Slovenské záhrady sú tradične plné obľúbenej zeleniny ako mrkva, petržlen a zeler. Existuje však mnoho menej známych druhov, ktoré si zaslúžia pozornosť pre ich chuť, výživové hodnoty a relatívne jednoduché pestovanie. Tento článok vás prevedie svetom menej známych druhov zeleniny, ktoré môžete pestovať aj vo vašej záhrade.
Prečo pestovať menej známe druhy zeleniny?
Pestovanie menej známych druhov zeleniny prináša niekoľko výhod:
- Nutričná hodnota: Mnohé z týchto druhov sú nutričnými bombami, bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty.
- Ekologické výhody: Pestovanie vlastnej zeleniny znižuje uhlíkovú stopu a obmedzuje používanie plastových obalov.
- Ochrana biodiverzity: Pestovanie rôznych druhov zeleniny podporuje rozmanitosť rastlinného sveta a pomáha zachovať staré odrody.
- Kulinárske experimentovanie: Nové chute a textúry obohacujú každodenné varenie a prinášajú do kuchyne nečakané kombinácie.
Menej známe druhy zeleniny a ich pestovanie
1. Valeriánka poľná (Valerianella locusta)
Valeriánka poľná, známa aj ako polníček, je nenáročná šalátová zelenina, ktorú môžeme pestovať počas celého roka, dokonca aj v zime. Vďaka obsahu vitamínov sa radí z nutričného hľadiska ešte pred bežný hlávkový šalát. Má trochu výraznejšiu chuť, na ktorú si treba zvyknúť. Valeriánka obsahuje viac vitamínu C ako citrón, ďalej vitamíny A a E, veľké množstvo železa, horčík, draslík, vápnik a kyselinu listovú. Je teda vhodným doplnkom stravy napríklad pri chudokrvnosti, ale aj pri zvýšenom strese či slabom sústredení.
Pestovanie a využitie:
Semená môžeme sadiť do riadkov asi 1 cm do zeme a 10 centimetrov od seba. Po vyklíčení rastlinky jednotíme. Výsev môžeme vykonávať kedykoľvek od skorej jari do polovice jesene. Ideálne sú však včasná jar a jeseň. V auguste a septembri môžeme valeriánku vysiať aj na prázdne záhony s pozbieranou úrodou. Neskoro siate rastliny budú zásobárňou vitamínov na celú zimu - a nemusíme ich ani zbierať - mráz im neškodí. Zber však uskutočňujeme len ak sú teploty nad nulou, inak listy zbytočne zničíme. Mesiace apríl až jún na pestovanie nie sú vhodné, pretože rastliny môžu rýchlo vyrásť do štádia kvitnutia a vtedy už nie sú vhodné na konzumáciu. Valeriánka - polníček vyžaduje priepustnú pôdu a slnečné miesto. Na prihnojovanie stačí organické hnojivo. Polníček má o čosi výraznejšiu chuť ako obyčajný hlávkový šalát, ale výrazne ho prekonáva z hľadiska výživovej hodnoty. A práve preto by bolo škoda tepelne ho akokoľvek upravovať. Využíva sa ako príloha či už samostatne, alebo ako ingrediencia do zemiakov, zemiakového či akéhokoľvek zeleninového šalátu. Ak sa rozhodnete podávať ho ako samostatnú zeleninovú “oblohu”, vyskúšajte zmiešať olivový olej, plnotučnú horčicu a citrónovú šťavu. Túto zmes osoľte, pridajte korenie a možno aj trochu cukru. Ingrediencie pridávajte podľa chuti tak, aby vznikla tekutá zálievka, ktorou dochutíte listy valeriánky.
2. Kvaka (Brassica napus)
Kvaka je rastlina s bohatou históriou a predsa je dnes nespravodlivo zabudnutá. Po objavení Ameriky ju totiž z piedestálu nenáročného jedla chudobných vytlačili zemiaky. Má korenistejšiu chuť, dá sa použiť ako náhrada za zemiaky aj šalát. Je ideálna na výrobu príloh pri diétach, pretože obsahuje len veľmi málo využiteľnej energie (o polovicu menej ako zemiaky), prakticky žiadny tuk a veľa vlákniny. Pri hlbšom rozbore by sme v kvake našli aj draslík, vápnik, fosfor, či vitamín C.
Prečítajte si tiež: Koreňová zelenina a Slovensko
Pestovanie a využitie:
Je to nenáročná rastlina, ktorú môžeme vysievať alebo vysádzať ako rastlinu druhej trate do záhonov, ktoré predtým hostili rajčiny či uhorky. Nemá rada silné hnojenie. Pestovanie začíname v marci predpestovaním priesad. Druhou možnosťou je aprílové či májové siatie priamo do záhonov. Spon vysádzania je asi 30x30 centimetrov. Kvaka je nenáročná na živiny, má však veľmi rada vlhkosť - tak pôdnu ako vzdušnú. Preto pri vysádzaní rastlinky dobre polejeme. Počas rastu zvyknú buľvy vyrastať nad povrch pôdy. Môžeme ich počas kyprenia a odstraňovania buriny zakryť hlinou. Zberáme v neskorej jeseni pred príchodom silných mrazov. Kvaku zbavíme listov a skladujeme podobne ako repu. Mladú kvaku môžeme jesť podobne ako reďkovku a mladé listy použiť podobne ako šalát alebo vyššie spomenuté listy valeriánky. Buľvy kvaky môžeme spracovať na pyré, zeleninové polievky, ale aj na hranolky. Stačí buľvu očistiť, nakrájať na hranolky, tie rozsypať na papierom vystlaný plech, pofŕkať olejom a posoliť. Po 20 minútach pečenia na 180 °C budete mať pripravené zdravé nízkokalorické hranolky.
3. Artičoka (Cynara scolymus)
Artičoka je bylina z čeľade slnečnicovitých. Jej pestovanie sa dá vysledovať až k starovekým stredomorským národom. Na rozdiel od nich však artičoka nie je prispôsobená na stredoeurópsku klímu a aj po tisícročiach pestovania jej puk s okvetnými lístkami nevydrží takmer žiadny mráz a rastlina pri silnejšom mraze vybrzne celá, takže zakrytie koreňa je základnou povinnosťou pestovateľa pred blížiacou sa zimou.
Pestovanie a využitie:
Artičoka sa dá na Slovensku dopestovať, pekné veľké puky však dosiahneme zrejme len v južných oblastiach. Rastlinku môžeme predpestovať od marca zo semienok, vysádzame ich do sponu 1x1 meter až po 15. máji, aby sme sa vyhli mrazom. Počas rastu rastliny okopávame a odstraňujeme burinu, v prípade potreby zalievame. Na jednej rastline nechávame vyrásť najviac 3 puky, zvyšné odstraňujeme. Zbierame nerozvinuté puky s okvetnými lístkami, ktoré môžu dorásť až do priemeru 12 centimetrov. Jedná sa o trvalú bylinu, takže na jeseň zrežeme byľ až po zem a skrátime listy. Následne rastlinu chránime vrstvou slamy alebo čečiny. Artičoka má široké využitie v kuchyni. Môže byť chutnejšou náhradou karfiolu, využijeme ju napríklad pri príprave polievok. Nakladaná v oleji sa môže použiť dokonca ako obloha na pizzu.
4. Bataty (sladké zemiaky)
Bataty, známe aj ako sladké zemiaky (Ipomoea batatas), si v posledných rokoch získavajú popularitu po celom svete. Hoci sa často porovnávajú s klasickými zemiakmi, botanicky s nimi nesúvisia. Bataty patria do čeľade pupencovitých (Convolvulaceae).
Pestovanie na Slovensku:
Hoci sa bataty považujú za tropickú rastlinu, s trochou snahy sa dajú úspešne pestovať aj na Slovensku. Dôležité je zabezpečiť im dostatok tepla a slnka. Najlepšie sa im darí na chránených stanoviskách s ľahkou, priepustnou a piesočnato-hlinitou pôdou. Vegetačné obdobie batátov je dlhšie ako pri klasických zemiakoch, približne 4 až 5 mesiacov bez mrazov.
Prečítajte si tiež: Ubúdanie sladkej vody: Viac informácií
Rozmnožujú sa sadenicami - odrezkami výhonkov, ktoré sa zakoreňujú vo vode alebo vlhkej pôde. Sadenice sa vysádzajú až po "zmrzutých", ideálne koncom mája.
Zber a skladovanie:
Zber batátov prebieha v októbri, pred prvými mrazmi. Po vybratí z pôdy sa hľuzy nechajú niekoľko dní "dozrieť" pri teplote okolo 25 °C, aby sa vytvorila ochranná vrstva. Skladujú sa v pivnici alebo špajzi pri teplote 12-15 °C. Na rozdiel od klasických zemiakov, bataty sa nesmú skladovať v chladničke.
Nutričné hodnoty a využitie v kuchyni:
Bataty sú bohaté na beta-karotén (prekurzor vitamínu A) a antioxidanty. V kuchyni sú mimoriadne univerzálne - pripravujú sa ako hranolky, pyré alebo dezerty. Dokonca aj batátové listy sú jedlé a obsahujú viac antioxidantov ako hľuzy.
5. Kvaka a okrúhlica
Kvaka (Brassica napus var. napobrassica) a okrúhlica (Brassica rapa var. rapa) sú dve menej známe koreňové zeleniny, ktoré si záhradkári často mýlia. Obe patria do čeľade kapustovitých (Brassicaceae).
Rozdiely medzi kvakou a okrúhlicou:
- Kvaka: Väčší koreň guľovitého tvaru, jemne nasladlá chuť, vhodná na zimné uskladnenie.
- Okrúhlica: Menšia, rýchlejšie dozrieva, sviežejšia, mierne pikantná chuť, ideálna na priamu konzumáciu.
Podobné listy a spôsob rastu, ale rozdielny tvar a farba koreňa. Kvaka má často vrchnú časť koreňa vystupujúcu nad zem a môže mať fialkastý nádych. Okrúhlica býva svetlejšia a viac guľovitá, bez vyčnievania.
Prečítajte si tiež: Korene, ktoré obohatia vašu záhradu
Pestovanie:
Kvaku aj okrúhlicu sa oplatí siať priamo na hriadku. Okrúhlicu je vhodné vysievať na jar aj v lete. Jarné výsevy sú vhodné na skorý zber, letné na jesennú konzumáciu. Kvaka je ideálna na letný výsev s cieľom zberu na jeseň.
Využitie v kuchyni:
Kvaka je výborná varená, dusená alebo ako súčasť kaší. Môže sa kombinovať s koreňovou zeleninou, zemiakmi aj mäsom. Okrúhlica sa hodí do šalátov, polievok alebo ako príloha k mäsu. Obe zeleniny majú nízky obsah kalórií a vysoký podiel vitamínu C.
Odrody:
- Kvaka: 'Wilhelmsburger' - tradičná odroda s veľkým, fialovým koreňom a výbornou skladovateľnosťou.
6. Ďalšie menej známe druhy zeleniny vhodné na pestovanie na Slovensku
- Malinojahoda (Rubus illecebrosus): Kríženec jahody a maliny pochádzajúci z Japonska.
- Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda): Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice.
- Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera): Má veľmi vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie.
- Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala): Od ostatných druhov sa odlišuje silne kučeravými listami.
- Drieň (Cornus): Ker alebo strom z čeľade drieňovitých (Cornaceae). Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách.
- Čierny koreň (Scorzonera hispanica): Koreňová zelenina s jemnou, orechovou chuťou pripomínajúcou špargľu.
- Pak Choi (Brassica rapa subsp. chinensis): Čínska kapusta so šťavnatými, bielymi stopkami a tmavozelenými listami s jemne pikantnou chuťou.
- Fazuľa Yard Long (Vigna unguiculata subsp. sesquipedalis): Exotická fazuľa s mimoriadne dlhými, tenkými strukmi.
- Chayote (Sechium edule): Mexická uhorka alebo rastlinná hruška s jemnou, mierne sladkastou chuťou.
- Oka (Oxalis tuberosa): Andská reďkovka produkujúca malé, farebné hľuzy s jemne kyslastou chuťou.
- Cardoon (Cynara cardunculus): Kardón, príbuzný artičokov, s jedlou dužinou v stonkách, ktoré majú jemne horkastú chuť pripomínajúcu zeler.
- Cucamelon (Melothria scabra): Mexická mini uhorka s plodmi pripomínajúcimi miniatúrne melóny a chuťou podobnou uhorkám s jemne citrusovým nádychom.
- Wasabi (Wasabia japonica): Japonská rastlina známa pre svoju ostrú, výraznú chuť.
- Stonkový mangold (Beta vulgaris var. cicla): Pestovaný pre mohutné listové stonky.
- Metrová fazuľa (Vigna sinensis): Tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne.
- Špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina): Listový šalát s vežovitou, pomerne dužnatou hlavnou stonkou, z ktorej listy vyrastajú.
- Karda (Cynara cardunculus): Pestuje sa pre mohutné listové stonky, resp. ich široký a dužinatý základ.
- Ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus): Známejší pod názvom okra. Má podlhovasté končisté plody so slizovitými vláknami.
- Tomatillo (Physalis philadelphica): Machovka lepkavá, ktorá sa pestuje najmä v Južnej Amerike.
Tipy pre pestovanie menej známych koreňových zelenín
- Výber správneho stanovišťa: Väčšina koreňových zelenín preferuje slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou.
- Príprava pôdy: Pôda by mala byť kyprá a bohatá na živiny.
Kde zohnať exotické semená a sadenice?
- Lokálne záhradníctva a špecializované predajne: Informujte sa u miestnych pestovateľov alebo v špecializovaných predajniach.
- Špecializované e-shopy: Internetové obchody ponúkajú široký výber exotických semien a sadeníc.
- Výmeny medzi záhradkármi a semenárske burzy: Skvelý spôsob, ako získať neobvyklé druhy semien.