Skleník je ideálnym miestom na pestovanie vlastnej zeleniny v záhrade, pretože chráni pred dažďom, vetrom a snehom. Pestovanie sa v ňom často darí podstatne lepšie ako vonku. Navyše, výsadba je možná o niekoľko týždňov skôr, čo výrazne predlžuje čas zberu úrody. Môžete v ňom zabezpečiť vyššie teploty, čo značne zjednodušuje najmä pestovanie zeleniny, ktorá obľubuje teplo, ako paprika, rajčiaky a baklažán. V zime môžu navyše kvetináčové rastliny prezimovať v skleníku. Ale je skleník jediná možnosť pre úspešné pestovanie rajčín? Poďme sa pozrieť na to, čo všetko potrebujete vedieť o pestovaní rajčín v skleníku aj vonku.
Aké skleníky existujú?
Najprv rozlišujeme medzi vyhrievanými a nevyhrievanými skleníkmi. Pri pestovaní tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník. Na pestovanie regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný. Okrem toho existujú rozdiely medzi rôznymi konštrukciami: Môžete si vybrať voľne stojaci skleník, prístavbový domček alebo, pokiaľ chcete, altánok.
Čo môžem pestovať v skleníku?
Na pestovanie v skleníku je mimoriadne vhodná kapustovitá a listová zelenina, ako šalát a kaleráb, ako aj ľuľkovité rastliny, ako rajčiak, baklažán a paprika. Ale aj bylinky, ako napríklad bazalka a žerucha, ale aj uhorky sa dajú krásne vypestovať pod sklom. Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba: Paprika a rajčiak napríklad nie sú dobrými susedmi v záhone. Paprika a čakanka sa, naopak, znášajú mimoriadne dobre. Dôvodom, prečo sa veľa druhov zeleniny vzájomne neznáša, je napríklad rozdielna potreba vody, miesta a živín. V najhoršom prípade sa medzi nesprávnymi susedmi v záhone môžu prenášať aj choroby a škodcovia. Preto bude najlepšie, ak si urobíte plán, na základe ktorého by ste vo vašom skleníku chceli vysievať, a ako si plodiny usporiadate, aby ste mali skutočne dobrú úrodu. Často pritom pomôže sadiť konkurenčné druhy do rôznych záhonov alebo ich oddeliť neutrálnym druhom zeleniny.
Na čo by ste mali dbať pred pestovaním
Niekedy je menej viac! Pokiaľ ide o váš skleník, mali by ste zelenine nechať dostatok miesta. Pre zdravé rastliny a následne dobrú úrodu je okrem toho významná aj pôda. Mala by byť bez porastov, prekyprená a mala by obsahovať živiny podľa príslušného druhu zeleniny. Na to môžete k pôde pridať vlastný kompost, močovku z pŕhľavy alebo hnojivo. Ak ste si miesto dobre rozdelili a pripravili ste si pôdu, môžete začať.
Výsadba v skleníku
V závislosti od druhu zeleniny a podľa toho, či máte v záhrade vyhrievaný alebo nevyhrievaný skleník, môžete s výsadbou začať v rôznych časoch. Pritom platí: Rastliny s najdlhším časom zrenia by si mali v skleníku nájsť miesto ako prvé. Pre druhy zeleniny s krátkou dobou klíčenia je pritom významná priama výsadba do skleníka - k tomu patrí napríklad reďkev červená a šalát. Pri druhoch zeleniny s dlhšou dobou klíčenia sa najprv odporúča predkultivácia a až potom pestovanie v skleníku. Tak je tomu napríklad v prípade rajčiakov, papriky a čili. Predkultivujte si zeleninu napríklad na parapete v hliníkových alebo plastových kvetináčoch alebo v miniskleníku.
Prečítajte si tiež: Legislatíva pre zadné hmlovky
Starostlivosť o rastliny v skleníku
Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň. Pre optimálny rast vašich rastlín je rovnako rozhodujúca správna teplota: Ak napríklad nasadíte rastlinu, ktorá neznesie mráz, a zrazu je teplota predsa len nižšia ako 5°C, môžete v núdzovom prípade dočasne trochu zahriať aj nevyhrievaný skleník pomocou teplovzdušného ventilátora alebo sviečkofora s kahancami, prípadne môžete rastlinky na ochranu pred mrazom pokryť rúnom. Pri použití sviečkofora dbajte však v každom prípade na dostatočné protipožiarne opatrenia a vetranie. Na základe rýchleho rastu vašej zeleniny v skleníku by ste navyše mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie.
Zber úrody v skleníku
Keďže v skleníku si užívate dlhšie časy zberu úrody ako vonku, môžete sa zo svojej vlastnej zeleniny tešiť mimoriadne dlho. Letná zelenina, ako uhorka, paprika a rajčiak, je väčšinou do konca augusta zozbieraná - tým však nemusí skončiť vaše pestovanie. Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánku, čakankový šalát alebo špenát. Môžete ich vysiať po opätovnom pohnojení pôdy a na jeseň už môžete znovu zbierať úrodu.
Pestovanie paradajok - skleník vs. vonkajšie prostredie
Paradajky sú azda najobľúbenejší druh plodovej zeleniny, ktorú pestuje prakticky každý záhradkár. Aj Slováci už pestujú celoročne sladké paradajky a chrumkavé uhorky vďaka moderným skleníkom. V modernom skleníku sú malé rastlinky paradajok zasadené do kokosového matraca, ktorý je schopný absorbovať obrovské množstvo podporných živín, hnojiva a vody po celý rok.
Výhody pestovania paradajok v skleníku
- Predĺženie vegetačného obdobia: V skleníku môžete začať s pestovaním skôr a zber úrody si predĺžiť až do neskorej jesene.
- Ochrana pred nepriaznivými vplyvmi: Skleník chráni rastliny pred dažďom, vetrom, mrazom a niektorými škodcami.
- Kontrolované prostredie: Môžete regulovať teplotu, vlhkosť a vetranie, čo prispieva k optimálnemu rastu a vývoju rastlín.
- Vyššia úroda: Vďaka ideálnym podmienkam môžete dosiahnuť vyššiu úrodu ako pri pestovaní vonku.
- Možnosť celoročného pestovania: V moderných, vyhrievaných skleníkoch je možné pestovať paradajky celoročne.
Nevýhody pestovania paradajok v skleníku
- Vyššie náklady: Stavba a údržba skleníka si vyžadujú investície.
- Potreba regulácie prostredia: Musíte zabezpečiť optimálnu teplotu, vlhkosť a vetranie, aby sa predišlo chorobám a škodcom.
- Opeľovanie: V skleníku je potrebné zabezpečiť opeľovanie kvetov, buď vetraním, ručne alebo pomocou čmeliakov.
- Riziko šírenia chorôb a škodcov: V uzavretom prostredí sa choroby a škodcovia môžu rýchlejšie šíriť.
Pestovanie paradajok vonku
Pestovanie paradajok vonku je tradičný spôsob, ktorý je stále veľmi obľúbený.
Výhody pestovania paradajok vonku
- Nižšie náklady: Nie sú potrebné investície do stavby a údržby skleníka.
- Prirodzené opeľovanie: Opeľovanie zabezpečuje hmyz a vietor.
- Prirodzené podmienky: Rastliny sú vystavené prirodzeným zmenám počasia, čo môže posilniť ich odolnosť.
Nevýhody pestovania paradajok vonku
- Kratšie vegetačné obdobie: Zber úrody je obmedzený na obdobie od leta do skorej jesene.
- Vystavenie nepriaznivým vplyvom: Rastliny sú vystavené dažďu, vetru, mrazu a škodcom.
- Nižšia úroda: V závislosti od počasia môže byť úroda nižšia ako pri pestovaní v skleníku.
Ako dopestovať šťavnaté a lahodné rajčiny?
Chutné a zdravé plody rajčín je najlepšie pozberať vo vlastnej záhrade. Nádherne voňajú, sú šťavnaté a lahodné. Počítajte s tým, že rajčiny potrebujú dostatok vlahy. Platí to pre porasty rastúce vo voľnej pôde aj v kvetináčoch. Rozhodnúť sa môžete pre kríčkové alebo kolíkové odrody. Kolíkové rajčiny rastú do výšky, a preto sa nezaobídu bez opory. Počas sezóny však dokážu vytvoriť veľké množstvo plodov. Pestovanie týchto foriem si vyžaduje priebežné odstraňovanie zálistkov. Kríčkové rajčiny podopierať nemusíte. Pamätajte si! Rajčiny potrebujú počas pestovania dostatok živín. Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky. Pôdu udržujte mierne vlhkú, no nie príliš zmáčanú. Zalievajte priamo ku koreňom, nie na listy a najlepšie v ranných hodinách. Plody nechajte prirodzene dozrieť na rastlinách, budú chutiť lepšie. Paradajky si vyžadujú výdatnú zálievku. S výsevom tejto zeleniny začnite vo februári a skončite v marci. Semená vysejte do debničiek s výsevným substrátom alebo do kvetináčov. Vysievajte plytkejšie do supresívneho výsevného substrátu, povrch utužte a zavlažte. Pestovanie paradajok v skleníku je podobné ako pestovanie vonku, s tým rozdielom, že v skleníku týmto rastlinám predĺžite vegetačné obdobie. Kolíkové rajčiny zbavujte bočných výhonkov. Keď sa objavia prvé plody, odstráňte tesne nad nimi a aj pod nimi listy, zlepšíte prísun svetla a urýchlite dozrievanie.
Prečítajte si tiež: Neónové svetlá: Princípy a prehľad
Pestovanie kríčkových paradajok
Kríčkové paradajky sú skvelou voľbou pre záhradkárov s obmedzeným priestorom, ktorí túžia po vlastnej úrode chutných paradajok. Či už máte záhradu, balkón alebo skleník, tieto kompaktné rastliny vám môžu priniesť bohatú úrodu.
Čo sú kríčkové paradajky?
Ešte predtým, než sa pustíte do samotného pestovania, je dôležité si ujasniť terminológiu. Kríčkové paradajky, známe aj ako determinantné odrody, sú nižšieho vzrastu ako tyčkové paradajky. Dorastajú maximálne do výšky jedného metra a majú niekoľko bočných výhonkov, ktoré sa nevyštipujú. Na rozdiel od tyčkových paradajok, ktoré potrebujú oporu, kríčkové paradajky majú pevnú stonku a nepotrebujú špeciálnu konštrukciu. U kríčkových rajčiakov je rast hlavného výhonu ukončený kvetenstvom a v raste pokračujú výhony vedľajšie. Kríčkové rajčiaky sú určené primárne pre poľné pestovanie a kombajnový zber. Vo veľkovýrobe sa žiadne zásahy do rastliny nerobia, nechá sa rásť „po svojom“. V posledných rokoch sú veľmi obľúbené paradajky "ovocného" typu, ako napríklad cherry paradajky, ktoré majú lahodnú chuť a rôzne odtiene. Svojimi tvarmi pripomínajú rôzne druhy ovocia a môžu mať názvy ako datľové, ríbezľové, melónové alebo hruškovité.
Výber odrody
Pri výbere odrody kríčkových paradajok máte naozaj široký výber. Medzi obľúbené odrody patria Latah, Siberian, Bogus Frucht alebo Imun. Ak hľadáte niečo špeciálne, môžete sa rozhodnúť pre odrodu Pavlína, ktorá sa vyznačuje kompaktnou rastlinou a bohatou úrodou. Paradajka ker Pavlína je stredne raná odroda, ideálna pre pestovanie na záhrade, v skleníku alebo na balkóne. Plody sú sladké a šťavnaté, s hmotnosťou okolo 80-100 gramov a červenou šupkou.
Predpestovanie sadeníc
Hoci je výsev kríčkových paradajok možný priamo na záhradu, odporúča sa najprv predpestovať sadenice. S predpestovaním semien môžete začať už od februára do apríla. Ideálne je použiť sadbovače alebo jiffy tablety. Hĺbka výsevu by mala byť 0,5 cm. Doba klíčenia je obvykle 1 - 2 týždne, ale môže byť aj dlhšia. Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky. Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Akonáhle majú rastlinky prvé pravé lístky, vykonáva sa pikýrovanie, čiže prepichovanie. V tejto chvíli je nutné šetrne vybrať malinké sadenice a presunúť ich do samostatného kelímku, sadbovacích alebo iných nádob, kde sa budú môcť rozrásť.
Ako na samotný výsev?
- Do jednotlivých malých kvetináčov na výsev: Naplňte ich výsevným substrátom, zalejte vodou a pod povrch vložte semienko paradajky. Stlačte a je to hotové. Sadenice tu vydržia, kým nebudú mať aspoň tri pravé listy. Neskôr sa budú ľahšie presádzať. Naplniť malé kvetináče substrátom však dá viac práce a sadenice budete mať hneď od začiatku “roztiahnuté” do veľkého priestoru.
- Do jednej väčšej plochej nádoby: Napríklad od mäsa, nasypte výsevný substrát, pritlačte ho a trochu pod povrchom v pravidelných rozostupoch nasypte semená. Najmenej 6 cm. Opäť stlačte. Od tohto momentu bude presádzanie trochu náročnejšie na pozornosť a budete musieť presádzať sadenice v “mladom veku”, aby si príliš nekonkurovali. Spočiatku však máte výsev na malom priestore a v byte toľko neprekážajú.
Vyhnite sa nádobám od paradajok zakúpených v obchode, môžu sa v nich ukrývať zárodky chorôb paradajok. Po výseve všetko zakryte ľahkou fóliou alebo netkanou textíliou, aby ste vytvorili stabilnejšie a vlhšie prostredie. Paradajky klíčia pri bežnej izbovej teplote. Vzniknuté sadenice presaďte, keď majú aspoň jeden pravý list. Neskôr, ale len ak nehrozí ich vzájomná konkurencia a prelínanie.
Prečítajte si tiež: Čo sú cookies?
Presádzanie sadeníc
Na dno kvetináča, do ktorého sa presádzajú, vložte substrát. Potom doň umiestnite sadenicu a opatrne pridávajte substrát, pričom sadenicu jemne podopierajte prstami. Substrát stláčajte, ale len jemne, aby ste rastlinu nepoškodili. Zalejte. V prípade potreby pridajte viac substrátu. Na dno nádoby môžete dať hnojivo, napríklad granulované slepačí hnojivo. Nie je to však nevyhnutné - potom môžete zalievať vodou a rozpusteným hnojivom. Je dobré si vopred naplánovať, v čom budete sadenice pestovať, až kým ich nevysadíte na ich konečné stanovište. Skvelé sú krabice od nápojov - krabice od mlieka, džúsov. Vďaka obdĺžnikovému tvaru sa ich na parapet zmestí oveľa viac. Dobre sa ukladajú do podmisky podlhovastých truhlíkov. Skrátite ich na výšku, akú potrebujete. Pri výsadbe sa paradajky ľahko vyberajú z nádob (škatuľky stačí roztrhnúť alebo rozrezať, takže nehrozí, že by ste vytiahnutím z pohára poškodili koreňový bal). A po použití škatule zlikvidujete, do ďalšieho roka nič neskladujete.
Otužovanie sadeníc
Paradajky sa oplatí otužovať približne 1 - 2 týždne pred ich vysadením von, aby nedostali šok, keď ich vynesiete von a presadíte. Čo je to otužovanie? Cez deň vonku na slnku alebo v čiastočnom tieni, v noci doma (alebo niekde pod strechou). Pozor na vietor a silné slnko - v prvý deň, keď dáte paradajky von, by malo byť čiastočne zamračené. Balkónové môžu do svojho kvetináča už v apríli. Ak pestujete balkónové paradajky, môžete ich v apríli zasadiť do posledného kvetináča a postupne ich zvykať na vonkajšie prostredie. Na noc ich presuňte domov - ak sa ohlásia mrazy. Paradajky sa môžu vysádzať aj skôr do skleníka. Dávajte si len pozor, ak by mrzlo. O (nevykurovaný) skleník sa bude treba postarať. Buď zapáľte sviečky, ktoré môžu horieť celú noc, alebo nachystajte niekoľko vedier s vodou. Cez deň sa bude zohrievať a v noci “topiť”.
Výsadba na trvalé stanovisko
Približne od polovice mája je možné premiestniť rastliny von, keď už nehrozia ranné mrazíky. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. Presádzame po vytvorení tretieho lístka. Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Ideálny spon je 80 x 50 cm. Sadenice umiestňujeme hlbšie, vysádzame ich skôr šikmo a následne zahrnieme zeminou tiež spodnú časť stonky. Vďaka tomu bude paradajka neskôr koreniť aj z neho, vďaka čomu sa bude môcť vytvoriť silnejší a bohatší koreňový systém. Pri výsadbe do kvetináčov, hrantíkov alebo debničiek sa na dno pokladá drenáž, ktorá odvádza preč prebytočnú vodu. Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. V chladnejších rokoch sa paradajky vysádzajú do záhrady až okolo 25.
Postup pri výsadbe
Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky. Paradajky môžete dať do záhonov, keď “zamrznutí” skončia. Najskôr okolo 10. mája, ak predpoveď na nasledujúce dni nenaznačuje mrazy. Či už pestujete paradajky v kvetináči alebo na záhone, vždy by mali mať na dosah kvalitné hnojivo. Kompost, kurací hnoj, maštaľný hnoj, čokoľvek, čo im poskytne dostatok organického materiálu na intenzívny rast. Medzi hnojivom a koreňmi nechajte vrstvu pôdy, aby ste nespálili jemné korene. Sadenice by mali byť “zapustené” aspoň 30 cm hlboko v záhone, v črepníku alebo v skleníku, v závislosti od ich možností. Ak pestujete paradajky v menšom záhone, dodržte vzdialenosť aspoň 70 cm. Po vysadení paradajok sa odporúča zalievať ich a hojne hnojiť organickým hnojivom. Pôdu tiež prikryte vrstvou trávy alebo slameného mulča.
Starostlivosť o rastliny
Po vysadení je dôležité paradajky pravidelne zalievať. Dajte si však pozor na časté začiatočnícke chyby pri pestovaní paradajok. Tieto rastliny sa totiž nikdy nezalievajú priamo na listy, ale vlahu je nutné smerovať skôr ku koreňom. Keďže paradajky potrebujú k rastu pomerne veľké množstvo živín, nemali by ste zabúdať ani na pravidelné prihnojovanie. Používané prípravky by mali obsahovať všetky potrebné mikroprvky a látky, ako je dusík, fosfor či draslík. Na hnojenie môžeme používať napr. Prihlásiť sa. Na rozdiel od tyčkových paradajok sa kríčkové odrody nevyštipujú. Jednotlivé bočné výhony (zálistky) sa nechávajú voľne ležať alebo plaziť a nevyväzujú sa ani k žiadnej konštrukcii, pretože by potom mohli mať tendenciu rásť do výšky. Hlavná stonka dorastá iba do obmedzenej dĺžky, a akonáhle dosiahne svoj vrchol, vytvorí sa na ňom strapec kvetov.
Stanovište
Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8.
Substrát
Substrát odporúčame používať špeciálny pre paradajky a papriky, a to vždy sparený. Zeminu je možné prepariť napr. v mikrovlnej trúbe. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín.
Ako pestovať paradajky v nádobách, kvetináčoch alebo vedrách
Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Správny kvetináč
Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.
Správne stanovište
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Správne hnojenie paradajok v kvetináči
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.
Starostlivosť o paradajky počas vegetácie
Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia.
Opora pre kolíkové paradajky
Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Odstraňovanie bočných výhonkov
Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov.
Zalievanie
Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Hnojenie
Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Počas pestovania si budú vyžadovať vašu pravidelnú pozornosť. Nič technicky náročné. Len pravidelnosť.
#