Depresia je závažné a, bohužiaľ, bežné mentálne ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje to, ako sa človek cíti, premýšľa a koná. Je zdrojom smútku, ktorý vedie k rôznym emocionálnym a fyzickým problémom, ktoré majú negatívny vplyv na každodenné fungovanie. Pocit "mám depku" si už určite každý z nás aspoň raz za život povedal. "Blbú" náladu a prejavy depresie si však netreba zamieňať. Táto duševná porucha so svojimi pretrvávajúcimi symptómami totiž môže mať oveľa vážnejšie dôsledky ako len melancholický stav z upršaného počasia.
Kedy začať brať situáciu vážne?
V medicínskej terminológii sa depresia vo všeobecnosti chápe ako duševný stav, ktorý vzniká ako reakcia na určitý traumatizujúci podnet. Prejavuje sa v závislosti od stavu na duševnej, prípadne aj telesnej rovine. Pri posudzovaní závažnosti tohto psychického rozpoloženia zohrávajú úlohu hlavne intenzita a trvanie symptómov, ktoré majú úzky súvis a môžu sa líšiť od miernych až po závažné.
Duševné prejavy depresie
Depresívneho človeka spoznáte, ak ho trápi:
- Žiadna emócia: Paradoxom tohto pocitu je skutočnosť, že ide prakticky o stav bez-emočný. Ak vnímate, že vám niečo v živote chýba, ale zároveň nenachádzate motiváciu, niečo na tom zmeniť, práve ste upadli do apatického stavu - teda nie ste dostatočne stimulovaný a podnietený ku konkrétnym činom. Apatia je tlmený pocit zmätku, akéhosi napätia sprevádzaného letargickou energiou, ktorá vyúsťuje do ľahostajného postoja k určitej téme alebo udalosti. Jednotlivci sa identifikujú extrémnou pasivitou, a teda je im jedno, že im je to úplne jedno.
- Nepretržitý strach: Ľudia trpiaci úzkosťou čelia permanentnému vnútornému napätiu, ktorého sa nedokážu zbaviť a jeho vyvrcholením býva náhly záchvat paniky. Ženy sú týmto stavom ohrozené počas života oveľa viac ako muži. Úzkostný stav je sprevádzaný zvýšeným tepom, zrýchleným dýchaním, studeným potom a tlakom na hrudi. Postihnutá osoba tento stav zažíva v pravidelných intervaloch bez akejkoľvek závažnej príčiny, ktorá by takýto stav mohla vyvolať.
Telesné prejavy depresie
Hromadenie vyššie uvedených príznakov a celková psychická únava môžu byť zakrátko viditeľné i vo fyziologickej rovine:
- Insomnia: Ide o problém súvisiaci so spánkom alebo skôr neschopnosťou zaspať aj pri nadmernom vyčerpaní. Insomnia vedie ku kumulovaniu únavy, nízkej energii a zníženému výkonu v práci. S akútnou nespavosťou máme bežnú skúsenosť a spôsobená býva najmä aktuálnymi životými okolnosťami, čím vzniká predpoklad, že ide len o prechodný stav (stres zo skúšky, vyšetrenia), ktorý pominie bez akejkoľvek liečby. Chronická nespavosť je naopak narušený spánkový režim, ktorý trvá najmenej tri mesiace a máva súvis s ďalšími lekárskymi diagnózami.
- Nechutenstvo: Psychologické faktory a duševné zdravie môžu mať významný vplyv aj na našu chuť do jedla. Strata chuti môže byť chorobu samotnou alebo príznakom sprevádzajúcim dlhodobo zhoršený zdravotný stav jedinca. Návšteva lekára sa odporúča vtedy, ak dochádza k trvalým poruchám príjmu potravy, osoba nepociťuje hlad ani chuť do jedla viac ako deň a badá pri konzumácii sprievodné problémy ako vracanie, bolestivé trávenie a nepravidelné vyprázdňovanie.
Diagnostika depresie
Aby sme mohli hovoriť o klinickej depresii, kombinácia vyššie uvedených symptómov musí pretrvávať najmenej dva týždne. Dôležité je taktiež lekársky vylúčiť iné zdravotné príčiny a ťažkosti, ktoré by mohli byť potenciálnym dôvodom depresívnych stavov. Schopnosť rozlišovania a včasného odhalenia choroby môže pomôcť ľuďom získať podporu a príslušnú liečbu. Naopak, zanedbanie či podceňovanie psychického stavu pacienta môže vyústiť do úplnej pasivity, sociálnej izolácie, v okrajových prípadoch až k samovražedným impulzom.
Prečítajte si tiež: Pečenie jablkového koláča
Ako teda opísať depresívny stav?
Ľuďom trpiacim depresiou spôsobuje nepredstaviteľný problém už len samotné ranné vstávanie z postele. Telo nie je schopné pohybu, myseľ je paralyzovaná. Postihnutí zvádzajú celodenný boj s extrémnym vyčerpaním, vnútornou bolesťou, nenachádzajú v ničom nadšenie, strácajú schopnosť tešiť sa aj z toho, čo pre nich kedysi bývalo zdrojom šťastia a radosti a nedokážu viac nasledovať svoju bežnú dennú rutinu.
Príčiny depresie
Depresia ako chorobný stav nemusí byť len dôsledkom negatívnych skúseností, zážitkov či životných okolností, akými môže byť úmrtie blízkej osoby, rozvod, strata zamestnania, smrteľné ochorenie a pod. Samotné príčiny sa dajú klasifikovať a zaradiť do rôznych skupín. Pôvodcom môžu byť mnohé faktory, ktoré zo svojej pozície nedokážeme ovplyvniť. Sú to predovšetkým:
- Biologické faktory a genetika: V zmysle dedičnej precitlivenosti alebo chemická výmena látok v mozgu, ktorá môže prispieť k symptómom depresie.
- Hormonálna nerovnováha: U žien známa problematika popôrodnej depresie, obdobie menopauzy či predmenštruačný syndróm.
- Osobnostné predpoklady: Ľudia s nízkym sebavedomím alebo výrazne pesimisticky zmýšľajúce osobnosti sa javia ako rizikové skupiny s veľmi pravdepodobným sklonom k depresii.
- Užívanie niektorých druhov liekov, drog a alkoholu.
- Životné a klimatické prostredie: Nedostatok denného svetla, nevyhovujúce životné podmienky (chudoba, násilie).
Ženy a depresia
Depresia sa u niekoho objaví raz za život, u iných len v krízovom období tzv. emočného vypätia, ale nájdu sa medzi nami i takí, ktorí jej čelia po celý život. Zasiahnuť môže kohokoľvek a kedykoľvek, dokonca aj ľudí žijúcich v zdanlivo ideálnych podmienkach. Prvotnú skúsenosť s jej prejavmi nadobúdame v období puberty, teda približne do 20 roku života, pričom ženy v porovnaní s mužmi majú oveľa väčšiu tendenciu upadať do depresie. Odborné štúdie dokonca poukazujú na zistenie, že jedna tretina žien pociťuje veľkú depresívnu etapu vrámci svojho života.
Liečba depresie
Stáva sa, že jednotlivec trpí duševnými poruchami a problémami bez toho, aby si vôbec uvedomil, že ide o depresiu. Tá býva väčšinou odhalená okolím až v pokročilejšom štádiu, ktoré sa začne prejavovať neschopnosťou zvládať bežné úkony. Ak na sebe dlhodobo pozorujete určité prejavy depresie, je na mieste zahodiť ostych a podrobiť sa diagnostickému vyšetreniu. Dôležitá je identifikácia špecifických symptómov, rodinnej anamnézy, kultúrnych a environmentálnych faktorov s cieľom získať celkovú profiláciu pacienta a naplánovať primeranú liečbu.
Na jednej strane patrí depresia medzi najčastejšie duševné poruchy, no napriek tomu vykazuje najväčší úspech v liečbe. Viac ako 80 % ľudí reaguje na liečbu pozitívne v zmysle úľavy od predchádzajúcich symptómov, ktorá môže viesť k celkovému zotaveniu.
Prečítajte si tiež: Návrat ku tradíciám v kuchyni
Psychoterapia a antidepresíva
Jednou z foriem medikácie je psychoterapia. Tá je založená na liečebných rozhovoroch pod vedením psychológa, počas ktorých sa odborník snaží analyzovať minulosť, zážitky, vzorce správania, postojov a nasmerovať pacienta k novým, pozitívnejším formám myslenia. V niektorých prípadoch sa presadzuje kombinovaná liečba psychoterapie spolu s užívaním antidepresív, ktoré značne potláčajú prejavy depresie a zjemňujú jej symptómy.
Ako si pomôcť sám?
Ak predsa len návštevu odborníka považujete vo svojom prípade za unáhlené rozhodnutie, alebo ste skrátka odporcom liekov, existuje niekoľko tipov a rád, ktoré vám pomôžu postupne utlmiť prejavy depresie:
- Pravidelné cvičenie.
- Zmena stravovacích návykov.
- Obmedzenie alkoholu a fajčenia.
- Kontakt a stretnutie s priateľmi a rodinou.
- Komunikácia - nebojte sa diskutovať o svojich problémoch.
V neposlednom rade vám v boji proti depresívnym stavom môže pomôcť uvedomenie si a prijatie myšlienky, že duševná bolesť, s ktorou sa konfrontujeme, nás núti zastaviť sa a reflektovať udalosti okolo nás.
Depresia v číslach
Depresia je celosvetovo rozšírené ochorenie, ktorým je podľa odhadov postihnutých 3,8 % populácie, z toho 5,0 % dospelých a 5,7 % dospelých starších ako 60 rokov. V najhoršom prípade môže depresia viesť k samovražde. Každý rok zomrie na svete v dôsledku samovraždy viac ako 700 000 ľudí. Samovražda je štvrtou najčastejšou príčinou úmrtia u ľudí vo veku 15-29 rokov. Hoci existuje známa účinná liečba duševných porúch, viac ako 75 % ľudí v krajinách s nízkymi a strednými príjmami (kam patrí aj Slovensko) nedostáva žiadnu liečbu. Medzi prekážky účinnej starostlivosti patrí nedostatok zdrojov, nedostatok vyškolených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a sociálna stigma spojená s duševnými poruchami. V krajinách so všetkými úrovňami príjmov, zaostáva diagnostika depresie.
Príčiny depresie podrobnejšie
Príčiny depresie sú rôznorodé a často ide o kombináciu genetických, biologických, environmentálnych a psychologických faktorov.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť Red Velvet Cupcakes
Genetické predispozície
Výskumy ukazujú, že depresia môže mať genetickú zložku. Ak má človek v rodine príbuzných s depresiou, je pravdepodobnejšie, že aj on sám bude s týmto ochorením bojovať. Výskumy identifikovali viaceré gény, ktoré by mohli byť spojené s vyšším rizikom vzniku depresie, hoci žiadny konkrétny gén zodpovedný za depresiu nebol jednoznačne určený.
Biologické faktory
Zmeny v chemickom zložení mozgu môžu tiež prispieť k rozvoju depresie. Nerovnováha neurotransmiterov, ako sú serotonin, dopamín a norepinefrín, sa často spája s depresívnymi stavmi. Tieto chemické látky sú zodpovedné za reguláciu nálady, emócií a spánku, a ich nerovnováha môže viesť k symptómom depresie.
Environmentálne faktory
Životné udalosti, ako sú straty blízkych, závažné životné zmeny, dlhodobý stres alebo trauma, môžu spustiť depresiu. Ľudia, ktorí zažili fyzické, sexuálne alebo emočné zneužívanie, sú tiež vystavení vyššiemu riziku vzniku depresie. Sociálne izolácia, nedostatok podpory a konflikty v osobných vzťahoch tiež zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja depresívnych stavov.
Psychologické a osobnostné faktory
Ľudia s určitými osobnostnými charakteristikami, ako je nízka sebaúcta, pesimizmus alebo všeobecná úzkostlivosť, môžu byť náchylnejší k depresii. Osobnosti, ktoré majú tendenciu byť príliš kritické k sebe samým alebo majú tendenciu nadmerne analyzovať neúspechy, môžu byť tiež vystavené vyššiemu riziku.
Fyzické zdravie
Existuje silná súvislosť medzi fyzickým zdravím a depresiou. Chronické ochorenia, ako sú srdcové ochorenia, diabetes, Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba a hormonálne poruchy, môžu zvyšovať riziko vzniku depresie. Ľudia, ktorí sa nevenujú pravidelnej fyzickej aktivite, majú nezdravé stravovacie návyky alebo zneužívajú alkohol a drogy, tiež čelia vyššiemu riziku vzniku depresívnych stavov.
Rôznorodé príznaky depresie
Základným prejavom depresívnej poruchy je zmena nálady, prejavujúca sa ako hlboký, dlhšie trvajúci smútok alebo strata záujmu a radosti z obvyklých vecí. Toto narušenie je relatívne stále a je spojené s ďalšími symptómami depresívneho syndrómu - pesimistickými myšlienkami, poklesom energie a psychomotorickou retardáciou alebo agitáciou, narušením spánku, zmenami chuti do jedla a podobne. Depresia má veľa príznakov a niektoré môžu byť až bizarné.
Anhedónia ako príznak depresie
Hlavným symptómom depresie, ako aj mnohých ďalších psychiatrických porúch, je anhedónia. Francúzsky filozof a psychológ Théodule-Armand Ribot ju pred viac ako sto rokmi (1896) prvýkrát zadefinoval ako „neschopnosť pociťovať radosť“. Odvtedy sa chápanie tohto pojmu takmer nezmenilo. Pod anhedóniou dnes rozumieme znížený záujem o činnosti, ktoré jedinca predtým bavili, ako aj zníženú schopnosť pociťovať potešenie. Všetci máme v živote veci, ktoré nás robia šťastnými a prirodzene sa stáva, že o ne časom stratíme záujem. Anhedónia však túto stratu vedie do krajnosti - človek sa vo zvýšenej miere nezaujíma o medziľudské vzťahy, netešia ho sociálne situácie, nedokáže pociťovať ani hmatové pôžitky, ako je jedlo, dotyk alebo sex.
Depersonalizácia či derealizácia pri depresii
Ide o prejavy depresie, ktoré môžu túto chorobu naznačovať oba spolu, alebo každý osve. Depersonalizačno-derealizačná porucha nastáva vtedy, keď má človek neustále alebo opakovane pocit, že sa pozoruje mimo svojho tela, alebo má pocit, že veci okolo neho nie sú skutočné, prípadne oboje. Z času na čas všetci zažijeme pocit, že žijeme akoby v sne. Keď sa však tieto pocity objavujú často alebo nikdy úplne nezmiznú a zasahujú do schopnosti dennodenne fungovať, považuje sa to za depersonalizačno-derealizačnú poruchu.
Smútok ako príznak depresie
Pocit smútku je neoddeliteľnou súčasťou depresie, avšak netreba si ich zamieňať. Smútok je normálna ľudská emócia, ktorú každý človek prežíva v stresujúcich alebo pochmúrnych chvíľach. Pocit smútku alebo nešťastia môže v nás zanechať veľa životných udalostí - či už strata alebo neprítomnosť milovanej osoby, rozvod, strata zamestnania alebo príjmu, finančné problémy či problémy v domácnosti. Zvyčajne však časom príde úľava a smútok pominie. Ak sa tak nestane, a smutná nálada sa prípadne ešte zhorší, alebo trvá dlhšie ako 2 týždne, je vhodné poradiť sa s odborníkom na duševné zdravie alebo s lekárom.
Samovražedné sklony
Na Slovensku je každoročne zaznamenaných približne 500 dokonaných samovrážd. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia však k samovražde len zriedkavo dochádza hneď po tom, ako niekoho prvýkrát napadnú samovražedné myšlienky. Častejšie je to tak, že jednotlivec je v samovražedných myšlienkach dlhý čas pasívny, a až potom začne uvažovať o reálnej akcii. Pokusy o samovraždu sa teda nedejú vo vákuu - sú výsledkom samovražedných myšlienok, nazývaných aj ideácie alebo tendencie. Pohybujú sa v širokom spektre - od aktívneho plánovania samovraždy až po snívanie o vlastnej smrti. Pasívne samovražedné myšlienky sa často neberú vážne, sú však vážnym varovným signálom, ktorý by nikdy nemal byť ignorovaný. V prípade že vy, alebo váš blízky prejavuje samovražedné tendencie, bez váhania sa obráťte na linku dôvery IPčko.
Poruchy spánku
Depresia a spánok spolu úzko súvisia - takmer všetci ľudia s depresiou majú zároveň problémy so spánkom. Niekedy je ťažké odlíšiť, čo bolo skôr - v prípade depresie a spánku ide totiž o obojsmerný vzťah. To znamená, že zlý spánok môže prispieť k rozvoju depresie a depresia zasa zvyšuje pravdepodobnosť výskytu problémov so spánkom. Najčastejšími poruchami spánku pri depresii sú nespavosť (vyskytuje sa približne u 75 % dospelých pacientov s depresiou), hypersomnia (nadmerná spavosť) (15 %) a obštrukčné spánkové apnoe (20 %).
Poruchy príjmu potravy
Depresia je náročné ochorenie, preto je pochopiteľné, že ľudia, ktorí s ňou bojujú, hľadajú rôzne spôsoby, ako sa s ňou vyrovnať. V niektorých prípadoch sú tými „barličkami“ poruchy príjmu potravy, ktoré spočívajú v obmedzovaní sa, alebo naopak, v prejedaní sa. Výskum ukazuje, že 32-39 % ľudí s mentálnou anorexiou, 36-50 % ľudí s mentálnou bulímiou a 33 % ľudí s poruchou prejedania sa má diagnostikovanú aj veľkú depresívnu poruchu.
Bezdôvodné bolesti
Zranené telo a trpiaca myseľ si často vyžadujú rovnakú liečbu. Bolesť, najmä tá chronická, ovplyvňuje myslenie, náladu a správanie a môže viesť k izolácii, imobilite aj k závislosti od liekov. Vzťah medzi depresiou a bolesťou je vzájomný: ľudia s chronickou bolesťou majú v priemere trikrát vyššie riziko vzniku psychiatrických symptómov a pacienti s depresiou majú trikrát vyššie riziko vzniku chronickej bolesti.
Samotárstvo a izolácia
Človek s depresiou sa ľahko dostane do izolácie. Príčinou sú pocity smútku, beznádeje, hanby, únavy či apatie. Už len ranné vstávanie z postele býva veľkou výzvou, nehovoriac o komunikácii s ostatnými ľuďmi. Vtedy prichádza nutkanie stiahnuť sa, uzavrieť sa a izolovať sa. Táto izolácia však depresiu len podporuje a zhoršuje.
Možnosti liečby depresie
S depresiou prichádza aj pocit, že spod temného tieňa nevedie cesta von. Avšak aj tá najťažšia depresia sa dá liečiť. Ak vám teda depresia bráni žiť život, aký chcete, neváhajte vyhľadať pomoc. Existuje mnoho rôznych možností liečby, od terapie cez lieky až po zmenu životného štýlu. Samozrejme, neexistuje „univerzálna“ liečba depresie. To, čo funguje u jedného človeka, nemusí fungovať u druhého.
Ak chceme depresiu liečiť, typicky máme nasledujúce možnosti:
- Lieky na depresiu: S ťažšou depresiou je potrebné siahnuť po liekoch na predpis, ktoré určí lekár.
- Psychoterapia: Psychoterapiu môže vykonávať psychiater, alebo psychológ.
- Prírodné antidepresíva: Ide o bylinné extrakty, aminokyseliny, niektoré minerály alebo kombinované jednoúčelové výživové doplnky, ktoré účinkujú na inom princípe ako klasické SSRI alebo benzodiazepíny, ale dokážu poskytnúť podporu pri slabších formách depresie.
Lieky na depresiu, či už tie prírodné alebo lieky na predpis, je vhodné vždy kombinovať s psychoterapiou. Vtedy je možné dosiahnuť najlepšie a najrýchlejšie výsledky.
Lieky na depresiu podrobnejšie
Antidepresíva na lekársky predpis boli prvýkrát uvedené na trh pred vyše 60 rokmi. Spočiatku sa používali len na liečbu depresie, no odvtedy ich potenciál značne narástol. Antidepresíva pôsobia tak, že vyrovnávajú chemické látky v mozgu nazývané neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú náladu a emócie. Tieto lieky proti depresii pomáhajú zlepšiť náladu, spánok aj zvýšiť chuť do jedla či koncentráciu. Chorému človeku dokážu dodať prvotný impulz, ktorý potrebuje na prekonanie príznakov depresie. Antidepresíva neúčinkujú okamžite - zvyčajne trvá dva až štyri týždne, kým príde zmena. V súčasnosti sú najčastejšie predpisovanými antidepresívami selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), napríklad Escitalopram (známy aj pod obchodnými značkami Cipralex, Esoprex, Elicea, Estan, Itakem, Lexapro), Citalopram (známy aj ako Citalec, Seropram) či Paretin.
Prírodné antidepresíva
Určitú úľavu môžu poskytnúť aj prírodné antidepresíva. Podobne ako pri antidepresívach na predpis sa výsledky u jednotlivých ľudí líšia. Výskum naznačuje, že pri liečbe miernej až stredne ťažkej depresie sú sľubné účinky niektorých byliniek či doplnkov stravy. Z vitamínov a minerálov spomeňme vitamíny zo skupiny B, vitamín D, zinok, horčík (magnézium). Viaceré štúdie ukázali, že v liečbe depresie pomáhajú aj aromatické aminokyseliny ako L-tryptofán, tyrozín, fenylalanín. Prírodné antidepresíva fungujú najlepšie vtedy, keď sa kombinujú viaceré látky dohromady. Výhodná je napríklad kombinácia 5-HTP z Griffonie, spolu s kvalitným horčíkom a vitamínmi B6, B2 a B12. Všetky tieto látky sú totiž potrebné pre tvorbu hormónu šťastia - serotonínu. Podobnú kombináciu účinných látok nájdete aj v prírodných antidepresívach NEURINU Sereotogen.
V poslednej dobe sa začína hovoriť aj o antidepresívnych účinkoch probiotík. Probiotiká sú prospešné baktérie, ktoré podporujú zdravie našich čriev a môžu tiež pozitívne ovplyvňovať náš mozog a náladu. Črevá a mozog sú totiž úzko prepojené a komunikujú spolu rôznymi spôsobmi. Výskum naznačuje, že užívanie probiotík môže pomôcť zlepšiť náladu a znížiť príznaky depresie a úzkosti, pretože tieto dobré baktérie produkujú látky, ktoré ovplyvňujú mozog, znižujú zápal a posilňujú imunitný systém. Aj keď výsledky štúdií vyzerajú sľubne, účinky probiotík sa môžu líšiť od človeka k človeku, pretože každý má unikátny črevný mikrobióm. Na to, aby sme lepšie pochopili, ako probiotiká pomáhajú pri depresii, je potrebný ďalší výskum.
Psychoterapia
Psychoterapia je často prvou formou liečby depresie. S pomocou licencovaného a vyškoleného odborníka na duševné zdravie pacient postupne identifikuje a učí sa spracovať možné príčiny jeho depresívnych pocitov. Existuje niekoľko druhov psychoterapie. Najčastejšie používanými druhmi sú: psychodynamická / hlbinná, interpersonálna, kognitívna a behaviorálna psychoterapia. Niekedy sa kombinujú s relaxačnými metódami ako je autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia. Využíva sa aj hypnóza. Obľúbenou metódou je okrem toho aj meditácia. Psychológovia odporúčajú počas obdobia, kedy prebieha psychoterapia, písať si denník. V rámci neho sa často objavia aspekty problémov, ktoré by inak ostali skryté. Cena za psychoterapiu sa v súčasnosti pohybuje od 30 € na hodinu. Vo väčších mestách je ale cena až okolo 80 € za päťdesiat minút terapie. Psychoterapiu na slovensku preplácajú aj zdravotné poisťovne. Pacienta však musí na psychoterapiu odporučiť psychiater a zdravotná poisťovňa preplatí iba obmedzený počet hodín. To zvyčajne nestačí a pacient si musí psychoterapiu následne platiť z vlastného vrecka. Celková dĺžka psychoterapie je veľmi individuálna. Počet odporúčaných sedení sa líši podľa stavu a typu liečby, avšak väčšina klientov s depresiou…
Úzkosť vs. Depresia
Slová úzkosť a depresia často nepoužívame správne. Už pri pocitoch smútku hovoríme, že máme „depku“. Keď máme z niečoho stres, hovoríme o úzkostiach. Skutočné depresie a úzkostné stavy sú však niečo iné. Úzkosti sú bežné, a hoci nie sú príjemné, netrvajú dlho. Súvisia len s aktuálnou udalosťou. Úzkostná porucha je vážnejší stav, ktorý diagnostikuje a lieči psychiater v spolupráci s psychoterapeutom. Na druhej strane tieto problémy netreba ani podceňovať. Pomôcť vám môže aj zdravotná poisťovňa, spolupracujúca s rôznymi odborníkmi.
Úzkosť je charakterizovaná ako nepríjemný pocit obáv a strachu. Je to však bežná a prirodzená reakcia na nebezpečné situácie. V tomto zmysle je teda prospešná, lebo nás upozorňuje na čosi, čo nám uškodí. Skúseností, ktoré vyvolávajú úzkosť, je nekonečné množstvo. Patria sem všetky udalosti, ktoré absolvujeme po prvýkrát - prvé rande, prvý školský deň, prvýkrát mimo domova.
Úzkosť netreba vždy považovať za niečo negatívne. Ak máte obavy zo skúšok, nabudúce sa pripravíte lepšie - a úzkosť nebudete mať. Hlavný rozdiel medzi „normálnou“ úzkosťou a problémovou úzkosťou je v pôvode obáv a v intenzite zážitku. Prirodzená úzkosť trvá krátko, je daná len momentom alebo okolnosťami, z ktorých máme dočasné obavy. Taktiež aj príznaky: ako prišli, tak aj odídu. Problémová úzkosť je však chronická a iracionálna (obávate sa aj vtedy, keď sa reálne nemáte čoho báť). Alebo vaša reakcia na reálny prichádzajúci podnet je výrazne prehnaná. Zasahuje do mnohých životných funkcií. Výsledkom úzkostnej poruchy je často vyhýbavé správanie, k neustálym obavám a strachom sa pridávajú problémy s koncentráciou a pamäťou. Obchádzate situácie, ktoré vo vás vyvolávajú strach. Tým, že sa im vyhnete, poklesne napätie a úzkosť, ale len v danom momente. Takto sa, žiaľ, len ubezpečíte v tom, že tieto zážitky sú pre vás naozaj ohrozujúce. Zvyknete si vyhýbať sa podnetom, a tým pádom nevedomky budujete bludný kruh úzkosti. Vedie k čoraz väčšej neistote a strate sebadôvery.
Ak máte úzkostnú poruchu, vaše obavy nevyplývajú priamo z aktuálnej situácie, objavujú sa nečakane, zdanlivo bez dôvodu. Ak vyplývajú zo skutočnosti, sú prehnané a pretrvávajú aj vtedy, keď príčina pominie. Mnohí pacienti s úzkostnými poruchami trpia strachmi zo situácií, ktoré sa pravdepodobne nikdy nestanú. Vždy, keď cítite, že sa úzkosť týka aj vás. Keď nedokážete zvládať to, čo ste zvládali kedysi. Keď strachy a obavy získajú nad vami takú moc, že neviete fungovať. Všímajte si reakcie okolia, tie môžu byť varovným prstom, že niečo vážne nie je v poriadku. Neliečené úzkostné poruchy sa môžu veľmi rýchlo zhoršiť. Nemusíme pripomínať, že neraz vedú k pokusom o samovraždu. Pozitívnou informáciou je, že sa dajú dobre kontrolovať liekmi a terapiou. Pri vážnych stavoch neváhajte vyhľadať odborníka.
Cvičenie je dôležitou súčasťou pravidelnej rutiny, ak si chceme udržať fyzické a duševné zdravie. Zmierni pocity úzkosti a zvýši pocit pohody. Optimálnych je päť 30-minútových tréningov týždenne. Vyberte druh pohybu, ktorý vás baví. Dôležitá je kvalita aj množstvo. Hlboké dýchanie „do brucha“ pošle do vášho mozgu správu, že ste v poriadku. Buďte šéfom/šéfkou svojich myšlienok. Pokúste sa akékoľvek negatívne myšlienky premeniť na pozitívne. Vyberte si svalovú skupinu, na niekoľko sekúnd ju napnite, potom ju uvoľnite. Na ktorých miestach alebo v akých situáciách sa cítite najhoršie? Zapíšte si ich. Hľadajte vzorce a pracujte na tom, ako sa môžete vyhnúť pocitom paniky a obáv. Ak spoznáte príčiny svojej úzkosti, budete lepšie pripravení, keď sa vás opäť raz dotkne.
Úzkosť zhoršuje vynechávanie jedál, zlé stravovacie návyky, prebytok cukru v strave, ale dnes už aj sledovanie správ a porovnávanie svojej osoby s niekým iným.