Slovenské záhrady sú plné tradičnej zeleniny ako mrkva, petržlen a zeler. Existuje však množstvo menej známych koreňových zelenín, ktoré si zaslúžia pozornosť pre ich chuť, výživové hodnoty a relatívne jednoduché pestovanie. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto zabudnutých pokladov a poskytuje praktické rady pre ich pestovanie v slovenských podmienkach.
Bataty (sladké zemiaky)
Bataty, známe aj ako sladké zemiaky (Ipomoea batatas), si v posledných rokoch získavajú popularitu po celom svete. Hoci sa často porovnávajú s klasickými zemiakmi, botanicky s nimi nesúvisia. Bataty patria do čeľade pupencovitých (Convolvulaceae).
Pôvod a história
Pôvod batátov siaha do Južnej Ameriky, kde ich pestovali už pred 5000 rokmi. Krištof Kolumbus si ich všimol v Karibiku v roku 1492 a odvtedy sa rozšírili do celého sveta.
Pestovanie na Slovensku
Hoci sa bataty považujú za tropickú rastlinu, s trochou snahy sa dajú úspešne pestovať aj na Slovensku. Dôležité je zabezpečiť im dostatok tepla a slnka. Najlepšie sa im darí na chránených stanoviskách s ľahkou, priepustnou a piesočnato-hlinitou pôdou. Vegetačné obdobie batátov je dlhšie ako pri klasických zemiakoch, približne 4 až 5 mesiacov bez mrazov.
Rozmnožujú sa sadenicami - odrezkami výhonkov, ktoré sa zakoreňujú vo vode alebo vlhkej pôde. Sadenice sa vysádzajú až po "zmrzutých", ideálne koncom mája. Počas vegetácie vyžadujú pravidelné zalievanie, ale neznášajú premokrenie.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Zber a skladovanie
Zber batátov prebieha v októbri, pred prvými mrazmi. Po vybratí z pôdy sa hľuzy nechajú niekoľko dní "dozrieť" pri teplote okolo 25 °C, aby sa vytvorila ochranná vrstva. Skladujú sa v pivnici alebo špajzi pri teplote 12-15 °C. Na rozdiel od klasických zemiakov, bataty sa nesmú skladovať v chladničke.
Nutričné hodnoty a využitie v kuchyni
Bataty sú bohaté na beta-karotén (prekurzor vitamínu A) a antioxidanty. V kuchyni sú mimoriadne univerzálne - pripravujú sa ako hranolky, pyré alebo dezerty. Dokonca aj batátové listy sú jedlé a obsahujú viac antioxidantov ako hľuzy.
Kvaka a okrúhlica
Kvaka (Brassica napus var. napobrassica) a okrúhlica (Brassica rapa var. rapa) sú dve menej známe koreňové zeleniny, ktoré si záhradkári často mýlia. Obe patria do čeľade kapustovitých (Brassicaceae).
Rozdiely medzi kvakou a okrúhlicou
- Kvaka: Väčší koreň guľovitého tvaru, jemne nasladlá chuť, vhodná na zimné uskladnenie.
- Okrúhlica: Menšia, rýchlejšie dozrieva, sviežejšia, mierne pikantná chuť, ideálna na priamu konzumáciu.
Podobné listy a spôsob rastu, ale rozdielny tvar a farba koreňa. Kvaka má často vrchnú časť koreňa vystupujúcu nad zem a môže mať fialkastý nádych. Okrúhlica býva svetlejšia a viac guľovitá, bez vyčnievania.
Pestovanie
Kvaku aj okrúhlicu sa oplatí siať priamo na hriadku. Okrúhlicu je vhodné vysievať na jar aj v lete. Jarné výsevy sú vhodné na skorý zber, letné na jesennú konzumáciu. Kvaka je ideálna na letný výsev s cieľom zberu na jeseň. Dôležité je dodržať spon aspoň 25 × 30 cm pri kvake a 15 × 20 cm pri okrúhlicii.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Využitie v kuchyni
Kvaka je výborná varená, dusená alebo ako súčasť kaší. Môže sa kombinovať s koreňovou zeleninou, zemiakmi aj mäsom. Okrúhlica sa hodí do šalátov, polievok alebo ako príloha k mäsu. Obe zeleniny majú nízky obsah kalórií a vysoký podiel vitamínu C.
Odrody
- Kvaka: 'Wilhelmsburger' - tradičná odroda s veľkým, fialovým koreňom a výbornou skladovateľnosťou.
Ďalšie menej známe druhy zeleniny vhodné na pestovanie na Slovensku
Okrem vyššie spomenutých druhov existuje mnoho ďalších, menej tradičných, ktoré sa dajú pestovať v slovenských záhradách.
Malinojahoda (Rubus illecebrosus)
Malinojahoda je kríženec jahody a maliny pochádzajúci z Japonska. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby. Plody sa červenajú v priebehu augusta.
Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade. Preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, mierne vlhkú pôdu. Rastlinu hnojíme priebežne, počas celého vegetačného obdobia. Ker pestujeme ako solitér kdekoľvek v záhrade, prípadne v nádobách.
Kel (Brassica oleracea)
Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov, ktoré patria do čeľade kapustovitých (Brassicaceae).
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
- Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda): Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice.
- Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera): Má veľmi vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie.
- Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala): Od ostatných druhov sa odlišuje silne kučeravými listami.
Pestovanie kelu nie je zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku.
Drieň (Cornus)
Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb, je ker, niekedy aj strom z čeľade drieňovitých (Cornaceae). Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Driene preferujú priame slnko alebo polotieň a dobre priepustnú, kyprú a dostatočne výživnú pôdu. Sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné.
Tipy pre pestovanie menej známych koreňových zelenín
- Výber správneho stanovišťa: Väčšina koreňových zelenín preferuje slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou.
- Príprava pôdy: Pôda by mala byť kyprá a bohatá na živiny. Pred výsadbou je vhodné zapracovať kompost alebo iné organické hnojivo.
- Závlaha: Pravidelná závlaha je dôležitá, najmä v období sucha.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Dôležité je pravidelne kontrolovať rastliny a v prípade potreby použiť vhodné prípravky na ochranu rastlín.
- Striedanie plodín: Striedanie plodín pomáha predchádzať vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb a škodcov.