Svet rastlín je plný prekvapení a rekordov, od gigantických zeleninových obrov až po sladké rekordy. Prakticky každý pestovateľ vie, že niekedy dokáže zelenina svojimi proporciami poriadne prekvapiť. Tekvice, cukiny alebo uhorky dokážu aj podmienkach bežných záhrad dosiahnuť také rozmery, že to prekvapí nielen celú rodinu ale aj blízke susedstvo. Trúfate si otestovať svoje znalosti a zistiť, či dokážete rozoznať pravdu?
V tomto článku sa pozrieme na tie najväčšie zeleniny, ktoré boli kedy vypestované, a tiež na niektoré menej známe, ale zaujímavé druhy zeleniny z celého sveta. Od obrovských tekvíc až po exotické ovocie, poďme sa ponoriť do fascinujúceho sveta rekordov v ríši zeleniny.
Rekordné rozmery zeleniny a ovocia
Súťaživosť je prirodzená ľudská vlastnosť, ktorá nás ženie k prekonávaniu rekordov. Guinnessova kniha rekordov, po Biblii najpredávanejšia kniha na svete, je plná pozoruhodných, zaujímavých, ale aj bizarných výkonov. Aj Slovensko má svoju Knihu slovenských rekordov, ktorá zaznamenáva výnimočné počiny Slovákov. Medzi rekordmi nechýbajú ani tie, ktoré sa týkajú úrody.
Najväčšie tekvice na svete vážia aj viac ako tonu
Rekordy v kategórii „Najväčšej a najťažšej tekvice“ sa prepisujú veľmi často. V USA sa dokonca každoročne usporadúva viacero súťaží, v ktorých si pestovatelia tekvíc merajú ramená. Jedným z rekordérov je aj Joel Holland, ktorému sa podarilo dopestovať obrovskú tekvicu s hmotnosťou až 1 071 kg. Aktuálnym držiteľom svetového rekordu je ale pestovateľ z Belgicka, ktorý sa pýši tekvicou s hmotnosťou až 1 190 kg.
Učiteľ záhradníctva z americkej Minnesoty, Travis Gienger, sa stal hviezdou vďaka svojej vášni pre pestovanie obrovských tekvíc. Jeho úsilie bolo korunované úspechom, keď vytvoril nový svetový rekord v kategórii najťažšia tekvica. Ním vypestovaný kúsok vážil až 1247 kilogramov, vďaka čomu vyhral každoročnú súťaž vo vážení tekvíc v severnej Kalifornii. Gienger pestuje svoje obrie kúsky v tekvicovom záhone na svojom dvore. Povedal, že tento rok sa rozhodol venovať svojim rastlinám zvýšenú starostlivosť. Polieval ich až 12-krát denne a hnojil ich o niečo viac ako zvyčajne.
Prečítajte si tiež: Prehľad druhov rýb Slovenska
Obrovská kapusta z Aljašky
Kapusta, ktorú sa podarilo v roku 2012 dopestovať na Aljaške vás uchváti nielen svojím vzhľadom a obrovskými listami, ale aj svojou hmotnosťou. Je taká široká, že ju nie je možné ani len objať a váži úctyhodných 62,71 kg.
Cibuľa z Veľkej Británie
Držiteľom oficiálneho rekordu je od roku 2014 Tony Glover, ktorému sa podarilo dopestovať obrovskú cibuľu s hmotnosťou až 8,5 kg.
Sladký zemiak z Libanonu
Sladké zemiaky u nás síce nepatria k najčastejšie používaným plodinám, no rekord Libanonského farmára určite stojí za pozornosť. Podarilo sa mu totiž dopestovať obrovský sladký zemiak s hmotnosťou až 11,3 kg.
Najdlhšia a najťažšia mrkva na svete
Aktuálne najdlhšia mrkva na svete meria na dĺžku 6,24 metrov, no napriek tomu nie je najťažšou mrkvou na svete. Tou je kúsok z Minessoty, ktorý rástol podstatne viac do šírky. Kompenzuje si to ale hmotnosťou, najťažšia mrkva sveta totiž váži 10,17 kg. V slovenskom rekordnom zrkadle, Peter Ščibrányi z Tovarník dopestoval mrkvu, ktorá vážila takmer jeden a pol kilogramu. Okrem toho, záhradkár Vladimír Guba z Malaciek vypestoval mrkvu obyčajnú do dĺžky 43 centimetrov, čo bolo zapísané do slovenských rekordov. V Šarišských Sokolovciach, v rámci výstavy plodín, bola najväčšia mrkva, ktorú dopestovali, s hmotnosťou 764 gramov a vypestovala ju Erika Fedorová.
Najvyššia kukurica na svete
Dosahovanie rekordov neobchádza ani farmárov a ich plodiny. Jason Karl už roky púta pozornosť najvyššou kukuricou na svete. Kým bežná kukurica dosahuje približne 3 metre, tá jeho najväčšia sa už aktuálne vyťahuje nad 13,5 metrov v špeciálne vybudovanom fóliovníku na Kostarike. Spomínaná 13,5 metrová kukurica má vyše 80 uzlov a jej pestovateľ verí, že maximum ešte nedosiahol.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o obrovských rybách
Ďalšie zaujímavé plodiny
Okrem rekordných rozmerov zeleniny existujú aj ďalšie zaujímavé plodiny, ktoré stoja za zmienku.
Chlebovník rôznolistý (Jackfruit): Gigant medzi plodmi
Chlebovník rôznolistý (Artocarpus heterophyllus), známy aj ako jackfruit, pochádza z Indie. Patril a stále patrí k základným potravinám miestnych obyvateľov. V súčasnosti sa pestuje vo všetkých tropických a subtropických oblastiach Ázie a na ostrovoch Polynézie. K najväčším producentom patrí Thajsko, Vietnam, Indonézia, India a Srí Lanka. Jackfruit je najväčšie ovocie na svete, ktoré rastie na stromoch a dorastá do hmotnosti okolo 10 až 20kg, niektoré plody však môžu dosiahnuť hmotnosť vyše 35 kg.
Plody majú len niektoré druhy chlebovníku. Chlebovník rôznoslitý je večne zelený strom, ktorého plody môžu dosiahnuť dĺžku až 1 m a priemer 50 cm. Plody sú oválne s drsným zelenožltým povrchom a dosahujú hmotnosť od 8 do 40 kilogramov. Rastú na krátkych stopkách priamo na kmeni stromu alebo hlavných vetviach. Plody chlebovníka rôznolistého patria medzi najväčšie, ktoré rastú na stromoch.
Plody chlebovníka obsahujú veľa vody a minerálov. Majú vysoký obsah vlákniny a v neposlednom rade dobre chutia. Jackfruit nie je len zaujímavou exotickou lahôdkou, ale dokáže aj pozitívne ovplyvňovať naše zdravie. Dužina nezrelých plodov sa varí, dusí, peče a smaží. Pripravuje sa ako zemiaky, nakladá sa s korením a mäsom či rozličnou zeleninou. Plody chlebovníka sú jednou zo základných potravín v tropických a subtropických oblastiach. Bežným jedlom v obliastiach výskytu chlebovníka je zmes kvasenej chlebovníkovej kaše a kokosového mlieka, ktorá sa zapeká v listoch banánovníka. Celé plody sa tiež opekajú na otvorenom ohni, potom sa vydlabú a naplnia sa inými potravinami - napríklad kokosovým mliekom, cukrom a maslom, pečeným mäsom alebo rôznymi druhmi ovocia. Naplnený plod sa potom môže ešte znovu tepelne upraviť a chuť náplne prenikne do celej dužiny. Dužina zrelých plodov sa najčastejšie konzumuje čerstvá alebo sušená. Pridáva sa do šalátov. Varí sa tiež s ryžou alebo kokosovým mliekom. Využíva sa aj na prípravu džemov, likérov a kompótov.
Naše plody sa pestujú na Srí Lanke, zberajú a spracovávajú sa bez chemických prísad a konzervačných látok. Sušia sa šetrne pri teplotách pod 40 °C, vďaka čomu si zachovajú tú najlepšiu arómu a najvyššiu kvalitu. Jackfruit si ľudia často podľa výzoru zamieňajú s durianom, ktorý je známy aj vďaka svojmu zápachu. Pri jackfruite sa však toho nemusíte obávať. Semená sú šťavnaté a majú sladkastú osviežújucu chuť. Jackfruit nie je najjednoduchšie ovocie na prípravu. Komplikácie nastávajú najmä vtedy, keď sa k lahodnému vnútru snažíte dostať - sťava po narezaní je lepkavá a zanecháva fľaky na nožoch aj oblečení.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti zo sveta pizze
Zrelý jackfruit sa môže konzumovať čerstvý alebo pridaný do dezertov, ako je zmrzlina. V Indii sa používa do slaných jedál a často nahrádza mäso, čo možno s úspechom aplikovať vo vegetariánskej gastronómii. Jackfruit je možné konzumovať aj nezrelý, surový či tepelne upravený. Po uvarení v slanej vode sa konzumuje ako zelenina. Asi najväčší doposiaľ nájdený plod vážil takmer 80 kg. Jackfruit obsahuje vysoký podiel vlákniny a okrem množstva vitamínov aj významné množstvo vápnika a fosforu. Jeho plody sú najväčším ovocím na svete, aké vôbec rastie na strome. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Ázie, odkiaľ sa rozšírilo do Afriky.
Prečo je jackfruit taký populárny?
- Náhrada mäsa: Vďaka svojej textúre je ideálny pre vegetariánske a vegánske jedlá.
- Výživová hodnota: Obsahuje vitamíny, minerály a vlákninu.
- Univerzálnosť: Možno ho použiť v sladkých aj slaných jedlách.
Cuketa: Univerzálna a obrovská
Cuketa, často označovaná aj ako zelená tekvica, je neoddeliteľnou súčasťou mnohých kuchýň po celom svete. Pochádza zo Strednej Ameriky, kde ju pestovali už starovekí Aztékovia a Mayovia. Do Európy sa dostala v 16. storočí vďaka španielskym prieskumníkom, ktorí priniesli túto rastlinu spolu s inými plodinami. Či už ju pečiete, grilujete alebo používate ako náhradu cestovín, cuketa je vždy skvelou voľbou pre zdravé a chutné jedlá.
Cuketa je nielen chutná, ale aj veľmi zdravá. Je to nízkokalorická potravina, ktorá obsahuje len málo kalórií - na 100 gramov má iba 17 kalórií. To z nej robí ideálnu prísadu do diétneho jedálnička. Vláknina v cukete podporuje zdravé trávenie a môže pomôcť pri regulácii hmotnosti. Cuketa je tiež dobrým zdrojom vitamínu C, vitamínu A, mangánu a draslíka, čo podporuje imunitu, zdravie kože a srdcovo-cievny systém.
Cuketa je mimoriadne univerzálna zelenina, ktorú môžete pripraviť na mnoho spôsobov. Používa sa napríklad na prípravu polievok - krémových alebo čírych. Môžete ju upiecť a podávať ako prílohu k mäsu a rybe, prípadne ju spracovať ako súčasť dezertov - používa sa aj na cuketový koláč či bublaninu. Dá sa dokonca použiť ako náhrada cestovín - šikovní kuchári bez problémov zvládnu cuketové špagety, alebo tzv. „zoodles“, ktoré sú zdravou alternatívou k tradičným cestovinám. V neposlednom rade - a aktuálnom letnom období - je cuketa skvelým doplnkom k letným BBQ a grilovačkám. Môže dorásť do obrovských rozmerov, niektoré plody až do veľkosti malého dieťaťa. Najväčšia zaznamenaná cuketa vážila vyše 65 kilogramov.
Divoký chmeľ: Burina s chuťou delikatesy
Divoký chmeľ, na slovensku považovaný za obyčajnú burinu, skrýva v sebe ale mnoho tajomstiev. Jeho výhonky sa nazývajú „divoká špargľa“, v zahraničí sa predávajú na trhoch za veľmi zaujímavú čiastku. Preto by nebolo odveci, keby ste sa naučili túto rastlinu rozoznať a kde ju hľadať. U nás, je skôr považovaná za burinu, ktorá napáda kvetinové záhony a robí starosti nejednému záhradkárovi. Za to napríklad Francúzi, Nemci či Holanďania, považujú výhonky divokého chmeľu za delikatesu. Jeden kilogram môžete predať aj za 1000€ na trhoch.
Na Slovensku sa vyskytuje na mnohých miestach, problém ale je, vedieť, čo hľadáme. Existujú dva druhy, zelený a biely. Výhonky bieleho sú bohaté na chuť, práve preto sú vyhľadávané znalcami dobrého jedla. Ich zber je marec až apríl a háčik je v tom, že sú ukryté pod zemou. Práve to je dôvod, prečo je jeho cena tak astronomická, keďže jeho hľadanie vyžaduje nemalé úsilie. Zelené sa dajú nájsť jednoduchšie, no ich chuť už zďaleka nie je tak výrazná. I napriek tomu, je využiteľný v kuchyni. Objavujú sa veľmi skoro na jar, aj na konci zimy. Dôvod, prečo sa volá aj „divoká špargľa“ je, že sa chuť mladých výhonkov práve podobá na chuť špargle. Ich špecifická chuť je jemná, orechová, obohatená o arómu kapusty a mungo klíčkov. Najlepšie chutia v deň trhania a ich úprava je pomerne jednoduchá, stačí ich spariť vriacou vodou a jeme ich v podstate surové. Ďalší spôsob je ich jemne opražiť na masle, alebo ich pridajte do polievky.
Sú bohaté na flavonoidy, ktoré sú známe svojimi protizápalovými, antivírusovými a protiplesňovými vlastnosťami. Pre ich vlastnosť pomáhať s poruchami trávenia, sú cenným doplnkom stravy.
Exotické ovocie: Obohatenie našich stolov
Moderný svet nám čoraz viac otvára všetky svoje neznáme i exotické chute. Aj naše slovenské trhoviská sa čoraz viac plnia ovocím, o akých sa nám kedysi ani nesnívalo. Vianoce Slovákov sa čoraz častejšie spájajú aj s exotickými druhmi ovocia. Treba rátať s tým, že pri dovážaných plodoch nikdy nedosiahneme chuť, ako keby sme ich jedli priamo v krajine, kde rastú. Prečo však neochutnať, ak sa človeku takáto možnosť ponúka?
Jackfruit (Chlebovník rôznolistý)
- Ďalšie názvy: akie (z fr.)
- Charakteristika: obrí plod (min. 25 cm v priemere a váži niekoľko kg) je pokrytý hrubou drsnou kôrou olivovo zelenožltej až hnedej farby s hranatými výstupkami. Podiel jedlej časti je však pomerne malý. Konzumuje sa dužina, ktorá je rozdelená do svetložltých segmentov, ktoré ukrývajú vždy jedno veľké semeno. Jej konzistencia je ľahko gumovitá a pri vysokej zrelosti až sliznatá. Tvar segmentov je mierne trojuholníkovitý a na povrchu vráskavý. Trvanlivosť vylúpaného jackfruitu je veľmi obmedzená, takže je dobré skladovať ho v chlade. V Indii sa používa do slaných jedál a často nahrádza mäso, čo možno s úspechom aplikovať vo vegetariánskej gastronómii. Jackfruit je možné konzumovať aj nezrelý, surový či tepelne upravený. Po uvarení v slanej vode sa konzumuje ako zelenina. Asi najväčší doposiaľ nájdený plod vážil takmer 80 kg. Jackfruit obsahuje vysoký podiel vlákniny a okrem množstva vitamínov aj významné množstvo vápnika a fosforu. Jeho plody sú najväčším ovocím na svete, aké vôbec rastie na strome. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Ázie, odkiaľ sa rozšírilo do Afriky.
Karambola (Hviezdicové ovocie)
- Charakteristika: 8-15 cm dlhé bobule, na priečnom reze hviezdicovitého tvaru, s voskovitou, lesklou a polopriesvitnou šupkou. Farba sa pohybuje od svetlozelenej cez svetložltú až po sýto zlatožltú. Dužina vonia po jazmíne, je chrumkavá, krehká a šťavnatá, chutí mierne kyslo až sladko - podľa druhu a zrelosti. Jej chuť je špecifická, jablčno-citrusová. Uprostred sú malé semienka, ktoré sa môžu jesť spoločne s dužinou. Zrelá karambola je skôr žltá, s jemným nádychom svetlozelenej farby, prezreté plody majú na povrchu hnedé fliačiky. Plod sa konzumuje nakrájaný na plátky aj so šupkou. Konzumuje sa najčastejšie čerstvá v exotických ovocných šalátoch alebo ako ozdoba pohárov a nápojov. Je možné pridať ju aj do teplých pokrmov. Obsahuje antioxidanty, vitamín C, vápnik, horčík, fosfor, železo a má nízky obsah cukru.
Kumkvát
- Charakteristika: je to citrusové ovocie, ktoré pripomína miniatúrne pomaranče. Má oranžovú farbu šupky rovnako ako dužinu. Šupa je jedlá a navyše dodá trochu sladkej chuti inak horkej dužine. Celková chuť kumkvátu sa pohybuje od sladkej cez kyselkavú až po horkú. Plody sú veľké 2-4 cm a rastú na stálezelenom kríku či menšom stromčeku. Sú dostupné celoročne, ale vrchol sezóny vo východnej Ázii či na juhu Číny je od novembra do júna. V chlade ich možno skladovať až tri týždne, pri izbovej teplote 3-4 dni. Plody sa jedia väčšinou čerstvé vrátane sladkej šupky, dajú sa použiť pri pečení mäsa alebo na ozdobu koktejlov. Na území Európy sa toto ovocie pestuje na ostrove Korfu, kde sa z neho vyrába likér.
Passion fruit (Marakuja)
- Charakteristika: Plody majú modrú alebo purpurovú farbu, sú guľaté či oválne, až 7 cm veľké. Obaľuje ich cca 3 mm hrubá, pevná kožovitá šupka. Vnútri sú v mäkkej výstelke početné semienka obklopené rôsolovitou oranžovo-zelenkavou dužinou. Chuť sa jemne podobá čiernym ríbezliam, je veľmi výrazná, exoticky aromatická, niekedy pripomína marhule či mango. Pevná kožovitá šupa je pred dozretím hladká a lesklá, v dobe zrelosti zvrásnená a hrboľatá, ako keby zvraštená. Passion fruit je možné využiť ako čerstvé ovocie, ktoré možno po rozkrojení vyjedať lyžičkou. V kuchyni sa najčastejšie uplatňuje pri ochucovaní nápojov alebo pohárov. Exotická chuť vynikne v ovocných šalátoch, dezertoch, koktajloch, marmeládach, v zmrzlinách.
Ďalšie zaujímavé druhy zeleniny a ovocia
- Durian: Ovocie, ktoré budí vášne. Vyznačuje sa silnou vôňou a prekvapivo úžasnou chuťou.
- Salak (Hadia figa): Tropické ovocie s kožou pripomínajúcou hadiu. Jeho chuť pripomína ananás a banán s jemným nádychom orieškov.
- Buddha's Hand (Budhova ruka): Citrus s obzvlášť voňavou šupkou, ktorý má často tvar ľudskej ruky.
- Pitaya (Dračie ovocie): Sladké jedlé kaktusové ovocie, ktoré sa niekedy nazýva „dračie ovocie“, pretože jeho vzhľad pripomína ohnivé šupiny. Dužina je šťavnatá a sladká, s textúrou pripomínajúcou granátové jablko. Pochádza z teplých oblastí strednej a južnej časti Ameriky. Plody majú zväčša okolo pol kila, rozpätie sa však môže pohybovať od 200 do 700 gramov. Chuťou je pitaya podobná kiwi. Obsahuje vitamíny B2, B3 a C, minerály, vápnik, fosfor, sodík a železo.