Fast fashion, alebo rýchla móda, je fenomén, ktorý zásadne zmenil spôsob, akým konzumujeme a vnímame oblečenie. S jej popularitou sa ale tiež objavujú otázky o udržateľnosti a etických aspektoch tohto trendu. Cieľom tohto článku je preskúmať, čo presne rýchla móda je, aké sú jej negatívne dopady na životné prostredie a spoločnosť, a aké alternatívy existujú pre udržateľnejší prístup k móde.
Čo je rýchla móda?
Fast fashion je termín, ktorý opisuje výrobu oblečenia, ktoré rýchlo reflektuje najnovšie módne trendy a je predávané za nízke ceny. Tento model umožňuje módnym značkám rýchlo reagovať na zmeny v trendoch a ponúknuť zákazníkom nové produkty v krátkom čase. Výrobcovia rýchlej módy často používajú lacné materiály a pracovnú silu, aby znížili náklady na výrobu, čo im umožňuje produkovať veľké množstvo oblečenia za nízke ceny. Tento model sa však často realizuje na úkor kvality a trvanlivosti oblečenia.
Negatívne dopady rýchlej módy
Environmentálne dopady
Jedným z najväčších problémov spojených s rýchlou módou je jej dopad na životné prostredie. Výroba oblečenia je náročná na zdroje, vrátane vody, energie a surovín. Napríklad na výrobu jedného bavlneného trička sa spotrebuje približne 2700 litrov vody. Odhaduje sa, že na výrobu jednej tony textilu sa spotrebuje okolo 200 ton vody. Módny priemysel produkuje ročne 10 percent globálnych emisií skleníkových plynov, uviedol v roku 2018 Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC). Uhlíková stopa módneho priemyslu pochádza z vysokej spotreby energie a vplýva na ňu aj zdroj použitej energie.
Počas výrobného procesu sa v textilnom priemysle používa vyše 15-tisíc odlišných chemikálií. „Nadmerné používanie agrochemikálií môže spôsobiť nevoľnosť, hnačku, rakovinu a ochorenia dýchacích ciest. Editoriál časopisu Nature píše, že pri praní polyesteru a ďalších textílií na báze polymérov sa uvoľňujú mikroplasty.
Celosvetovo sa menej ako 1 percento oblečenia recykluje späť na oblečenie a väčšina použitých odevov sa spaľuje alebo skládkuje. Obyvatelia EÚ ročne spotrebujú takmer 26 kilogramov textilu, približne 11 kilogramov z neho vyhodia. Na Slovensku predstavoval v roku 2018 textilný odpad približne 10,6 kilogramu na jedného obyvateľa. Spolu išlo o takmer 58-tisíc ton odpadu z textilu a obuvi. Dodajme, že výraz textil je širší ako pojem odev. Podľa údajov z USA sa do jedného roka od výroby každý rok vyhodí viac ako 50 miliárd kusov odevu. Lacné oblečenie sa kupuje čoraz viac a rýchlo sa vymieňa a vyhadzuje, čo vedie k hromadeniu odpadu.
Prečítajte si tiež: Človek a zmysel života
Ľudskoprávne dopady
Pracovné podmienky mnohých odevných pracovníkov sú zlé, podľa Marekovej Kuipers to platí najmä pre Áziu. Väčšina oblečenia pochádza z Číny, nasleduje Turecko, Vietnam a Bangladéš. „Fast fashion značky (odevné firmy rýchlej módy, pozn. red.) nerobia tento biznis pre módu, dizajn alebo pre dobro ľudstva. Vo Fashion Revolution dlhodobo vedú kampaň za dôstojnú mzdu pre odevných pracovníkov v celom výrobnom reťazci. Mnohí odevní pracovníci však nemajú prístup ani k tomu. Nízke mzdy v priemysle vysvetľuje odborníčka tým, že odevnými pracovníkmi sú väčšinou ženy. „Podľa odhadov ide až o 80 percent,“ povedala Mareková Kuipers a dodala, že ďalším dôvodom je nízka transparentnosť značiek rýchlej módy.
Riešenia a alternatívy
Recyklácia oblečenia
Jedným z možných riešení problémov spojených s rýchlou módou je recyklácia oblečenia. Recyklované oblečenie môže pomôcť znížiť množstvo odpadu a spotrebu nových surovín. Existuje niekoľko spôsobov, ako môže byť oblečenie recyklované:
- Recyklácia vlákien: Použité textílie môžu byť rozložené na jednotlivé vlákna, ktoré môžu byť znovu použité na výrobu nových textílií. Tento proces umožňuje efektívne využitie už existujúcich materiálov a znižuje potrebu nových surovín.
- Upcyklácia: Tento proces často zahŕňa redesign a prispôsobenie pôvodného oblečenia, čím sa vytvárajú jedinečné a originálne kusy, ktoré môžu opäť nájsť svoje miesto v šatníku.
- Darovanie a predaj second-hand: Použité oblečenie môže byť darované alebo predávané v second-hand obchodoch.
V tomto prípade tvorí najväčší podiel recyklácie takzvaná downcyklácia - pri nej sa kvalita vlákna znižuje a vyrába sa iný produkt ako pôvodný. „Väčšinou ide o rôzne izolačné materiály,“ objasnila Csefalvayová. Petra Csefalvayová objasnila, že keď Humana alebo Ekocharita triedia vyzbierané oblečenie, nerobia to podľa materiálu, ale ročného obdobia (oblečenie na leto alebo zimu) či spôsobu využitia (šport, spoločenské udalosti a iné). Navyše recyklácia odevov vyžaduje nielen oddelenie odlišných vlákien, ale aj gombíkov a zipsov. Niektorí výrobcovia zareagovali na uvedené problémy tým, že začali viac používať organickú bavlnu alebo používajú zipsy spôsobom, aby sa pri recyklácii dali ľahšie odstrániť. Iní používajú zosilnené švy, aby ich výrobky vydržali dlhšie. „Takéto techniky sa musia stať mainstreamom,“ zdôrazňuje Nature vo svojom editoriáli.
Udržateľná móda
Udržateľná móda je reakciou na problémy spojené s rýchlou módou. Jej cieľom je minimalizovať negatívne dopady na životné prostredie a zlepšiť sociálne podmienky v celom výrobnom reťazci.
Princípy udržateľnej módy:
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci ľadový čaj
- Etická výroba: Zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok a miezd pre pracovníkov v textilnom priemysle.
- Ekologické materiály: Podpora používania prírodných a organických materiálov, ktoré majú menší dopad na životné prostredie.
- Trvanlivosť a kvalita: Zameranie sa na výrobu oblečenia, ktoré je kvalitné a trvanlivé, čo znižuje potrebu častého nahrádzania.
- Transparentnosť: Poskytovanie informácií o pôvode a výrobe oblečenia, aby zákazníci mohli činiť informované rozhodnutia.
Podľa nej treba siahať po slovenských lokálnych odevných značkách - v ostatných rokoch nešla nahor len kvalita, ale aj dizajn. Preto sa zákazník nemôže vyhovárať, že nenašiel oblečenie, po ktorom túži. „Buď ho výrobca ponúka, alebo si ho možno dať ušiť,“ vraví Mareková Kuipers. Z dlhodobého hľadiska sa taká investícia vyplatí, hoci počiatočný vklad je vyšší.
Zmena správania spotrebiteľov
Podľa editoriálu Nature sem spadá aj zmena správania spotrebiteľov, aby permanentne nenakupovali nové oblečenie. Aké kroky môžeme podniknúť, aby sme znížili náš negatívny dopad na životné prostredie a podporili udržateľnú módu?
- Nakupovať menej, ale kvalitnejšie: Investovať do kvalitného oblečenia, ktoré vydrží dlhšie.
- Podporovať udržateľné značky: Vyhľadávať a podporovať módne značky, ktoré sa zaväzujú k etickej a ekologickej výrobe.
- Správna starostlivosť o oblečenie: Dodržiavať odporúčania na etiketách, vyhýbať sa častému praniu a sušeniu v sušičke.
- Upcyklácia a recyklácia: Pred vyhodením starého oblečenia zvážte, či by nemohlo byť znovu použité alebo recyklované.
- Nákup second-hand oblečenia: Nákup oblečenia z druhej ruky je skvelý spôsob, ako znížiť dopyt po novom oblečení a podporiť cirkulárnu ekonomiku.
Iniciatívy a stratégie
Ministerstvo životného prostredia SR analyzuje súčasný stav pre zavedenie opatrení na povinný triedený zber textilu. V súčasnosti je zber dobrovoľný a táto povinnosť vznikne 1. januára 2025. Podľa Csefalvayovej nemáme na Slovensku k dispozícii presné údaje o množstve vytriedeného textilu a hrubé odhady hovoria o 60- až 80-tisíc tonách ročne. Z uvedeného dôvodu bude „veľmi náročné“ nastaviť celý systém tak, aby fungoval, vraví odborníčka.
Kampaň Zatoč s odpadom prebieha aj v tomto školskom roku. Udržateľné oblečenie a rýchla a pomalá móda budú témou v januári 2023. Súčasťou obehovej ekonomiky oblečenia sú napríklad secondhandy, swapy, čiže výmena vlastného oblečenia za iné, alebo upcyklácia, niečo ako prerobenie oblečenia. Požiadavky na ekodizajn sa budú vzťahovať na obmedzenie prítomnosti látok, ktoré bránia obehovosti výrobkov a materiálov. Ďalším opatrením Komisie je zavedenie digitálneho pasu pre textílie. Cieľom digitálneho pasu je poskytnúť zákazníkovi maximum informácií o oblečení, aby sa mohol rozhodnúť, ktoré firmy podporí. Výrobcovia textilu sa možno zaradia aj do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tento inštitút znamená, že výrobca zodpovedá za nakladanie s výrobkom i potom, čo sa stane odpadom. Hlavnými cieľmi Stratégie EÚ pre udržateľný a obehový textil, ktorú Komisia prijala v marci 2022, sú zastavenie nadprodukcie či zníženie spotreby odevov.
Martina Mareková Kuipers z Fashion Revolution hovorí, že cieľom nie je asketizmus, ale redukcia nadmernej spotreby, ktorá produkuje najviac zbytočného odpadu z odevov. „Nejde o to, aby ľudia prestali nakupovať a mali výčitky, že si na seba niečo kúpili. Kedysi sa oblečenie používalo mnoho rokov, kým sa úplne nerozpadlo. Teraz je to inak. Niektorí účastníci sa do výzvy zapojili tak, že ďalej posunuli oblečenie, ktoré už nenosili. „Viacerí oblečenie aj zdedili po svojich súrodencoch, požičali si ho medzi sebou alebo oblečenie posunuli na charitu. Niektorí z nich nakupovali v secondhandoch, iní si oblečenie vymieňali (swap) a ďalší siahli po upcyklácii.
Prečítajte si tiež: Sladkosti pre Každú Príležitosť