Vegánstvo si získava čoraz väčšiu popularitu, a to nielen z etických dôvodov, ale aj pre jeho prínosy pre zdravie a životné prostredie. Jedným z kľúčových aspektov vegánstva je strava, ktorá môže byť rovnako chutná a pestrá ako tradičná kuchyňa. Rastlinné mlieka sa stali bežnou náhradou kravského mlieka.
Čo je vegánska strava?
Vegánska strava je založená na konzumácii výlučne rastlinných potravín. Zahŕňa ovocie, zeleninu, obilniny, strukoviny, orechy, semená a rôzne rastlinné náhrady živočíšnych produktov. Vegáni sa vyhýbajú mäsu, rybám, mliečnym výrobkom, vajciam a medu.
Prečo sa stať vegánom?
Ľudia sa pre vegánstvo rozhodujú z rôznych dôvodov. Medzi najčastejšie patria:
- Etické dôvody: Odmietanie utrpenia zvierat v živočíšnom priemysle.
- Zdravotné dôvody: Zníženie rizika srdcovocievnych ochorení, cukrovky 2. typu, obezity a niektorých druhov rakoviny.
- Environmentálne dôvody: Zníženie dopadu na životné prostredie, ktoré je spojené s chovom hospodárskych zvierat (emisie skleníkových plynov, odlesňovanie, znečistenie vody).
Rastlinné mlieka: Alternatíva kravského mlieka
Mlieko, najmä to kravské, je u nás a v mnohých ďalších krajinách považované za jednu zo základných potravín. Avšak veľké percento ľudí trpí intoleranciou laktózy, čo je zložka kravského mlieka. Preto sa obzvlášť v posledných rokoch veľmi rozmohol trend rastlinných mliek. Rastlinné mlieka sú alternatívou toho kravského, i keď chuťovo sa mu, samozrejme, nerovnajú. Sú však vhodnou možnosťou pre vegánov či ľudí, ktorí kravské mlieko z rôznych dôvodov piť nemôžu.
Aké rastlinné mlieka môžeme vyskúšať?
- Sójové mlieko: Asi najznámejším je sójové mlieko. Obsahuje približne 3g bielkovín na 100ml, čo ho najviac približuje ku kravskému mlieku. Na rozdiel od kravského mlieka má ale približne polovičný obsah kalórií, sacharidov a tukov. Veľkou výhodou je aj obsah esenciálnych aminokyselín. Jednou z tienistých stránok sójového mlieka a celkovo výrobkov zo sóje sú jej možné nepriaznivé účinky na hormonálny systém ľudského tela. Môžu za to izoflavóny, ktoré sója obsahuje. Zatiaľ sa však konzumácia sóje v primeranom množstve nepovažuje za nebezpečnú u zdravých dospelých ľudí. Sója je úžasným zdrojom plnohodnotných bielkovín a znižuje hladinu cholesterolu v krvi a tlak.
- Mandľové mlieko: Mandľové mlieko sa vyrába z mandlí, prípadne z mandľového masla. Má príjemnú sladkastú a orieškovú chuť. S obľubou sa pridáva do kávy, smoothie, ale tiež sa využíva pri varení či pečení. Lahodnú chuť si môžete vychutnať aj pri raňajkách. Oproti kravskému mlieku je menej kalorické (má asi o 25% menej kalórií) a menej tučné (menej ako 50% tuku). Je teda vhodnou alternatívou aj pre ľudí, ktorí sa snažia zbaviť nadbytočných kilogramov. Obsah bielkovín je ale v porovnaní s kravským mliekom tiež oveľa nižší. Mandľové mlieko sa môže pochváliť obsahom vitamínu E, čo je prírodný antioxidant chrániaci bunky pred voľnými radikálmi. Inak je ale nie veľmi koncentrovaným zdrojom živín a vitamínov, ktoré sú obsiahnuté v celých mandliach. Tieto mlieka totiž spravidla obsahujú len malé percento mandlí a väčšiu časť tvorí voda. Neraz sa tiež používajú mandle bez šupky, čo ešte znižuje výživovú hodnotu mandľového mlieka. Pri výbere preto odporúčame sledovať obsah mandlí v danom mlieku a vyberať tie, ktoré obsahujú viac percent. Aj mandľové mlieko si ale dokážete pripraviť doma sami.
- Ovsené mlieko: Ďalším dostupným rastlinným mliekom v našich zemepisných šírkach je aj ovsené mlieko. Je jednou z najudržateľnejších alternatív mliek v porovnaní s kravským mliekom, ak berieme do úvahy jeho produkciu. Pestovanie a spracovanie ovsa totiž nie je tak náročné na spotrebu vody a pôdy, ako je to pri iných rastlinných mliekach. Ovsené mlieko je zdravou alternatívou a môže za to obsah rôznych cenných látok. Nájdeme v ňom vitamíny skupiny B, železo, vápnik a fosfor, dostatok vlákniny a fytochemikálií. Pravidelné pitie ovseného mlieka a všeobecne konzumácia ovsa môže prospieť najmä tráviacej sústave a pomáha tiež pri vysokom krvnom tlaku. Okrem toho dokáže zlepšiť kvalitu vlasov, nechtov, zubov a udržiavať zdravú hladinu cholesterolu a cukru v krvi. Má taktiež blahodarné účinky na našu nervovú sústavu - upokojuje a pomáha k lepšiemu spánku. Z ovseného mlieka si možno pripraviť opäť množstvo jedál. Dá sa pridávať do kávy či čaju, použiť ako náhrada kravského mlieka pri varení alebo pečení a je obľúbenou prísadou do smoothie. Ovsené mlieko sa dá bežne kúpiť v obchodoch, ale môžete si ho pripraviť aj sami.
- Ryžové mlieko: Alternatívou kravského mlieka je aj ryžové mlieko, ktoré je najlepšou voľbou pre alergikov. Je totiž vhodné aj pre ľudí, ktorí nemôžu lepok, sóju či orechy. Jeho pozitívami sú aj vysoký obsah vitamínu D a antioxidantov. Vyrába sa z ryže, vody a niekedy je prisladené pre lepšiu chuť. Využitie je opäť široké - od raňajkových smoothie či do cereálií, do polievok, omáčok, koláčov a podobne. Má nevýraznú chuť, takže je neutrálne a použiť ho možno naozaj v rôznych smeroch. Ryžové mlieko je bežne dostupné v našich obchodoch, ale dá sa vyrobiť aj doma.
- Kokosové mlieko: Obľúbené je aj kokosové mlieko, ktoré sa vyrába z dužiny kokosových orechov a vody. Je menej kalorické ako kravské mlieko a obsahuje zdravé nasýtené tuky, ktoré telo spaľuje rýchlejšie. Vďaka tomu je dobrou voľbou pre ľudí, ktorí chcú schudnúť. Okrem toho je kokosové mlieko zásobárňou vitamínov a minerálnych látok, najmä draslíka, sodíka, horčíka či železa. Chutné kokosové mlieko si ľahko vyrobíte aj doma, stačia vám na to 2 hrnčeky strúhaného kokosu a 4 hrnčeky vody. Príprava vám nezaberie viac ako 10 minút. Kokosové mlieko možno použiť na prípravu kaší, cereálií, smoothie, lievancov a ďalších jedál. Hustejšia podoba kokosového mlieka je častou súčasťou pestrej palety ázijských jedál. Ázia je známa svojimi pikantnými špecialitami.
Okrem týchto piatich rastlinných mliek existujú mnohé ďalšie možnosti - špaldové, konopné, makové, lieskoorieškové a iné. Navyše dnes pribúdajú aj rôzne kombinácie týchto mliek, takže sa dajú kúpiť skutočne rôzne príchute rastlinných mliek, z ktorých si vyberie každý.
Prečítajte si tiež: Mikroorganizmy a črevná mikroflóra
Nezabúdajte však na to, že strava by mala byť vyvážená a pestrá. Rastlinné mlieka sú do istej miery vhodnou náhradou kravského mlieka za predpokladu, že získavate potrebné živiny z pestrej stravy. Ak rastlinné mlieka kupujete v obchode, vždy si pozorne prečítajte etikety a dávajte pozor na pridaný cukor (pokiaľ vám nevadí, je to v poriadku) alebo ďalšie nevhodné látky. Lepšou voľbou v tomto smere sú rastlinné mlieka v bio kvalite.
Ovsené mlieko: Benefity a riziká
Ovsené mlieko sa stalo v posledných rokoch hitom medzi rastlinnými alternatívami mlieka. Či už sa snažíte znížiť príjem živočíšnych produktov, hľadáte možnosti pre alergikov, alebo chcete jednoducho obohatiť svoj jedálniček o nové chute, ovsené mlieko predstavuje všestrannú a výživnú voľbu. Ovsené mlieko je rastlinný nápoj vyrobený z ovsa, ktorý sa v poslednom desaťročí stal mimoriadne populárny. Jeho primárnou výhodou je, že je prirodzene bezlaktózové a často aj bezlepkové (za predpokladu použitia certifikovaných bezlepkových ovsených vločiek).
Výroba ovseného mlieka
Výroba ovseného mlieka je veľmi jednoduchá. Ovos sa najprv nechá nasiaknuť vo vode, následne sa rozmixuje a potom precedí cez jemné sitko alebo gázu. Výsledkom je tekutina, ktorú poznáme ako ovsené mlieko. Na trhu existuje celý rad ochutených aj neochutených verzií ovseného mlieka - od vanilkového cez čokoládové až po varianty s pridaným vápnikom či vitamínmi. Okrem chuti a výživových hodnôt je ovsené mlieko aj ekologickou voľbou.
Výživové hodnoty ovseného a kravského mlieka
Pri rozhodovaní medzi ovseným a kravským mliekom je užitočné poznať ich základné výživové hodnoty. Zaradenie ovseného mlieka do jedálnička prináša viacero zdravotných benefitov. Okrem spomínaných výhod je ovsené mlieko aj ľahko stráviteľné, čo ocenia ľudia s citlivejším tráviacim traktom. Vďaka svojej jemnej chuti a konzistencii je aj obľúbenou voľbou pre deti či seniorov.
Pre koho je ovsené mlieko vhodné?
- Intolerancia laktózy a alergia na mliečne bielkoviny: Ovsené mlieko je prirodzene bezlaktózové, čo z neho robí ideálnu alternatívu pre ľudí s intoleranciou na laktózu alebo alergiou na mliečne bielkoviny.
- Vegáni: Pre vegánov je ovsené mlieko obľúbenou voľbou, pretože je 100 % rastlinného pôvodu a neobsahuje žiadne živočíšne produkty.
- Celiatici: Pri celiakii alebo zvýšenej citlivosti na lepok je potrebné vyberať ovsené mlieko označené ako "bezlepkové".
Ako využiť ovsené mlieko v kuchyni?
Ovsené mlieko je veľmi univerzálne a dá sa využiť v mnohých pokrmoch.
Prečítajte si tiež: Odporúčania ohľadom konzumácie chleba
Časté otázky o ovsenom mlieku
- Môžu ovsené mlieko konzumovať aj deti? Áno, ovsené mlieko môžu konzumovať aj deti, avšak v prípade detí mladších ako 1 rok nie je vhodné ako náhrada materského mlieka alebo dojčenskej výživy.
- Obsahuje ovsené mlieko lepok? Prirodzene ovos neobsahuje lepok, ale môže byť kontaminovaný počas spracovania.
- Ako chutí ovsené mlieko? Áno, má jemnú sladkastú chuť a je chutné aj samotné.
- Ako si vyrobiť domáce ovsené mlieko? Samozrejme, stačí nechať ovos nasiaknuť vo vode (najlepšie cez noc), rozmixovať a precediť.
- Ako skladovať ovsené mlieko? Otvorené ovsené mlieko uchovávajte v chladničke a spotrebujte do 4-5 dní.
Záver o ovsenom mlieku
Ovsené mlieko je chutná, zdravá a ekologická alternatíva kravského mlieka, ktorá si vďaka svojej univerzálnosti a zdravotným benefitom získava čoraz viac priaznivcov. Či už ste vegán, alergik alebo len radi skúšate nové chute, zaradenie ovseného mlieka do jedálnička môže priniesť množstvo výhod.
Potravinové alergie a ich prejavy u detí
Výskyt potravinových alergií medzi deťmi na Slovensku, rovnako ako vo svete, neustále rastie. Štatistiky ukazujú, že v posledných desaťročiach došlo k výraznému nárastu počtu detí trpiacich potravinovými alergiami.
Čo sú potravinové alergie?
Potravinové alergie sú imunitné reakcie, ktoré nastávajú, keď telo nesprávne identifikuje určité zložky potravín ako škodlivé. Riziko vzniku alergií je výrazne ovplyvnené genetikou. Medzi prejavy potravinových alergií patria:
- Kožné reakcie: žihľavka, vyrážky, opuchy
Mikrobiota a alergie u detí
Črevná mikrobiota je súbor všetkých mikroorganizmov, vrátane baktérií, vírusov, kvasiniek, plesní a archeónov, ktoré žijú v tráviacom systéme človeka. V posledných desaťročiach sa na celom svete zvýšil výskyt alergií. Tento nárast možno čiastočne vysvetliť hygienickou hypotézou, ktorá naznačuje, že dnešný životný štýl prispieva k vyššiemu riziku alergických ochorení.
Hygienická hypotéza
Hygienická hypotéza tvrdí, že nedostatok kontaktu s mikroorganizmami v detstve, ako aj časté používanie antibiotík a konzumácia potravín, ktoré sú málo mikróbne, môžu zvyšovať riziko alergií. V súčasnej dobe sa deti často stretávajú s menším množstvom mikrobiálnych patogénov a infekcií, čo môže mať vplyv na vývoj ich imunitného systému.
Prečítajte si tiež: Celozrnná ryža v zdravej výžive
Probiotiká a liečba potravinových alergií u detí
Ako sme spomenuli vyššie, výskyt potravinových alergií u detí sa v posledných rokoch výrazne zvyšuje, pričom najúčinnejšou súčasnou liečbou je vyhýbanie sa alergénom a symptomatická liečba. V poslednom čase sa však stále viac diskutuje o možnosti použitia probiotík pri liečbe a prevencii potravinových alergií.
Cieľ štúdie bol zhodnotiť účinnosť podávania probiotík v liečbe potravinových alergií u detských pacientov. Skúmanie sa zameralo na to, či probiotiká môžu zmierniť alergické symptómy alebo vyvolať toleranciu na potravinové alergény. Štúdia bola zameraná len na alergiu na kravské mlieko.
Probiotiká: Potenciálny prínos
Probiotiká sú prospešné pre zdravie tráviaceho systému a imunitný systém detí, vrátane detí s potravinovými alergiami. Medzi potraviny bohaté na probiotiká patria:
- Kefír: fermentovaný mliečny nápoj, ktorý obsahuje rôzne kmene probiotických baktérií.
- Jogurt: kvalitný prírodný jogurt obsahuje živé kultúry probiotických baktérií.
- Bryndza: skvelý zdroj probiotík. Najmä pravá ovčia, hlavne ak máte alergika na mlieko (kravské). Tá vysokohorská má v sebe násobok probiotík.
- Kyslá kapusta: fermentované kapusta obsahuje probiotické baktérie a môže byť súčasťou diéty, ak nie je problém s jej obsahom soli a korenín.
- Kimchi: je kórejský fermentovaný zeleninový pokrm, ktorý obsahuje rôzne probiotické baktérie.
- Miso: fermentovaná sójová pasta, ktorá sa často používa na prípravu miso polievky, môže byť dobrým zdrojom probiotík.
- Tempeh: pochádza z Indonézie. Ide o fermentovaný sójový produkt, ktorý obsahuje probiotiká. Pre deti s alergiou na sóju je potrebné hľadať alternatívy, ktoré neobsahujú sóju.
- Kombucha: fermentovaný čierny čaj, ktorý môže obsahovať probiotické baktérie.
- Kvasené uhorky: ak vám ich dieťa zje, pogratulujte si. Nie každé dieťa ich má totiž rado.
Pokiaľ vám dieťa odmieta jesť niečo z vyššie uvedeného alebo má potravinovú alergiu na mlieko, sóju, či iné druhy potravín, ideálnym riešením sú probiotiká pre deti vo forme výživových doplnkov. Probiotické kultúry môžu pomáhať pri trávení potravín tým, že podporujú rast prospešných baktérií v črevách. Probiotické kultúry udržujú správnu rovnováhu dobrých črevných baktérií, a tým prispievajú k správnemu tráveniu.
Výsledky štúdií o vplyve probiotík na alergiu u detí
Do prehľadu bolo zahrnutých deväť štúdií, ktoré skúmali 895 detských pacientov s alergiou na kravské mlieko. Primárnym výsledkom bola zmiernenie symptómov. Dve štúdie ukázali, že pacienti užívajúci probiotiká mali väčšie zníženie skórovacieho indexu (hodnotenie intenzity alergie).
Sekundárnym cieľom bolo zhodnotiť schopnosť probiotík vyvolať toleranciu na alergény. Štyri štúdie ukázali, že probiotiká mohli podporiť vznik tolerancie, ale výsledky boli nepresné a ukázali vysokú variabilitu.
Analýza podskupín odhalila, že kmeň Lactobacillus rhamnosus GG mal pozitívny vplyv na vyvolanie tolerancie u dojčiat s podozrením na alergiu na kravské mlieko. Okrem toho, účinok probiotík bol výraznejší pri dlhšom užívaní, s vyvolaním tolerancie zaznamenaným pri užívaní probiotík po dobu aspoň 2 rokov.
Záver metaanalýzy naznačuje, že probiotiká môžu mierne zmierniť symptómy alergie na kravské mlieko u detí. Avšak dôkazy sú stále nepresné a s nízkou istotou, pokiaľ ide o schopnosť probiotík vyvolať toleranciu. Lactobacillus rhamnosus GG sa ukazuje ako najúčinnejší kmeň pri vyvolaní tolerancie. Je dôležité pokračovať vo výskume, aby sa potvrdili tieto výsledky a presne zistilo, ako probiotiká môžu najlepšie pomôcť pri liečbe rôznych typov potravinových alergií.
Budúcnosť probiotík v liečbe potravinových alergií u detí
Deti trpia potravinovými alergiami častejšie než dospelí. Kým napríklad alergia na mäkkýše je bežnejšia v ázijských krajinách, alergia na arašidy je častejšia v západných krajinách. Medzi najčastejšie potravinové alergény ale jednoznačne patrí kravské mlieko, vajcia a pšenica. Napriek významnej záťaži, ktorú alergie spôsobujú, v súčasnosti neexistuje definitívny liek na potravinové alergie. Jedine vylúčenie danej potraviny z jedálnička. A skutočne to priaznivo vyzerá aj s užívaním probiotík u detí.
Organizacja pre výživu a poľnohospodárstvo spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou definovali probiotiká ako „živé mikroorganizmy, ktoré po podaní v primeraných množstvách poskytujú hostiteľovi zdravotný prínos“. Predpokladá sa, že probiotiká môžu pomôcť posilniť imunitný systém detí tým, že aktivujú biele krvinky v črevách, ovplyvnia produkciu špecifických protilátok a vytvoria rovnováhu medzi zápalovými a protizápalovými látkami v tele. Výskyt potravinových alergií u detí neustále rastie a v súčasnosti neexistuje žiadny univerzálny a definitívny liek. Probiotiká sa skúmajú ako možná alternatívna liečba a prevencia. Je však potrebný ďalší výskum, na lepšie pochopenie účinnosti probiotík pri liečbe a prevencii potravinových alergií u detí.
Rastlinnými produktami za lepšiu planétu
Chov hospodárskych zvierat využíva teraz takmer ¾ svetovej poľnohospodárskej pôdy a na ich kŕmenie padne viac ako 30 % obilnín, ktoré sa na zvyšnej ¼ pôdy vypestujú. Cesta k uvedomelému rastlinnému jedálnička nie je jednoduchá, ale niekde by sa začať malo. Naša planéta bola dlho zaťažovaná mäsovým alebo mliekarenským priemyslom, tak jej poďme po tých rokoch trošku uľaviť. Ak sa obhliadneme smerom k ochrane životného prostredia, škody, ktoré produkcia každučkého litra kravského mlieka spôsobuje, naozaj nemôžeme brať na ľahkú váhu.
Produkcia kravského mlieka vyžaduje 9 m2 pôdy a 628 litrov vody na každý vyrobený liter mlieka. Toto množstvo vody je zhruba rovnaké ako objem vody, ktorý sa použije na výrobu jedného litra vína. Mlieka však ročne vypijeme približne 3× viac! Množstvo vody, ktoré spotrebuje dojná krava za jediný rok, je takmer o polovicu vyššie, než tomu je u kravy nedojnej. A o znehodnotení pôdy radšej ani nehovoríme. Dobytok navyše vypúšťa do atmosféry 14,5 % všetkých globálnych skleníkových plynov, čo je jednou z hlavných príčin zmeny klímy. Ak environmentálnu problematiku živočíšneho priemyslu posudzujeme v celosvetovom merítku, dopracujeme sa k šokujúcim faktom. 20 najväčších spoločností produkujúcich mäso a mliečne výrobky má na svedomí dohromady viac emisií skleníkových plynov než celé Nemecko, ktoré držia prvenstvo v objeme vyprodukovaných emisií skleníkových plynov zo všetkých krajín EÚ. A to je pre našu zemičku ozajstná nálož! Rastlinných alternatív mlieka je množstvo. Ktorú si vyberiete?
Spektrum poznatkov o mliečnych alternatívach, ktoré sa k nám z rôznych zdrojov dostávajú, je hojné. Chuť a celkový dojem z konzumácie sa ale odsúva na druhú koľaj. U kravského mlieka teda musíme vyzdvihnúť jedinečnú chuť, konzistenciu a tiež vlastnosti, ale cena za tento „pôžitok“ je bohužiaľ pre našu planétu vysoká. Rastlinné alternatívy samy o sebe síce neobsahujú také množstvo vápnika a bielkovín, ale ak ich šikovne skombinujete napríklad s našim arašidovým proteínom a pridáte lyžičku stéviového sladidla, ktoré neobsahuje žiadne kalórie, máte dokonale vyvážený základ pre smoothie.
S bielym zlatom okolo sveta
Známy britský spravodajský a mediálny web The Guardian v správe o nezastaviteľnom vzostupe alternatívnych mliek označil rastlinné mlieka za „biele zlato“, čo je prirovnanie naozaj trefné. Rastlinné mlieka sú totiž najpredávanejším produktom celého trhu s alternatívnymi produktami založenými na rastlinnej báze.
Alternatívy k živočíšnemu mlieku existujú už tisíce rokov a sú súčasťou kultúrneho dedičstva mnohých národov. V Ázii si Kórejci radi doprajú sikhye, tradičný nápoj vyrobený z varenej ryže, sladového extraktu a cukru, v Európe zase Španieli podľahli čaru podzemných mandlí premenených na lahodné pitie zvanej horchata de chufa. Pokiaľ ale s rastlinnou stravou ešte len začínate alebo len chcete skúsiť, ako takéto „exotické nápoje“ môžu chutiť, odporúčame vám odrazový mostík v podobe domáceho mandľového mlieka. Jeho výroba nie je ani z polovice tak zložitá a na suroviny náročná, ako výroba sikhye! Navyše ho môžete využiť aj v kuchyni, napríklad ako prísadu do vegánskych aj neveganských múčnikov, a skvele chutí aj v šálke kávy. Mandľové mlieko už pozná množstvo ľudí. Trúfnete si doma napríklad aj na mlieko z lieskových orechov?
Kde rastlinná výroba naráža?
Aj napriek tomu, že pitie rastlinného mlieka môže prospieť nášmu zdraviu a je jednoznačne etickejšie voči prírode, ekonomicky má od svojho živočíšneho brata ešte stále ďaleko. Rastlinná výroba je totiž ešte stále v niektorých krajinách politicky znevýhodneným odvetvím. Príkladom tejto nechtiac spôsobenej „diskriminácie“ môže byť aj Európska únia, kde je zakázané označovať rastlinné alternatívy mlieka slovom „mlieko“, ak si členský štát nevyžiada výnimku. Inak EÚ povoľuje tieto produkty označovať iba slovom „nápoj“. Česká vláda o túto výnimku nepožiadala, a tak sa napríklad vegánsky startup Nemléko musel premenovať na Optimistic. Naopak v Amerike, Afrike i Ázii si s názvami produktov buď nerobia ťažkú hlavu, alebo zaviedli označovanie rastlinných nápojov názvami ako „sójové mlieko“, „mandľové mlieko“ či „ryžové mlieko“ do bežnej praxe.
Rozdiely kladené medzi živočíšny a rastlinný mliekarenský priemysel sa nevzťahujú iba na slogany či produktové pomenovania, spôsobujú rozpory aj vo sfére financií - presnejšie vo výške zdanenia. Napríklad v Nemecku nesie rastlinné mlieko 19% daň z pridanej hodnoty a je klasifikované ako luxusná potravina, zatiaľ čo kravské mlieko sa daní iba 7% príplatkom DPH. Živočišné mlieko môžete nahradiť aj ovseným - má krémoú textúru a je plné vlákniny.
Budúcnosť v skúmavkách
Pomocou prístupu, ktorý je podobný produkcii etického mäsa, pracuje v súčasnosti rada vedcov na výrobe laboratórnych verzií bielkovín, ktoré sa nachádzajú v kravskom mlieku, ako je napríklad kazeín alebo srvátka, avšak bez nutnosti zaťažovať životné prostredie veľkochovmi. Proces výroby týchto bielkovín je veľmi podobný procesu výroby inzulínu. Je založený na fermentácii, čiže kvasení, pri ktorej dochádza k produkcii mliečnych bielkovín, ktoré sú úplne totožné s proteínmi získanými zo zvierat. Východzou látkou je rastlinný materiál, ktorý poskytuje kvasinkovým bunkám potrebné živiny, ako je cukor, tuky a niektoré aminokyseliny.
Ak si však myslíte, že toto „nezorané“ pole je hmlistou budúcnosťou, ste na omyle. Existuje mnoho výskumných skupín či startupov, ktoré sa pokúšajú tieto vypestované bielkoviny rôznymi spôsobmi upravovať a využívať. Ak ste fanúšikom syrov, budete unesení výskumom organizácie New Culture. Skupina výskumníkov si dala za cieľ vyvinúť mozzarellu za použitia laboratórne kultivovaných mliečnych bielkovín v kombinácii s rastlinnými lipidmi a cukrami. Aj napriek tomu, že je projekt „nesyra“ ešte stále v počiatočnej fáze, mohol by sa vďaka investíciám rýchlo posunúť dopredu. Podobný cieľ si stanovil aj berlínsky startup Legendairy Foods. Ich prvý prototyp „nemozzarelly“, bol dokončený na konci roka 2020. Ďalšie kultivované mliečne výrobky by mali mozzarellu čoskoro nasledovať.