na reprezentáciu sú aj reklamné predmety, ktoré na rozdiel od ostatných výdavkov na tento účel možno uplatniť do daňových výdavkov, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Musí ísť o predmety, ktorých hodnota nemôže presiahnuť 17 € za jeden kus. Do hodnoty reklamného predmetu je potrebné započítať aj súvisiace náklady, napr.
- Spoločnosť kúpila dáždniky, ktoré dala označiť ochrannou známkou. Hodnota jedného dáždnika vrátane nákladov na označenie je 16,20 €. Na uvedený účel vynaložila 1 620 €. Pretože ide o reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 21 ods. 1 písm.
- Spoločnosť kúpila 300 fliaš odrodového vína, ktoré používa ako reklamné predmety. Hodnota jednej fľaše je 14,80 €, drevený obal, do ktorého je fľaša vložená, je v cene 2,10 € za jeden kus. Na uvedený účel vynaložila spoločnosť 5 030 €. Keďže suma jednej fľaše vrátane obalu nepresiahla stanovený limit 17 €, je táto suma v súlade s § 21 ods. 1 písm.
Darčekové poukážky
Reklamnými predmetmi podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú darčekové reklamné poukážky. Reklamné poukážky nemožno považovať za predmet, pretože nemajú úžitkovú hodnotu. Poskytnutím reklamnej poukážky daňovník nevykonáva reklamu svojej činnosti, ale v zásade dáva k dispozícii určité finančné prostriedky na nákup služieb alebo tovaru. § 21 ods. 1 písm.
Konkrétne príklady a daňové posúdenie
Príklad 1: Obed s obchodnými partnermi
Spoločnosť Alfa s.r.o. pozvala obchodných partnerov na obed v reštaurácii, kde sa rozprávali o možnostiach ďalšej spolupráce. V tomto prípade je potrebné posúdiť, či náklady na obed možno považovať za daňovo uznateľné. Ak prevažuje reprezentatívny charakter obeda, náklady nie sú daňovo uznateľné. Ak je cieľom primárne rokovanie a budovanie obchodných vzťahov, je možné ich uznať, ale je potrebné vylúčiť z nákladov položky osobnej spotreby.
Príklad 2: Reklamné predmety - peňaženky
Spoločnosť Beta s.r.o. nakúpila 30 ks reklamných predmetov - peňaženiek v hodnote 20 eur/ks, ktoré bude rozdávať verným zákazníkom. Keďže hodnota jednej peňaženky presahuje 17 eur, tieto výdavky nie sú daňovo uznateľné v plnej výške.
Prečítajte si tiež: Ako riešiť dilemu zmeškaného obeda
Príklad 3: Finančný dar
Spoločnosť Delta s.r.o. poskytla finančný dar vo výške 10 000 eur občianskemu združeniu Slniečko. Finančné dary nie sú daňovo uznateľné výdavky.
Príklad 4: Víno ako reklamný predmet
Právnická osoba, platiteľ DPH, ktorej hlavným predmetom činnosti nie je výroba vína, poskytla reklamné predmety vo forme fliaš vína:
- 30 ks za 20 eur/1ks bez DPH (24 eur/1ks s DPH)
- 100 ks za 16 eur/1ks bez DPH (19,20 eur/1ks s DPH)
Na r. 301 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovník vykázal základ dane vo výške 20 000 eur. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom?
Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur nie sú daňovým výdavkom v plnej výške. V tomto prípade daňovník sumu 600 eur (30ksx20eur ) uvedie na r. 16 TAB A (je súčasťou r. Ďalších 100ks spĺňa podmienku reklamného predmetu, pretože jeho hodnota za jeden predmet bez DPH nepresahuje 17 eur. Reklamné predmety vo forme vína však môže daňovník poskytnúť najviac do výšky 5% zo základu dane uvedeného na r. 301 DP, čo je v tomto prípade 1000eur. Čiastka 600 eur je pripočítateľnou položkou k základu dane na r.
Príklad 5: Výrobca vína
Spoločnosť, u ktorej výroba vína je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane (za predpokladu, že hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur), tzn.
Prečítajte si tiež: Recepty na obed pre zhadzovanie kíl
Príklad 6: Výrobca alkoholických nápojov
Spoločnosť, u ktorej výroba alkoholických nápojov (vrátane vína) je hlavným predmetom činnosti, môže uplatniť do daňových výdavkov ako reklamné predmety, ktoré obstarala od iných osôb, len víno v hodnote do 17 eur za jeden predmet, a to len do výšky 5 % zo základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie, tzn.
Reklama, Reprezentácia a Sponzoring: Rozdiely a daňové hľadiská
Reklama, reprezentácia a sponzoring sú úzko prepojené činnosti s odlišnými daňovými dopadmi. Je dôležité rozlišovať medzi nimi pre správne daňové posúdenie.
- Reklama: Platená forma neosobnej masovej komunikácie, ktorej cieľom je uplatniť produkty na trhu. Definícia reklamy je obsiahnutá v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame.
- Reprezentácia: Činnosť zameraná na budovanie dobrého mena spoločnosti alebo zlepšenie jej imidžu. Zákon ju nedefinuje.
- Sponzoring: Poskytovanie peňažných alebo vecných prostriedkov sponzorovanému (osobe, skupine, inštitúcii) za vopred dohodnuté protihodnoty, ktoré podporujú marketingové ciele sponzora.
Náklady na reklamu
Reklama vykonávaná priamo alebo prostredníctvom reklamných agentúr je činnosť vykonávaná za odplatu. Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu musia byť splnené základné podmienky daňového výdavku. Zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie nákladov vynaložených na reklamu do daňových výdavkov v § 19 ods. 2 písm. k).
Zároveň v § 21 ods. 1 písm.
- Reklamou treba rozumieť prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu.
- označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z.
- Ide napr. vystavovanie exponátov, účasť na výstavách a veľtrhoch; v tomto prípade môže ísť napr. reklamné predmety, pokiaľ ich obstarávacia cena nepresiahne sumu 17 € za jeden kus, (napr. nosiče reklamných nápisov, ktorých vstupná cena prevyšuje hranicu 1 700 € a sú odpisovaným hmotným majetkom.
Konkrétne príklady reklamných výdavkov
- Spoločnosť uzatvorila zmluvu o reklame so športovým klubom na sumu 35 000 €. Športový klub sa zaviazal umiestniť v športovej hale reklamný nápis a na tričkách hráčov obchodné meno firmy. V súlade s § 19 ods. 2 písm.
- Daňovník organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej obal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania. Výhercom boli odovzdané ceny v celkovej sume 20 000 €. Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm.
- Pán Novák podniká v oprave domácich spotrebičov a vedie daňovú evidenciu. Rozhodol sa osloviť verejnosť formou reklamných letákov. Aj keď letáky neboli kvalitné, môže pán Novák uplatniť ako daňový výdavok sumu vyplatenú za tlač letákov (350 €), rovnako odmenu vyplatenú synovi (80 €).
- Výrobca nealkoholických nápojov zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania predajcovi do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať v 2. odpisovej skupine. Tieto zariadenia slúžia na podporu predaja, preto sú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm.
- Spoločnosť poskytla športovému klubu bezodplatne nový automobil, ktorý bude označený obchodným menom spoločnosti. V danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov.
Nedaňové výdavky na reklamu
V prípade, že bude reklama realizovaná v rozpore so zákonom o reklame, najmä pôjde o nedodržanie všeobecných podmienok na reklamu, prípadne pôjde o zakázanú reklamu, výdavky na reklamu nebude možné podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov.
Účtovanie nákladov na reklamu
Do základu dane sa náklady na reklamu zahŕňajú v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. tak, ako sa o nich účtuje. Podľa § 56 ods. Ak ide o služby, ktoré sú vopred platené, napríklad nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, tieto náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, t. j.
Príklady účtovania nákladov na reklamu
- Spoločnosť si v roku 2014 objednala v reklamnej agentúre spracovanie reklamného spotu na svoje výrobky a na svoju obchodnú značku. Fakturovaná cena spotu je 25 000 € bez DPH. Spoločnosť predpokladá, že reklamný spot bude vysielaný približne tri roky. Podľa § 37 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva náklady na reklamu sa neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť.
- Spoločnosť sa zaoberá stavebnou výrobou. Prezentuje seba a svoju produktovú ponuku formou webových stránok na internete. S prevádzkovateľom stránok sa dohodla na päťmesačnej reklame (tzv. Ďalej firma využila ponuku reklamnej agentúry a na jeden rok od októbra 2014 do septembra 2015 si prenajala plochu na bilborde v okolí rušnej cesty. Celková čiastka 2 640 € (t. j. V miestnom denníku si v decembri 2014 objednala tlačenú reklamu, ktorá vyjde v prvom januárovom vydaní 2015. Faktúra za túto reklamnú službu vo výške 250 € je ale splatná už 20. 12.
Výdavky na reprezentáciu
Podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov výdavky na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami.
Nápojový automat a občerstvenie
Daňovník obstaral pre svojich zamestnancov i pre návštevníkov vo svojom objekte nápojový automat. Náplň automatu je obstarávaná na náklady daňovníka. Zamestnanci majú právo na bezplatný odber nápojov s použitím karty, ktorá sa mesačne nabíja na určitú peňažnú čiastku. Po vyčerpaní kapacity karty si zamestnanci odber nápojov hradia. Návštevám je zapožičiavaná karta pri vstupe do objektu. Daňovník uplatňuje náklady na náplň automatu i náklady na obstaranie pohárov v plnom rozsahu do daňových výdavkov. Daňovo uplatňuje aj odpisy nápojového automatu. Náklady vynaložené na obstaranie náplne nápojového automatu a na nákup pohárov možno uplatniť do daňových výdavkov len do výšky úhrady zamestnancov za odobrané nápoje. Iný postup sa uplatní pri nákupe zariadení a prístrojov slúžiacich na poskytovanie občerstvenia. V súvislosti so zabezpečením možnosti zamestnancom občerstviť sa na pracovisku dochádza k obstaraniu napr. kávovarov, varných kanvíc, varičov, prístrojov na výrobu sódovky, nápojových automatov.
Akcie a konferencie
Výdavkami na reprezentáciu je aj časť nákladov, ktoré sú vynaložené v súvislosti s organizovaním rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov, za účasti obchodných partnerov a ďalších hostí. Vo všeobecnosti je možné považovať takéto náklady za daňové výdavky, avšak nie v úhrne nákladov vynaložených na akciu ako celok. V štruktúre jednotlivých reklamných aktivít, napr. Firma zaoberajúca sa výrobou automobilov zorganizovala konferenciu spojenú s prezentáciou firmy a jej výrobkov. Akcie sa zúčastnili manažéri distribútorov áut a významní novinári, pričom za celú akciu vznikli firme výdavky vo výške 100 000 €. V štruktúre jednotlivých nákladov fakturovaných firmou, ktorá bola poverená zabezpečením celej akcie, je nutné posúdiť a vylúčiť tie náklady, ktoré majú charakter osobnej spotreby a charakter výdavkov na reprezentáciu.
Reklamné predmety
Výdavkami na reprezentáciu sú aj reklamné predmety, ktoré na rozdiel od ostatných výdavkov na tento účel možno uplatniť do daňových výdavkov, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Musí ísť o predmety, ktorých hodnota nemôže presiahnuť 17 € za jeden kus. Do hodnoty reklamného predmetu je potrebné započítať aj súvisiace náklady, napr. Spoločnosť kúpila dáždniky, ktoré dala označiť ochrannou známkou. Hodnota jedného dáždnika vrátane nákladov na označenie je 16,20 €. Na uvedený účel vynaložila 1 620 €. Pretože ide o reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 21 ods. 1 písm.
Spoločnosť kúpila 300 fliaš odrodového vína, ktoré používa ako reklamné predmety. Hodnota jednej fľaše je 14,80 €, drevený obal, do ktorého je fľaša vložená, je v cene 2,10 € za jeden kus. Na uvedený účel vynaložila spoločnosť 5 030 €. Keďže suma jednej fľaše vrátane obalu nepresiahla stanovený limit 17 €, je táto suma v súlade s § 21 ods. 1 písm.
Reklamnými predmetmi podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú darčekové reklamné poukážky. Reklamné poukážky nemožno považovať za predmet, pretože nemajú úžitkovú hodnotu. Poskytnutím reklamnej poukážky daňovník nevykonáva reklamu svojej činnosti, ale v zásade dáva k dispozícii určité finančné prostriedky na nákup služieb alebo tovaru. § 21 ods. 1 písm.
Sponzorské príspevky
V praxi sa často zamieňa sponzorstvo s darcovstvom. Za dar darca nečaká žiadne protiplnenie, zatiaľ čo sponzorský príspevok vyžaduje protislužbu, napríklad reklamu. Na strane poskytovateľa je sponzorský príspevok daňovo uznaným výdavkom, ak je spojený s protislužbou. Ak je poskytnutý bez protislužby, ide o dar, ktorý nie je daňovo uznateľný.
Príklad sponzorského príspevku
Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a montážou plastových okien a dverí sa rozhodla podporiť miestny futbalový klub. Bola preto uzatvorená tzv. V popísanom prípade je zrejmé, že nejde o dar firmy, ale o jej výdavky (náklady) majúce charakter reklamy a propagácie, a predstavuje tak nekonfliktne daňovo účinný výdavok.
Na strane príjemcu, príjmy z reklamy u neziskových organizácií sú predmetom dane z príjmov. Rovnako sponzorský príspevok je u neziskových organizácií príjmom za poskytnutie reklamy.
Stravovanie zamestnancov a daňové aspekty
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie podľa §152 Zákonníka práce. Stravenky sú obľúbenou formou zabezpečenia zákonného stravovania zo strany zamestnávateľov, prinášajú daňové úľavy a úsporu nákladov, ktoré by inak vynaložili na prevádzku závodnej kuchyne.
Minimálna a maximálna suma stravného
Od 1. októbra 2023 je minimálna výška Stravenky 5,85 € a maximálna (daňovo zvýhodnená) hodnota je 7,80 €. Každá firma môže do daňovo uznaných nákladov použiť 55% z maximálnej hodnoty 7,80 €, a to bez ohľadu na nominálnu hodnotu gastrolístkov, ktoré zamestnancom nakupuje. Živnostníci (SZČO) aj FO - podnikatelia si do daňovo uznaných nákladov môžu započítať výdavky na stravovanie vo výške 100 % z hodnoty 7,80 € za každý odpracovaný deň (vrátane odpracovaných víkendov a sviatkov).
Formy stravovania
Zamestnávateľ sa môže vybrať formu Straveniek - moderné elektronické alebo klasické papierové.
Použitie stravných lístkov
Stravenky (klasické papierové i elektronické na Karte fpoho) majú účelové použite a sú určené výlučne na úhradu tovaru potravinového charakteru či vhodného nealkoholického nápoja. Platiť nimi môžete teda iba v reštauráciách alebo v obchodoch s potravinami, kde si môžete nakúpiť špeciálne potraviny v prípade alergií či špeciálnych stravovacích štýlov.
Nové pravidlá pre stravovanie zamestnancov od 1. marca 2021
Od 1. marca 2021 sa upravujú pravidlá stravovania zamestnancov. Zamestnávatelia majú možnosť poskytnúť účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie sa nepovažuje za formu zabezpečenia stravovania.
Prechodné obdobie
Pre zamestnávateľov, ktorí pred 1. marcom 2021 zabezpečovali stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, platí prechodné obdobie. Od 1. marca 2021 do 31. povinný postupovať podľa § 152 ods. od 1. do 31. decembra 2021. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. účinnosti tejto zmluvy (najdlhšie však do 31. lístkov nebudú mať možnosť výberu a budú dostávať len stravné lístky. lístkov. Ak sa takáto zmluva neskončí do 31.
Cestovné náhrady pre podnikateľov
Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú aj výdavky daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, ako je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Ak daňovník na cestovanie použije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky do výšky náhrady za spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je ZCN. Cestovné náhrady sú u podnikateľov pri splnení podmienok stanovených v ZDP a v ZCN súčasťou základu dane, t. j. sú daňovými výdavkami.
Miesto pravidelného vykonávania činnosti
Aby sme mohli správne určiť, čo je pracovnou cestou podnikateľa, potrebujeme definovať miesto, v ktorom podnikateľskú činnosť podnikateľ pravidelne vykonáva. ZCN ani ZDP bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod miestom, v ktorom činnosť podnikateľ pravidelne vykonáva. Je to miesto, kde priamo podnikateľ pracuje, t. j. má tam kanceláriu, sklad, dielňu a podobne, alebo je to miesto - trvalé bydlisko podnikateľa? A ako je to u podnikateľov, ktorí musia miesto podnikania neustále meniť? Napríklad podnikateľ, ktorý uzatvára s klientmi poistné zmluvy, navštevuje klienta v mieste jeho bydliska alebo podnikania, alebo napríklad čistič kobercov a sedačiek, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť vždy u klienta a miesto svojho podnikania neustále mení.
Pracovná cesta
Ustanovenie § 2 ods. 1 ZCN vymedzuje pojem pracovná cesta. Podľa tohto ustanovenia pracovná cesta trvá od nástupu na cestu na plnenie činnosti, počas výkonu činnosti, až do skončenia tejto cesty. Rozhodujúcim pre určenie miesta podnikania by mal byť živnostenský list, koncesná listina, licencia alebo iné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, kde je uvedené aj miesto podnikania.
Zahraničná pracovná cesta
Pojem zahraničná pracovná cesta definuje § 2 ods. 2 ZCN ako časť pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí.
Pokyn Daňového riaditeľstva SR
Podľa „Pokynu Daňového riaditeľstva SR k zákonu č. 539/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov“ (ďalej len pokyn DR), ak má podnikateľ v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke (v predajni, v ambulancii, v kancelárii a podobne), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom trvalého pobytu podnikateľa, potom je miesto pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.
Cesta z bydliska do miesta podnikania
Pracovnou cestou, t. j. cestou, pri ktorej by mal mať podnikateľ nárok na cestovné náhrady, by však nemala byť cesta z miesta trvalého bydliska napríklad do prenajatej kancelárie (u účtovného poradcu, advokáta, architekta, projektanta), do obchodu, ktorý podnikateľ prevádzkuje, do dielne, kde vykonáva podnikateľ opravárenskú alebo inú činnosť (napríklad autoopravár, čalúnnik), aj keď má podnikateľ uvedené v živnostenskom liste alebo v inom oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti ako miesto podnikania trvalé bydlisko.
Podnikatelia s variabilným miestom výkonu činnosti
Podľa pokynov DR u podnikateľov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej podnikateľskej činnosti obťažné vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené trvalé bydlisko. To znamená, že ak podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť, pri ktorej musí často meniť miesto pracoviska (napríklad poisťovací agent, servisný technik, maliar izieb, čistič fasád a pod.), potom je pracovnou cestou každá cesta z miesta trvalého bydliska ku klientovi a späť, t. j. jeho podnikateľská činnosť je činnosť vykonávaná v inom mieste.
Príklad
Maroš, ktorý podniká ako FO na základe živnostenského oprávnenia, dochádza z miesta svojho bydliska do prevádzky, kde má dielňu, pravidelne každý deň vlastným automobilom. Môže si výdavky spojené s touto cestou započítať ako výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú základ dane? Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP si môže podnikateľ uplatniť ako daňový výdavok aj výdavky na pracovné cesty. Pracovnou cestou sa rozumie činnosť vykonávaná v inom mieste, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva. Miestom výkonu práce, resp. pravidelným pracoviskom podnikateľa je miesto podnikania, ktoré je uvedené v živnostenskom liste. Ak podnikateľ vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom prevádzkarne, pod týmto miestom sa rozumie miesto (adresa), kde bola zriadená stála prevádzkareň. Z časového hľadiska sa pracovná cesta začína nástupom podnikateľa na pracovnú cestu a končí jeho návratom do miesta podnikania. Za daňový výdavok však nie je možné uznať výdavok súvisiaci s cestou z miesta bydliska podnikateľa do miesta jeho trvalého podnikania, napríklad do prevádzky, kancelárie, dielne, v ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť. Preto Maroš nemôže výdavky spojené s cestou do prevádzky (dielne), kde svoju podnikateľskú činnosť vykonáva, považovať za výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú základ dane.
Stravné pre podnikateľov na pracovnej ceste
Podnikateľovi patrí stravné v súlade s ustanovením § 5 ZCN, a to za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Výška stravného je stanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Trvanie pracovnej cesty je rozdelené tak ako u zamestnancov do časových pásiem a sumy stravného sú stanovené v opatrení MPSVaR SR č. 533/2010 Z. z.
- 8,80 € pre časové pásmo nad 18 hodín.
- c) 9,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín.
Bezplatné stravovanie
Ak má podnikateľ na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie, nemá nárok v zmysle § 5 ods. 6 ZCN na stravné v celom rozsahu, lebo mu nevznikli výdavky na stravovanie. Za zabezpečenie stravovania v celom rozsahu sa považuje bezplatné zabezpečenie troch hlavných jedál, čo znamená raňajok, obeda a večere. Za čiastočné zabezpečenie stravovania sa považuje zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál (napríklad zabezpečenie len raňajok alebo zabezpečenie len raňajok a obeda). Za čiastočné zabezpečenie bezplatného stravovania sa nemôže považovať napríklad čiastočné zabezpečenie obeda, za ktorý si musí podnikateľ sám doplatiť.