Len málo jedál je celosvetovo tak populárnych ako pizza. V Spojených štátoch sa zje za sekundu približne 350 kúskov. Ľudia si na ňu dávajú všetko od artičokov a plodov mora až po ananás a neexistuje azda nikto, kto by ju aspoň raz v živote neochutnal. Pizza navždy zmenila dejiny Talianska, zapísala sa do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a stala sa jedným z najpopulárnejších jedál planéty.
Staroveké korene pizze
História pizze siaha do ďalekej minulosti. Už starovekí Egypťania poznali plochý chlieb, na ktorý si dávali rôzne omáčky. Podobne na tom boli aj Rimania alebo Gréci, ktorí si obľúbili verziu s bylinkami a olejom. Gréci piekli chlieb nazývaný „plakuntos,“ na ktorý kládli oleje, bylinky a syr. V Mezopotámii sa už v treťom tisícročí pred Kristom našli zmienky o podobných jedlách. Lingvisti veria, že slovo pizza pochádza zo starého talianskeho slova "un punto", ktoré znamená „bod". Samotná pizza mohla pochádzať od Feničanov, Grékov alebo Rimanov alebo od akýchkoľvek ľudí, ktorí zmiešali múku s vodou a potom cesto zohrievali na horúcom kameni. V jednej z mnohých podôb je pizza základnou súčasťou talianskej stravy už od doby kamennej. Touto prvou formou bol chlieb pečený pod kameňmi ohňa. Po upečení sa chlieb „okorenil" rôznymi prísadami a použil sa namiesto riadu a náčinia. Niektorí historici sa domnievajú, že myšlienka používať chlieb ako jedlo pochádza z Grékov, ktorí jedli plochý okrúhly chlieb (plankuntos) varený s ďalšími prísadami na vrchu. Vieme, že to bolo jedlo robotníckej triedy vďaka nízkym výrobným nákladom a ľahkému zásobovaniu a spotrebe.
- 6. storočie pred Kristom: Na vrchole Perzskej ríše si vojaci Dária Veľkého, zvyknutí na dlhé pochody, piekli na štítoch plochý chlieb a potom ho obložili syrom a datľami.
- 3. storočie pred naším letopočtom: Marcus Porcius Cato, známy ako Cato starší, je najlepšie známy tým, že napísal prvú históriu Ríma. Jeho spisy hovoria o „okrúhlej miske z cestovín ochutených olivovým olejom, aromatickými bylinkami a medom uvareným na kameňoch".
- 1. storočie pred Kristom: Vo Vergíliovej „Eneide" nachádzame opis chleba: „ Pod tienistým stromom si hrdina rozprestieral stôl na trávniku s chlebovými koláčmi a s plodmi lesa, ktorými sa kŕmil."
- Po erupcii Vezuvu sa v Pompejách našli dôkazy o múčnom koláči, ktorý sa piekol a jedol v Pompejách aj v neďalekom Neopoli, gréckej kolónii, z ktorej sa stal Neapol. Našli sa aj doklady o obchodoch, doplnené o mramorové dosky a iné obchodné nástroje, ktoré pripomínajú dnešné pizzerie. Národné múzeum v Neapole vystavuje sochu Pompejí s názvom I pizzaiolo, vďaka svojej polohe a námetu.
Neapol: Rodisko modernej pizze
Moderným rodiskom pizze je bezpochyby Neapol, hlavné mesto talianskeho regiónu Kampánia. Začiatkom 19. storočia bol prosperujúcim pobrežným mestom, v ktorom boli zásadné majetkové rozdiely. Neapol bol preslávený takzvanými lazzaroni, ktorí predstavovali najchudobnejšiu vrstvu spoločnosti. Títo ľudia potrebovali lacné jedlo, ktoré sa dalo rýchlo skonzumovať. Chlebové placky s rôznymi omáčkami sa preto stali ideálnou voľbou. Ranné verzie pizze pre nemajetných obsahovali paradajky, syr, olej, ančovičky či cesnak. Postupne sa však prísady začali obmieňať. Paradajky boli do Európy privezené z Nového sveta (Peru) v 16. storočí. Najchudobnejší Neapol, pôvodne považovaný za jedovatý, z núdze pridal paradajku do svojho kysnutého cesta a vytvoril prvú skutočnú pizzu, ako ju poznáme dnes. Pizza však potešila všetkých obyvateľov krajiny a prekvapivo sa neapolská tradícia stala všestranne obľúbenou.
Prvé pizzerie
Prvé pizzerie sa objavili v Neapole v 18. storočí. Tieto miesta ponúkali jednoduché, ale chutné jedlá pre miestnych obyvateľov, ktorí si často nemohli dovoliť drahšie jedlá. Pizza sa stala populárnou najmä medzi pracovníkmi, ktorí potrebovali rýchle a výdatné jedlo. V roku 1738 bola v Neapole postavená prvá pizzéria na svete, ktorá funguje dodnes a nesie taliansky názov L’Antica Pizzeria Port’Alba. Taverna dei Cerrigloi bola miestom stretnutí španielskych vojakov miestokráľa a historické záznamy ukazujú, že vojaci sa tam hrnuli na oslavu domácej špeciality: pizze. V 17. storočí si pizza už medzi návštevníkmi Neapola získala obľubu.
Pizza Margherita: Kráľovská pocta
Najzásadnejším pre rozmach pizze je rok 1889. Taliansko už bolo zjednotené a kráľ Umberto I. a kráľovná Margherita sa rozhodli navštívili Neapol. Pizzaiolo (taliansky výraz pre pekára pizze) Raffaele Esposito vytvoril tri rôzne verzie pizze, ktorej farby mali reprezentovať Taliansko. Kráľovnej Margherite najviac chutila pizza zdobená paradajkami, mozzarellou a bazalkou. Umberto I., taliansky kráľ, a jeho manželka, kráľovná Margherita Savojská, počas dovolenky v Neapole zavolali do svojho paláca najobľúbenejšieho pizzéra Raffaela Esposita, aby ochutnali jeho špeciality. Robil tri druhy pízz: jednu s bravčovým tukom, syrom a bazalkou, jednu s cesnakom, olejom a paradajkami a tretiu s mozzarellou, bazalkou a paradajkami (vo farbách talianskej vlajky). Kráľovná si tak obľúbila poslednú pizzu, že poslala šéfkuchárovi list, v ktorom mu poďakovala a vyjadrila mu uznanie za jeho výtvory. Raffaele Esposito venoval svoju špecialitu kráľovnej a nazval ju „Pizza Margherita". Táto pizza bola predchodcom modernej pizze a urobila z Neapolu svetové hlavné mesto pizze. Pizza, ktorá obsahovala paradajky, mozzarellu a bazalku, mala reprezentovať farby talianskej vlajky a získala si kráľovninu priazeň.
Prečítajte si tiež: Dopad prvej svetovej vojny na spoločnosť
Pizza dobýva svet
Ani kráľovská sláva však nepomohla tomu, aby sa pizza rozšírila do celého sveta. Boli to až neapolskí migranti, ktorí koncom 19. a začiatkom 20. storočia prichádzali do Spojených štátov za prácou. Našli ju hlavne v New Yorku, Trentone, New Havene, Bostone, Chicagu a St. Louis. Keď však začali vznikať prvé pizzerie, vôňa z nich veľmi rýchlo zaujala okoloidúcich. Talianski prisťahovalci priniesli pizzu do Spojených štátov na konci 19. a začiatku 20. storočia. Prvé pizzerie v USA sa otvárali v talianskych štvrtiach veľkých miest ako New York a Chicago. Taliani emigrovali do Ameriky v druhej polovici 19. storočia a priniesli so sebou pizzu a iné kulinárske tradície. Pizza bola uvedená do Chicaga pouličným predavačom pizze na Taylor Street. Spôsob pripomínal tradičný neapolský spôsob predaja pizze.
Prvé pizzerie v Amerike
Jednou z prvých zdokumentovaných amerických pizzerií bola Lombardi's na Spring Street v Little Italy na Manhattane. Bola prvou, ktorá mala už v roku 1905 povolenie na predaj pizze. Aj keď už Lombardi's nesídli na rovnakom mieste ako v minulosti, stále „má rovnakú pôvodnú pec“, poznamenáva potravinový kritik John Mariani, autor knihy How Italian Food Conquered the World (Ako talianske jedlo dobylo svet). Gennaro Lombardi tvrdí, že otvoril prvú pizzeriu v USA. Jeho miesto sa nachádzalo v New Yorku na 53 1/2 Spring Street. Dnes si Lombarda pripomínajú ako „patriarchu pizze". Začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia bola reštaurácia rozšírená o stoly a stoličky a na jedálnom lístku boli zahrnuté špagety.
Pizza po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne nastala doslova pizza-explózia. Migrácia spôsobila, že jedlo sa stalo populárne po celých Spojených štátoch. Prítomnosť amerických vojakov v Taliansku počas druhej svetovej vojny priniesla pre pizzu veľké ocenenie. Keď sa vojaci vrátili do Spojených štátov, priniesli túto lásku späť a v roku 1948 bola vo Worcesteri , Massachusetts , vyrobená prvá reklama Franka A. Fiorella „ Rímska pizza Mix ". V 50. rokoch pizzu jedli celebrity talianskeho pôvodu ako Jerry Colonna, Frank Sinatra, Jimmy Durante a bejzbalová hviezda Joe DiMaggio. Mrazené pizze boli predstavené a predávané v miestnych obchodoch s potravinami. Prvý bol uvedený na trh bratmi Celentano.
Globalizácia pizze
Postupne sa z pizze stalo jedlo, ktoré sa dalo rýchlo pripraviť takmer kdekoľvek. Vznikli reťazce fast foodov, ako Domino's Pizza či Pizza Hut, pričom obe dnes nájdeš aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave. Spojené štáty sa stali kľúčovým trhom pre rozvoj rôznych štýlov pizze. V polovici 20. storočia sa pizza začala rozširovať do celého sveta. Reťazce ako Pizza Hut, Domino’s a Papa John’s prispeli k popularizácii pizze v mnohých krajinách, čím sa stala dostupnou pre široké spektrum spotrebiteľov. Globalizácia pizze tiež znamenala príchod nových ingrediencií a kulinárskych inovácií.
Pizza ako kultúrny fenomén
Pizza nie je len jedlo, ale aj kultúrny fenomén. Stala sa symbolom spoločenského jedla, často spájaná s priateľskými stretnutiami, športovými udalosťami a oslavami. Pizza má tiež významné miesto v rôznych kuchárskych súťažiach a festivaloch. Existujú aj pizzové majstrovstvá sveta. Pizza majstri súťažia v kategóriách ako akrobatické hádzanie cesta, najrýchlejšie robenie cesta, najväčšie natiahnutie cesta či najrýchlejšie skladanie škatule na pizzu. S rozvojom zdravej výživy a ekologického povedomia sa mení aj prístup k výrobe pizze. Čoraz viac pizzerií sa sústreďuje na používanie organických, lokálnych a udržateľných surovín. Ďalším významným trendom je využitie technológie v pizzériách. Automatizácia procesov, online objednávky a doručovacie aplikácie sa stávajú štandardom.
Prečítajte si tiež: Narodeninová torta pre najmenších
Druhy pízz
Ak spomenieme taliansku kuchyňu, každého hneď napadne pizza. Pizzu môžeme pripraviť na tisícky spôsobov, môžeme si ju nechať zabaliť a zobrať so sebou alebo objednať až domov. Ak budete mať niekedy cestu cez Taliansko určite ju nezabudnite vyskúšať, od regiónu sa mení spôsob prípravy pizze a jej náplne.
- Pizza Margherita: Základ tvorí paradajková omáčka, mozzarella a bazalka.
- Pizza Marinara: Obsahuje paradajky, cesnak, oregano a olivový olej.
- Pizza Capricciosa: Skladá sa z paradajkovej omáčky, mozzarelly, húb, artičokov, šunky a olív.
- Pizza Quattro Formaggi: Obsahuje štyri druhy syra, najčastejšie mozzarellu, gorgonzolu, parmezán a fontinu.
- Pizza Quattro Stagioni: Rozdelená na štyri časti, každá reprezentuje jedno ročné obdobie s rôznymi prísadami.
- Pizza Pugliese: Obsahuje cibuľu, paradajky, olivy a kapary.
- Pizza Veronese: Základ tvoria huby a prosciutto.
- Pizza Calzone: Preložená pizza so slanou chlebovou cestou, plnená rôznymi prísadami.
- Pizza Hawaii: Kontroverzná pizza s paradajkovým základom, šunkou a ananásom, ktorá vznikla v Kanade.
Zaujímavosti zo sveta pizze
- Najväčšími konzumentmi pizze na obyvateľa sú stále obyvatelia Spojených štátov amerických.
- V roku 2001 dostala Ruská vesmírna agentúra viac ako milión dolárov za doručenie pizze na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.
- Okraj pizze sa originálne nazýva cornicione.
- Aj Severná Kórea má svoju pizzeriu.
- Svetový rekord o najväčšiu upečenú pizzu držia Dovilio Nardi, Andrea Mannocchi, Marco Nardi, Matteo Nardi and Matteo Giannotte z Ríma. 13. decembra 2012 pripravili pizzu s veľkosťou 1261,65 m². Zaujímavosťou je, že bola celá bezlepková.
- Najrýchlejším výrobcom pizze za minulý rok je Dennis Tran. Tri veľké pizze dokáže pripraviť za 34 sekúnd.
- Najdrahšia pizza stojí 12-tisíc dolárov. Ak by ste na to mali, môžete ju vyskúšať v talianskom Salerne v pizzérii Luis XIII. Príprava tejto pizze trvá tri dni a jej oblohou je mozzarella di bufala, tri druhy kaviáru, nórsky krab a osolená je soľou z ružového austrálskeho mora. Túto pizzu si však v reštaurácii neobjednáte, pripravia vám ju traja šéfkuchári priamo u vás doma.
- Ročne si ľudia na celom svete objednajú viac ako 5 miliárd pízz. V USA sa každý sekundu zje cca 350 kúskov pizze.
- Tradičná kanadská pizza obsahuje slaninu a hríby. Existuje viacero variantov tejto kanadskej pizze.
- Pizza Havaj nepochádza z Havaja. Vymyslel ju v roku 1962 Kanaďan gréckeho pôvodu Sam Panopoulos z Ontária, ktorý rád experimentoval a zo zaujímavosti chcel skúsiť spojenie sladkého ananásu so slaninou.
- Prezident Islandu by najradšej zakázal pizzu s ananásom, v krajine to vzbudilo rozruch.
- Na pizzu však ľudia dokážu dať aj zvláštnejšie prílohy ako ananás. Napríklad v Japonsku sa na pizzu bežne pridáva majonéza.
- Pizza nie je pochúťka len ľudí, ale aj pre psov. Dá sa kúpiť dokonca v klasickom obale na donášku pizze.
- V roku 2001 doručil Pizza Hut pizzu Peperoni na medzinárodnú vesmírnu stanicu.
- Prvá mrazená pizza prišla na trh v roku 1962. Nebola však príliš chutná. Jej receptúru a proces uchovávania vylepšila Rose Totino.
- Je vedecky dokázané, že najlepšou voľbou syra na pizzu je mozzarella. Pri porovnávaní rôznych druhov syrov na to vedci prišli v roku 2004.
- Drobný plastový „stolček”, takzvaný pizza saver, vznikol v roku 1985, keď si ho dala patentovať Carmela Vitale.
- Doručenie do 30 minút, inak zadarmo? Už to neplatí. Tento reklamný ťah, ktorý ste mohli poznať najmä z amerických filmov, musel najväčší výrobca pizze, Domino's, zrušiť pre súdne opletečky.
Mýty a fakty o pizze
- Mýtus: Pizza pochádza z Talianska alebo USA.
- Fakt: Prvá pizza bola pripravená ešte v antickom Grécku, kde guľatý plochý kúsok chleba Gréci naložili zeleninou, zemiakmi, korením a olivovým olejom.
- Mýtus: Prvá pizza mala oblohu.
- Fakt: V 18. storočí ešte nemala žiadnu oblohu, boli to len okrúhle chutné kúsky cesta. Bola veľmi lacná a predávala sa len chudobným.
- Mýtus: Všetky talianske pizze sú rovnaké.
- Fakt: Výroba pizze v Taliansku je upravená zákonom. Dlhé nariadenie upravuje, aká pizza sa môže nazývať pravou talianskou pizzou. Zahŕňa spôsoby výroby aj ingrediencie, ktoré sa pri jej výrobe môžu používať. Mrazená pizza, samozrejme, za pravú taliansku byť považovaná nemôže.
Prečítajte si tiež: Postup pri záchrane dusajúceho sa