Pomenovanie ulíc je dôležitou súčasťou správy každej obce. Umožňuje orientáciu, identifikáciu adresy a prispieva k identite miesta. Na Slovensku je proces pomenovávania ulíc a verejných priestranstiev upravený zákonom a prebieha v spolupráci samosprávy a odbornej komisie. Tento článok sa zameriava na to, kto má právomoc rozhodovať o nových názvoch ulíc na Slovensku, ako tento proces prebieha a aké sú kritériá pre výber názvov.
Zákonná povinnosť pomenovania ulíc
Zákon o obecnom zriadení ukladá mestám a obciam povinnosť označovať ulice a iné verejné priestranstvá. Táto povinnosť vyplýva z potreby zabezpečiť poriadok a orientáciu v obci, ako aj umožniť efektívne fungovanie záchranných zložiek, poštových služieb a ďalších inštitúcií. Konkrétne ide o zabezpečenie pomenovania nových ulíc v lokalitách, kde vznikajú nové zástavby rodinných domov alebo priemyselné parky.
Proces pomenovávania ulíc v Leviciach: Príklad z praxe
Začiatkom júla vyhlásilo mesto Levice anketu na pomenovanie novovzniknutých ulíc v meste, aby mali obyvatelia možnosť zapojiť sa do výberu ich názvov.Nová ulica vzniká aj pri sídlisku Vinohrady.
Mesto Levice pristúpilo k pomenovaniu 19 nových ulíc v rôznych častiach mesta, kde vznikajú nové zástavby. Po ukončení ankety bola vytvorená komisia, ktorá vyhodnotí anketu a predloží mestskému zastupiteľstvu návrh na pomenovanie novovzniknutých ulíc. Členmi komisie sú Beáta Vrábelová, Igor Varga, Štefan Kalocsay, Juraj Precechtel, Ján Dano, Marta Švolíková, Alena Kováčová.
Komisia na svojom druhom zasadnutí 5. októbra rozhodla, že všetky dotknuté novovznikajúce ulice osobne prejde a návrhové názvy jednotlivých ulíc odkonzultuje s ich obyvateľmi. Až potom predloží návrh mestskému zastupiteľstvu na pomenovanie novovzniknutých ulíc. O tomto návrhu rozhodne zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením na najbližšom zasadnutí 27. októbra.
Prečítajte si tiež: Domáce hranolky: Jednoduchý recept
Kritériá pre výber názvov
Z odporučených návrhov nových názvov budú vybrané tie, ktoré spĺňajú zákonom dané podmienky - napr. spojitosť s históriou obce, pomenovanie po nežijúcich osobnostiach a podobne. Názov ulice nesmie byť po žijúcej osobe, nesmie byť duplicitný, urážajúci mravnosť, jazykovo nesprávny alebo nepriliehavý vzhľadom na históriu mesta.
Zapojenie verejnosti
Mesto Levice sa rozhodlo zapojiť do procesu pomenovávania aj svojich obyvateľov prostredníctvom ankety. Do ankety sa zapojilo 30 obyvateľov, ktorí poslali celkom 133 návrhov. Aj keď bola účasť obyvateľov nízka, mesto zabezpečilo zverejnenie ankety na rôznych platformách, ako webová stránka mesta, mestská televízia, regionálna tlač a úradné tabule.
Rozhodnutie mestského zastupiteľstva
Po ukončení ankety a posúdení návrhov komisiou predloží komisia návrh mestskému zastupiteľstvu, ktoré o ňom rozhodne formou všeobecne záväzného nariadenia. Toto nariadenie je právny predpis, ktorý záväzne upravuje pomenovanie ulíc a verejných priestranstiev v meste.
Premenovávanie existujúcich ulíc
Je potrebné zdôrazniť, že komisia rozhoduje len o názvoch pre novovzniknuté ulice v uvedených lokalitách a nie o premenovávaní existujúcich ulíc. Hoci sa v Leviciach zaoberali pomenovaním nových ulíc, na Slovensku je občas aktuálna aj téma premenovávania existujúcich ulíc. Tento proces je často sprevádzaný diskusiami a kontroverziami, najmä ak ide o ulice pomenované po osobnostiach, ktoré sú vnímané kontroverzne.
Kontroverzie okolo názvov ulíc
Slovensko už niekoľko mesiacov rieši tému ulice pomenovanej po Jozefovi Tisovi vo Varíne. Národná kriminálna agentúra dokonca v prípade Tisovej ulice aj rozbehla trestné stíhanie proti obecným poslancom Varína, ktorí nezahlasovali za premenovanie predmetnej ulice. Generálna prokuratúra následne podala protest, v ktorom navrhla zrušenie názvu danej ulice. Argumentovala pritom nielen tým, že názov Ulica Dr. Jozefa Tisu uráža náboženské alebo národnostné cítenie, ale je aj jazykovo nesprávny (konkrétne tvar Tisu ako genitív priezviska Tiso). Obecní poslanci však protestu nevyhoveli.
Prečítajte si tiež: Francúzske zemiaky: Klasika v slovenskej kuchyni
Na Slovensku zatiaľ potichu v tieni Tisovej ulice zostávajú ulice pomenované po Leninovi, Marxovi, Engelsovi, Gottwaldovi, Markovi Čulenovi, Fučíkovi, Konevovi, februárových „víťazstvách“, Červenej armáde, úderníkoch a po množstve ďalších reliktov komunizmu.
Najvýraznejším prípadom velebenia komunizmu sú bez pochýb ulice pomenované po Vladimírovi Iľjičovi Leninovi, boľševickom revolucionárovi a zakladateľovi Sovietskeho zväzu. Veľké Úľany v okrese Galanta sú takmer päťtisícová zmiešaná slovensko-maďarská obec. Najdlhšou ulicou v dedine, ktorá sa ňou celou tiahne, je Leninova ulica.
Prípad Leninovej ulice vo Veľkých Úľanoch
Vo Veľkých Úľanoch, kde sa nachádza Leninova ulica, obyvatelia nevidia v názve ulice problém. Starosta obce uviedol, že obyvateľom Leninovej ulice názov podľa starostu neprekáža. Pred desiatimi či dvanástimi rokmi bola u nás občianska iniciatíva na premenovanie niektorých ulíc, vrátane tejto,“ uviedol starosta pre TASR. Obyvateľom Leninovej ulice názov podľa starostu neprekáža, za premenovaním vidia najmä praktické okolnosti - potrebu vybavovania nového občianskeho, vodičského preukazu a ďalšie administratívne úkony, a do toho sa veľmi nehrnú. „Nemám s terajším názvom problém ani ja, je to história,“ doplnil Gőgh. Referendum o premenovaní by sa podľa neho malo uskutočniť vo Veľkých Úľanoch s približne 4670 obyvateľmi až po tohtoročných jesenných komunálnych voľbách.
"Leninova ulica, ktorá sa nachádza v obci Veľké Úľany, bola pomenovaná po osobnosti Vladimira Iľjiča Lenina," napísala prednostka Obecného úradu Veľké Úľany. Ulica bola v roku 1973 pomenovaná na Ulicu V. I. Lenina. Z odpovede ďalej vyplýva, že niekedy po októbri 1976 bol názov ulice zmenený na Leninovu ulicu. Od decembra 2021 existuje aj autobusová zastávka Veľké Úľany, Leninova. Vo veľkom premenovaní zastávok v rámci Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS BK) bola premenovaná z názvu Veľké Úľany, č. d. 63. Prečo sa IDS BK rozhodla pre názov zastávky Leninova? Ďalej uviedol, že pre danú zastávku boli navrhované dva názvy: Leninova a Ul. 9. mája. Obec si zvolila názov Leninova. Zastávka Veľké Úľany, Leninova.
Keďže sa vo veľkom trestnoprávne riešila Tisova ulica, bolo na mieste zistiť, či sa obdobným spôsobom orgány činné v trestnom konaní postavia aj k Leninovej ulici, respektíve k zastávke Leninova. Moje trestné oznámenie na neznámeho páchateľa bolo však Národnou kriminálnou agentúrou - odborom Západ - odmietnuté. Argumentoval pritom svojrázne. Na jednej strane sa chopil zmeny pomenovania Ulice V. I. Lenina na Leninovu ulicu, ku ktorej údajne došlo, ako uvádza vyšetrovateľ, „v presne nezistenom čase“. Koľko bolo podľa vyšetrovateľa v dejinách Leninov, z uznesenia nie je jasné. V každom prípade, na jednom z domov vo Veľkých Úľanoch sa dodnes nachádza tabuľka so starším názvom ulice Ul. V. I. Vyšetrovateľ taktiež argumentoval časovým hľadiskom a niekoľkogeneračnými obmenami obyvateľov a vedenia obce. Skutok sa teda nestal, keďže, ako uviedol vyšetrovateľ, „pod pojmom ,skutok‘ treba rozumieť udalosť (…) vyvolanú aktívnym alebo pasívnym prejavom vôle páchateľa (t. j. Premenovaniu zastávky sa vyšetrovateľ vôbec nevenoval. Ul. V. I. Lenina, obec Veľké Úľany.
Prečítajte si tiež: Zemiakové placky z nových zemiakov
Ďalšie prípady ulíc s kontroverznými názvami
V okrese Veľký Krtíš sa nachádza dedinka Bušince, ktorá má taktiež Leninovu ulicu - hneď medzi Ulicou Červenej armády a Pionierskou. „Ulica je bez bližšej špecifikácie osobnosti. Názov danej ulice je zovšeobecnený, čiže nie je bližšie konkretizovaný,“ píše sa v odpovedi od obce Bušince.
„Z Obecného úradu v Bušinciach nám bolo postúpené podanie, v ktorom žiadate o informáciu, po akej osobnosti je pomenovaná Leninova ulica v obci Bušince. Vyhľadávaním sme vo fondoch Miestny národný výbor v Bušinciach a Obecný úrad v Bušinciach našli archívne dokumenty týkajúce sa zmien a návrhov nových názvov ulíc v obci Bušince za obdobie rokov 1972, 1990 - 2000. Podľa verejne dostupných informácií má ulicu pomenovanú podľa Lenina aj obec Šoporňa. Hneď vedľa Gottwaldovej. „Obec Šoporňa nemá oficiálne schválené názvy ulíc,“ uviedol prednosta Obecného úradu v Šoporni. Napriek tomu však na stránke obce možno nájsť zmienky ako o Gottwaldovej, tak o Ulici V. I.
V Bratislave sa snahy o premenovanie nevhodných názvov verejných priestranstiev zastavili po náhlej smrti Dolinaya.
Problémy spojené s premenovávaním ulíc
Problém s premenovávaním ulíc je rovnaký, či ide o veľké mesto, alebo menšiu obec - nutnosť zmeny dokladov obyvateľov spojená s nahlasovaním tejto zmeny všemožným orgánom, úradom či obchodným partnerom.
Pomenovávanie nových ulíc v Prešove
Sporné pomenovania nových ulíc v Prešove už nie sú sporné. Rozhodlo o nich mestské zastupiteľstvo.Ku vykládke. Táto cesta sa už bude nachádzať na ulici s takýmto názvom. Dovedna šesť ulíc s novými názvami pribudne v Prešove. K pomenovaniam, voči ktorým neboli výhrady, pribudli už aj tie, ktoré boli s otáznikom. Najmä pre predložky. Posledne menovaná ulica je vyčlenená z Družstevnej ulice v Nižnej Šebastovej. Pomenováva aj existujúcu novú prístupovú komunikáciu, ktorá zatiaľ názov nemala.
„O tomto nariadení sa dlho diskutovalo. Beriem to ako zavŕšenie určitej etapy,“ povedal poslanec Michal Kaliňák (Smer), ktorý úspešne inicioval zmenu štatútu mestskej názvoslovnej komisie, aby sa k jej návrhom vyjadrovali aj dotknuté subjekty. Spočiatku mu tiež prekážali predložky v názvoch nových ulíc, avšak po tom, čo voči opakovaným návrhom neboli vznesené žiadne pripomienky zo strany občanov, za materiál dvihol ruku. Spravili tak i jeho kolegovia, za hlasovalo všetkých 28 prítomných poslancov. Na rozdiel od prvotných návrhov komisie z materiálu definitívne vypadli dve kontroverzné zmeny. A to premenovanie Námestia mieru na Námestie Michala Bosáka a premenovanie časti Švábskej ulice na Švábske námestie.
Duplicitné názvy obcí
Zákon o obecnom zriadení hovorí, že duplicitný názov obce je neprípustný. Na Slovensku je však 205 obcí, ktoré majú názov do písmena zhodný s minimálne jednou inou obcou.
Keď sa niekedy vyberiete navštíviť svojho starého priateľa, o ktorom viete len to, že je z Lúčky, je dosť možné, že ho nenájdete. Keď si Lúčku vyhľadáte v mapách na Googli, nájde vám obec neďaleko Lipian. Lenže obec Lúčka sa nachádza aj pri Giraltovciach. Zmiasť vás môžu aj obce Kotrčiná Lúčka, Lietavská Lúčka a Nezbudská Lúčka, ktoré miestni zaiste volajú len Lúčka. Na podobný problém narazíte, aj keď budete hľadať obec Porúbka. Aj tá sa na Slovensku nachádza až na štyroch miestach. Okrem štyroch Lúčok a Porúbok sa na Slovensku po trikrát nachádzajú aj obce Dúbrava, Lúčky, Petrovce, Píla, Podhorany, Podhradie, Rovné, Selce, Višňové, Závada a Závadka. Geograficky najbližšie má k sebe dvojica obcí Nemcovce. Vzdušnou čiarou sú od seba vzdialené len 18 kilometrov. Blízko k sebe však majú aj Hanisky, Jasenovy, Závadky, ale aj najproblematickejšie Lúčky a Porúbky. Hanisky sú navyše špecifické tým, že do oboch obcí jazdia vlaky, ktoré majú spoločnú východiskovú stanicu, a síce Košice. S duplicitnými názvami obcí sa nemusia vyrovnať len železničiari, ale napríklad aj geografi a dátoví analytici.
Obce pritom majú niečo ako svoje rodné číslo. Unikátny číselný identifikátor obciam prideľuje štatistický úrad. Vladimír Murcko, starosta obce Lúčka - tej pri Lipanoch - o probléme tiež vie svoje. S klasickou poštou problémy veľmi nie sú. Pošta totiž listy nedoručuje podľa názvu obce, ale podľa PSČ. Murcko spomína aj situácie, keď sa na úrade zjaví človek, ktorý prišiel na dohodnuté stretnutie, ale na ich úrade o ňom nič nevedia.
Keďže usadlosti a osady, ktoré sa potom menia na obce a mestá, vznikajú za určitých okolností a na určitých miestach, je celkom prirodzené, že nemajú originálne a jedinečné názvy. Zjednodušene povedané, ak sa ľudia usadili na mieste, kde rástli brezy, je prirodzené, že svoju usadlosť volali napríklad Breznica a že sa neskôr z toho stal aj oficiálny názov obce. Špeciálne miesto v tomto probléme majú aj Nové Mestá a Nové Vsi. Ak niekde na Slovensku začalo vedľa už existujúceho mesta alebo obce vznikať nové osídlenie, ľudia ho úplne prirodzene začali volať nové mesto či nová ves. Nových miest a nových vsí sú na Slovensku desiatky.
Duplicity v iných krajinách
Problém duplicitných názvov obcí, a vôbec geografického názvoslovia, nie je výlučne slovenským problémom. Zápasia s ním aj iné štáty. V Česku je podľa analýzy Denníka N až 1 503 obcí s neunikátnym názvom. Názvom dominuje Nová Ves. Obcí s takýmto názvom - bez akýchkoľvek prívlastkov - je až 16. Bizarne dlhý názov má obec Nová Ves u Nového Města na Moravě. Niektoré obce, pravdepodobne aj pre snahu predísť duplicitám, majú v názve číslovanie rímskymi číslicami. Štáty majú rôzne pravidlá a štandardy, ako sa majú obce nazývať, aj preto, aby sa predchádzalo existencii duplicít a vzniku nových.
Historický kontext
Problému čelilo aj mnohonárodnostné a mnohojazyčné Uhorsko. Niektoré pramene uvádzajú, že v Uhorsku bolo viac ako dvetisíc obcí s rovnakým názvom. V Uhorsku sa s tým rozhodli raz a navždy skoncovať. Zákonným článkom č. IV. Geograf Juraj Majo z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského poskytol Denníku N databázu vývinu názvov obcí na Slovensku. Historické dáta ukazujú, že problém s duplicitnými názvami obcí na Slovensku v malej miere pretrval aj po zapojení názvoslovnej komisie.
Štyri obce s názvom Lúčka, ktoré nás sprevádzajú týmto článkom, sa na konci 60. rokov 19. storočia nazývali Lucska, Tapli-Lucska, Harcsár-Lucska a Lucska. Takže dve obce mali duplicitný názov. V roku 1910, teda po racionalizácii názvoslovia, už niesli unikátne názvy - Szepesrét, Tapolylucska, Fazekasrét, Lucska. No po vzniku Československa boli v 20.
Československý zákon o názvoch miest, obcí, osád a ulíc z roku 1920 bol podobný tomu uhorskému. Evidentne sa ním československí úradníci inšpirovali. O názvoch obcí takisto rozhodoval minister vnútra po vypočutí Stálej komisie pre stanovenie úradných názvov miest v Československej republike. K vzniku ďalších duplicít prispela aj vyhláška A-311 slovenského povereníka vnútra, ktorou sa v roku 1948 hromadne premenovalo viac ako 700 slovenských obcí. Neprípustnosť duplicitných názvov obcí sa v slovenskej legislatíve objavila až vo vyhláške slovenského ministerstva vnútra v roku 1970. Odvtedy sa táto neprípustnosť dedí v legislatíve až dodnes. Neprípustnosť duplicitných názvov obcí vo vyhláške a neskôr v zákone by však mala minimálne zabrániť vzniku nových obcí s duplicitným názvom. Ale ani to sa nestalo.
Najmä v 90. rokoch minulého storočia vzniklo veľa obcí rozdelením alebo vyčlenením z inej obce. Väčšinou šlo o osady alebo časti obce, ktoré boli kedysi samostatné a za bývalého režimu boli pričlenené k inej obci. Takto vzniknuté obce sa spravidla vrátili k svojim pôvodným názvom, respektíve si ponechali názov, ktorý mali ako osada alebo časť obce. Niektoré však takto vytvorili nové, respektíve staronové duplicity. Dobrým, zákonu neodporujúcim a pre obce kompromisným riešením by bolo, ak by si tieto obce k pôvodným názvom osvojili aj nejaký prívlastok. Odčlenením sa z inej obce v 90. rokoch vznikli aj dve zo štyroch Lúčok. Ministerstvo vnútra, ktoré má na starosti záležitosti samospráv, problém neplánuje riešiť. Kým v minulosti rozhodovanie o názvoch obcí náležalo výhradne ministrovi vnútra, dnes o tom musí rozhodnúť vláda a potrebný je aj súhlas dotknutej obce. Pri 205 obciach s opakovaným názvom by definitívne vyriešenie problému mohlo naraziť na nesúhlas niektorých obcí a ich obyvateľov, ktorým by prekážali najmä vybavovačky súvisiace so zmenou dokladov.