Fínsko, krajina, ktorá sa v roku 1939 dostala do popredia svetovej pozornosti, prežila značnú časť svojej histórie mimo hlavných udalostí formujúcich Európu. Do roku 1809 bolo súčasťou Švédskeho kráľovstva. Dôležitým medzníkom bolo rusko-francúzske spojenectvo, ktoré viedlo k porážke Švédska v sérii rusko-švédskych vojen. Švédsko muselo postúpiť Fínske veľkovojvodstvo Rusku a na švédsky trón nastúpil maršal Jean-Baptiste Bernadotte.
Fínsko v Ruském Impériu a Cesta k Nezávislosti
Až do poslednej dekády 19. storočia si Fínsko v rámci Ruského impéria užívalo určitú mieru autonómie. Vnútropolitické vzťahy však boli naštrbené rusifikačnými snahami cárskych miestodržiteľov. Po Októbrovej revolúcii v roku 1917, V. I. Lenin podpísal Deklaráciu práv národov Ruska, ktorá umožnila národom bývalého Ruského impéria právo na sebaurčenie. Fínsko túto príležitosť využilo a 6. decembra 1917 vyhlásilo nezávislosť.
Občianska Vojna a Formovanie Fínskej Armády
Boľševická vláda sa pokúsila násilím prevziať moc vo Fínsku, čo viedlo k štvormesačnej občianskej vojne. V konflikte „bieli“ Fíni s podporou Nemecka porazili „červených“ Fínov, ktorých podporovalo Rusko. Po vyhlásení nezávislosti sa vrchným veliteľom fínskej armády stal barón Carl Gustav Mannerheim.
Zhoršujúce sa Vzťahy so Sovietskym Zväzom
V medzivojnovom období boli vzťahy medzi Fínskom a Sovietskym zväzom chladné. Situácia sa zhoršila v druhej polovici 30. rokov, keď Josif V. Stalin vyjadril obavy z možného útoku Nemecka na ZSSR cez Fínsko. Sovietsky zväz žiadal zriadenie námornej a leteckej základne na polostrove Hanko, čo fínska vláda odmietla.
Pakt Molotov-Ribbentrop a Sovietske Požiadavky
Podpísanie paktu Molotov-Ribbentrop v auguste 1939 zmenilo zahraničnopolitické postavenie Fínska. Sovietsky zväz vnútil pobaltským krajinám vojenské základne a Fínsko očakávalo podobný krok. Moskva pozvala Fínov na rokovania o bezpečnostných otázkach, kde Stalin požadoval posunutie hranice na Karelskej šiji o 30 km na západ a odovzdanie ostrovov vo Fínskom zálive a polostrova Rybačij.
Prečítajte si tiež: Kontroverzné použitie Molotovových koktailov
Fínske Odmietnutie a Zimná Vojna
Fínska vláda odmietla Stalinove požiadavky, čo viedlo k prerušeniu rokovaní. Sovietsky zväz obvinil Fínsko z delostreleckého prepadu sovietskej pohraničnej stráže pri dedinke Mainila a predložil Fínsku ultimátum. Fínsko bolo ochotné stiahnuť armádu od hraníc, ale odmietlo odstúpiť územia a zriadiť základňu na polostrove Hanko. 30. novembra 1939 Sovietsky zväz napadol Fínsko, čím sa začala Zimná vojna.
Sovietsky Útok a Mannerheimova Línia
Na Fínsko zaútočilo 21 sovietskych divízií. Fínska armáda sa stiahla do opevnení tzv. Mannerheimovej línie. Stalin si pripravil bábkovú vládu Fínskej ľudovej republiky v čele s Ottom Kuusinenom, ktorá mala spravovať Fínsko po dobytí Helsínk.
Vznik Molotovovho Koktailu
Mannerheimova línia predstavovala viac než 200 opevnených objektov vybudovaných na Karelskej šiji. Sovietski vojaci nemali výcvik v dobývaní bunkrov a sovietski plánovači podcenili zásobovanie a logistiku. Fínski vojaci boli vynaliezaví a využívali nedostatočnú koordináciu sovietskych vojsk. Improvizovaná zbraň, zápalná fľaša, dostala názov Molotovov koktail. Fínska tlač sarkasticky nazvala sovietske bomby „Molotovovým chlebom“ a fínski vojaci prekrstili zápalné fľaše na Molotovove koktaily. Za tri mesiace vojny Fíni vyrobili viac než pol milióna Molotovových koktailov.
Boje na Mannerheimovej Línii a Taktika Motti
Sovietske divízie sa opakovane pokúšali prelomiť Mannerheimovu líniu, ale ich útoky stroskotali na fínskej obrane. Až 19. decembra sa sovietskym tankistom podarilo nájsť slabšie miesto, ale fínske rezervy medzeru uzavreli. Sovietska ofenzíva uviazla. Na severe od Ladožského jazera sa sovietskym vojskám darilo viac. V členitom teréne a hustých lesoch sa uplatňovala partizánska taktika „motti“, ktorá spočívala v obkľučovaní a likvidácii sovietskych jednotiek.
Kruté Podmienky a Zničujúce Porážky Červenej Armády
V januári 1940 teploty klesli až k -40 ℃. Pri Sortavale strávila 168. strelecká divízia v obkľúčení takmer dva mesiace. Pri Pitkyrante bola zničená 18. strelecká divízia a 34. tanková brigáda. Pri Suomussalmi boli rozbité 163. a 44. strelecká divízia.
Prečítajte si tiež: Ovocné koktaily: zábava a zdravie
Fínski Ostreľovači a Zmena Sovietskej Taktiky
Obyvatelia Laponska sa stali obávanými ostreľovačmi. Desiatnik Simo Häyhä likvidoval sovietskych dôstojníkov na vzdialenosť 300 - 400 metrov. Stalin nariadil reorganizáciu a doplnenie vojsk. Na Karelskú šiju smerovali masívne posily pod velením Semjona K. Timošenka. Boli vybudované stovky kilometrov spevnených ciest a makety bunkrov fínskej obrannej línie.
Prelomenie Mannerheimovej Línie a Moskovský Mier
Timošenko spustil novú ofenzívu 1. februára 1940. Napriek úspešnej obrane v druhej bitke pri Summe Fíni nedokázali odraziť sovietsky útok. Mannerheimova línia bola prelomená. Fínska vláda požiadala o mier. 7. marca sa začali rokovania a 12. marca bol podpísaný Moskovský mier. Sovietski vojaci obsadili Viipuri. Pokoj zbraní vstúpil do platnosti 13. marca 1940.
Symbolika Molotovovho Koktailu v Súčasných Konfliktoch
Molotovov koktail sa stal symbolickou zbraňou v ruskej agresii na Ukrajine. Ukrajinci a Ukrajinky ich hromadne vyrábali na obranu svojej krajiny.
Prečítajte si tiež: Granátové jablko: zdravé koktailové recepty