Používame súbory cookie, aby sme vám umožnili pohodlné prehliadanie webovej stránky a vďaka analýze neustále zlepšovali jej funkcie, výkon a použiteľnosť. Pestovanie drobného ovocia je dôležitou súčasťou záhradníctva, ktorá si vyžaduje nielen správny výber množiteľského materiálu, ale aj adekvátnu ochranu pred chorobami a škodcami. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pestovania drobného ovocia, od rozmnožovania až po ochranu rastlín.
Rozmnožovanie ovocných stromčekov
Ovocné stromčeky môžeme vypestovať (rozmnožiť) až tromi spôsobmi:
- Generatívne (semenami): V súčasnom ovocinárskom škôlkárstve sa využíva prakticky len na získanie podpníkov.
- Vegetatívne - priame vlastnokoreňové rozmnožovanie: Ide o rozmnožovanie odrezkami, oddelkami, odkopkami, potápaním, poplazmi, delením trsov.
- Vegetatívne - nepriame rozmnožovanie (štepenie): V rámci neho rozlišujeme očkovanie a vrúbľovanie.
Generatívne rozmnožovanie
V súčasnosti sa generatívne rozmnožovanie využíva najmä na získanie podpníkov. Postup zahŕňa získanie osiva z uznaných materských semenných stromov, hodnotenie vlastností osiva a jeho úpravu, najčastejšie stratifikáciu. Semená sa vysievajú a semenáčiky sa vo fáze 2-3 pravých listov podrezávajú, aby sa podporil vývin koreňového systému. Následne sa semenáčiky rozsadia a po ukončení vegetácie sa vyberú podpníky, ktoré sa triedia, zväzkujú, označia a vysadia do škôlky alebo distribuujú.
Ak sa osivo vysieva hneď na jeseň po jeho získaní, potom sa nestratifikuje. Ak sa vysieva na jar, potom sa stratifikuje počas zimných mesiacov a do termínu sejby sa uskladňuje vo vhodných priestoroch, t.j. tak, aby sa nezhoršili jeho vlastnosti, nebolo poškodené nízkymi teplotami, nevyschlo a nebolo napadnuté chorobami a škodcami. Životnosť osiva ovocných rastlín je relatívne krátka (jadroviny 2 roky, kôstkoviny a škrupinové ovocie 1 rok, drobné ovocie pol roka až jeden rok), preto sa vysieva väčšinou na jar roka nasledujúceho po získaní osiva. Dlhodobé skladovanie osiva sa využíva len v tzv. génobankách (v osive sa výrazne zníži obsah vody a skladuje sa pri nízkych teplotách).
Výsev osiva
Výsev osiva sa realizuje do voľnej pôdy a v krytých priestoroch. Podľa spôsobu výsevu poznáme výsev na široko, výsev do riadkov, presný výsev, výsev do kontajnerov a výsev do hniezd na trvalé stanovište. Hustota sejby závisí od kvality osiva (najmä klíčivosti a čistoty), sily rastu odrody resp. druhu, pôdnych podmienok. Hĺbka sejby závisí od klíčnych pomerov osiva, veľkosti osiva (väčšie osivo sa vysieva hlbšie, menšie osivo plytkejšie), pôdnych podmienok (v ľahkej pôde je možný hlbší výsev, v ťažkej pôde sejeme plytkejšie), termínu sejby.
Prečítajte si tiež: Ako murovať pec na chlieb
Starostlivosť o výsevy
Starostlivosť o výsevy zahŕňa kyprenie pôdy (dôkladná predsejbová príprava pôdy - pôda má byť ľahšia, kyprá, s vyšším obsahom humusu, dobre zásobená živinami a odburinená; možnosť zavlažovania je štandardná požiadavka), likvidáciu burín (mladé rastliny sú citlivejšie na herbicídy), v prípade potreby tienenie, zavlažovanie, hnojenie, ochrana proti mrazom, ochrana pred chorobami a škodcami. Husté porasty semenáčikov (pri hustej sejbe v riadkoch alebo sejbe na široko) je potrebné rozsadiť tak, aby mali dostatok miesta pre svoj vývoj (neboli “vytiahnuté” a mohli vytvoriť bohatý koreňový systém).
Podľa termínu rozsádzania poznáme rozsádzanie za zelena a rozsádzanie v zdrevnatenom stave. Rozsádzanie za zelena sa vykonáva po vyklíčení semien t.j. vo fáze klíčnych listov alebo 1-2 pravých listov (u nás zvyčajne koncom apríla až začiatkom mája). Semenisko sa pred výberom semenáčikov dôkladne zavlaží (dávka závlahovej vody 30-45 mm), aby nedošlo k veľkému poškodeniu rastlín, najmä koreňov. Kolový koreň sa skráti asi o tretinu. Odporúča sa ošetrenie koreňového systému vhodným moridlom. Semenáčiky sa následne presádzajú do dobre prekyprenej pôdy (hĺbka kyprenia 50-200 mm) pomocou výsadbového kolíka do vyznačených riadkov na vzdialenosť 80-100 mm (vzdialenosť medzi riadkami je zvyčajne 0,50 m) tak hlboko, aby klíčne listy boli tesne nad povrchom pôdy alebo do pripravených rýh. Pri rozsádzaní väčšieho počtu semenáčikov na väčšie plochy sa vopred na novej ploche pripravia rady vzdialené obyčajne 0,50 m od seba. Na menších plochách sa môžu semenáčiky rozsádzať na vzdialenosť 0,30-0,40 m, na záhony široké 1,20-1,30 m.
Rozsádzanie v zdrevnatenom stavesa vykonáva v období vegetačného kľudu na jeseň alebo na jar. Semenáčiky sa vyberú zo semeniska, roztriedia sa na rastliny vhodné pre škôlkovanie a slabé rastliny, ktoré je potrebné kvôli zosilneniu ešte jeden rok pestovať. Korienky sadeníc sa skrátia na dĺžku asi 100-120 mm a slabé nadzemné časti vo výške 0,25-0,30 m nad koreňovým kŕčkom. Nadzemná časť orechov a čerešní sa neskracuje (t.j. neskracujú sa výhony končiace vrcholovým pukom) - rozsadia sa na vzdialenosť 200-500 mm. Semenáče ostatných druhov sa podľa ich mohutnosti vysádzajú na vzdialenosť 0,10-0,50 m. Semenáčiky sa po presadení dostatočne zavlažia (závlahová dávka 30-40 mm). Pri výbere a presádzaní dbáme na to, aby koreňový systém neobschol (rýchla výsadba a ochrana pred priamym slnečným žiarením). Koreňový systém semenáčikov je možné skrátiť na semenisku aj podrezávaním pomocou špeciálnej radličky.
Dopestovanie podpníka trvá zvyčajne rok (ak je podpník slabý t.j. nevyhovuje norme môže sa pestovať ešte ďalší rok). Zber zvyčajne na jeseň najčastejšie vyorávacími pluhmi alebo zrezávačmi (pri oddelkoch). Podpníky musia byť bez listov (po prirodzenom opadnutí listov, ručnom odlistení alebo defoliácii). Po zbere sa podpníky zväzkujú a triedia podľa normy. Po vytriedení sa opäť zväzkujú, označia náveskami a následne expedujú alebo uskladnia (následne sa v zime vykoná zimné štepenie za stolom alebo sa skladujú až do jari keď sa vysadia do ovocnej škôlky) alebo vysadia do ovocnej škôlky (na jeseň alebo v podmienkach SR prakticky vždy na jar). Konečnú úpravu podpníkov zvyčajne robí odberateľ.
Očkovanie
Očkovanie je spôsob vegetatívneho rozmnožovania listnatých drevín, pri ktorom sa na vhodný podpník prenáša jedno očko (puk so štítkom alebo pásikom kôry, prípadne aj štítkom dreva) odrody toho istého alebo príbuzného druhu. Prenáša sa menšia časť ušľachtilej rastliny (väčší množiteľský koeficient), styčné plochy kambia podpníka a štítka s očkom sú v pomere k prenášanej časti väčšie ako pri vrúbľovaní a očko je lepšie chránené pred vysychaním. Používa sa najmä pri množení odrôd, ktoré nie je možné množiť zo osiva - pri ovocných drevinách, ružiach a mnohých odrodách okrasných stromov a krov.
Prečítajte si tiež: Využitie zemiakov
Podmienky očkovania zahŕňajú dobre vyvinuté spiace puky (puky v dormancii) a podpník požadovanej kvality (Výnos MP SR) vo fáze aktívneho rastu - zvýšenej delivej aktivity kambia, kedy sa kôra ľahko odlupuje z podpníka bez výrazného poškodenia (keď sa kôra neodlupuje ľahko používajú sa špeciálne techniky očkovania - Forkertovo očkovanie a chip-budding).
Očká sa odoberajú zo zdravých letorastov alebo výhonkov s dostatočnou zásobou asimilátov, nezvädnutých získaných z uznaných vrúbľových materských stromov. Vhodné sú letorasty z obvodu koruny, najmä južnej strany; menej vhodne sú letorasty z vnútra koruny a príliš silno rastúce letorasty, na ktorých sú malé a slabo vyvinuté očka. Z letorastov sa odstraňuje nevyzretá vrcholová časť a z listov sa ponechávajú len časti stopiek dlhé 5-10 mm. Samovoľné odpadnutie stopiek listov 2-3 týždne po očkovaní je indikátorom úspešnosti očkovania, stopky uľahčujú prácu pri očkovaní a chránia očko. Letné vrúble sa musia expedovať do 24 hodín po zrezaní prípadne do 36 hodín, ak boli skladované v chladiarni. V prípade potreby - najmä pri očkovaní skoro na jar (1. miazga) sa očká získavajú z vrúbľov vyrastených a získaných v predošlom roku a uskladnených v chladiarni), niekedy sa používajú spiace (prečkávajúce) vlaňajšie očká alebo dokonca ešte staršie (napríklad pri očkovaní briez na pučiace očko, pretože v dobe očkovania nemusia byť na mladých výhonoch dostatočne vyzreté očká).
Podľa spôsobu (techniky) práce delíme očkovanie na:
- Klasické (T-rez) - špeciálnym očkovacím nožom sa nareže kôra podpníka vrátane lyka do tvaru písmena T a do vzniknutej štrbiny sa vsunie očko so štítkom. Vykonáva sa v období prúdenia miazgy - hlavnej očkovacej sezóne (VII-VIII).
- Forkertovo očkovanie (chip-budding) - na podpníku sa urobí zárez až do dreva a do neho sa vloží vyrezané očko. Pri tomto spôsobe môže podpník už strácať miazgu - často sa používa pri preočkovaní neujatých očiek. Nie je potrebný očkovací nôž - stačí vrúbľovací.
Podľa termínu očkovania poznáme:
- Očkovanie na bdiace očko (V-VI; koniec V až do polovice VI). Prenášajú sa vlaňajšie ”očka” (puky na ponechaných zimných vrúbľoch), a to T-rezom alebo častejšie Forkertovým očkovaním. Očko po zrastení s podpníkom a následnom zrezaní podpníka ešte v danom vegetačnom období vypučí a vytvorí sa letorast. V našich klimatických podmienkach však mladý ušľachtilý výhon horšie vyzrieva a môže počas zimy vymrznúť a preto sa očkovanie na bdiace očko vykonáva zriedkavo. Používa sa skôr v južnejších štátoch (Francúzsko, Taliansko) i tam je však len doplnkom dnes už klasického očkovania na spiace očko. Pučanie očka možno podporiť zrezaním podpníka hneď po očkovaní na 0,10-0,15 m dlhý čapík, na ktorom sa ponechávajú 1-2 letorasty (zaštipujú sa), ktoré slúžia na vyživovanie. Po vypučaní očka sa výhonky z čapíka odstránia.
- Očkovanie na spiace očko (VII-IX) - puk vypučí až na jar nasledujúceho roka po zrezaní podpníka. Pri niektorých drevinách dôjde už v prvom roku k slabému vypučaniu, ktoré je však nežiadúce, pretože prerastený výhon často už nevyzrie a ľahko namŕza. Očkovanie na spiace očko má byť vykonané čo najneskôr, aby nemohlo dôjsť k jeho nežiadúcemu vypučaniu. Očká sa získavajú z nových letorastov. Podpník sa zrezáva až na jar nasledujúceho roka. Pri veľkom rozsahu očkovania sa musí očkovať čo najskôr - často v dobe, kedy letorasty materských rastlín ešte nie sú vyzreté. Preto sa niekedy materské rastliny prirýchľujú, aby sa vrúble mohli odoberať skôr (napr. ruže, orgovány).
Vrúbľovanie
Vrúbľovanie je spôsob nepriameho vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa prenáša časť jednoročného výhonu alebo letorastu (odlisteného alebo so sredukovanou listovou plochou) s niekoľkými pukmi resp. očkami (zvyčajne 1-5) z vrúbľa (letného, častejšie však zimného) ušľachtilej požadovanej odrody na vhodný podpník. Podľa ročného obdobia poznáme vrúbľovanie predjarné, jarné a letné - najlepšie výsledky sa dosahujú predjarným a jarným vrúbľovaním vo februári až máji. Podmienkou je dostatočná teplota (ruky nesmú chladiť). Vietor, dážď a sneženie v čase vrúbľovania majú nepriaznivý vplyv na ujatie vrúbľov.
Prečítajte si tiež: Materiály a druhy ošatiek na chlieb
V predjarných a jarných mesiacoch vrúbľujeme ovocné druhy v tomto poradí: egreš, ríbezle, čerešne, višne, marhule, slivky, slivy, ringloty, hrušky a jablone a rovnako všetky príbuzné druhy okrasných rastlín. Letné obdobie je vhodnejšie pre očkovanie, v záhradkárskej praxi sa však s úspechom vrúbľujú egreše a ríbezle. Koncom augusta môžeme vrúbľovať čerešne a višne. K letnému vrúbľovaniu sa zaraďuje aj bylinné vrúbľovanie (egreše, ríbezle).
Pomôcky: nôž (žabka a vrúbľovací nôž), brúsny kameň, materiál na viazanie (najlepšie PVC páska, pri bylinnom vrúbľovaní bavlnka), štepársky vosk.
Odber vrúbľov
Výhony, z ktorých sa získavajú vrúble sa odoberajú z uznaných materských vrúbľových stromov v období vegetačného pokoja (december až január). Vyberáme dobre vyzreté výhony. Výhony uskladňujeme v označených a evidovaných zväzkoch v chladných miestnostiach (teplota 0-5 oC). (Vrúble niektorých okrasných druhov rýchlo vysychajú a preto ich rezné rany parafínujeme a ukladáme ich do bední s pieskom).
Spôsoby vrúbľovania
a) v období vegetačného kľudu, kedy podpník ešte nemá miazgu používame vrúbľovanie napr. kopulácia (spojkovanie), anglická kopulácia, plátkovanie, do rázštepu, sedielkovanie, vrúbľovanie na klin, vrúbľovanie na koziu nôžku;
b) v období kedy v podpníku prúdi miazga sa môžu použiť všetky predchádzajúce spôsoby a tiež vrúbľovanie za kôru, do boku, Tittelov spôsob vrúbľovania. Všetkým spôsobom vrúbľovania je spoločný základný kopulačný rez. Tento rez má byť dlhý asi 30 mm pri hrúbke výhonu 10 mm (pomer dĺžky rezu k šírke rezu 3:1).
Pri vrúbľovaní môžu nastať 2 varianty:
a) vrúbeľ a podpník sú približne rovnako hrubé (používame kopuláciu, anglickú kopuláciu, vrúbľovanie na klin, bylinné vrúbľovanie),
b) podpník je hrubší ako vrúbeľ - môžeme použiť sedielkovanie, plátkovanie, vrúbľovanie na koziu nôžku, vrúbľovanie za kôru, zlepšené vrúbľovanie za kôru, Tittelov spôsob vrúbľovania, vrúbľovanie do rázštepu, vrúbľovanie do boku. Tieto spôsoby používame najmä pri zmladzovaní a preštepovaní starších stromov.
Vplyv podpníka na vrúbeľ
Afinita je schopnosť zrastenia podpníka a vrúbľa a závisí od botanickej príbuznosti rastlín, anatomickej stavby pletív a biochemických aspektov.
- Slabo rastúci podpník - slabo rastúca odroda: stromy silno a skoro rodia, slabo rastú, majú krátku životnosť - nedoporučuje sa.
- Slabo rastúci podpník - stredne silno rastúca odroda: je najvhodnejšia pre rast a rodivosť.
- Slabo rastúci podpník - silno rastúca odroda: neodporúča sa, vrúbeľ sa často vylamuje, vzniká veľký zával.
- Stredne silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
- Stredne silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: rodivosť sa odďaľuje, rast koruny je bujnejší.
- Silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
- Silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: bujný rast, dlhoveké stromy, rodivosť je neskoršia ale trvá do vysokého veku.
Pridávanie - Ablaktácia
Materská rastlina (vrúbeľ) pri tomto spôsobe ostáva na vlastných koreňoch spojená s podpníkom až do zrastenia. Z podpníka a materskej rastliny sa vyreže úzky pás kôry dlhý 40-60 mm s tenkou vrstvou dreva. Rezné rany na podpníku a na materskej rastline musia byť rovnako veľké, aby sa po priložení presne kryli. Púčiky vrúbľa musia smerovať hore. Výhonok podpníka a materskej rastliny sa spojí a pevne zviaže. Po zrastení sa odstraňuje koreňová časť materskej rastliny (vrúbľa) a časť podpníka nad miestom spojenia s vrúbľom. Ablaktácia sa v súčasnom ovocinárskom škôlkárstve nepoužíva.
Kopulácia - Spojkovanie
Podmienkou pre použitie spojkovania je rovnaká hrúbka podpníka a vrúbľa. Najprv sa v požadovanej výške zreže šikmým a hladkým rezom podpník, čím vznikne pretiahnuto elipsovitá rezná rana. Šikmým a hladkým rezom sa zreže aj vrúbeľ tak, aby sa najspodnejší púčik vrúbľa nachádzal v hornej štvrtine časti vrúbľa nachádzajúcej sa oproti reznej rane. Vrúbeľ sa potom skráti tak, aby mal 2-5 púčikov, priloží sa reznou ranou na reznú ranu podpníka a pevne sa priviaže. Miesto vrúbľovania - ak sa na zviazanie použilo lyko - sa zatrie štepárskym voskom (alebo aspoň prípravkom na ošetrenie rán) tak, aby sa do rany nedostala voda, vzduch a patogénne organizmy. Voskom sa zatiera rezná rana na vrchole vrúbľa. Pri reze sa musí dbať na to, aby dĺž…
Ochrana drobného ovocia
Magnicur Energy
Magnicur Energy je systémový fungicíd s účinkom proti pôdnym a listovým chorobám rodu Oomycetes (Pythium app., Aphanomycetes app., Phytophtora spp., Bremia spp., Pseudoperonospora spp.).
Účinné látky:
- Propamocarb: Vykazuje systémové pôsobenie, v rastlinách je rozvádzaný akropetálne (t.z. postupujúci smerom zdola k vrcholu). Reaguje v fázach syntézy fosfolipidov a mastných kyselín, čím je narušovaná tvorba bunkových membrán patogénnych húb. Na bunkovej úrovni účinkuje na rast mycélia, produkciu a klíčenie spór.
- Fosetyl-Al: Patrí medzi fosfonáty, podskupinu ethylfosfonáty. Pôsobí špecificky, ovplyvňuje metabolizmus aminokyselín a skladbu bielkovín, posilňuje odolnosť rastlinných pletív voči infekcii. Obmedzuje klíčenie zoosporangií, blokuje rast mycélia a čiastočne obmedzuje sporuláciu. Účinkuje predovšetkým proti hubám triedy Oomycetes (Phytophtora spp., Plasmopara spp., Peronospora spp., Perenoplasmopara spp., Pythium spp. a iné) a niektorým iným hubám a baktériám (Erwynia amylovora). Pôsobí systémovo, pohyb v rastline je akropetálny (t.z. postupujúci smerom zdola k vrcholu) (xylénom) a aj bazipetálny (t.z. tvoriaci sa, alebo postupujúci k báze orgánu) (floémom). Je prijímaná nadzemnými časťami rastliny ale aj koreňmi. K prímu nadzemný časťami rastlín dochádza už behom 30 minút po aplikácii. Účinkuje iba preventívne, najlepšie pôsobí v dobe aktívneho rastu rastlín, vyznačuje sa dlhodobým účinkom.
Aplikácia:
- Pri povrchovej aplikácii na pôdu (ZÁLIEVKOU) je Magnicur Energy prijímaný cez dobre prevlhčený substrát pomocou koreňov rastlín a systémovo transportovaný do ostatných častí rastliny, pri nadzemných častiach rastlín zaisťuje ochranu nedrevnatých stoniek a listov.
- Pri foliárnej aplikácii (POSTREKOM) je prípravok akropetálne (t.z. postupujúci smerom zdola k vrcholu) a bazipetálne (t.z. tvoriaci sa, alebo postupujúci k báze orgánu) systémovo rozvádzaný do novo narastajúcich častí rastlín.
- Hlúbová zelenina - proti plesni sa v skleníkoch, fóliovníkoch a pareniskách prvý krát aplikuje Previcur Energy formou zálievky v dobe nebezpečia vzniku infekcie, druhé ošetrenie je vhodné vykonať v odstupe 10-14 dní. Pre túto indikáciu sú povolené maximálne 2 ošetrenia v jednej kultúre za rok. Proti pôdnym hubám z rodu Pythium sa v skleníkoch, fóliovníkoch a pareniskách používa zálievka bezprostredne po výseve, s odstupom 7-10 dní po prvej aplikácii je vhodné ju zopakovať.
Príprava postrekovej kvapaliny: Prípravok v obale je potrebne najprv homogenizovať, napr. pretrepaním.
Citlivosť rastlín: Magnicur Energy je v doporučených aplikačných dávkach postrekom či zálievkou zeleninou aj okrasnými rastlinami dobre znášaný. Najviac sa osvedčila zálievka plochy pred pikýrovaním.
Používajte prípravok na ochranu rastlín bezpečným spôsobom.
Význam záhradníckej výroby
Konzumovanie ovocia a zeleniny ako nositeľov vitamínov a ďalších cenných látok je vo výžive ľudí nezastupiteľné, a preto by sa mala aj naďalej zvyšovať ich spotreba. Racionálnej výžive zodpovedajúca spotreba ovocia (čerstvého i spracovaného) je asi 90 kg na obyvateľa za rok, zeleniny 120 kg na obyvateľa za rok. V roku 2012 bola na Slovensku celková spotreba ovocia nepriaznivo nízka - iba 52,1 kg na osobu a rok, čo v porovnaní s odporúčanými dávkami potravín 96,7 kg predstavovalo nižšiu spotrebu až o 46,1%. S konzumáciou zeleniny sme boli na tom lepšie, a to 100,9 kg na osobu a rok, čo predstavovalo o 21,1% nižšiu spotrebu v porovnaní s odporúčanými dávkami potravín 127,9 kg.
Ovocné stromy poskytujú nenahraditeľné OVOCIE, ktoré je základnou zložkou výživy človeka. Čerstvé ovocie je zdrojom monosacharidov, ktoré sú pre organizmus človeka ľahko stráviteľné a z hľadiska výživy ďaleko výhodnejšie než sacharóza obsiahnutá v mnohých produktoch potravinárskeho priemyslu. Ovocie je naviac chudobné na tuky, s výnimkou semien, ktoré sú konzumnou časťou pri škrupinovom ovocí. Obsah bielkovín je vyšší hlavne v plodoch drobného ovocia, kde však nepresahuje 1 %. Najnižší obsah bielkovín nachádzame v jablkách a hruškách (okolo 0,4 %). Dusíkaté látky sú sústredené predovšetkým v semenách. Obsah vody sa pohybuje v priemere na úrovni 75 - 90 %.
Surové, ale i spracované ovocie je nositeľom tzv. ochranných látok, ku ktorým zaraďujeme vitamíny a minerálne látky. Obsah jednotlivých vitamínov je v rôznych druhoch ovocia odlišný a v prípade niektorých je ovocie zanedbateľným zdrojom, alebo ich neobsahuje. V ovocí sa vyskytuje len obmedzený sortiment vitamínov skupiny B (tiamín, ergokalciferol, niacín, pyridoxín), a to najmä v orechoch. Významný je obsah vitamínu C (kyselina L-askorbová), ktorého najbohatším zdrojom sú šípky (podľa rôznych autorov 240 až 3000 mg%), rakytník rešetliakovitý (podľa Šimánka a kol. 1977, 350 - 1220 mg%), čierne ríbezle (96 - 400 mg%), drieň (100 - 200 mg%), jahody (33 - 105 mg%). Jablká obsahujú iba 4 - 10 mg% vitamínu C, iba pri niektorých odrodách dosahuje jeho obsah v plodoch hodnotu 30 - 40 mg%. Ovocie je tiež bohatým zdrojom provitamínu A (marhule, broskyne, rakytník rešetliakovitý, šípky). Z ďalších vitamínov je v ovocí cenný obsah vitamínu K, PP a E. Minerálne látky ovocia sa podieľajú na udržiavaní acidobázickej rovnováhy v organizme. Obsah minerálnych látok sa pohybuje v rozmedzí 0,24-1,16 % hmotnosti. Cenný z hľadiska výživy človeka je obsah vlákniny (napr. pektíny v jablkách a drobnom ovocí). Vláknina vďaka svojmu veľkému povrchu napomáha odstraňovanie škodlivín z tela.
Organické kyseliny sú zastúpené prevažne kyselinou jablčnou (najmä jadroviny, kôstkoviny, drienky, jarabiny). V niektorých odrodách hrušiek, v plodoch niektorých druhov drobného ovocia prevláda kyselina citrónová. Aromatické látky i farbivá obsiahnuté v ovocí podporujú chuť do jedla. Napriek cenným nutričným hodnotám a všeobecne priaznivému vplyvu ovocia na ľudský organizmus je spotreba ovocia u nás v porovnaní s odporúčanými dávkami (podľa niektorých autorov 100 - 150 kg ročne) výrazne nižšia (okolo 70 kg na obyvateľa za rok), kolísavá a vzhľadom na rastúce rozdiely v ekonomickej situácii rôznych vrstiev obyvateľstva sú rozdiely v spotrebe zapríčinené i zmenami cenových relácií potravín.
ZELENINA má vysokú biologickú hodnotu a preto je dôležitou súčasťou našej výživy. Obsahuje nerastné látky, vitamíny, tuky, cukry, málo kyselín a vodu. Z nerastných látok obsahuje najviac vápnika, fosforu, železa, draslíka a sodíka. Z vitamínov je najviac zastúpený provitamín A, vitamíny skupiny B a vitamín C, ktorý je nenahraditeľný, pretože prispieva k ochrane zdravia a kladne vplýva aj na pracovný výkon.
Aby zelenina spĺňala svoj ochranný účinok, musíme používať všetky druhy zeleniny v správnom pomere. Surová i tepelne upravená zelenina výborne dopĺňa mäsá, ryby, hydinu, divinu, vajcia, syry a pod. Okrem toho svojou výživnou vyváženosťou zabraňuje nežiadúcemu priberaniu. Vďaka svojmu zloženiu a širokému použitiu má dôležité miesto v racionálnej a diétnej výžive. Takmer všetka zelenina je energeticky chudobná, preto ju dopĺňame sýtym príkrmom. Zdravotníci odporúčajú minimálnu ročnú dávku na 1 obyvateľa vyše 100 kg zeleniny, čo je asi o 30 kg viac, ako ľudia v skutočnosti konzumujú.
Vplyv záhradníckej výroby na životné prostredie
S narastaním negatívnych vplyvov civilizácie na životné prostredie zvyšuje sa význam zelene na jeho ozdravenie, a tým aj význam záhradníckej výroby. Zeleň v pôsobení ovocných sadov alebo v sadovníckych objektoch, trávnatých či kvetinových plochách, svojou produkciou kyslíka a zachytávaním nečistôt ovplyvňuje klímu, chráni nám zdravie, umožňuje obývateľnosť krajiny, vytvára ochranné pásy a pod. Pomocou zelene sa rekreujeme a rozvíjame fyzické a duševné schopnosti. Zeleň pôsobí na rozvoj estetického cítenia, čo v konečnom dôsledku vedie k vytváraniu zdravšieho a krajšieho životného prostredia.
Poveternostné a klimatické činitele
#