Nástup mlieka po pôrode: všetko, čo potrebujete vedieť

Materské mlieko je najlepšia výživa pre novorodenca. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na nástup laktácie, s dôrazom na špecifické situácie, ako je pôrod cisárskym rezom, a ponúka praktické rady pre úspešné dojčenie.

Úvod

Dojčenie je prirodzený a krásny proces, ktorý prináša množstvo výhod pre matku aj dieťa. Pre mnohé ženy je však začiatok dojčenia spojený s otázkami a obavami. Tento článok sa zameriava na nástup mlieka po pôrode, poskytuje užitočné informácie a praktické rady, ako úspešne zvládnuť túto dôležitú etapu.

Nástup laktácie: fyziológia a priebeh

Tvorba materského mlieka začína už počas tehotenstva, približne od 16. týždňa. To znamená, že každá žena prichádza do pôrodnice s prsníkmi, v ktorých sa mlieko tvorí. Mnohé bábätká sú prvé dni po pôrode dojčené len veľmi málo, prípadne sa dojčia len „tak na skúšku“ a sú dokrmované so zdôvodnením, že „matka ešte nemá mlieko“. Na "nástup laktácie" však nie je potrebné čakať.

Prvé dva až tri dni po pôrode sa v prsníkoch tvorí žltkastá a hustá tekutina, ktorá sa nazýva kolostrum alebo mledzivo. Mledzivo je výživnejšie ako zrelé mlieko a obsahuje veľké množstvo protilátok, ktoré posilňujú imunitný systém novorodenca.

Zrelé mlieko sa začína tvoriť približne tretí až piaty deň po pôrode. Často pritom dochádza k bolestivému naliatiu prsníkov, niekedy sa pridruží aj zvýšená teplota a prsníky sú tvrdé a citlivé na dotyk. Je veľmi dôležité naliate prsníky dobre vyprázdniť - buď dojčením, alebo pomocou ručného odstriekania či odsávačky. Pomôcť môžu aj studené obklady a masáž prsníkov pred dojčením. Časté dojčenie podporuje ďalšiu tvorbu mlieka a zároveň zabraňuje stuhnutiu mlieka v mliekovode a vzniku zápalov.

Prečítajte si tiež: Úspešné dojčenie po sekcii

Dojčenie po cisárskom reze: špecifické aspekty

Pôrod cisárskym rezom môže ovplyvniť nástup dojčenia. Dieťa po cisárskom reze nemusí byť vždy priložené k prsníku matky hneď po pôrode a mamička trávi v pôrodnici viac času oddelená od svojho dieťaťa.

Materské mlieko je pre bábätko narodené cisárskym rezom obzvlášť dôležité, pretože pri pôrode nedochádza k osídleniu organizmu bábätka priateľskými baktériami, ktoré majú vplyv na osídlenie čreva a rozvoj imunity.

Napriek tomu, dojčenie po cisárskom reze je možné, aj keď to môže vyžadovať viac úsilia. Dôležité je skoré priloženie bábätka k prsníku, ideálne hneď po pôrode, ak to zdravotný stav matky a dieťaťa dovoľuje. Ak rodíte v celkovej anestézii, prvý kontakt s bábätkom musí počkať, kým sa preberiete z narkózy. Medzitým vás môže v kontakte s bábätkom koža na kožu (skin to skin) nahradiť otecko.

Po cisárskom reze môže byť dieťa po nejaký čas oddelené od svojej matky, čo môže ovplyvniť laktáciu. Na stimuláciu produkcie mlieka je potrebné prikladať dieťa k prsníkom každé 2 - 3 hodiny. Po presune na oddelenie šestonedelia už môžete mať so sebou bábätko a budete sa o neho starať sama. Po cisárskom reze nebudete tak rýchlo vo forme, každý pohyb vám môže spôsobiť bolesť. V prípade veľkej bolesti sa nebojte užívať lieky proti bolesti, ktoré Vám v pôrodnici ponúknu - pre dieťatko je to úplne bezpečné. Naopak, bolesť môže komplikovať spustenie laktácie. Počas prvých hodín po zákroku budete musieť ležať na chrbte. Bábätko bude pri prikladaní ležať na brušku, tvárou k vám. Akonáhle sa trošku zotavíte, najvhodnejšia poloha na dojčenie je na boku, neskôr v sede. Spočiatku nezáleží na tom, ako veľa nadojčíte - čím častejšie a dlhšie dojčíte, tým viac sa Vám bude tvoriť mlieko. Dieťa totiž pri saní z prsníka a pri kontakte s mamičkou vysiela podnety, ktoré u matky prostredníctvom hormónov prolaktínu a oxytocínu stimulujú spustenie a produkciu mlieka.

Správne prisatie: kľúč k úspešnému dojčeniu

Správne prisatie bábätka k prsníku je kľúčové pre úspešné dojčenie. Dieťa, ktoré sa dobre prisaje, získava dostatok mlieka, zatiaľ čo dieťa, ktoré sa prisaje nesprávne, pije málo a navyše matke často spôsobuje bolesť bradaviek.

Prečítajte si tiež: Ako si vyrobiť tvaroh doma

Známkou správneho prisatia k prsníku sú naširoko otvorené ústa bábätka a tiež to, že sa brada a nos dieťatka dotýkajú prsníka, väčšina dvorca je v ústach dieťaťa a bábätku sa pri cucaní pohybujú ušká a spánky.

Prvé priloženie a samoprisatie

Všeobecne odporúčanou zásadou úspešného počiatku dojčenia je čo najskoršie priloženie bábätka k prsníku matky. Zvyčajnou praxou je, že pri prvom dojčení matke a dieťatku asistuje zdravotnícky personál. Ľudskí novorodenci však majú inštinktívnu schopnosť doplaziť sa samy bez pomoci k matkinmu prsníku a prisať sa.

Výskumy poukazujú na to, že deti, u ktorých prebehlo takzvané samoprisatie, majú oproti tým priloženým menšie problémy s dojčením, lepšie sa adaptujú, sú aj spokojnejšie a menej plačú.

Bábätko sa po pôrode neumyje, iba sa osuší (s výnimkou ručičiek, na ktorých zostávajú zvyšky plodovej vody, ktoré voňajú a chutia ako matkina bradavka) a je ponechané nahé na nahom bruchu svojej matky (na zabezpečenie tepelného komfortu je dobré dvojicu matka a dieťa prikryť dekou alebo prikrývkou). Tam sa niekoľko minút adaptuje a učí sa rozpoznávať vôňu a podobu svojej matky.

Postupne začne robiť pohyby, keď sa inštinktívne odstrkuje nožičkami od brucha matky. Zároveň pohybuje ústami, sliní a cucá si pästičku. Pomocou nôh a lakťov sa posúva až k prsníku, olizuje si pästičku a vďaka vôni plodovej vody hľadá bradavku.

Prečítajte si tiež: Ovsené palacinky pre každú príležitosť

Naťahuje sa za prsníkom, čím masíruje bradavku. Tá sa predlžuje a vztyčuje a bábätko ju uchopí do úst a začína samo cucať - zaujímavé je, že takmer všetky bábätká, ktoré sa samy doplazia k prsníku, sa už na prvýkrát prisajú úplne správne. Celý proces trvá v priemere 30-60 minút (dlhší čas potrebujú napríklad bábätká ovplyvnené medikáciou alebo deti so sťaženou adaptáciou po ťažkom pôrode).

Rovnako ako bábätko, aj matka, ak má možnosť nerušeného kontaktu s dieťatkom, sa počas samoprisatia správa úplne inštinktívne a opatrnými dotykmi a hladením ho stimuluje, aby sa plazilo.

Tesný kontakt: podmienka dobrého dojčenia

Aj v nasledujúcich dňoch a hodinách je veľmi dôležité, aby boli matka s bábätkom čo najviac spolu. Kontakt pokožky na pokožku pomáha vyplavovať hormóny oxytocín a prolaktín, ktoré sú pre zdarný priebeh dojčenia nevyhnutné. Čo najčastejšie láskanie, túlenie alebo spoločné spanie tiež umožňujú matke ladiť sa na potreby svojho dieťaťa a pomáhajú jej orientovať sa v signáloch, ktoré k nej novorodenec vysiela - je pre ňu teda ľahšie rozpoznať, kedy má bábätko hlad, a zároveň je pre ňu jednoduchšie prispôsobiť sa jeho spánkovému rytmu aj rytmu jeho dojčenia.

Kvalitná podpora ranej väzby medzi matkou a jej dieťaťom znižuje aj pocity stresu spojené s únavou či bolesťou po pôrode. To opäť priaznivo ovplyvňuje laktáciu (keďže práve stres výrazne komplikuje ako tvorbu mlieka, tak aj jeho uvoľňovanie z prsníkov).

Kŕmenie podľa potrieb bábätka

Každé bábätko je iné a každé má tiež inú potrebu dojčenia. Niektoré deti chcú v prvých dňoch cucať často a dlho, iné sa dosýta napijú a potom sa na niekoľko hodín oddajú posilňujúcemu spánku. Deti po ťažkom pôrode alebo bábätká s novorodeneckou žltačkou môžu o dojčenie javiť malý záujem a byť ospalé a unavené (tu je vhodné bábätká povzbudzovať a stimulovať ich, aby sa na bradavku prisali čo najčastejšie).

Dojčenie je otázkou ponuky a dopytu, teda čím bude žena častejšie dojčiť, tým viac mlieka sa v prsníku utvorí. Matka a jej dieťa potrebujú byť po pôrode spolu, aby sa tak uľahčil začiatok dojčenia. Od chvíle narodenia, keď je ideálne bábätko položené mamičke na holý hrudník (kontakt „koža na kožu“), je stimulovaný materský hormón prolaktín. Prolaktín naštartuje správnu tvorbu mlieka, aj keď by sa bábätko zo začiatku o dojčenie nezaujímalo. Blízkosť bábätka stimuluje hormón „lásky“, oxytocín, ktorý pomáha prehlbovať citové puto medzi matkou a jej bábätkom. Oxytocín má tlmiace účinky tak na matku, ako aj na bábätko, povzbudzuje totiž vyplavenie hormónov, ktoré miernia prejavy adrenalínu vyplaveného počas pôrodu. Aj keď bábätko ihneď po narodení neje, tak je jeho zažívanie stimulované inštinktívnym správaním (hrabanie, zarývanie, plazenie) pri matkinom prsníku. Kontakt „koža na kožu“ stimuluje ďalšie neurobehaviorálne odozvy bábätka, posúva sa bližšie k bradavke, dáva si ručičku do ústočiek a masíruje prsníky. Ak matka nemôže, potom kontakt „koža na kožu“ môže prebehnúť aj s otcom - je to výnimočná chvíľa bez časového limitu. Nemalo by sa ponáhľať ani chvíľu prerušovať ako to len to bude možné. Kontakt „koža na kožu“ s otcom podporuje vzťah otca s bábätkom. Nie všetky bábätká chcú ihneď po narodení piť. Nerobte si s tým starosti a sledujte signály, až bude pripravené.

Signály novorodenca na kŕmenie

• Cicanie jazyka, pier, ručičiek alebo prstov počas spánku.
• Pohyb ručičiek smerom k ústam.
• Nepokojné pohyby počas spánku/rýchle pohyby očí pod očnými viečkami.
• Hľadanie bradavky.
• Drobné zvuky.
• Plač a rozrušenie sú znakmi rozvinutého hladu, bábätká v tomto štádiu môžu byť veľmi mrzuté a priloženie k prsníku nemusí byť jednoduché.

Reflexy pri dojčení novorodenca

• Otvorenie ústočiek: Keď sa niečo dotkne nosa, tváre alebo pier bábätka, otvorí ústa a vystrčí jazyk dopredu a dolu, je pripravené uchopiť prsník matky.
• Cicanie: Spustené pri dotyku na vrchnom podnebí, to vysvetľuje prečo bábätko potrebuje uchopiť do ústočiek väčšiu časť prsníka tak, aby sa bradavka dotýkala vrchného podnebia a stimulovala cicanie.
• Prehĺtanie: Spustené, keď sú ústočká bábätka plné mlieka alebo kolostra. Vďaka tomu, ako počujete a vidíte bábätko prehĺtať počas dojčenia budete schopná zhodnotiť, ako dobre sa napilo.

Frekvencia dojčenia v prvých 48 hodinách

Novorodenci sú často v prvých hodinách po pôrode v strehu a dychtiví po prvom dojčení. Ak boli matke počas pôrodu podané lieky na tlmenie bolesti, tak možno potrebuje povzbudiť (lieky sa mohli placentou dostať až k bábätku, ktoré je tiež utlmené). Priemerné množstvo kolostra vytvoreného počas prvého dojčenia je 5 ml, čo zodpovedá jednej čajovej lyžičke. Zdravé donosené bábätká nemusia počas prvých 48 hodín veľa piť. Využívajú svoje energetické zásoby, než sa začne matke tvoriť viac mlieka počas druhého dňa. Matka by mala bábätko priložiť kedykoľvek je hore a dáva najavo, že chce piť. Každé bábätko je iné - niektoré sa počas prvých 24 hodín napije len párkrát, iné bude potrebovať až osemkrát. Pre matku i novorodenca je dôležité, aby v tejto dobe neboli oddelení, okrem iného preto, aby sa matka so svojím dieťaťom zoznámila a rozpoznala jeho prejavy hladu.

Ako zistiť, či sa dieťa dobre napilo?

V prvých 48 hodinách bude mať dieťa iba 2 - 3 mokré plienky. To sa zvýši na minimálne 6 denne piaty deň po narodení. Kolostrum pôsobí ako prírodné preháňadlo, pomáha novorodencovi zbaviť sa čiernej „smolky“ pripomínajúcej asfalt (prvá detská stolica). Stolica bude postupne meniť farbu - od čiernej cez tmavú a zelenkavo hnedú až po horčicovo žltú farbu piaty deň.

Problémy s dojčením a ich riešenie

Počas dojčenia sa môžete stretnúť s rôznymi výzvami. Dôležité je vedieť, že väčšina z nich má riešenie a nemusí znamenať koniec dojčenia.

1. Vpadnuté bradavky

V minulosti sa väčšina mamičiek s takto stavanými bradavkami trápila s dojčením a mala problém s prisatím bábätka. V súčasnosti sa to dá jednoducho riešiť. V prípade vpadnutých bradaviek je vhodné už počas tehotenstva začať používať korektory bradaviek, ktoré Vám ich povytiahnú von. Používanie korektorov sa potom odporúča pred každým kojením. Bradavky sa povytiahnu a sú pripravené na prisatie bábätka.

2. Zápal prsníka

Pri nadmernej tvorbe mliečka alebo pri rýchlom nástupe laktácie pri nedostatočnom vyprazdňovaní prsníkov môže dôjsť k vzniku zápalu prsníka. Zápal prsníka sa prejavuje bolestivosťou a začervenaním. Prsník je začervenaný a nastupuje popri tom aj horúčka. Ak je Váš prsník natoľko bolestivý, že nemôžete z neho kojiť, je nevyhnutné obrátiť sa na svojho gynekológa, ktorý zváži závažnosť Vášho stavu a nastaví adekvátnu liečbu. V prípade problémov s prsníkmi je potrebné sledovať či Vám z bradaviek nevyteká hnis. To zistíte tak, že si na bielu plienokčku odstrieknete trošku mliečka. Ak sa v mliečku objaví hnis či krv, musíte prerušiť kojenie a prsník začať vyprázdňovať manuálne použitím odsávačky. V dnešnej dobe už existujú liečivá, ktoré neprechádzajú do materského mlieka a teda popri liečbe, ak to Váš stav dovoľuje môžete dojčiť bábätko zo zdravého prsníka.

3. Trhlinky na bradavkách

Pri nesprávnom prisávaní bábätka alebo ak dieťatko ostáva na prsníku priveľmi dlho môžu na bradavkých vzniknúť trhlinky, ktoré môžu byť natoľko bolestivé, že môžu znemožňovať dojčenie. Ak bradavky nekrvácajú a nevyteká z nich hnis, možete pokračovať v dojčení. Bradavky je len potrebné pravidelne ošetrovať. Po osprchovaní ich jemne osušiť a na ošetrenie je vhodné použiť dostupné prírodne masti, určené na ošetrenie popraskaných bradaviek. Ak sa stav bradaviek do niekoľkých dní nezlepší, sú bolestivé až natoľko, že Vám prisatie bábätka spôsobuje neprekonateľnú bolesť, je nevyhnutné obrátiť sa na Vášho gynekológa, ktorý nastaví adekvátnu liečbu. Ak nemôžete z dôvodu bolesti dojčiť, je nevyhnutné materské mliečko v pravidelných intervaloch odsávať, aby ste predišla vzniku zápalu v prsníku z dôvodu nahromadeného mliečka. Odsávanie mlieka zároveň podporí laktáciu a teda zabezpeči, aby bábätko po preliečení mohlo byť ďalej plnohodnotné dojčené a nebolo potrebné ho dokrmovať, kým sa laktácia naspäť rozbehne. Ak je mlieko v poriadku, bábätku ho je možné podávať na lyžičku alebo použitím cievky. Keď dochádza k opakovanému poškodzovaniu Vašich bradaviek, môže byť dôvodom ich poškodenia práve nesprávne prisatie bábätka. V takom prípade je najlepším možným riešením vyhľadať pomoc laktačnej poradkyne vo Vašom okolí, ktorá Vám pri osobnej návšteve ukáže ako zabezpečiť, aby sa dieťatko prisávalo správne a nepoužívalo Vaše bradavky ako cumlík, z ktorého mu tečie mliečko. Ako vhodná ochrana pri kojení počas preliečenia už vzniknutých trhliniek slúžia chrániče na bradavky, ktoré pomôžu prekonať tie najkritickejšie dni a po preliečení sa budete vedieť vrátiť späť k dojčeniu bábätka bez nich.

4. Pomalý nástup laktácie

Po pôrode u niektorých žien mliečko nabieha veľmi rýchlo a je ho dosť ba niekedy až priveľa a u niektorých žien môže byť laktácia pomalšia. Veľký súvis to má s pôrodom. Pri prirodzenom pôrode je nástup produkcie mliečka rýchlejší ako pri sekcii (pri cisárskom reze). Najdôležitejšie hormóny, ktoré ovplyvňujú tvorbu a reguláciu množstva materského mlieka sú prolaktín a oxytocín. Po prirodzenom pôrode a po odlúčení placenty, začne hladina hormónu prolaktínu stúpať a začína sa zvyšovať produkcia materského mlieka. Na hladinu prolaktínu pozitívne pôsobí, skoré prisatie bábätka po pôrode, do 30 min. a jeho pravidelné prikladanie na prsník, s cieľom dôkladne ho vyprázdniť. Za uvoľnovanie mliečka z mliečnych žliaz zodpovedá hormón oxytocín, ktorého hodnota tiež po pôrode prirodzene stúpa. Uľahčuje tým dieťatku satie. Hladinu oxytocínu naopak negatívne ovplyvňuje volávaný, traumatizujúci, predčasný pôrod či cisársky rez. Na produkciu materského mlieka vplýva aj pitný režim. Na zvýšenie produkcie mliečka je vhodné použiť kolektor materského mlieka - odsávačku mlieka, ktorá sa jemným podtlakom prisaje na prsník a napodobňuje prirodzené satie bábätka. Prírodným prostriedkom na zvýšenie tvorby mlieka sú čaje, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Medzi najučínnejšie bylinky na podporu laktácie patrí fenikel, aníz, rasca alebo žihľava. Naopak vyhýbať sa treba šalvii a púpave. Radou našich babičiek na podporu lakácie boli kvalitné podbité polievky, ktoré majú posilňujúci účinok na telo ženy po pôrode.

Ako zvýšiť produkciu mlieka?

• Časté dojčenie alebo odsávanie: Čím častejšie sa prsník vyprázdňuje, tým viac mlieka sa tvorí. Odporúča sa dojčiť alebo odsávať 8 až 12 krát denne, vrátane jedného nočného dojčenia alebo odsávania.
• Správna technika dojčenia: Uistite sa, že sa dieťa správne prisáva k prsníku.
• Dostatok tekutín: Pite dostatok vody a iných zdravých tekutín.
• Zdravá strava: Jedzte vyváženú stravu bohatú na živiny.
• Odpočinok: Snažte sa čo najviac odpočívať.
• Bylinky a potraviny na podporu laktácie: Fenikel, aníz, rasca, žihľava, senovka grécka, benedikt lekársky, ovsené vločky, ľanové semienka.
• Odsávačka mlieka: Používanie odsávačky mlieka môže pomôcť stimulovať tvorbu mlieka, najmä ak má dieťa problémy s dojčením.
• Technika "hands-on pumping": Počas odsávania stlačte na niekoľko sekúnd prsník palcom a prstami. Bolo preukázané, že táto technika zvyšuje množstvo mlieka, ktoré matky počas odsávania získajú.

Situácie vyžadujúce odlúčenie matky od dieťaťa

Príčin pre odlúčenie matky od dieťaťa by malo byť skutočne minimum, ale existujú situácie, v ktorých to môže z medicínskych príčin nastať. Jedným z príkladov sú bábätká, ktorých zdravotný stav si vyžaduje operáciu, či už bezprostredne po pôrode, alebo neskôr po pôrode.

Čo robiť v prípade odlúčenia?

1. Ak žena nie je s bábätkom, je potrebné, aby si ihneď po pôrode (prípadne hneď, ako bábätko ide na operáciu) začala odstriekavať mlieko. Ak žena vie o potrebe operácie už pred narodením bábätka, tak si môže mlieko začať odstriekavať už v 36. týždni tehotenstva a vytvoriť si tak zásoby na obdobie po operácii.
2. Odstriekané mlieko môže skladovať v malých skúmavkách alebo v maličkých nádobách na neskoršie použitie. Je vhodné, aby odstriekavala aspoň 8-krát za deň, z toho aspoň raz v noci medzi 1 a 5 hodinou rannou. Množstvá odstriekaného mlieka by sa mali postupne zvyšovať. Odstriekavanie býva efektívnejšia metóda v prvých dňoch, neskôr niektoré ženy považujú za efektívnejšie odsávanie, prípadne odsávanie kombinované s ručných odstriekavaním na záver odsávania.
3. Je vhodné stretnúť sa s laktačnou poradkyňou, aby ste si dohodli konkrétny plán pre odstriekavanie či odsávanie a následný postup pri rozbiehaní dojčenia.
4. Ak je bábätko dočasne kŕmené napríklad nazogastrickou sondou, tak by malo v ideálnom prípade dostávať materské mlieko, ktoré si žena odstriekala či odsala.
5. Na prisatie bábätka nepoužívajte klobúčik. Nie je dôvod, aby sa bábätko po operácii učilo piť z fľašky alebo aby dostávalo cumlík. Keď je bábätko pripravené začať piť a prijímať materské mlieko ústami, tak môže začať byť dojčené. Dojčenie je aktívny proces zo strany bábätka a má bábätko záujem sa dojčiť, a ak sa prisaje a pije, tak nie je dôvod na to, aby nemohlo dojčiť.

Čo budete potrebovať, ak chcete dojčiť?

• Kľud: Aj po príchode domov, aby ste si mohla oddýchnuť a načerpať nové sily.
• Otecka bábätka alebo blízku osobu: Ako psychickú podporu a hlavného podávača.
• Košieľku alebo pyžamo na dojčenie: Uľahčí dojčenie.
• Podprsenku na dojčenie a tampóny na dojčenie.
• Prírodnu kozmetiku: Bez parfumov a chémie.
• Kolektor materského mlieka.
• Bavlnené plienočky: Na poutieranie unikajúceho mliečka, podloženie bábätka či jeho odgrgnutie.
• Vankúš na dojčenie: Ktorý odbremení Vašu chrbticu pri dojčení bábätka.

Dôležité zásady dojčenia

• Nedokrmovanie z fľaše: Fľaštička na mlieko je uspôsobená tak, aby z nej tekutina tiekla bez výraznejšej námahy. Pre bábätko je určite ľahšie napiť sa z fľaše, ako piť z prsníka, a to predovšetkým v prvých dňoch po pôrode, keď dieťatko ešte stále nemá ustálenú techniku dojčenia. Ponúknutie fľaše (hlavne v prvých dňoch, keď sa laktácia ešte úplne nerozbehla a matka produkuje iba kolostrum) nezriedka vedie k tomu, že bábätko začne uprednostňovať rýchly tok tekutiny z fľaštičky pred prácnejším cucaním z prsníka. Ak však treba dieťa dokrmovať, je vhodné voliť alternatívne spôsoby kŕmenia - napríklad sondou, lyžičkou, striekačkou či suplementorom.
• Kŕmenie podľa potrieb bábätka: Každé bábätko je iné a každé má tiež inú potrebu dojčenia. Niektoré deti chcú v prvých dňoch cucať často a dlho, iné sa dosýta napijú a potom sa na niekoľko hodín oddajú posilňujúcemu spánku. Deti po ťažkom pôrode alebo bábätká s novorodeneckou žltačkou môžu o dojčenie javiť malý záujem a byť ospalé a unavené (tu je vhodné bábätká povzbudzovať a stimulovať ich, aby sa na bradavku prisali čo najčastejšie).
• Dojčenie je otázkou ponuky a dopytu: Teda čím bude žena častejšie dojčiť, tým viac mlieka sa v prsníku utvorí.

Mám dostatok materského mlieka?

To je to, čoho sa čerstvé mamičky často obávajú, ale je veľmi pravdepodobné, že pokiaľ je dieťa zdravé a dobre prospieva, vediete si skvelo. Pokiaľ sa však skutočne obávate, či máte dostatok materského mlieka, vyhľadajte pomoc čo najskôr. Pokiaľ sa ukáže, že je všetko v poriadku, začnete si rýchlo veriť.

Známky toho, že dieťa neprijíma dostatok mlieka:

• Dieťa nepriberá na váhe. Je bežné, keď novorodenec v niekoľkých prvých dňoch po narodení stratí 5 až 7 % svojej pôrodnej hmotnosti - niektorí dokonca až 10 %. Potom by však mal každý deň pribrať aspoň 20 až 30 g a do 10. až 14. dňa by mal nadobudnúť pôrodnú hmotnosť.
• Nedostatočne pomočené a pokakané plienky. Denný počet pomočených a pokakaných plienok je dobrým ukazovateľom toho, či má dieťa dostatok mlieka.
• Dehydratácia. Pokiaľ má dieťa tmavý moč, sucho v ústach alebo žltačku (zožltnutie kože alebo očí), alebo pokiaľ je letargické a nemá hlad, môže byť dehydrované.
• Horúčka, hnačka a zvracanie alebo prehriatie môžu u dojčaťa spôsobiť dehydratáciu.

Ak máte podozrenie, že dieťa nemá dostatok mlieka, navštívte lekára alebo laktačnú poradkyňu. Jedine odborník môže posúdiť, či máte málo mlieka a pozrie sa, ako dojčíte, aby zistil, či je dieťa dobre prisaté a prijíma dostatočné množstvo potravy.