Nízka imunita: Príznaky, príčiny a možnosti liečby

Rate this post

Imunitný systém je zložitý a životne dôležitý systém, ktorý chráni telo pred škodlivými látkami, ako sú baktérie, vírusy, parazity a huby. Jeho správne fungovanie je kľúčové pre udržanie zdravia a prevenciu ochorení. Čo sa ale stane, ak tento systém zlyháva? Ako rozpoznať, že vaša imunita je oslabená, a čo s tým môžete robiť? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku nízkej imunity, jej príznaky, príčiny a možnosti liečby.

Úvod do imunitného systému

Imunitný systém, považovaný za jeden z najdôležitejších systémov v ľudskom tele, zabezpečuje obranu tela proti všetkým škodlivinám vonkajšieho prostredia, ako aj proti škodlivinám, ktoré vznikajú vnútri organizmu. Hlavnými predstaviteľmi imunitného systému sú biele krvinky (leukocyty), ktorých existuje viacero druhov, a niektoré z nich sa dokážu premieňať podľa potreby. Imunitný systém je komplexná spleť dejov, ktorými sa zaoberajú vedné a lekárske odbory imunológie.

Príznaky oslabenej imunity

Slabá imunita sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Niektoré z najčastejších príznakov zahŕňajú:

  • Časté infekcie: Zvýšená náchylnosť na infekcie je primárnym symptómom slabého imunitného systému. U ľudí so slabou imunitou sa infekcie vyskytujú častejšie a môžu mať ťažší priebeh, alebo sa ťažšie liečia. Môžu sa vyskytnúť infekcie, ktoré by človek so silným imunitným systémom ani nezaregistroval. Medzi najčastejšie infekcie patria zápaly pľúc, priedušiek, meningitída, kožné infekcie a alergie. U dospelých sa za normu považujú 2 - 4 infekcie horných dýchacích ciest za rok. Ak je chorobnosť vyššia, alebo si opakovane vyžaduje antibiotiká, prípadne je viac ako 1x ročne prítomná závažná infekcia, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
  • Pomalé hojenie rán: Ak sa rany hoja pomaly alebo sa z nich stávajú zápaly, môže to znamenať, že imunitný systém nie je dostatočne silný na boj proti infekciám a spomaľuje regeneráciu tkaniva.
  • Chronická únava: Celkový pocit únavy, ktorý neustupuje ani po odpočinku, môže byť znakom nedostatočnej funkcie imunitného systému.
  • Zažívacie problémy: Hnačka trvajúca dlhšie ako 2 až 4 týždne môže byť varovným signálom, že imunitný systém poškodzuje výstelku tenkého čreva alebo tráviaceho traktu. Zápcha môže tiež signalizovať problém.
  • Bolesti kĺbov: Zápal v kĺboch, ktorý spôsobuje citlivosť, stuhnutosť a opuch, môže byť prejavom autoimunitného ochorenia.
  • Kožné problémy: Svrbivá, suchá a červená koža je častým príznakom zápalu, ktorý môže súvisieť s oslabenou imunitou. Môže sa jednať o vyrážku, ktorá je bolestivá alebo neobjasnená.
  • Vypadávanie vlasov: Imunitný systém niekedy útočí na vlasové folikuly, čo vedie k vypadávaniu vlasov na pokožke hlavy, tvári alebo iných častiach tela (alopecia areata).
  • Citlivosť na slnko: Ľudia s autoimunitnou poruchou môžu mať alergickú reakciu na ultrafialové (UV) lúče, ktorá sa prejavuje pľuzgiermi, vyrážkami alebo šupinami po pobyte na slnku (fotodermatitída).

Príčiny oslabenej imunity

Príčiny oslabeného imunitného systému môžu byť rôzne. Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých kategórií:

  • Vrodené (genetické) príčiny: Niektoré poruchy imunity sú genetické, čo znamená, že sa s nimi človek narodí (imunodeficientné stavy). Prejavujú sa častými infekciami, ktoré spôsobujú aj mikroorganizmy neškodné pre zdravého človeka. Priamou príčinou bývajú rôzne poruchy bielych krviniek, napríklad nedostatočná tvorba protilátok, pomalé biele krvinky, nedostatočná tvorba rôznych látok, ktorými imunitný systém navzájom komunikuje.
  • Získané príčiny: Ide o oslabenie imunitného systému, ktoré vzniká počas života vplyvom rôznych faktorov. Medzi ne patria:
    • Špecifické infekcie: Niektoré infekcie, napríklad osýpky, môžu oslabiť imunitný systém.
    • Chronické choroby: Chronické choroby spôsobené nesprávnou životosprávou alebo fajčením, ako napríklad cukrovka 2. typu a obezita, môžu oslabiť imunitný systém.
    • Liečba cytostatikami: Liečba cytostatikami, používaná napríklad pri rakovine, môže oslabiť imunitný systém.
    • Porucha mikrobiálnej rovnováhy: Často za oslabením imunitného systému stojí priamo porucha mikrobiálnej rovnováhy v črevách či inde v tele. Zdravé črevá so správnymi baktériami sú dôležité pre správne fungovanie imunity.
    • Životospráva: Nadmerné užívanie alkoholu, fajčenie, nesprávna strava s nedostatkom zeleniny, nedostatok spánku, stres a sedavý spôsob života podkopávajú imunitný systém.
    • Podvýživa: Nedostatok bielkovín, vitamínov a stopových prvkov v strave môže viesť k oslabeniu imunity.

Diagnostika porúch imunity

Ak máte podozrenie na poruchu imunity, je dôležité obrátiť sa na svojho všeobecného lekára. Vyšetrí vás a následne pošle k imunológovi, ktorý urobí potrebné vyšetrenia, prevažne z odberu krvi. Vďaka nemu zistí množstvo a funkciu jednotlivých zložiek imunitného systému. Niektoré vrodené imunodeficiencie odhalia genetické testy. Na zistenie alergií existujú takzvané prick testy, pri ktorých lekár aplikuje do kože najčastejšie alergény a podľa reakcie vyhodnotí, s ktorými môžete mať problém. Autoimunitné choroby sa zisťujú pomocou odberu krvi či zobrazovacích metód, kde je vidieť špecifické poškodenie niektorých orgánov.

Prečítajte si tiež: Delikátny Obed: Viedenská Nízka Roštenka

Možnosti liečby

Liečba oslabenej imunity závisí od príčiny.

  • Imunodeficientné stavy: Liečia sa podľa príčiny. Pri vrodených imunodeficienciách je najčastejšia porucha protilátok, a v liečbe je potrebné ich dopĺňať. Iné spôsoby liečby zahŕňajú preventívne podávanie antibiotík. Ťažké stavy sa niekedy riešia transplantáciou kostnej drene. U niektorých pacientov do úvahy prichádzajú biologická liečba či transplantácia týmusu, génová terapia a podobné ojedinelé druhy liečby.
  • Alergie: Bežná liečba alergií spočíva v utlmení nadmerných reakcií imunitného systému antihistaminikami či v ťažších prípadoch kortikoidmi. Liečba býva často sezónna. Zaujímavou metódou je alergénová imunoterapia, ktorá pomôže zbaviť sa prirodzeným spôsobom bežných liekov na alergiu. Princíp spočíva v postupnom podávaní alergénu, ktorý vám robí problém, v minimálnom množstve, ktoré sa postupne navyšuje, aby ho imunitný systém toleroval.
  • Autoimunitné choroby: Liečba závisí od konkrétneho typu choroby. Zvyčajne lieky tlmia imunitný systém, aby neútočil proti zdravým bunkám tela. Klasická liečba využíva napríklad kortikoidy či cytostatiká. Biologická liečba využíva monoklonálne protilátky, ktoré sú presne cielené na konkrétnu zložku imunity.

Ako posilniť imunitu prírodnou cestou

Veľký priestor na „samoliečbu“ a prevenciu vzniká pri získanom oslabení imunity. Zmenou životosprávy môžete urobiť zázraky. Tu je niekoľko tipov, ako posilniť imunitu prírodnou cestou:

  • Zdravá strava: Vyvážená strava bohatá na ovocie a zeleninu je základom pre správne fungovanie imunitného systému. Mnoho vitamínov a minerálov potrebných pre správne fungovanie imunitného systému nám zabezpečí vyvážená strava bohatá na ovocie a zeleninu. V dnešnej rýchlej dobe je to ale často komplikované, preto je vhodné tieto látky dopĺňať vo forme voľnopredajných produktov.
    • Vitamín C: Je vo vode rozpustný vitamín, ktorý si ľudský organizmus nevie vytvoriť sám, a preto je nutné prijímať ho zo stravy. Nachádza sa hlavne v rastlinných zdrojoch, ako sú šípky, rakytník, citrusy (limetka, citrón, pomaranč, grapefruit), zemiaky, rajčiny, paprika, brokolica, čierne ríbezle, jahody, špenát, kiwi, brusnice a iné. Počas jesene a zimy, kedy je väčšie riziko respiračných ochorení, sa odporúča príjem vitamínu C zvýšiť, obzvlášť to platí pri už prebiehajúcom ochorení. Zvýšený príjem vitamínu C totiž dokázateľne skracuje trvanie respiračných infektov. Na dosiahnutie potrebnej dávky vitamínu C musí dospelý človek zjesť denne okolo 2 kg hrušiek, prípadne cca 600 g kyslej kapusty. Čo sa týka citrusov, denná potreba vitamínu C je obsiahnutá v jednom väčšom pomaranči, 2 - 3 citrónoch alebo v 5 dkg šípok. Optimálne dávkovanie je 65-100 mg vitamínu C denne, v prípade choroby sa dávka môže zvýšiť až na 500-1000 mg denne.
    • Zinok: Je stopový prvok, ktorý sa podieľa na metabolizme makroživín, sacharidov, bielkovín, mastných kyselín a nachádza sa takmer vo všetkých orgánoch. Tento minerál ovplyvňuje takmer všetky aspekty imunitného systému. Je rozhodujúci pre vývoj a funkciu buniek sprostredkujúcich vrodenú imunitu, no jeho nedostatok ovplyvňuje aj získanú imunitu. Zinok, okrem podpory imunitného systému, znižuje oxidačný stres pri vírusových infekciách, pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru, v ktorej dochádza v jeho dostatočnej prítomnosti k jej rovnováhe. Nedostatok zinku sa môže prejavovať častejšími infekciami, hlavne horných dýchacích ciest, výskytom áft, prípadne hnačkami. Bohatým zdrojom zinku sú morské živočíchy a červené mäso, strukoviny, obilniny a celozrnné výrobky, orechy či zelené vňate. Zinok je vhodné voliť viazaný vo forme organických solí, ktoré majú vyššiu mieru vstrebávania a biologickej dostupnosti.
    • Vitamín D: Jesenné mesiace a nedostatok slnečného vitamínu D považujeme za jeden z faktorov vyššieho výskytu respiračných ochorení. Vitamín D sa zapája do mnohých imunitných procesov a ich regulácia napríklad ovplyvňuje zápaly.
    • Probiotiká: Užívajte probiotiká - črevné baktérie môžu ovplyvniť schopnosť organizmu brániť sa voči infekciám. Probiotiká (baktérie mliečneho kvasenia), ktoré sa prirodzene vyskytujú v mlieku, jogurtoch, syroch a podobne, môžu mať pri podaní správnej dávky priaznivý vplyv na zdravie človeka.
    • Betaglukány: Sú prirodzené súčasti stien niektorých druhov baktérií, húb, rias a vyšších rastlín. Majú vplyv na fungovanie imunitného systému, čo sa prejavuje lepšou obranyschopnosťou proti vírusom, baktériám či parazitom. Prípravky s obsahom betaglukánu je vhodné voliť také, ktoré poskytujú betaglukán s vysokou čistotou. Prínosná je tiež jeho mikronizácia, čo je výrobný proces, pri ktorom dochádza k jeho rozdrobeniu na menšie častice. Vďaka nej dochádza k zásadnému zvýšeniu využiteľnosti, a tým aj bioaktivity, oproti dlhým reťazcom betaglukánu.
  • Dostatok spánku: Počas spánku sa obnovuje a posilňuje imunitný systém. Odporúčaná dĺžka spánku pre dospelých je 7 až 9 hodín.
  • Pravidelná fyzická aktivita: Hýbte sa - pravidelná fyzická aktivita pomáha posilniť imunitný systém. Pre dosiahnutie tohto benefitu sa odporúča 150 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne.
  • Zníženie stresu: Vyhýbajte sa stresu - stres, úzkosť, strach a panika môžu negatívne ovplyvňovať imunitné funkcie.
  • Doplnky stravy: V prípade potreby je vhodné dopĺňať vitamíny a minerály vo forme voľnopredajných produktov. Veľa prípravkov na podporu imunity obsahuje viacero vitamínov a minerálov v jednej kapsule, čo uľahčuje ich užívanie. Pri posilnení imunity sa pre svoje imunomodulačné pôsobenie môžu uplatniť aj niektoré látky, pôsobiace nešpecificky. Široký je výber tzv. imunomodulátorov z rastlinnej ríše, napr. echinacea, ženšen, tea tree a iné.
  • Hygiena: Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako si zachovať čo najsilnejšiu imunitu je si pravidelne umývať ruky a to najmä pred jedlom, po fúkaní z nosa, kýchaní alebo kašľaní, po kontakte s chorou osobou, po výmene plienky, po dotyku s odpadom. Vírusy a iné infekčné choroby sa môžu šíriť z človeka na človeka prostredníctvom blízkeho kontaktu.

Mýty o imunite

V súčasnej dobe ľudia venujú väčšiu pozornosť starostlivosti o svoj imunitný systém. So zvýšeným záujmom, ako správne dbať o imunitný systém, prichádza aj viacero mýtov alebo nepravdivých informácií.

  • Chlad spôsobuje ochorenia: Zimné obdobie je bohaté na rôzne virózy a chrípkové epidémie. Ľudia si myslia, že za to môžu práve nízke teploty. Mýlia sa. Skutočnou príčinou sú zmeny v správaní ľudí. V zimnom období sa presúvame do vnútra, kde trávime oveľa viac času. Práve vo vnútornom prostredí sa vírusy a baktérie šíria rýchlejšie ako vo vonkajšom. Chlad rozhodne nie je Váš nepriateľ!
  • Umývanie rúk zabíja vírusy: Možno Vás prekvapí, že umývanie rúk v skutočnosti vírusy nezabíja. Vírusy nie sú živé, tým pádom sa nedokážu samy replikovať. Mydlo priľne na membránu alebo vonkajšiu stenu vírusov. Následne vzniká lepivosť, ktorá umožňuje opláchnuť mikróby vodou. Keď si umývate ruky, doslova zo seba zmývate vírusy, ktoré Vám môžu spôsobiť ochorenie. Po dôkladnom umytí rúk nezabúdajte na ich osušenie.
  • Nadmerný šport posilňuje imunitu: Pravidelná fyzická aktivita v podobe športu nášmu telu prospieva. Nie na darmo sa vraví: „Všetkého veľa škodí!” Toto pravidlo sa skvelo hodí na spoluprácu medzi nadmerným športom a imunitným systémom. Ak telo vystavujete vysokej fyzickej záťaži bez dostatku času na odpočinok, na telo to pôsobí podobne zaťažujúco ako nadmerný stres, ktorý imunitu oslabuje.
  • Alergie sú znakom slabej imunity: Opak je pravdou. Sezónne alergie sú výsledkom nadmerne aktívnej imunitnej odpovede, ktorá si zamieňa malé častice vo vzduchu za škodlivé mikroorganizmy. Alergie môžeme považovať za charakteristický znak príliš ostražitého imunitného systému. Alergie nie sú spúšťané baktériami alebo vírusmi.
  • Polievka lieči: Akokoľvek dobre to znie, miska polievky nie je liekom žiadneho druhu. Bohužiaľ, samotná polievka sa nemôže pochváliť žiadnymi magickými liečivými schopnosťami. Nemusíte mať hlavu v smútku a prestať ju jesť. Slepačia polievka, obzvlášť dobrá domáca, je skvelý spôsob, ako chutne získať výdatnú výživu.

Prečítajte si tiež: Ako pripraviť nízku roštenku

Prečítajte si tiež: Recepty na čaje pre odkyslenie organizmu