Hoci sa moderné poľnohospodárstvo zameriava na veľkoplošné pestovanie najobľúbenejších druhov zeleniny, existuje množstvo menej známych koreňových zelenín, ktoré si zaslúžia pozornosť slovenských záhradkárov. Okrem jedinečných chutí a rozmanitosti prinášajú tieto rastliny do kuchyne bohatú výživu a zdravotné benefity. Tento článok vás prevedie svetom týchto zabudnutých pokladov a poskytne praktické rady pre ich pestovanie v slovenských podmienkach.
Úvod do menej známych koreňových zelenín
Záhrada nemusí byť len o tradičnej zelenine, akou sú paradajky, uhorky či mrkva. Okrem estetického prínosu tieto rastliny často ponúkajú aj jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie. Mnohým druhom stačí bežná záhradná pôda a starostlivosť podobná klasickej zelenine, no niektoré vyžadujú špecifické podmienky, ako napríklad dostatok vlahy, oporu či ochranu pred mrazom.
Predstavujeme menej známe druhy koreňovej zeleniny
Bataty (sladké zemiaky)
Bataty, známe aj ako sladké zemiaky (Ipomoea batatas), si v posledných rokoch získavajú popularitu po celom svete. Hoci sa často porovnávajú s klasickými zemiakmi, botanicky s nimi nesúvisia. Bataty patria do čeľade pupencovitých (Convolvulaceae).
Pôvod batátov siaha do Južnej Ameriky, kde ich pestovali už pred 5000 rokmi. Krištof Kolumbus si ich všimol v Karibiku v roku 1492 a odvtedy sa rozšírili do celého sveta.
Hoci sa bataty považujú za tropickú rastlinu, s trochou snahy sa dajú úspešne pestovať aj na Slovensku. Dôležité je zabezpečiť im dostatok tepla a slnka. Najlepšie sa im darí na chránených stanoviskách s ľahkou, priepustnou a piesočnato-hlinitou pôdou. Vegetačné obdobie batátov je dlhšie ako pri klasických zemiakoch, približne 4 až 5 mesiacov bez mrazov.
Prečítajte si tiež: Koreňová zelenina a Slovensko
Rozmnožujú sa sadenicami - odrezkami výhonkov, ktoré sa zakoreňujú vo vode alebo vlhkej pôde. Sadenice sa vysádzajú až po "zmrzutých", ideálne koncom mája.
Zber batátov prebieha v októbri, pred prvými mrazmi. Po vybratí z pôdy sa hľuzy nechajú niekoľko dní "dozrieť" pri teplote okolo 25 °C, aby sa vytvorila ochranná vrstva. Skladujú sa v pivnici alebo špajzi pri teplote 12-15 °C. Na rozdiel od klasických zemiakov, bataty sa nesmú skladovať v chladničke.
Bataty sú bohaté na beta-karotén (prekurzor vitamínu A) a antioxidanty. V kuchyni sú mimoriadne univerzálne - pripravujú sa ako hranolky, pyré alebo dezerty. Dokonca aj batátové listy sú jedlé a obsahujú viac antioxidantov ako hľuzy.
Kvaka a okrúhlica
Kvaka (Brassica napus var. napobrassica) a okrúhlica (Brassica rapa var. rapa) sú dve menej známe koreňové zeleniny, ktoré si záhradkári často mýlia. Obe patria do čeľade kapustovitých (Brassicaceae).
Kvaka: Väčší koreň guľovitého tvaru, jemne nasladlá chuť, vhodná na zimné uskladnenie.
Prečítajte si tiež: Recepty z koreňovej zeleniny
Okrúhlica: Menšia, rýchlejšie dozrieva, sviežejšia, mierne pikantná chuť, ideálna na priamu konzumáciu.
Podobné listy a spôsob rastu, ale rozdielny tvar a farba koreňa. Kvaka má často vrchnú časť koreňa vystupujúcu nad zem a môže mať fialkastý nádych. Okrúhlica býva svetlejšia a viac guľovitá, bez vyčnievania.
Kvaku aj okrúhlicu sa oplatí siať priamo na hriadku. Okrúhlicu je vhodné vysievať na jar aj v lete. Jarné výsevy sú vhodné na skorý zber, letné na jesennú konzumáciu. Kvaka je ideálna na letný výsev s cieľom zberu na jeseň. Dôležité je dodržať spon aspoň 25 × 30 cm pri kvake a menej pri okrúhlicii - stačí 15 × 20 cm.
Kvaka je výborná varená, dusená alebo ako súčasť kaší. Môže sa kombinovať s koreňovou zeleninou, zemiakmi aj mäsom. Okrúhlica sa hodí do šalátov, polievok alebo ako príloha k mäsu. Obe zeleniny majú nízky obsah kalórií a vysoký podiel vitamínu C.
'Wilhelmsburger' - tradičná odroda s veľkým, fialovým koreňom a výbornou skladovateľnosťou.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Petržlen koreňový
Petržlen koreňový (Petroselinum crispum var. tuberosum) patrí k najznámejším a najpoužívanejším druhom zeleniny v našich kuchyniach. Jeho biely, aromatický koreň a čerstvé zelené vňaťové listy sa stali základom polievok, omáčok či prívarkov. No okrem skvelej chuti má petržlen aj množstvo priaznivých účinkov na ľudské zdravie, vďaka čomu sa považuje za jednu z najužitočnejších zelenín v stredoeurópskej gastronómii.
Petržlen sa pestuje už viac ako 2000 rokov. Jeho pôvod siaha do oblasti Stredozemného mora, kde sa využíval nielen ako korenina, ale aj ako liečivá rastlina. V starovekom Grécku bol považovaný za posvätný - venčili sa ním víťazi hier. Dlhé odrody - ideálne na zimné uskladnenie, dosahujú až 20-25 cm.
Petržlen je dvojročná rastlina, ktorá sa pestuje najčastejšie ako jednoročná.
Výsev: skoro na jar (marec - apríl) alebo na jeseň pred zimou. Starostlivosť: pravidelné pletie, jednotenie na 5-7 cm a mierna zálievka.
Na rozdiel od mrkvy lepšie znáša chlad, preto ho možno skladovať aj počas zimy.
Koreň petržlenu dozrieva približne 150-180 dní po výseve. Zbiera sa od augusta až do neskorej jesene.
Najlepšie sa skladuje v piesku alebo v debnách v pivnici pri teplote 0-2 °C a vysokej vlhkosti. Takto vydrží čerstvý niekoľko mesiacov. Sušený alebo mrazený - ako základná prísada do kuchyne počas zimy.
Ďalšie menej známe druhy zeleniny vhodné na pestovanie na Slovensku
Okrem vyššie spomenutých druhov existuje mnoho ďalších, menej tradičných, ktoré sa dajú pestovať v slovenských záhradách.
- Malinojahoda (Rubus illecebrosus): Malinojahoda je kríženec jahody a maliny pochádzajúci z Japonska. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby. Preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, mierne vlhkú pôdu. Rastlinu hnojíme priebežne, počas celého vegetačného obdobia.
- Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda): Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice.
- Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera): Má veľmi vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie.
- Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala): Od ostatných druhov sa odlišuje silne kučeravými listami. Pestovanie kelu nie je zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku.
- Drieň (Cornus): Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb, je ker, niekedy aj strom z čeľade drieňovitých (Cornaceae). Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Driene preferujú priame slnko alebo polotieň a dobre priepustnú, kyprú a dostatočne výživnú pôdu. Sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné.
Tipy pre pestovanie menej známych koreňových zelenín
- Výber správneho stanovišťa: Väčšina koreňových zelenín preferuje slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou.
- Príprava pôdy: Pôda by mala byť kyprá a bohatá na živiny. Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité.
- Starostlivosť o rastliny: Pravidelná zálievka, pletie a prípadné prihnojovanie sú dôležité pre zdravý rast a bohatú úrodu.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Monitorujte rastliny a v prípade potreby použite vhodné prípravky na ochranu rastlín.
- Striedanie plodín: Dodržiavanie zásad striedania plodín pomáha predchádzať pôdnej únave a šíreniu chorôb. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
- Pestovanie v nádobách: Ak nemáte záhradu, mnohé z týchto zelenín sa dajú úspešne pestovať aj v nádobách na balkóne alebo terase. Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón.
Menej známe, ale chutné a zdravé: Inšpirácie pre pestovanie na balkóne
Pripadajú vám bylinky, paradajky a jahody na balkóne už ako príliš nudná klasika? Je čas vydať sa ďalej na ceste k poznaniu nového levelu balkónovej záhradky. Možností je neúrekom. A šľachtitelia nezaháľajú, nové odrody ovocia a zeleniny, ktoré sú uspôsobené špeciálne pre pestovanie v nádobách, stále pribúdajú. To, čo sa dalo niekedy len s námahou zohnať, je dnes už stálicou na trhu. V nasledujúcich riadkoch sme si pre vás pripravili malý rešerš nápadmi, aké jedlé rastliny by mohli byť skvostami na vašom balkóne v budúcnosti.
- Baklažán: Tento teplomil, ešte pred pár rokmi celkom neznámy, sa k nám „dopestoval“ z juhu Európy. Obľúbený je tiež v tradičných kuchyniach blízkeho východu. Často sa v jedlách vyskytuje spoločne s paradajkou, farebnými paprikami a cuketami. Tak prečo ho neskúsiť vypestovať? Na úvod odporúčam zvoliť si sadenicu vhodnej odrody, či skôr farby. Môžete si vybrať medzi bielymi fŕkanými jemnou fialovou až po tmavofialové.
- Mini mrkva a cvikla: Predstavte si, že aj mrkvu a cviklu nájdete v mini verziách! Mrkva má v tomto prípade dvoch zástupcov: okrúhlu verziu Rondo a podlhovastého Arona. Obe odrody majú kratšiu vegetačnú dobu, než veľké odrody. Medzi mini cviklami nájdeme viac zástupcov. Všetky majú prívlastok „šalátová“. Nájdete dokonca aj cviklu s prúžkovanou dužinou. Mladé lístky sa dajú použiť do šalátov, ale to iba v prípade, že neplánujete zber koreňov. Hoci hovoríme o prívlastku „šalátová“, sú tieto cvikly vhodné na akúkoľvek bežnú tepelnú úpravu, nie len na konzumáciu za surova. Veľkosť mini mrkvy a cvikly je zhruba taká ako veľkosť reďkovky.
- Tekvica Hokkaido: Donedávna neznáma rastlinka - tekvica Hokkaido sa dnes teší veľkej obľube. Istotne to bude hlavne tým univerzálnym využitím: na grilovanie, na polievky, ako prídavok do zemiakovej kaše, vhodnosť do detských príkrmov. Ale ako si ju teda vypestovať v kvetináči? Ak si chcete predpestovať vlastné priesady, postupujte rovnako ako pri cukete či iných odrodách tekvice. Klíčia rýchlo, preto ich stačí sadiť v apríli. Ak chcete sadiť rovno vonku, začnite až po skončení nebezpečenstva mrazov. Aby bola rastlina silná, potrebuje veľký koreňový systém. Preto sadíme do veľkých nádob. Vhodné je napríklad vedro. Postačí vám jedna sadenica, pretože výnosnosť je vysoká a tiež preto, že hokkaido vyžaduje pomerne veľa priestoru. Preto nezabudnite na plán, kam budete priväzovať liany. Keďže živiny z pôdy vo vedre či kvetináči sa rýchlo vyčerpajú, majte na pamäti pravidelné hnojenie. Ak budete dodržiavať aj dostatočnú zálievku, váš úspech je zaručený.
- Bobkový list: Tradičné a známe bylinky sme už zmieňovali. Bobkový list: aj keď ho v tradičnej slovenskej kuchyni používame veľmi často, asi by vás nenapadlo, že si ho môžete zakúpiť ako malý kríček a pestovať sami. Starostlivosť sa nijak zvlášť nelíši od všetkých ostatných byliniek. Dala by sa zhrnúť takto: potrebujú dostatok slnka a zálievku podľa potreby daného druhu. Hnojíme hnojivom na bylinky. Čím viac striháme, tým bujnejšie budú rásť.
- Mangold: Mangold je veľmi podobný špenátu. A preto, že sa v lete pri vysokých teplotách špenát pestovať nedá, je mangold vhodnou alternatívou. Pestuje sa rovnako ako špenát. Výhodou je jeho estetika, dá sa totiž kúpiť zmes semien, z ktorých budú mať listy rôznofarebné stonky. Aj šaláty majú svoje variácie. Ak sa vám zunovali bežné odrody, môžete siahnuť po orientálnych mixoch.
- Fazuľa: Fazuľa je strukovina, rovnako ako hrach nenáročná na pôdnu výživu. Sadí sa však v porovnaní s ním neskôr, v máji, pretože je teplomilná. Existujú dva základné typy fazule: popínavý a kríčkový. Pre balkón je určite vhodnejšie voliť kríčkové odrody. Sadíme podobne ako hrach, hlbšie do pôdy v rozostupoch asi 10 cm. Keď zo zeme vykuknú prvé klíčky, nezabudnite nachystať oporu. Je dôležité aj dostatočne zalievať. K dispozícii je veľa odrôd rôznych farieb, z tých základných žltá a zelená. Nevyžaduje hnojenie.
- Jedlé kvety: Keď som prvýkrát počula o jedlých kvetoch, predpokladala som, že pôjde o nejaké neznáme odrody. Na moje veľké prekvapenie, väčšinu z nich som našla vo vlastnej záhradke. Asi by ste čakali, že kvety budú sladké potešenie, ale chuťovo sú bližšie skôr zelenine. Aksamietnice: ľudovo aj fajerúšky. Sú známou ochrannou rastlinou pre paradajky. Nechtík: známa liečivka sa hodí nie len na výrobu mastičiek. Okvetné lístky sa hodia do šalátov, ryžových pokrmov a polievok. Kapucínka: známa podporovateľka imunity ozvláštni váš šalát žltými, oranžovými alebo červenými kvetmi. Použiť môžete aj listy a dokonca i puky, ktoré pripomínajú kapary. Borák: má jemnú uhorkovú chuť. Rovnako ako v prípade kapucínky sa konzumuje celá rastlina.
- Kalabasa: Ako nám názov naznačil, hoci ľudovo sa jej hovorí indická uhorka, patrí do rodiny tekvíc. Pestovanie zo semien je nenáročné, semienka vysievame v interiéri v marci. Von presádzame rastliny až po posledných mrazoch. Kalabasa potrebuje veľa priestoru a oporu. Sadíme jednu sadenicu do väčšieho kvetináča alebo vedra. Plody dorastajú v rozpätí 0,3-1,5 m. Z mladých plodov môžeme pripravovať pokrmy ako z cukety alebo ich nakladať do nálevu ako uhorky. Ale prečo je kalabasa vlastne taká zaujímavá? Jej plody majú jednu praktickú vlastnosť: môžeme ich zberať po častiach.
- Špeciálne vyšľachtené druhy ovocia pre pestovanie v nádobách: Vedeli ste, že existujú špeciálne vyšľachtené druhy ovocia pre pestovanie v nádobách? Ako prvá prišla na náš trh malina. Dnes ju už dokonca môžete získať vo viacerých odrodách (červené: Little sweet sister, Seet sunshine, Bon bon berry yummy, žltá: Goodasgold). Zakrátko k nej na moje veľké potešenie pribudla aj černica (Black cascade, Little black prince). Tieto odrody boli upravené tak, aby dorastali do menšieho kríčka, boli stálerodiace a hlavne mali vysokú výnosnosť. V nádobách sa dá bez problémov pestovať aj čučoriedka, egreš a ríbezľa.
- Ovocné stromy v nádobách: Aj ovocné stromy za posledné roky rozšírili svoje rady o súkmeňovcov, ktorým sa páči život v nádobách. Snáď si ani neviem spomenúť, aké ovocie by v tejto kategórii nebolo zastúpené. Upravené boli na dve verzie: stĺpovité a zakrpatené. Stĺpovité ovocné stromy, ktoré netvoria korunu, ponúkajú jablká v obrovskom množstve odrôd, zatiaľ čo iné ovocné stromy sú dostupné ako v podobe zákrpkov pestovaných na slabo-rastúcich podpníkoch (hrušky, slivky, marhule, broskyne, čerešne, višne).
Prečo pestovať menej známe druhy zeleniny?
- Nutričná hodnota: Mnohé menej známe druhy zeleniny sú skutočnými nutričnými bombami. Obsahujú vysoké množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré podporujú imunitu, zdravie pokožky a celkovú vitalitu organizmu. Napríklad pak choi je bohatý na vitamín K a vápnik, ktoré prospievajú kostiam, zatiaľ čo čierny koreň je skvelým zdrojom vlákniny a podporuje zdravé trávenie. Exotická zelenina často ponúka aj unikátne fytochemikálie, ktoré môžu mať protizápalové a detoxikačné účinky.
- Ekologické výhody: Pestovanie vlastnej zeleniny znižuje uhlíkovú stopu, keďže sa eliminuje potreba dovozu exotických plodín z iných krajín. Navyše, čerstvo zozbierané plody nie sú balené v plastových obaloch a neprechádzajú chemickými úpravami na predĺženie trvanlivosti.
- Ochrana biodiverzity: Pestovanie menej známych druhov zeleniny podporuje rozmanitosť v rastlinnom svete a pomáha zachovať staré, zabudnuté odrody. Komerčné poľnohospodárstvo sa sústreďuje na niekoľko bežných druhov, čím sa strácajú unikátne rastlinné druhy s jedinečnými vlastnosťami. Pestovaním rôznych plodín v záhrade tak prispievate k ochrane biodiverzity a pomáhate udržať genetickú rozmanitosť rastlín.
- Kulinárske experimentovanie: Nové chute a textúry môžu obohatiť každodenné varenie a priniesť do kuchyne nečakané kombinácie. Exotické druhy zeleniny ponúkajú zaujímavé možnosti na prípravu šalátov, polievok, príloh či hlavých jedál. Cucamelon môže nahradiť klasickú uhorku, yard long fazuľa zasa dodá orientálny nádych stir-fry jedlám a chayote sa dá použiť ako alternatíva k cukete. Pestovanie neobvyklých plodín tak otvára dvere k novým gastronomickým zážitkom.
Kde zohnať exotické semená a sadenice?
- Lokálne záhradníctva a špecializované predajne: Niektoré menej známe druhy zeleniny sa dajú kúpiť aj v klasických záhradníctvach, najmä ak sa jedná o rastliny vhodné do mierneho podnebia, ako pak choi či čierny koreň. Veľké záhradné centrá a hobby markety občas ponúkajú exotické sadenice či semená ako sezónny tovar, najmä na jar. Ak plánujete pestovať menej bežné druhy, oplatí sa informovať u miestnych pestovateľov alebo v špecializovaných predajniach, ktoré sa zameriavajú na neobvyklé plodiny.
- Špecializované e-shopy: Internetové obchody ponúkajú široký výber exotických semien a sadeníc, pričom mnohé z nich sa dajú objednať priamo zo Slovenska alebo z krajín Európskej únie. Pri objednávaní zo zahraničia si však vždy skontrolujte podmienky dovozu semien a sadeníc, aby ste sa vyhli problémom s colnicou.
- Výmeny medzi záhradkármi a semenárske burzy: Skvelým spôsobom, ako získať neobvyklé druhy semien, sú výmeny medzi nadšencami záhradníčenia. Na Slovensku aj v Česku existujú záhradkárske skupiny na sociálnych sieťach, kde si ľudia vymieňajú semienka a skúsenosti s pestovaním.