Chov mäsového dobytka má na Slovensku dlhú tradíciu a predstavuje dôležitú súčasť poľnohospodárstva. Tento článok sa zameriava na najvzácnejšie plemená mäsového dobytka, ich charakteristiky a význam pre produkciu kvalitného hovädzieho mäsa a biodiverzitu.
História a význam mäsových plemien
História chovu mäsových plemien dobytka je úzko spojená s vývojom poľnohospodárstva a dopytom po kvalitnom hovädzom mäse. Šľachtenie zamerané na produkciu mäsa viedlo k vzniku plemien s robustnejšou stavbou tela, výraznejšou svalovinou a optimálnym pomerom svalovej a tukovej hmoty.
Dňa 20. októbra 2022 sa žiaci 2. M, 3. M a 4. L zúčastnili návštevy firmy Slovenské biologické služby (SBS), a. s., pod ktoré patrí aj Plemenárska stanica býkov v Nitre Lužianky. SBS, a. s. je najväčšou slovenskou inseminačnou firmou s podielom na domácom trhu viac ako 80 %. Ponúka rôzne služby a produkty na podporu chovateľov mliečneho aj mäsového dobytka. SBS, a. s. ponúka inseminačné dávky býkov, ktoré spĺňajú širokú škálu požiadaviek chovateľov mliečneho i mäsového dobytka, či už sa zameriavajú na produkciu, zdravie, typ, zložky alebo iné znaky. Vlastný plemenársky program SBS, a. s. sa zameriava na dominantné plemená: holstein, redholstein a simentál.
Navštívili sme aj Národný žrebčín Topoľčianky, š. p., ktorý v súčasnej dobe patrí medzi najvýznamnejšie svetové žrebčíny a možno ho právom zaradiť za kultúrne dedičstvo národa. Je špecializovaným zariadením pre chov koní na jednotlivých chovných objektoch, ktoré svojou architektúrou, urbanistickým riešením a citlivým zakomponovaním historických vzácnych budov do okolitej prírody slúžia ku cti vtedajších projektantov a stavbárov. Počas takmer 100-ročnej existencie pracovníci, jazdci a kone Národného žrebčína Topoľčianky reprezentovali Slovensko na najvýznamnejších národných a medzinárodných chovateľských a športových podujatiach.
Charakteristika mäsových plemien
Masové plemená dobytka sú špecificky chované pre produkciu kvalitného hovädzieho mäsa. Tieto plemená sú selektované a geneticky pripravené tak, aby dosahovali rýchly prírastok telesnej hmotnosti a mäso s optimálnym obsahom tuku, ktoré je cené pre svoju šťavnatosť a chuťové vlastnosti. Oproti mliečnym plemenám majú tieto plemená robustnejšiu stavbu tela, s výraznejšou svalovinou a optimálnym pomerom svalovej a tukovej hmoty.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Prehľad niektorých vzácnych plemien mäsového dobytka
Medzi najznámejšie a najvzácnejšie plemená mäsového dobytka patria:
Aberdeen Angus
Aberdeen Angus, často len zvaný Angus, je pôvodom zo Škótska a preslávil sa svojou schopnosťou produkcie vynikajúceho mramorovaného mäsa s vysokou chuťou. Anguský škót je plemeno, pre ktoré je typická hlava bez rohov a dobre osvalené telo, ktoré má pri pohľade z boku tvar obdĺžnika a krátke končatiny. Má čierne alebo červenohnedé zafarbenie a pochádza z oblasti Aberdeenu zo severovýchodného Škótska. Dobytok Aberdeen-anguss má miernu priateľskú povahu, vyniká nenáročnosťou, odolnosťou, prispôsobivosťou a dobrou schopnosťou využívať pastvy. Je to jedno z najrozšírenejších plemien dobytka na svete. Od začiatkov bolo chované výlučne na tráve, až kým ho Američania nezačali dokrmovať kukuricou, vtedy jeho mäso začalo vysoko tukovo mramorovať. Dospelé kravy merajú okolo 135 cm pri hmotnosti 650-700 kg.
Belgické modré
Belgické modré má extravagantné sivo-modrasté zafarbenie. Kravy dosahujú obrovské rozmery a majú dvojité osvalenie, v dôsledku šľachtenia tohto zvieraťa s chybným génom. Cez 80% zvierat tohto plemena sa rodí s mutáciou spôsobujúcou hypertrofiu svalstva bedier a zadku. Mäsová úžitkovosť plemena je vynikajúca, je vysoko kvalitné.
Charolais
Charolais je plemenom pôvodom z Francúzska, ktoré je známe svojou schopnosťou rýchleho rastu a dosahovania veľkej jatočnej hmotnosti. Plemeno Charolais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia v strednom Francúzsku, v oblasti miest Charolles a Nevers, z pôvodného žltého dobytka chovaného vo Francúzsku. Vynikajúce vlastnosti tohto plemena sú hlavnou príčinou jeho rozšírenie do viac ako 70 krajín sveta. Importom jalovíc do Severnej Ameriky v 30. rokoch 20. storočia bol založený chov Charolais aj na americkom kontinente. Dobytok je veľkého telesného rámca, má pevnú a hrubšiu kostru. Výška kráv je 135-145 cm a hmotnosť je 700-900 kg. Typickým príkladom je plemeno Charolais, ktoré je známe svojou veľkou hmotnosťou a vysokou jatočnou výťažnosťou.
Galloway
Plemeno Galloway pochádza tiež zo Škótska, konkrétne z hôr a kopcov regiónu Galloway, a je známe svojou dlhou, hustou srsťou, ktorá mu umožňuje odolávať chladným klimatickým podmienkam.
Prečítajte si tiež: Tipy na prípravu pečeného mäsa
Hereford
Plemeno Hereford má historické korene v Anglicku a je známe predovšetkým svojou dobrým prírastkom a skvelou premenou krmiva na mäso. Toto plemeno má distinktívne hnedé až červenohnedé zafarbenie s charakteristickou bielou hlavou a krkom. Plemeno, ktoré dokážete hneď spoznať vďaka jeho čiernemu alebo červenému zafarbeniu okolia očí, bielej hlavy a špičke chvosta. Hereford je vďaka jeho silnej telesnej konštrukcií, poriadnym osvalením s dobre vyvinutými plecami vhodný na šľachtenie. Dnes už existuje aj plemeno bez rohov. Má dobre vyvážený obsah tuku, preto je vhodný na konzumáciu už v mladom veku. Vyznačuje sa červenou, resp. hnedou farbou s bielym pásikom, ktorý jej prechádza popod krk. Herefordský dobytok je nenáročný na chov, dobre sa prispôsobuje rôznym klimatickým podmienkam, je plodný, dlhoveký a má vysokú schopnosť využívať pastvu.
Plavý aquitánský dobytok (Blonde d´Aquitaine)
Agroosivo - Úsvit pri Poprade, začalo medzi prvými na Slovensku chovať dobytok plemena Blonde d ‘ Aquitaine. Dnes majú vlastný šľachtiteľský chov. Teľatá odchované na mledzive a materinskom mlieku majú kvalitné mäso s vysokou výťažnosťou. Je to ekonomicky zaujímavé a vzácne plemeno, odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam.
Plavý aquitánský dobytok, pre ktorého je typická svetlá, jemne ružová farba, silná a pevná kostra s nápadne dlhým trupom je pomerne mladé plemeno, ktoré sa začalo chovať od roku 1962. Tieto plemená sa používali hlavne na ťahanie, čo viedlo k ich veľmi dobrému vývoju svalov, ale aj k produkcii mlieka a mäsa. Chová sa vo všetkých krajinách s významnou produkciou hovädzieho mäsa. V súčasnosti je Blond d´Aquitaine tretím najdôležitejším francúzskym mäsovým plemenom. Mäso je mäkké a má jemnú štruktúru. Zvieratá sú nenáročné, prispôsobivé a dlhoveké. Dobre znášajú nízke i vysoké teploty, sú chodivé, môžu byť pasené na veľkých plochách.
Chianina
Plemeno Chianina pochádza z Toskánska. Tento dobytok je v dôsledku rozličných podmienok chovania od seba dosť rozdielny vo veľkosti a type, v rámci regiónu, z ktorého pochádza. Taliani toto plemeno pomenovali "il gigantisimo", čo znamená obor. Kravy majú porcelánovo bielu farbu, dobre definované osvalenie, dlhšie končatiny a rovnú, dlhú hlavu.
Lakenfeld
Plemeno pochádza z Holandska a je pomenované podľa charakteristického sfarbenia: "laken" znamená lak a "feld" čierne pole. Zadné a predné nohy má čierne alebo červené. Po druhej svetovej vojne toto plemeno skoro vymizlo. Je šľachtené predovšetkým na tvorbu mlieka, ktorá dosahuje 5000 kg mlieka za rok.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť fašírku s vajíčkom?
MRI
Toto plemeno pochádza z Holandska a je pomenované podľa názvov troch riek. Celkovo 15%-20% dobytka z Holandska má MRI pôvod. Kravy majú flakatú červenú srsť, silnejšiu stavbu nôh, tučnejší chrbát a zadok. Mäso má jemnú štruktúru a je pevné.
Simentál
Simentál je švajčiarske plemeno, ktoré získalo svoje meno podľa údolí v švajčiarskych Alpách, cez ktoré preteká rieka Simmen. Patrí k najstarším plemenám vôbec, podľa archeologických nálezov začiatky chovu siahajú až do mladšej doby kamennej. Plemeno má charakteristickú bielu hlavu, srsť je sfarbená do zlatožlta až červena.
Wagyu
Mäso z plemena Wagyu sa označuje za najlepšie hovädzie na svete a pochádza z Japonska. Zásluhu na tom má výborné rovnomerné mramorovanie vďaka genetickej predispozícií, čo vytvára bohatú a jedinečnú chuť. Japonský výraz "wagyu" znamená "japonský hovädzí dobytok", alebo aj "hovädzie v japonskom štýle", takže všetko, čo sa v Japonsku týka dobytka, je "wagyu". Rôzne plemená dobytka sa vyvíjali v rôznych, relatívne geograficky izolovaných prefektúrach Japonska a každé z nich sa vyznačovalo zvláštnymi vlastnosťami. Vďaka členitému terénu bola migrácia zvierat pomalá a obmedzená, takže ich kríženie nebolo takmer možné. V minulosti bolo mäso určené pre japonských cisárov, na kŕmenie armády a plemeno sa používalo ako ťažné zviera v poľnohospodárstve. Plemeno dobytka Wagyu sa vyznačuje vynikajúcou odolnosťou a veľmi dobre sa adaptuje aj na naše kontinentálne podnebie.
Legislatíva a chov na Slovensku
Na Slovensku sa šľachtenie a plemenitba mäsových plemien dobytka realizuje s cieľom dosiahnuť optimálne výsledky v rámci chovných cielov. Používajú sa rôzne programy a metódy šľachtenia, ktorých výsledky sú zaznamenávané a hodnotené prostredníctvom Príslušníka štatu (PS SR). Zákon o šľachtení a plemenitbe úzko spolupracuje s vyhláškou č. 372/2007, ktorá určuje detailné podmienky pre chov a plemenitbu. Okrem toho, vyhláška ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 18/2001 upravuje špecifiká týkajúce sa registrácie, označovania a predaja plemenných zvierat. Tieto právne dokumenty definujú nie len pravidlá, ale aj sankcie za ich nedodržiavanie, čím prispejú k zabezpečeniu etických a zdravotných štandardov v oblasti chovu.
Podpora chovu a vplyv na biodiverzitu
Pasenie hospodárskych zvierat pomáha biodiverzite poľnohospodárskej krajiny. Slovensko sa rozhodlo, že z prideleného balíka peňazí vyčlení významnú časť na podporu voľnej pastvy zvierat.
Obec Maňa sa nachádza v Tekovskom regióne, kde má poľnohospodárstvo silné postavenie a tradíciu. Jej okolie je plné rozľahlých lánov tradičných trhových plodín ako pšenica alebo repka. Medzi nimi sa nachádza malé územie, ktoré sa podobá skôr na americkú prériu. Je to Chránené vtáčie územie Žitavský luh, ktoré patrí medzi najbohatšie oblasti pre celoeurópsky významné druhy vtákov. Zvieratá patria farme, ktorú tu založilo ochranárske druženie SOS/Birdlife Slovensko. Stočlenné stádo tvoria kozy, ovce a hovädzí dobytok. Táto zmes nie je náhodná. Každé zviera sa pasie inak a požiera iné rastliny, preto ich na parcelách zámerne striedajú.
Farma Beckov hospodári na 500 ha polí a lúk v katastri rovnomennej obce. V roku 2020 prešla celá farma (živočíšna výroba, rastlinná výroba aj sady) do systému ekologicky hospodáriaceho podniku. Hospodár Gábriel Szendi pasie svoje kravy na lokalite ÚEV Plešivská planina, ktorá je súčasťou geomorfologického celku Slovenský kras. Pomáha tým zachovávať vzácne nelesné spoločenstvá viazané na tradičné obhospodarovanie. Pestrá mozaika biotopov vytvára vhodné podmienky pre život rastlinných a živočíšnych druhov, často vzácnych až celoeurópsky ohrozených a chránených. Farma sa venuje chovu tradičného plemena kráv - sivý stepný dobytok. Kravy sú chované celoročne vonku, teliatka sú celý život s matkami a môžu so svojimi kamarátmi behať po šírej pastvine.
Družstvo pomáha obnovovať nádherné suchomilné rastlinné spoločenstvá ÚEV Fabiánka pastvou kôz, oviec a kráv. Hospodárstvo je zamerané na chov oviec a kráv. Ovečky sa pasú na unikátnom, na biodiverzitu bohatom území Dechtárske vinice, kde budú v okolí syslích nôr čoskoro spásať vegetáciu aj hucule. Sme rodinná farma a pasieme kravy plemena Simmental na časti ÚEV Pieskovcové Chrbty. Na tomto území rastie vzácny rastlinný druh poniklec veľkokvetý.
Ekoschémy a dotácie
Členské štáty mali už v predošlých programových obdobiach povinnosť dotáciami tlačiť chovateľov k vytváraniu lepších životných podmienok pre zvieratá. Ministerstvo zavedenie novej dotačnej schémy vysvetľuje aj ako pomoc slovenskému vidieku. „Prostredníctvom chovu oviec sa prispieva k udržaniu osídlenia aj v odľahlých oblastiach mimo mestských centier. A okrem významného vplyvu na krajinotvorbu má nezastupiteľné miesto aj v rozvoji turizmu a agroturizmu,“ dodáva rezort.
Ekoschéma zameraná na pastvu má byť aj spôsobom, ako zastaviť úpadok živočíšnej výroby na Slovensku. Zapojenie do pastevného chovu je dobrovoľné. Do ekoschémy sa môžu zapojiť chovatelia oviec, kôz alebo kráv - tých na produkciu mlieka, teda dojníc, ako aj mäsových plemien. Dotáciu získa každý farmár, ktorý bude pásť tieto zvieratá v období od 1. mája do 31. Pásť podľa pravidiel musí „podstatnú časť dňa“, čo ministerstvo definuje ako obdobie, „keď je svetlo“.
Výzvy a budúcnosť chovu mäsového dobytka na Slovensku
Slovensko má dobré podmienky na chov a výkrm mäsového dobytka. Popri nepodpore neustále čelia aj kritike za to, že svoju produkciu vyvážajú do zahraničia. Chovatelia mäsového dobytka si už azda zvykli na krátenie podpôr v rámci vnútroštátnej platby na dobytčiu jednotku. Nevyhnú sa mu ani tento rok. Hoci poľnohospodári dotácie vo forme zelenej nafty vítajú, niektorí sa nedočkajú takých podpôr, aké pôvodne očakávali. Ide najmä o chovateľov mäsového dobytka, ktorí na teľatá podporu viac-menej nedostanú. Problém spočíva v termíne, ku ktorému majú stavy zvierat nahlasovať. Ten agrorezort stanovil na 30. november. V tom čase však už majú chovatelia spravidla všetky teľatá narodené v danom roku rozpredané.