Úvod
Slovenské poľnohospodárstvo, konkrétne zeleninárstvo a ovocinárstvo, čelí mnohým výzvam. Nízke dotácie, problémy s odbytom a spracovaním, ako aj klesajúce pestovateľské plochy, vedú k zvýšenej závislosti od dovozu. Tento článok sa zameriava na to, z ktorých krajín najčastejšie dovážame ovocie a zeleninu, aké sú príčiny tejto situácie a aké sú možné riešenia pre zlepšenie konkurencieschopnosti slovenských pestovateľov.
Stav Slovenského Zeleninárstva
Za posledných 10 až 15 rokov sa plochy, na ktorých sa na Slovensku pestuje zelenina, zmenšili z približne 40-tisíc hektárov na alarmujúcich 8-tisíc hektárov. Podľa štatistík pochádza len tretina zeleniny na našom trhu zo Slovenska, zvyšok sa dováža. Toto negatívne saldo zahraničného obchodu v zeleninárstve sa v roku 2016 vyšplhalo na takmer 181 miliónov eur, čo je výrazný nárast oproti 126,7 miliónom eur v roku 2010 a necelým 40 miliónom eur v roku 2004. Vysoké pasívne saldo je jasným indikátorom nepriaznivej situácie v tomto odvetví.
Hlavní Dovozcovia Zeleniny na Slovensko
Medzi hlavných dovozcov zeleniny na Slovensko patria:
- Poľsko: Odkiaľ dovážame najmä kapustu, karfiol, kel, mrkvu, cibuľu, cesnak a pór.
- Španielsko: Odkiaľ k nám putujú uhorky a paradajky.
- Nemecko: Odkiaľ privážame najmä kapustu, karfiol, kel, melóny a mrkvu.
Z tretích krajín, hlavne z Maroka a Turecka, dovážame rajčiaky a melóny, čo predstavuje 2,5 % z celkového dovozu zeleniny.
Príčiny Poklesu Pestovania a Nárastu Dovozu
Podľa samotných zeleninárov existuje viacero faktorov, ktoré prispievajú k poklesu pestovania zeleniny na Slovensku a nárastu dovozu. Medzi ne patria:
Prečítajte si tiež: Diéta pri pálení záhy
- Problémy pri presadení sa na trhu: Najmä v období príchodu obchodných reťazcov.
- Likvidácia spracovateľského priemyslu.
- Nedostatočná podpora sektora: Intenzívna pomoc od štátu je nevyhnutná pre udržanie a rozvoj pestovania zeleniny.
- Nízke dotácie a štátne podpory: Slovenskí pestovatelia nedokážu konkurovať zahraničným, ktorí majú lepšie podmienky.
Drobné Ovocie: Rastúci Dopyt a Nedostatočná Produkcia
Podobná situácia ako pri zelenine je aj pri drobnom ovocí. Ponuka slovenských pestovateľov ani zďaleka nepokrýva rastúci záujem o maliny, čučoriedky, čierne a červené ríbezle či egreše. Aj veľké obchodné reťazce majú záujem najmä o slovenské bobuľové ovocie, pretože je najlepšie čerstvé a ovocinári sú najbližšie k spotrebiteľovi. Avšak skutočne produktívnych plantáží je na Slovensku na rozdiel od Poľska málo.
Kedysi sa drobné ovocie bežne pestovalo najmä vo vidieckych záhradách, ale dnes tam často prevládajú okrasné dreviny. Z niekdajších produkčných plôch s rozlohou 2-tisíc hektárov zostalo len torzo. Bobuľoviny sa pestujú na ploche okolo 300 hektárov a to nestačí kryť rýchlo rastúci dopyt.
Súčasná ponuka bobuľovín pochádza buď zo susedného Poľska, Rakúska alebo zo vzdialenejších krajín ako Belgicko, Španielsko, Peru alebo Čile.
Dovoz zo Vzdialených Krajín: Logistické Výzvy a Ošetrovanie Ovocia
Dovoz bobuľového ovocia z veľkých vzdialeností je komplikovaný z hľadiska logistiky. Ovocie prichádzajúce až z Južnej Ameriky sa musí ošetrovať sírnymi pásikmi, aby si udržalo čerstvosť.
Riešenia pre Zlepšenie Situácie
Na zlepšenie situácie slovenského zeleninárstva a ovocinárstva je potrebných viacero krokov:
Prečítajte si tiež: Zdravie v každej šálke čaju
- Zvýšenie podpory od štátu: Potrebná je vyššia podpora vo výške 70 miliónov eur z rozpočtu.
- Zmena systému priamych podpôr: Vyššie podpory by mali dostávať pestovatelia zamestnávajúci ľudí a vytvárajúci pridanú hodnotu.
- Podpora špeciálnej rastlinnej výroby: Zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohrady by mali byť prioritou.
- Podpora investícií do skladovacích priestorov: Vybudovanie dostatočných skladovacích kapacít by mohlo významne pomôcť celému sektoru.
- Zvýšenie organizovanosti pestovateľov: Využívanie mechanizmu odbytu svojich výrobkov cez organizácie výrobcov.
- Zapojenie sa do tvorby spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): Ovplyvnenie tvorby zákonov so zreteľom na slovenského spotrebiteľa a tvorby možností exportu.
Zahraničný Vplyv a Globálne Trendy v Poľnohospodárstve
Afrika, ktorá ešte pred 50 rokmi exportovala potraviny, sa stala závislou od ich dovozu a medzinárodnej pomoci. Poľnohospodárstvo, ktoré poskytuje obživu viac ako polovici z miliardy Afričanov, v mnohých krajinách zostáva v katastrofálnom stave a upadá. Na zabezpečenie výživy 167 miliónov Nigérijčanov krajina dováža za 11 miliárd USD obilie, ryžu, ryby a cukor.
Svet sa mení a s ním aj rozloženie síl v poľnohospodárstve. Zatiaľ čo Európska únia rieši problémy s nadprodukciou a dotáciami, iné krajiny rozširujú plochy zavlažovanej pôdy a zvyšujú produkciu. USA očakáva rekordnú úrodu kukurice a Brazília sa stáva agrárnym lídrom sveta.
Kvalita a Kontrola Dovozových Potravín
Potraviny, ktoré nacestujú viac kilometrov, môžu strácať na kvalite a obsahu živín. Výskum ukázal, že zelenina, ktorá precestuje takmer pol sveta, obsahuje častokrát menej živín ako tá mrazená.
Pri dovoze potravín z tretích krajín prebieha kontrola na vstupe do EÚ. Kontroluje sa obchodná kvalita a zdravotná neškodnosť dovážaných plodín. Vykonávajú sa náhodné odbery vzoriek na stanovenie nepovolených látok. Ak plodiny nevyhovujú požiadavkám, nie sú uvoľnené do obehu.
Prečítajte si tiež: Ako si dopriať sladké a nepribrať