Informácia, že po cisárskom reze sa dojčiť nedá, je mýtus. Aj v prípade cisárskeho rezu (i pri predčasnom pôrode) prichádzate do pôrodnice s prsníkmi, v ktorých je už mlieko. Tvorba mlieka je teda po cisárskom reze a po vaginálnom pôrode rovnaká. Mnohé mamičky sa však obávajú, či bude ich dojčenie po sekcii úspešné. Horšie? Neskoršie? Náročnejšie? Aj na tieto otázky budeme spoločne hľadať odpovede v nasledujúcich riadkoch.
Rozbiehanie laktácie po cisárskom reze: Čo je dôležité vedieť
Žiaľ, následne som sa dozvedela, že deti dokrmovali a mamy presviedčali, že ešte aj tak nemajú mlieko. Nie je pravdou, že po cisárskom reze sa dojčiť nedá, alebo že mlieko nastupuje neskôr. Všetky zákonitosti rozbiehania laktácie platia presne tak isto, ako po vaginálnom pôrode. Na to, aby sa dojčenie dobre rozbehlo, je teda potrebné začať s dojčením ihneď, resp. ako najskôr to ide. Veľmi dôležitým predpokladom úspešného dojčenia ostáva priloženie dieťatka k prsníku hneď po pôrode. Prvé priloženie ešte na pôrodnej sále sa môže udiať aj pri cisárskom reze, len treba o to personál žiadať. Čo je možno skôr úloha pre otecka alebo sprevádzajúcu osobu.
Jediný rozdiel medzi cisárskym rezom a vaginálnym pôrodom z hľadiska tvorby mlieka môže byť v tom, že po cisárskom reze je ďaleko častejšie, že matka po prvýkrát dojčí bábätko až viacero hodín (dní) po pôrode a kým matka začne dojčiť, bábätko býva kŕmené fľašou, prípadne dostane cumlík. Kombinácia neskorého začiatku dojčenia s kŕmením z fľaše a s cumlíkom, môže byť príčinou následných ťažkostí s prisávaním bábätka či dojčením ako takým. Ale nemusí to tak byť. Nie je pravda, že po cisárskom reze mlieko budete mať až neskôr; s mliekom prichádzate už do pôrodnice.
Prvé hodiny po pôrode: Kontakt koža na kožu a odstriekavanie kolostra
Po cisárskom reze je kontakt bábätka a matky koža na kožu rovnako dôležitý ako pri vaginálnom pôrode. Ak ste od bábätka oddelená, najneskôr do hodiny po pôrode požiadajte o skúmavku a začnite s odstriekavaním mlieka po kvapkách do skúmavky; odkvapkané mlieko by malo byť podané bábätku priamo zo skúmavky do pusinky; odstriekavajte po kvapkách často. Požiadajte o pomoc s priložením bábätka tak, aby poloha a prisatie boli čo najlepšie, aby ste sa vyhli poraneniu bradaviek už pri prvých prisatiach. Ak je dokrmovanie skutočne potrebné, nepoužívajte fľašu, ale laktačnú pomôcku priamo na prsníku, príp.
Milo nás prekvapil údaj, že 36,4 % žien, ktoré rodili sekciou, malo príležitosť byť s dieťatkom aspoň pár minút bezprostredne po pôrode (max. do 1 hodiny po pôrode). Je však škoda, že len 22 (6 %) z nich malo šancu po prvý raz si bábätko priložiť k prsníku v tomto čase. Máme pocit, že u nás ešte stále prevláda názor o tom, že látky, ktoré dostáva matka pri anestézii, sú pre dieťa škodlivé a dieťa môže byť prikladané až po odoznení účinku týchto látok. Ako sme už spomenuli, veľkým problémom pri rozbiehaní dojčenia po SC je nemožnosť mať dieťa pri sebe na izbe, takže nie je potom dojčené „podľa jeho potrieb“, pretože mama nemá ako odsledovať prvé signály, ktoré dieťa vysiela, keď sa hlási o jedlo.
Prečítajte si tiež: Mlieko po pôrode
Fyziológia dojčenia - nástup laktácie
Prvé dva až tri dni po pôrode sa v prsníkoch tvorí žltá a hustá tekutina, ktorá sa nazýva kolostrum alebo mledzivo. Mledzivo je výživnejšie ako neskoršie zrelé mlieko a navyše obsahuje veľké množstvo protilátok. Zrelé mlieko sa začína tvoriť približne tretí až piaty deň pri pôrode (u niektorých žien, napríklad pri operatívnych pôrodoch, to môže byť aj neskôr). Často pritom dochádza k bolestivému naliatiu prsníkov, niekedy sa pridruží aj zvýšená teplota a prsníky sú tvrdé a citlivé na dotyk. Veľmi dôležité je naliate prsníky dobre vyprázdniť buď dojčením, alebo pomocou ručného odstriekania či odsávačky. Pomôcť môžu aj studené obklady a masáž prsníkov pred dojčením. Časté dojčenie podporuje ďalšiu tvorbu mlieka a zároveň zabraňuje stuhnutiu mlieka v mliekovode a vznik zápalov.
Správne prisatie je základ
Podľa kanadského pediatra a odborníka na dojčenie Dr. Jacka Newmana je kľúčom k úspešnému dojčeniu správne prisatie bábätka k prsníku. Dieťa, ktoré sa dobre prisaje, získava dostatok mlieka, zatiaľ čo dieťa, ktoré sa prisaje nesprávne, pije málo a navyše matke často spôsobuje bolesť bradaviek, pretože v snahe získať viac mlieka zostáva na prsníku príliš dlho. Známkou správneho prisatia k prsníku sú naširoko otvorené ústa bábätka a tiež to, že sa brada a nos dieťatka dotýkajú prsníka, väčšina dvorca je v ústach dieťaťa a bábätku sa pri cucaní pohybujú ušká a spánky.
Prvé priloženie, prvé (samo)prisatie
Všeobecne odporúčanou zásadou úspešného počiatku dojčenia je čo najskoršie priloženie bábätka k prsníku matky. Zvyčajnou praxou je, že pri prvom dojčení matke a dieťatku asistuje zdravotnícky personál. Ľudskí novorodenci však majú, rovnako ako bábätká našich príbuzných primátov, inštinktívnu schopnosť doplaziť sa samy bez pomoci k matkinmu prsníku a prisať sa. Výskumy poukazujú na to, že deti, u ktorých prebehlo takzvané samoprisatie (v angličtine sa môžeme stretnúť s termínom breast crawl, teda plazenie sa k prsníku), majú oproti tým priloženým menšie problémy s dojčením, lepšie sa adaptujú, sú aj spokojnejšie a menej plačú.
A ako také plazenie k prsníku prebieha? Bábätko sa po pôrode neumyje, iba sa osuší (s výnimkou ručičiek, na ktorých zostávajú zvyšky plodovej vody, ktoré voňajú a chutia ako matkina bradavka) a je ponechané nahé na nahom bruchu svojej matky (na zabezpečenie tepelného komfortu je dobré dvojicu matka a dieťa prikryť dekou alebo prikrývkou). Tam sa niekoľko minút adaptuje a učí sa rozpoznávať vôňu a podobu svojej matky. Postupne začne robiť pohyby, keď sa inštinktívne odstrkuje nožičkami od brucha matky. Zároveň pohybuje ústami, sliní a cucá si pästičku. Pomocou nôh a lakťov sa posúva až k prsníku, olizuje si pästičku a vďaka vôni plodovej vody hľadá bradavku. Naťahuje sa za prsníkom, čím masíruje bradavku. Tá sa predlžuje a vztyčuje a bábätko ju uchopí do úst a začína samo cucať - zaujímavé je, že takmer všetky bábätká, ktoré sa samy doplazia k prsníku, sa už na prvýkrát prisajú úplne správne (a tak odpadá aj učenie o technike dojčenia, ktorú tieto bábätká zvládajú úplne prirodzene). Celý proces trvá v priemere 30-60 minút (dlhší čas potrebujú napríklad bábätká ovplyvnené medikáciou alebo deti so sťaženou adaptáciou po ťažkom pôrode). Rovnako ako bábätko, aj matka, ak má možnosť nerušeného kontaktu s dieťatkom, sa počas samoprisatia správa úplne inštinktívne a opatrnými dotykmi a hladením ho stimuluje, aby sa plazilo.
Tesný kontakt ako podmienka dobrého dojčenia
Aj v nasledujúcich dňoch a hodinách je veľmi dôležité, aby boli matka s bábätkom čo najviac spolu. Kontakt pokožky na pokožku pomáha vyplavovať hormóny oxytocín a prolaktín, ktoré sú pre zdarný priebeh dojčenia nevyhnutné. Čo najčastejšie láskanie, túlenie alebo spoločné spanie tiež umožňujú matke ladiť sa na potreby svojho dieťaťa a pomáhajú jej orientovať sa v signáloch, ktoré k nej novorodenec vysiela - je pre ňu teda ľahšie rozpoznať, kedy má bábätko hlad, a zároveň je pre ňu jednoduchšie prispôsobiť sa jeho spánkovému rytmu aj rytmu jeho dojčenia. Kvalitná podpora ranej väzby medzi matkou a jej dieťaťom znižuje aj pocity stresu spojené s únavou či bolesťou po pôrode. To opäť priaznivo ovplyvňuje laktáciu (keďže práve stres výrazne komplikuje ako tvorbu mlieka, tak aj jeho uvoľňovanie z prsníkov).
Prečítajte si tiež: Ako si vyrobiť tvaroh doma
Ako zvýšiť pravdepodobnosť plného dojčenia po cisárskom reze
- Naštudovať si fakty o dojčení: napr. v článkoch Ako dojčiť a Dojčenie.
- Zistiť si svoje práva a práva dieťaťa a trvať na ich dodržiavaní personálom pôrodnice: podľa Charty základných práv a slobôd a podľa Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo na nepretržitý kontakt s rodičmi. Záujem dieťaťa by mal byť na poprednom mieste. Tieto práva je možné obmedziť len vo vážnych a objektívne odôvodnených prípadoch. Prevádzkové pravidlá pôrodnice zvyčajne nie sú dostatočným dôvodom pre separáciu mamičky a novorodenca. Lekár nemusí rešpektovať názor rodičov len vtedy, ak rodičia nesúhlasia so zákrokom, ktorý je reálne potrebné bezodkladne vykonať k záchrane života a zdravia dieťaťa.
- Vhodným postupom je spísať si pôrodný plán, v ktorom budú uvedené aj želania rodičov pre prípad starostlivosti o bábätko po cisárskom reze a tento plán si vziať do pôrodnice v dvoch vyhotoveniach. Jeden exemplár nechať založiť do zdravotníckej dokumentácie mamičky a druhý do zdravotnej dokumentácie bábätka. Pôrodný plán je totiž pre personál pôrodnice záväzný vo všetkých bodoch, ktoré neodporujú jej technickým možnostiam.
- Umožniť čo najskôr kontakt kožu na kožu a dojčenie: ideálne nechať novorodenca dospieť k samoprisatiu. Ak to nie je možné, tak priložiť novorodenca k prsníku čo najskôr po pôrode. Prevažnú časť novorodencov je možné ihneď po pôrode nechať počas bondingu dospieť k samoprisatiu a nechať piť kolostrum. Aj po cisárskom reze je zvyčajne možné vykonať kontakt kožu na kožu tak, že je novorodenec položený na nahé telo matky priečne pod jej prsiami. Bábätko je možné, ale nie nutné na tele matky ľahko otrieť (okrem ručičiek, plodová voda totiž vonia ako matkine prsia). Potom je potrebné mamičku a bábätko zakryť spoločnou ľahkou prikrývkou. Počas procesu samoprisatia je aktívnym jedincom novorodenec a nevadí teda, ak je matka pod vplyvom tlmiacich liečiv či dokonca v celkovej narkóze. Bábätko pridržuje na jej tele otecko alebo niektorý zo zdravotníkov. Prekážkou dojčenia vo väčšine prípadov nie je ani liečenie matky, pretože do kolostra prechádza len minimálne množstvo týchto látok a bábätko vypije iba niekoľko mililitrov kolostra.
- Neseparovať mamičku a dieťa: po bondingu premiestniť matku čo najskôr spoločne s novorodencom na rovnakú izbu (tzv. rooming - in), ideálne ihneď po pôrode. Vtedy so staraním sa o seba a o novorodenca mamičke pomôže niekto ďalší (otecko, babička, dula) a bábätko tak nie je potrebné separovať od mamičky na novorodeneckom oddelení. Je potrebné podporovať kontakt kožu na kožu. Bábätko je vďaka tomu dojčené častejšie a hlavne skôr, ako sa rozplače. Dojčenie na požiadanie napomáha aj praktizovanie kontaktného rodičovstva1, t.j spoločného spania4. Podľa zdravotného stavu mamičky potom aj nosenie9, pretože mamička môže na potrebu dieťaťa sa dojčiť reagovať veľmi rýchlo. Bábätko cíti mamičku a materské mlieko na dosah, prisáva sa potom v pre neho v najvhodnejšej chvíli, regulujú sa mu prirodzené spánkové cykly a neupadá do neprirodzene hlbokého a dlhého spánku. Bábätko nie je potrebné budiť na dojčenie. Tiež zaspávanie pri prsníku je prirodzené (zvyčajne nie je nutné ani dávať bábätko odgrgnúť, správne prisaté dieťa neprehĺta vzduch a snaha o odgrgnutie ho zbytočne budí). Istou mierou separácie je aj používanie zavinovačiek, čiapočky a rukavičiek pre bábätko - je teda lepšie sa zaobísť bez nich.
- Zabezpečiť správne asymetrické prisatie dieťaťa k prsníku: dieťa, ktoré sa správne prisáva a nie je príliš slabé, získava dojčením dostatok mlieka a netrávi na prsníku neúmerne dlhú dobu. Pri správnom prisatí by dojčenie nemalo byť bolestivé a bradavka po dojčení nesymetricky zdeformovaná. Zle prisaté dieťa od prsníka neodpájame (znásobuje to bolesť a zvyšuje poškodenie bradavky), ale vyvinieme primeraný tlak na jeho zátylok a posunieme ho dole. Správne prisatie je asymetrické - hlava dieťaťa je mierne zaklonená, takže sa dieťa musí natiahnuť mierne dopredu, aby sa prisalo. Brada dieťaťa má potom byť zaborená do prsníka, nos od prsníka ďalej a zároveň má spodná čeľusť pokrývať väčšinu dvorca.
- Neobmedzovať dĺžku a frekvenciu dojčenia (tzv. dojčenie na požiadanie): dojčenie podľa časového harmonogramu ohrozuje udržanie laktácie a správny vývoj dieťaťa (dieťa nemusí získavať dostatok mlieka a dobre prospievať. Ignoráciou signálov hladu stráca dôveru vo svoju schopnosť komunikácie a získava nezdravé stravovacie návyky). Bábätko, ktoré sa správne prisáva netrávi na prsníku neúmerne dlhú dobu. Dojčiť možno pri jednom dojčení z jedného prsníka i z oboch prsníkov. Záleží na potrebách bábätka a dostatočnosti laktácie. V prípade potreby je možné použiť techniku stláčania prsníka.
- Dojčiť v polohách vhodných po cisárskom reze, v ktorých nedochádza k dráždeniu jazvy: jedna sa hlavne o polohu bočnú - futbalovú, polohu v polosede s pokrčenými nohami a s vankúšom položeným nad jazvou a potom polohu poležiačky s hornou končatinou podloženou vankúšom.
- Veriť vo svoju schopnosť dojčiť a v prípade potreby vyhľadať pomoc: pri dostatku informácií mamička vie, čo je pri dojčení normálne. Pomáha nepovažovať prípadné problémy pri dojčení za boj, pozerať sa na dojčenie nielen v rámci momentálnej situácie, ale s výhľadom mesiacov až rokov. Zostať čo najviac pokojná a hlavne neváhať vyhľadať odbornú pomoc laktačnej poradkyne1.
- Nepodávať dieťaťu umelé náhrady prsníka (cumlík13, fľašu, klobúčiky): tieto náhrady môžu kaziť techniku dojčenia - ohrozujú správne prisatie a efektívne sanie. Môžu znižovať laktáciu a spôsobiť bojkot dojčenia (predčasné odstavenie). Používanie klobúčikov so sebou nesie riziko poranenia bradaviek, vzniku bakteriálnej alebo kvasinkovej infekcie a miznú výhody sania priamo z prsníka (napr. tvorba materského mlieka na mieru dieťaťu). Cumlík v puse dieťaťa môže maskovať prvé signály hladu (dieťa sa uspokojí dudlaním naprázdno). Technika sania z fľaše je iná ako z prsníka a navyše z nej mlieko tečie rýchlejšie. V prípade nutnosti dokrmovania existujú iné spôsoby. Preferované by malo byť použitie suplementora (laktačnej pomôcky). Ak nie je k dispozícii, potom kŕmenie z pohárika.
- Ak je mamička od novorodenca oddelená, začať odstriekavať, alebo odsávať kolostrum. Každá kvapka je prospešná a bábätku takto získané kolostrum podávať z pohárika. Kolostrum v prípade plánovaného cisárskeho rezu je možné aj odstriekavať (presnejšie povedané odkvapkávať) ešte pred pôrodom od 36. týždňa tehotenstva (do širokej skúmavky odstriekať kolostrum a skúmavku potom umiestniť do mrazničky, po zhruba 3h, v noci s dlhšou prestávkou kvôli spánku. Odstriekavanie opakovať a získané kolostrum pridať k už mrazenému. V jednej skúmavke skladovať zmrazenú jednu dávku kolostra, teda nie viac ako 10 ml. Zvyčajne sa nastávajúcej mamičke podarí nazbierať za deň 2 až 4 ml kolostra. Tým sa vyhnúť podaní umelého mlieka bábätku po cisárskom reze a poskytnúť dieťaťu ideálnu výživu). Odstriekané kolostrum možno v prípade potreby doplniť roztokom glukózy alebo pasterizovaným materským mliekom z banky mlieka.
Riešenie bežných problémov s dojčením
Poďme sa pozrieť nato, čo Vás môže na začiatku dojčenia prekvapiť a možno aj chvíľu potrápiť. Pri dojčení sa môžete stretnúť s nasledujúcimi výzvami:
1. Vpadnuté bradavky
Niektoré budúce mamičky sa môžu stretnúť s tým, že majú vpadnuté bradavky. Môže sa to týkať len jednej z bradaviek ale aj oboch. V minulosti sa väčšina mamičiek s takto stavanými bradavkami trápila s dojčením a mala problém s prisatím bábätka. V súčasnosti sa to dá jednoducho riešiť. V prípade vpadnutých bradaviek je vhodné už počas tehotenstva začať používať korektory bradaviek, ktoré Vám ich povytiahnú von. Neznamená to, že bradavky už takto ostanú narvalo, ale pomôže to tomu, aby sa bradavky pripravili, na prisatie bábätka. Používanie korektorov sa potom odporúča pred každým kojením. Bradavky sa povytiahnu a sú pripravené na prisatie bábätka.
2. Zápal prsníka
Pri nadmernej tvorbe mliečka alebo pri rýchlom nástupe laktácie pri nedostatočnom vyprazdňovaní prsníkov môže dôjsť k vzniku zápalu prsníka. Zápal prsníka sa prejavuje bolestivosťou a začervenaním. Prsník je začervenaný a nastupuje popri tom aj horúčka. Ak je Váš prsník natoľko bolestivý, že nemôžete z neho kojiť, je nevyhnutné obrátiť sa na svojho gynekológa, ktorý zváži závažnosť Vášho stavu a nastaví adekvátnu liečbu. V prípade problémov s prsníkmi je potrebné sledovať či Vám z bradaviek nevyteká hnis. To zistíte tak, že si na bielu plienokčku odstrieknete trošku mliečka. Ak sa v mliečku objaví hnis či krv, musíte prerušiť kojenie a prsník začať vyprázdňovať manuálne použitím odsávačky. To je jednoznačný signál, že treba daný zápal preliečiť. V dnešnej dobe už existujú liečivá, ktoré neprechádzajú do materského mlieka a teda popri liečbe, ak to Váš stav dovoľuje môžete dojčiť bábätko zo zdravého prsníka.
3. Trhlinky na bradavkách
Pri nesprávnom prisávaní bábätka alebo ak dieťatko ostáva na prsníku priveľmi dlho môžu na bradavkých vzniknúť trhlinky, ktoré môžu byť natoľko bolestivé, že môžu znemožňovať dojčenie. Ak bradavky nekrvácajú a nevyteká z nich hnis, možete pokračovať v dojčení. Bradavky je len potrebné pravidelne ošetrovať. Po osprchovaní ich jemne osušiť a na ošetrenie je vhodné použiť dostupné prírodne masti, určené na ošetrenie popraskaných bradaviek. Ak sa stav bradaviek do niekoľkých dní nezlepší, sú bolestivé až natoľko, že Vám prisatie bábätka spôsobuje neprekonateľnú bolesť, je nevyhnutné obrátiť sa na Vášho gynekológa, ktorý nastaví adekvátnu liečbu. Ak nemôžete z dôvodu bolesti dojčiť, je nevyhnutné materské mliečko v pravidelných intervaloch odsávať, aby ste predišla vzniku zápalu v prsníku z dôvodu nahromadeného mliečka. Odsávanie mlieka zároveň podporí laktáciu a teda zabezpeči, aby bábätko po preliečení mohlo byť ďalej plnohodnotné dojčené a nebolo potrebné ho dokrmovať, kým sa laktácia naspäť rozbehne. Ak je mlieko v poriadku, bábätku ho je možné podávať na lyžičku alebo použitím cievky. Keď dochádza k opakovanému poškodzovaniu Vašich bradaviek, môže byť dôvodom ich poškodenia práve nesprávne prisatie bábätka. V takom prípade je najlepším možným riešením vyhľadať pomoc laktačnej poradkyne vo Vašom okolí, ktorá Vám pri osobnej návšteve ukáže ako zabezpečiť, aby sa dieťatko prisávalo správne a nepoužívalo Vaše bradavky ako cumlík, z ktorého mu tečie mliečko. Ako vhodná ochrana pri kojení počas preliečenia už vzniknutých trhliniek slúžia chrániče na bradavky, ktoré pomôžu prekonať tie najkritickejšie dni a po preliečení sa budete vedieť vrátiť späť k dojčeniu bábätka bez nich.
4. Pomalý nástup laktácie
Po pôrode u niektorých žien mliečko nabieha veľmi rýchlo a je ho dosť ba niekedy až priveľa a u niektorých žien môže byť laktácia pomalšia. Veľký súvis to má s pôrodom. Pri prirodzenom pôrode je nástup produkcie mliečka rýchlejší ako pri sekcii (pri cisárskom reze). Najdôležitejšie hormóny, ktoré ovplyvňujú tvorbu a reguláciu množstva materského mlieka sú prolaktín a oxytocín. Po prirodzenom pôrode a po odlúčení placenty, začne hladina hormónu prolaktínu stúpať a začína sa zvyšovať produkcia materského mlieka. Na hladinu prolaktínu pozitívne pôsobí, skoré prisatie bábätka po pôrode, do 30 min. a jeho pravidelné prikladanie na prsník, s cieľom dôkladne ho vyprázdniť. Za uvoľnovanie mliečka z mliečnych žliaz zodpovedá hormón oxytocín, ktorého hodnota tiež po pôrode prirodzene stúpa. Uľahčuje tým dieťatku satie. Hladinu oxytocínu naopak negatívne ovplyvňuje volávaný, traumatizujúci, predčasný pôrod či cisársky rez. Na produkciu materského mlieka vplýva aj pitný režim. Na zvýšenie produkcie mliečka je vhodné použiť kolektor materského mlieka - odsávačku mlieka, ktorá sa jemným podtlakom prisaje na prsník a napodobňuje prirodzené satie bábätka. Prírodným prostriedkom na zvýšenie tvorby mlieka sú čaje, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Medzi najučínnejšie bylinky na podporu laktácie patrí fenikel, aníz, rasca alebo žihľava. Naopak vyhýbať sa treba šalvii a púpave. Radou našich babičiek na podporu lakácie boli kvalitné podbité polievky, ktoré majú posilňujúci účinok na telo ženy po pôrode.
Prečítajte si tiež: Ovsené palacinky pre každú príležitosť
Polohy pri dojčení po cisárskom reze
Po cisárskom reze nebudete tak rýchlo vo forme, každý pohyb vám môže spôsobiť bolesť. Počas prvých hodín po zákroku budete musieť ležať na chrbte. Bábätko bude pri prikladaní ležať na brušku, tvárou k vám. Akonáhle sa trošku zotavíte, najvhodnejšia poloha na dojčenie je na boku, neskôr v sede. Spočiatku nezáleží na tom, ako veľa nadojčíte - čím častejšie a dlhšie dojčíte, tým viac sa Vám bude tvoriť mlieko. Dieťa totiž pri saní z prsníka a pri kontakte s mamičkou vysiela podnety, ktoré u matky prostredníctvom hormónov prolaktínu a oxytocínu stimulujú spustenie a produkciu mlieka.
Čo robiť, ak sa vyskytnú komplikácie
Ak sa u Vás vyskytnú akékoľvek komplikácie, napríklad dieťatko nechce sať alebo je ospalé, vydržte. Využite pomoc a podporu sestričiek alebo laktačnej poradkyne v pôrodnici. Aj jednoduchý blízky kontakt s bábätkom, hladenie a dotyky stimulujú laktáciu. A ak sa napriek všetkému vášmu úsiliu nepodarí naštartovať dojčenie, nezúfajte a neobviňujte sa. Aj keď cisársky rez môže ovplyvniť začiatok dojčenia, dobrá správa je, že s trochou trpezlivosti a podpory sa to dá zvládnuť. Telo je pripravené tvoriť mlieko, aj keď bol pôrod možno nebol podľa plánu.
Relaktácia: Návrat k dojčeniu po jeho prerušení
Dobry den. Poprosim Vas o radu ohladom relaktacie. Kojila som po sekcii iba par dni, potom sa vyskytli komplikacie - prudky nastup mlieka, zapal prsnikov, maly sa nevedel prisat kvoli opuchnutym dvorcom. Odsavanie mlieka, 40 teploty, ATB, podavanie z flase, dokrmovanie um, neschopnost prisat sa… po takmer 3 tyzdnoch som to vzdala a bola mi podana tabletka na zastavenie tvorby mlieka. Dieta krmim um, ale mam poporodnu depresiu, obvinujem sa, ze som nedokazala kojit, a velmi by som to este raz chcela skusit akonahle sa lavy prsnik da do povodneho stavu. Ked krmim maleho z flase blizko pri hrudi, a on aj tak hlada prsnik… velmi ma to berie. Je relaktacia mozna? Ako postupovat?
určite je možné vo vašom prípade pokúsiť sa urobiť kroky pre návrat k dojčeniu. Aj po užití lieku na zástavu tvorby mlieka má zmysel pokúsiť sa k dojčeniu vrátiť a tento liek nie je dôvod na to, aby ste sa nemohli pokúsiť naspäť bábätko prisať a bábätko dojčiť. Súčasne je dôležité vedieť, že tento liek pôsobí na tvorbu mlieka dlhodobo a výrazne znižuje tvorbu mlieka. Preto aj v prípade, že by sa podarilo bábätko motivovať k tomu, aby sa začalo znova prisávať a aby sa dojčilo, nateraz nestačí sa len spoľahnúť, že bude získavať dostatok mlieka.
#