Kapusta bola v minulosti jednou zo základných potravín, ktoré sa takmer denne objavovali na stoloch. Dá sa konzumovať nielen čerstvá, ale aj kvasená. Kapusta hlávková obyčajná (Brassica oleracea var. capitata) patrí medzi hlúboviny a je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúci koreňový systém a nerozkonárenú dužinatú stonku, ktorý sa nazýva hlúb. Čiastočne dužinaté listy sú uložené husto na seba a tvoria pevnú hlávku. Listy môžu byť biele alebo červené, pričom nároky na pestovanie majú rovnaké. V druhom roku vyrastá kvetná stonka s drobnými žltými kvetmi. Odrody bielej kapusty sa delia na skoré, ktoré sa zberajú od mája do júna a sú určené na priamu spotrebu. Hlávky dosahujú hmotnosť okolo 500 gramov. Hlávky letnej kapusty vážia okolo kilogramu a sú určené na konzumáciu v letných mesiacoch. Stredne skoré a neskoré odrody tvoria väčšie a pevnejšie hlávky, dĺžka vegetačného obdobia je od 150 do 250 dní. Neskorá kapusta sa dá skladovať i nakladať do súdka.
Charakteristika skorej a neskorej kapusty
Kapusta skorá - Dita je veľmi skorá odroda hlávkovej kapusty. Vyznačuje sa krehkými a chutnými hlávkami s priemernou hmotnosťou okolo 1 kg. Odroda je odolná voči predčasnému vybiehaniu do kvetov, čo ju robí spoľahlivou voľbou pre pestovanie v rôznych podmienkach. Kapustu Dita vysievame do skleníka od januára do marca alebo priamo na záhon od apríla do mája. Semená sejeme do hĺbky 1 cm a mladé rastliny presádzame na záhony v apríli až máji s odporúčaným rozostupom 40 x 40 cm. Kapusta preferuje výživnú pôdu, pravidelnú zálievku a slnečné stanovište. Kapusta Dita je obľúbená medzi pestovateľmi pre svoju rýchlu úrodu a spoľahlivosť.
Skorá kapusta patrí medzi odrody s rýchlym nástupom úrody a jemnou chuťou. Vytvára kompaktnejšie hlávky vhodné najmä na čerstvú kuchyňu a ľahké tepelné úpravy. Vďaka skorosti prináša stabilnú jarnú až skorú letnú úrodu aj v chladnejších oblastiach. Odroda je vhodná do menších záhrad aj na intenzívnejšiu výsadbu v zeleninových záhonoch. Prednosťou je aj rovnomerné viazanie hláv pri vyváženom vodnom režime. Dita prospieva v úrodnej, priepustnej pôde s dostatkom organickej hmoty. V kuchyni sa uplatní do šalátov, polievok a rýchleho dusenia. Na rozdiel od neskorých typov je určená skôr na rýchlu spotrebu než dlhé skladovanie.
Na priesady sejte od januára až februára v interiéri alebo v temperovanom skleníku. Presádzajte po otužení, keď pôda dovolí výsadbu a pominú silné mrazy, zvyčajne marec až apríl podľa regiónu. Priame siatie na záhon sa používa menej, priesady dávajú rovnomernejší porast. Po výsadbe počítajte so zberom približne 55-70 dní podľa podmienok. Skorší termín zaručí jarnú úrodu, neskoršia výsadba ponúkne zber na prelome jari a leta. Po výsadbe doprajte zavlažovaciu dávku pre rýchle zakorenenie. Mladé rastliny krátkodobo znášajú nižšie teploty, no vyhnite sa dlhému premokreniu pôdy. Rovnomerný štart je kľúčom k jednotným hlávkam.
Dodržte spon približne 40 × 45 až 50 cm podľa sily pôdy a očakávanej veľkosti hláv. Pôda má byť hlinitopiesčitá, humózna a dobre priepustná, s pH 6,5-7,2. Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a malé množstvo vyváženého hnojiva. Po zakorenení zamerajte výživu skôr na draslík a vápnik pre pevnosť pletív. Zalievať treba rovnomerne, najmä počas viazania hláv; extrémy spôsobujú praskanie. Zalievajte ku koreňom, nie na listy, aby ste znížili tlak chorôb. Mulč obmedzí výkyvy vlhkosti a prerastanie burín. Plytké okopávanie zlepší prevzdušnenie a prijem živín.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať neskorú mrkvu
Najčastejšie problémy spôsobujú mšice, húsenice bielka, molice a slimáky. Prevenciou je zakrytie sieťou po výsadbe, ručný zber škodcov a čistota porastu. Z chorôb sa objavuje pleseň koštiaľovín a biela hniloba, ktorým predídete vzdušným sponom a zalievaním ku koreňom. Udržujte pH v neutrálnom pásme a striedajte plodiny aspoň 4 roky mimo kapustovín. Prihlodávanie koreňov a chradnutie môže signalizovať kýl kapustový - prevenciou je vápnenie a vhodná rotácia. Pri prvých príznakoch siahnite po biologickej ochrane (napr. Bacillus thuringiensis). Napadnuté zvyšky odstraňujte mimo kompost a nenechávajte buriny prerastať.
Zberajte, keď sú hlavy pevné, kompaktné a dosiahnu typickú veľkosť pre skorú odrodu. Režte za suchého počasia so skráteným pníkom a krycími listami. Skoré odrody sú určené skôr na rýchlu spotrebu a kratšie skladovanie v chladničke. Vhodné je aj krátkodobé chladenie pri vysokej vlhkosti, nie však dlhodobé uskladnenie ako pri neskorých typoch. V kuchyni sa Dita hodí do šalátov, kapustnice, na dusenie či restovanie. Jemná štruktúra listov je výborná na zavináče a fit recepty. Pre rovnomerné dozrievanie zberajte postupne a nenechávajte preplnený záhon. Včasný zber znižuje riziko praskania hláv.
Pestovanie kapusty
Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda. Kapusta je dvojročná zelenina. V prvom roku si vytvorí mohutnú koreňovú sústavu a dužinatú stonku (hlúb). Listy sa vytvárajú husto nad sebou a vytvoria hlávku. Hlávka kapusty môže byť rôzneho tvaru od plochej až po guľovitú a podlhovastú. Čím sú listy v hlávke uložené bližšie k sebe, tým je ťažšia a kvalitnejšia. Na vonkajších listoch môžete pozorovať voskovitý povlak, ktorý bráni vyparovaniu vody. Tieto listy majú len ochrannú funkciu. Jednotlivé odrody sa môžu od seba odlišovať tvarom, farbou, časom vysievania a zberu. Rozdiely sú tiež v chuti a spôsobe skladovania. Podľa farby rozlišujeme červenú a bielu kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú.
Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte. Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla. Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m.
Príprava pôdy pre kapustu
Kvalitná pôda je základom úspešného pestovania zeleniny. Pôda by mala byť dobre priepustná, s dostatkom živín a humusu.
Prečítajte si tiež: Kedy sadiť kapustu neskôr?
Na jeseň je vhodné pôdu zrýľovať do hĺbky 25-30 cm a zapracovať do nej maštaľný hnoj alebo kompost. Maštaľný hnoj zarýľujeme hlboko. Ďalej prihnojujeme Thomasovou múčkou alebo superfosfátom, pridávame aj draselnú soľ. Na jeseň hnojíme Thomasovou najneskoršie 2 týždne pred sejbou pridáme draselnú soľ a hneď, len čo pôda rozmrzne, dusíkaté vápno.
Na jar pôdu urovnáme smykovaním a prekypríme bránením. Pri jarnej úprave zapracujeme do pôdy ešte dusíkaté vápna alebo síran amónny. Dve tretiny dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie. Pre sejbu musí mať pôda dobrú štruktúru a musí byt utužená.
Výsev a výsadba kapusty
Zeleninu môžeme pestovať zo semien alebo z priesad. Pri výseve semien je dôležité dodržiavať správnu hĺbku a vzdialenosť medzi riadkami. Priesady vysádzame, keď majú 4-6 pravých listov.
Vysievame čo najskôr, len čo to počasie a pôda dovolí. Vysievame do riadkov vzdialených 30 cm. Na 1 m2 vysievame asi 6 - 10 gramov semena. Je výhodné pridať k osivu semeno značkovacej rastliny, najlepšie šalátu. Hneď ako značkovacia rastlina vyznačí riadky, plečkujeme. Pri priamej sejbe 1 kg/ha. Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký.
Ak chceme skrátiť čas od sejby do vzídenia, semeno predklíčime. Vzídené rastlinky rozsádzame v čase, keď sa vyvinuli klíčne lístky a sadíme ich znovu do debničiek. Debničky s priesadami necháme najprv v skleníku, neskoršie ich môžeme preniesť do pareniska. Druhý raz už rozsádzame do pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky, pri druhom obyčajne aj vňať. Rozsádzať máme najmenej raz. Nerozsádzanej priesade sa po vysadení na stanovište vyvíjajú rozvetvené buľvy podradnej kvality. Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Starostlivosť o kapustu počas vegetácie
Počas vegetácie je dôležité zeleninu pravidelne zavlažovať, hnojiť a chrániť pred škodcami a chorobami.
Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.
Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby. Hnojenie najčastejšie rozdeľujeme na 3 - 4 dávky. Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne.
Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín.
So zeleninou to býva v záhrade často náročné. O rastliny a plody plné živín sa totiž pokúšajú nielen škodcovia, ale aj celý rad chorôb. Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.
Už pri výseve semien nezabúdajte prisypať aj mykorhízne huby! Vaša úroda sa zmnohonásobí a plody budú väčšie a chutnejšie. Tieto huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a majú podobu akýchsi mikroskopických vlákien, teda vytvárajú v pôde akúsi sieť týchto vlákien. Ale čo je dôležité - dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase niekoľkonásobne zväčšia ich koreňový systém. Rastlina odovzdáva podzemnej hube cukry, ale na druhej strane od nej získava živiny - hlavne fosfor, dusík ale aj dôležité mikroprvky a vodu z pôdy v oveľa väčšom množstve, ako keby ich dostávala od samotných koreňov. Rastliny sú vďaka symbióze s mykorhíznymi hubami tiež odolnejšie voči stresu, napríklad pri extrémnych zmenách počasia, dlhodobom suchu alebo pri presádzaní z miesta na miesto.
Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac. Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.
Zber úrody kapusty
Zber úrody je vyvrcholením celého procesu pestovania zeleniny. Zeleninu zberáme, keď je mladá a jemná.
Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere. Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie. Zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri.
Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha. Úroda ružičiek je 6-12 t.ha-1.
Pestovanie zeleniny po zbere prvej úrody
Po zbere prvej úrody v júni či júli je ešte stále dostatok času na to, aby sme na záhony vysadili rôzne druhy zeleniny. Na uvoľnené miesto môžete ešte vysievať redkvičku alebo listové šaláty, cviklu alebo kaleráb, mrkvu, fazuľu, pór alebo mladú cibuľku.
Ak máte v záhrade pôdu, ktorú využívať na pestovanie plodín nechcete, vysejte na toto miesto rastliny vhodné na zelené hnojenie. Napríklad facéliu, ďatelinu, lupinu alebo horčicu či pohánku. O tieto rastliny sa starať nemusíte, sú nenáročné na rast a pred koncom roka ich stačí pokosiť a zarýľovať do pôdy.
Zimné pestovanie v chránených priestoroch
V našich podmienkach je zimné pestovanie v chránených priestoroch ako sú skleníky alebo fóliovníky s dvojitou vrstvou možné, ale energeticky náročné. V takomto pestovateľskom prostredí je možné produkovať v priebehu neskoro jesenného, zimného a predjarného obdobia temer všetky druhy u nás pestovaných zelenín. V chránených priestoroch je v našich podmienkach zaužívané pestovať rýchlený hlávkový šalát, rýchlené rajčiaky pestované na opore, rýchlenú zeleninovú papriku, uhorky šalátovky s plodmi veľkosti 200 až 220 milimetrov, rýchlenú cibuľu alebo reďkovku. Medzi menej pestované druhy môžeme uviesť čakanku šalátovú.
Pareniská, fóliovníky a skleníky sú ideálne pre predpestovanie priesad a urýchlenie rastu zeleniny. Pareniská: Dnes sa pareniská používajú málo a nachádzame ich len v pridomových záhradkách. Teplo produkuje maštaľný hnoj, ktorý je v parenisku pod vrstvou zeminy. Pestuje sa v nich skorá jarná zelenina - reďkovka, šalát a kaleráb - alebo slúžia na pestovanie priesad. Na jeseň sa využívajú predovšetkým na presadenie rodiacich jedincov plodovej zeleniny alebo pekinskej kapusty. Fóliovníky: Patria medzi najrozšírenejšie zakryté priestory v záhradách. Môžu byť nevykurované alebo vykurované plynovými či elektrickými systémami. Často sa používajú len na predpestovanie priesad tých druhov, ktoré sa nepestujú z priamej sejby. Priame pestovanie zeleniny vo fóliovníkoch je významné v jarnom období, keď si urýchlime niektoré druhy. Najčastejšie sú to skoré druhy šalátov, cibuľka, skorá mrkva, petržlen, kaleráb, reďkovka. Po nich sa sadia uhorky, paprika alebo rajčiaky. Ak sú fóliovníky vykurované, plodová zelenina sa sadí už v marci. Skleníky: V záhradách ide väčšinou o malorozmerné skleníky. Sú to nákladnejšie, ale trvácnejšie zariadenia na rýchlenie a pestovanie od skorej jari do neskorej.