Drobné ovocie, ako sú jahody, maliny, ríbezle, egreše a iné, sú nielen lahodnou pochúťkou, ale aj skvelým spôsobom, ako získavať čerstvé plody priamo z vlastnej záhrady. V súčasnosti je trendom prinavracať hodnotu starým odrodám a druhom, ktoré v minulosti boli v záhradách bežným ovocím. Spravidla mali vysokú úžitkovú hodnotu, množstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok pre telo i dušu. Okrem toho majú širokú možnosť spracovávania a výborne chutia. Ak hľadáte jedinečné ovocie, ktoré obohatí vašu záhradu a zároveň prinesie zdravotné výhody, arónia, rakytník a mišpuľa sú skvelou voľbou. Tieto netradičné druhy ovocia sú nenáročné na pestovanie, podporujú biodiverzitu a poskytujú úrodu bohatú na vitamíny a minerály.
Arónia (Aronia melanocarpa)
Arónia je známa svojimi antioxidačnými účinkami. Plody sú výrazne trpké, ale veľmi zdravé. Fínska odroda arónie, zber plodov je možný od konca augusta.
Pestovanie arónie
Arónia vyžaduje slnečné stanovisko, no znáša aj polotieň. Rastie v rôznych druhoch pôdy, vrátane menej úrodných.
Zber a spracovanie arónie
Aróniu zbierajte, keď sú plody čierne a mäkké. Arónia je skvelá na prípravu džemov.
Rakytník (Hippophae rhamnoides)
Rakytník rešetliakový je rastlina budúcnosti. Hlavným pozitívom tejto dreviny je, že sa okrem plodov dá využiť celá rastlina. Zberajú sa aj konáriky, listy, semená, kvety, kôra aj koreň. Všetko sa využíva na ďalšie spracovanie, na oleje, džemy, sirupy, čaje, kompóty a šťavy.
Prečítajte si tiež: Predaj exotického ovocia
Pestovanie rakytníka
Pre úspešné pestovanie potrebujete vysadiť 2 rastliny vedľa seba, samčiu a samičiu. Nie je náročný na pestovanie. Tento ker miluje slnko a priepustnú, piesočnatú pôdu. Potrebuje dostatok priestoru a je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.
Zber a spracovanie rakytníka
Rakytník je najlepšie zbierať po prvých mrazoch, keď sú plody sladšie. Plody sú však bez stopiek a pevne držia na konárikoch. Pri zbere sa teda ľahko potlačia a šťava vytečie.
Mišpuľa (Mespilus germanica)
Mišpuľa je bohatá na vlákninu, vitamíny skupiny B a minerály, ako železo a draslík.
Pestovanie mišpule
Preferuje slnečné až polotienisté stanovisko. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, mierne zásaditých pôdach.
Spracovanie mišpule
Mišpula je skvelá na prípravu džemov.
Prečítajte si tiež: Osviežte si ráno
Všeobecné rady pre pestovanie netradičného drobného ovocia
Výsadba
Sádzajte na jar alebo na jeseň.
Polievanie
Počas prvého roka pravidelne zavlažujte, najmä počas suchých období.
Hnojenie
Používajte organické hnojivá alebo kompost.
Ďalšie netradičné druhy drobného ovocia
Okrem arónie, rakytníka a mišpule existuje mnoho ďalších netradičných druhov drobného ovocia, ktoré môžete pestovať vo svojej záhrade:
Drieň (Cornus mas): Túto rastlinu poznali už Rimania. Je to na jar kvitnúci ker, ktorý môžete pestovať priamo v okrasnom záhone. Kvitne na žlto a je okrasný aj listom aj habitusom počas celého roka. Samozrejme plodmi, ktoré sa dajú využiť všestranne na priamy konzum aj na výrobu kompótov, džemov, rôsolov a lekvárov.
Prečítajte si tiež: Torta na 60. narodeniny
Goji - Kustovnica čínska (Lycium chinensis): Goji dorastá do výšky 2 m a plody sú červené a podobné šípkam. Chutia ako brusnice alebo hrozienka. Plody sa ručne nezbierajú, lebo po kontakte pokožka sčernie. Vo veľkom sa plody striasajú na plachtu a v tieni sa sušia. Postačí malá hrsť plodov denne a Váš organizmus a telo omladne. Konzumovať sa môže sušené i čerstvé.
Schizandra čínska (Schizandra chinensis): Podobné účinky ako rakytník majú aj iné ovocné a zároveň okrasné dreviny, napríklad Schizandra čínska.
Baza (Sambucus nigra): Zaujímavé sú aj baza. Táto baza dorastá v dospelosti do výšky približne 180 - 200 cm. Kmeň je vzpriamený, koruna je kompaktná a zaoblená.
Moruša (Morus nigra, Morus alba): Stačí si len vybrať na čo máte chuť, čo chcete vyskúšať pestovať, na čo všetko máte miesto vo Vašej záhrade. Pokiaľ nemáte priestor a máte okrasnú záhradu, vysaďte si pár ovocných drobných druhov priamo do záhonov a priamo pri práci zozbierate šťavnaté osviežujúce plody. Nechajte sa zlákať sladkými plodmi moruše.
Zemolez (Lonicera kamtschatica): Stačí si len vybrať na čo máte chuť, čo chcete vyskúšať pestovať, na čo všetko máte miesto vo Vašej záhrade.
Josta (kríženec čiernych ríbezlí a egrešov): Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých. Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád.
Malinojahoda (Rubus illecebrosus): Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta.
PawPaw (Asimina triloba): Exotický strom alebo ker, pôvodom z Andských oblastí Južnej Ameriky, známy hlavne vďaka svojim plodom. Dorastá do výšky okolo 5m. Odroda pawpaw s aromatickými, sladkými plodmi, ktoré majú sýto žltú dužinu a jemnú, maslovú textúru. Samosprašná odroda pawpaw, známa svojou vysokou úrodnosťou a chutnými plodmi s krémovitou dužinou, pripomínajúca banán s mangovou arómou. Skorá odroda pawpaw s plodmi strednej veľkosti, ktoré dosahujú maximálne 280 g. Známejší ako indiánsky banán PawPaw. Táto odroda má stredne veľké plody s hmotnosťou približne 340 g. Známejší ako indiánsky banán PawPaw. Samoopelivá odroda. Odroda má stredne veľké plody, ktoré sú podlhovasté.
Tamarillo (Cyphomandra betacea): Nízky strom alebo ker, ktorý kombinuje vlastnosti baklažánu a paradajky. Dorastá do výšky 3,5-5 m, podľa podmienok pestovania.
Jahodová myrta (Ugni molinae): Vždyzelený krík pochádzajúci z Južnej Ameriky. Je cenená pre svoje aromatické plody, ktoré majú sladkú jahodovú chuť. Netradiční ovocný samosprašný keřík, známý také jako jahodová myrta. Dorůstá do výšky 1-2m. Tvoří hustý keř, s drobnými tmavě zelenými lístky. Stálezelený, hustý keř, dorůstající do výšky 1,2-1,5m. Tato odrůda má lesklé, tmavě zelené listy. Netradičný ovocný a samosprašný krík, známy aj ako jahodová myrta. Dorastá do výšky 1-2 m.
Ďatlovník čínsky (Ziziphus jujuba): Alebo Jujuba čínska. Je to subtropická rastlina, ktorá sa v tradičnej čínskej medicíne používa už viac ako 4000 rokov. Samosprašná, menšia odroda, vhodná na pestovanie v nádobách - cez leto vonku na balkónoch a cez zimu doma v chladnejšej miestnosti.
Pestovanie bežného drobného ovocia
Pri pestovaní drobného ovocia je kľúčový správny výber miesta. Zabezpečte im aspoň 6 hodín priameho slnečného žiarenia denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, bohatá na živiny a s dostatočným odvodnením. Drobné ovocie môžete vysádzať na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe urobte dostatočne veľké jamy pre korene a umiestnite sadenicu do hĺbky, ktorá zodpovedá jej veľkosti. Nezabudnite použiť mykorhízne huby a potom zasypte pôdu späť. Pravidelné zalievanie je dôležité, aby rastliny mali dostatok vlhkosti, najmä počas obdobia tvorby plodov. Počas vegetačného obdobia pravidelne hnojte rastliny vhodným hnojivom pre daný druh. Pravidelná starostlivosť je nevyhnutná pre zdravý a hojný rast drobného ovocia. Kontrolujte rastliny na príznaky chorôb alebo škodcov a pri prvých známkach zasahujte. Väčšina druhov drobného ovocia potrebuje pravidelný strih na udržanie tvaru a rastu. Na jar odstráňte staré a mŕtve konáre, aby sa podporil nový rast. Pravidelná kontrola rastlín je dôležitá pre včasné odhalenie chorôb a škodcov. Preventívne používanie organických hnojív a hnojenie môže zvýšiť odolnosť rastlín voči chorobám.
Maliny
Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto. Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať. Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú. Ak túžite po malinovom kríku v záhrade, určite vás bude zaujímať odpoveď na otázku, kedy sa vysádzajú maliny. Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla. Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu. Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov. Maliny patria medzi najobľúbenejšie bobuľové ovocie. Obsahujú vitamín C, antioxidanty a vlákninu. Malinové kríky vyžadujú slnečné stanovište a pravidelnú zálievku.
Černice
Černice porovnávame často s malinami, ale ich plody sú tmavšie a majú sladkokyslú chuť. Zaujímavý druh černice. V dospelosti dorastá do výšky okolo iba 25 cm. Plody sú menšie, červené, malé a majú malinový tvar.
Ríbezle
Ríbezle sú k dispozícii v červenej, bielej a čiernej variante. Obsahujú vitamíny a minerály a vynikajúco sa hodia na prípravu džemov či štiav.
Egreše
Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách. Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi. Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu. Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´. Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti. Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť. Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu. Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev. V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. A ako hlboko vysádzať egreše? Ak vás táto plodina zaujala, určite budete riešiť, kedy zasadiť egreše. Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar. Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. A kedy sa strihajú egreše? U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere. Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek. Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte. Egreše sú nenáročné bobuľové ovocie s kyslastou chuťou, ktoré sa konzumuje čerstvé alebo spracované.
Lieska
Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov. Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami. Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku. Skvelým opeľovačom je napríklad odroda Webbova. Tento rod obsahuje približne dvadsať jednotlivých druhov, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v miernom až subtropickom pásme. Na našom území nájdeme hlavne najznámejšiu, voľne rastúcu liesku obyčajnú. V záhradách požadujeme od týchto kríkov obvykle dve vlastnosti - dostatok kvalitných plodov a estetický vzhľad. Ker tejto odrody je často veľmi rozvetvený, vďaka čomu získame bohatý zber veľkých a chutných plodov. Potrebuje dostatok priestoru, rastie do výšky asi 4 metre, na šírku potom zaberie približne dva až tri metre. Je plne mrazuvzdorná a odolná voči väčšine chorôb. Kultivar sa dorastá do pomerne veľkých rozmerov, a tak sa hodí skôr do väčších záhrad, parkov či iných priestranstiev. Plody sú stredne veľké až veľké, kvalitné a chuťou mierne sladkasté. Používa sa na opeľovanie iných odrôd. Patrí medzi samoopelivé liesky. Červenolistá odroda liesky, ktorá sa využíva aj ako okrasná. Úroda býva bohatá, ker plodí stredne veľké orechy. Od ostatných odrôd sa Contorta líši skrútenými vetvičkami, ktoré pripomínajú vetvy krútené vŕby. V čase kvetu sa na kríku objavujú žlté, veľké jahňady. Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba. Liesky sú atraktívne pre mnoho druhov vtákov a hmyzu, čo prispieva k rozmanitosti a udržateľnosti záhrady. Do plotu volíme rýchlo rastúce, mrazuvzdorné a ľahko tvarovateľné odrody. Ani tak nie je nutné plot strihať niekoľkokrát ročne, ako je to pri iných druhoch. Kríky nevyžadujú použitie chemických prostriedkov na ochranu proti škodcom a chorobám, čo prispieva k udržateľnosti životného prostredia. Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.