Margita Figuli, slovenská autorka s neslovenským priezviskom, sa narodila vo Vyšnom Kubíne, v tom istom dome ako Pavol Országh-Hviezdoslav. Jej meno je v povedomí čitateľov najviac spájané s novelou Tri gaštanové kone, dielom, ktoré sprostredkúva úžasnú myšlienku s časovo neohraničenou platnosťou.
Život a tvorba Margity Figuli
Margita Figuli absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako korešpondentka v banke v Bratislave. Neskôr sa venovala výlučne literárnej činnosti ako spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež. Pre hlbšie pochopenie jej diela je dôležité si uvedomiť, že žila a tvorila v historicky konfliktnom období (začiatok Veľkej hospodárskej krízy, prvá svetová vojna, boj o existenciu, šíriaci sa fašizmus v Európe, druhá svetová vojna). V týchto ťažkých časoch sa odklonila od realistického zobrazovania sveta a zaradila sa do prúdu lyrizovanej prózy a prózy naturizmu. Jej prvé diela sú baladické, rozprávkové a prešpikované básnickými prvkami a ľudovou slovesnosťou.
Autorka prostredníctvom svojich "rozprávok" v ťažkých časoch hľadá pevnú pôdu pod nohami a poukazuje na potrebu návratu človeka k prírode, k zemi, k čistote, k vzájomnej láske, čo má viesť k znovuobjaveniu podstaty seba samého a ľudstva ako takého. Predstavitelia prózy naturizmu zdôrazňujú nutnosť "ukotvenia človeka", pretože v tom vidia možnosť znovunájdenia stratenej istoty v búrlivých časoch.
Medzi jej významné diela patria novely Uzlík tepla, Pokušenie, Tri gaštanové kone, romány Zuzana - Tri noci a tri sny, Babylon, Víchor v nás. Pre deti napísala lyricko-epickú skladbu Balada o Jurovi Jánošíkovi. Je autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada.
Charakteristika diela Tri gaštanové kone
Tri gaštanové kone zaraďujeme medzi naturistické diela a diela lyrizovanej prózy.
Prečítajte si tiež: Margita Ilona: Valentín a reality
Literárny druh a žáner
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: psychologická naturistická novela, označovaná aj ako rozprávka (umelá - má autora, na rozdiel od ľudovej)
Téma a idea
- Téma: príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať prekážky, aby našli svoje šťastie
- Idea: iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj cieľ
Miesto a čas deja
Dej sa odohráva na Orave a v dedinách Turca, Leštinách, v okolitej prírode. Čas deja nie je bližšie určený.
Rozprávač
Rozprávačom príbehu je Peter, ktorý rozpráva v prvej osobe. Tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv.
Jazyk a štýl
Reč má ornamentálny charakter, je priama a prirodzená. Monológ splýva s rozprávaním. Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory a expresionizmus vo výrazoch.
Dej a kompozícia
Dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách - lásky ako strhujúcej bytostnej sily, vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu, a lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania.
Novela sa skladá z 32 kapitol, ktoré sú bez názvu a nie sú označené slovom ani číslom. Väčšina z nich sa začína opisom prírody, prostredia alebo situácie. Niektoré začínajú in medias res. Dejová línia je krátka bez odbočení.
Prečítajte si tiež: Gaštanové pyré so šľahačkou
Postavy
Peter: kupec dreva, sirota, ktorý má vlastnosti typickej naturistickej postavy. Jeho láska k Magdaléne je čistá, úprimná a bezhraničná. Je odhodlaný prekonať všetky prekážky, ktoré mu stoja v ceste za svojou milovanou. Vytrvalo a neúnavne sa snaží, aby splnil všetko, čo Magdaléne sľúbil. V diele je stelesnením dobra a snaží sa konať podľa zásad kresťanskej etiky.
Magdaléna: dcéra krčmárov, ktorí sa presťahovali do Leštín. Je ideálom milujúcej ženy, čistá, nevinná, nežná, citlivá a jemná. Túži po skutočnej láske a má rada Petra. Trpí, no nikomu sa nesťažuje. Je pasívna a v tichosti znáša utrpenie a útrapy.
Jano Zápotočný: prvý gazda v Leštinách, krutý, surový, nepríjemný, ale bohatý. Je najnebezpečnejší pašerák koní. V nešťastnom manželstve začal piť a týra kone. Je Petrovým protikladom, bohatý, ale surový k zvieratám aj ľuďom, bezcitný, sebecký, neverný a nemravný.
Magdalénina matka (St. Maliarička): pachtí len za peniazmi, ktoré ju spravili bezcitnou a bezcharakternou.
Magdalénin otec (Maliarik): láskavý, prispôsobivý a čestný.
Prečítajte si tiež: Lahodné gaštanové potešenie
Prvky naturizmu
- Sociálne rozdiely: majetkové rozdiely medzi postavami (Zápotočný - boháč, Peter - chudobný, Magdalénini rodičia sú krčmári).
- Zakotvenie v prostredí: postavy sú sociálne zakotvené vo svojom prostredí. Iba Peter nesie znaky výraznej naturistickej postavy - nie je viazaný na jedno prostredie, na určitú časť zeme, ktorá by mu patrila.
- Psychológia postáv: v centre pozornosti je psychológia postáv.
- Rozdelenie postáv: postavy sú rozdelené na dobré (Peter, Magdaléna, Magdalénin otec) a zlé (Jano a Magdalénina matka).
- Opisy prírody: V novele Tri gaštanové kone sa opisy prírody, jeden z hlavných znakov naturizmu, vyskytujú skoro vždy len na začiatku kapitoly a vytvárajú rámec deja.
- Motív lásky: Aj v tejto novele je ústredným motívom láska - trpezlivý boj o ňu - opäť podporený témou prírody, ktorá v tomto prípade zohráva úlohu “pomocníka” dobrého, čestného a bohabojného hrdinu.
Rozprávkové prvky
- Magické číslo 3: 3 hlavné postavy, 3 gaštanové kone, 3 úlohy pre Petra, 3 stretnutia Petra a Magdalény, 3 záchrany Magdalény.
- Zvieratá zasahujú do deja: kone zohrávajú dôležitú úlohu v príbehu.
- Postavy dobra a zla: jednoznačné rozdelenie postáv na dobré a zlé.
- Plnenie úloh: Peter musí splniť podmienky, aby dosiahol svoj cieľ.
- Šťastný koniec: dobro víťazí nad zlom.
Symbolika gaštanových koní
Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité a tvoria rámec celého diela. Sú na jeho začiatku i na konci. Symbolizujú smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie. Sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu. V umení symbolizuje gaštanový kôň bujnú mužskú silu.
Motívy
- Láska: láska je ústredným motívom diela. Janova láska je náruživá a vedie až k zločinu. Petrova láska je etická a riadi sa mravnými zásadami.
- Príroda: príroda zohráva dôležitú úlohu a je spojená s postavami a ich osudmi.
- Náboženstvo: v diele sa nachádza mnoho biblických motívov a odkazov na Sväté písmo a panteizmus.
- Osudovosť: Osud predurčil Petrovi a Magdaléne spoločný život, no najprv si ho museli ťažko vybojovať a tak si ho zaslúžiť.
- Spätosť človeka s "rodnou hrudou": v zmysle prózy naturizmu kladie dôraz na potrebu spätosti človeka s “rodnou hrudou” s potrebou ukotvenosti.
Obsah diela
Peter sa, idúc smerom na dolnú Oravu, chystá navštíviť svoju lásku z detstva - Magdalénu, ktorá sa spolu s rodinou presťahovala do Leštín, kde jej rodičia krčmárili. Prechádzajúc cez oravské lesy, prefrčia okolo neho pašeráci, medzi ktorými spoznáva Jozefa Greguša z Vyšného Kubína, Magdaléninho bratranca, a Jana Zápotočného, prvého gazdu v Leštinách. Dozvie sa, že Jano má rovnaké úmysly ako Peter - chystá sa požiadať Magdalénu o ruku.
Starý Maliarik privítal Petra s jasotom, ale matka Magdalény je iná, zrak jej zahmlieva túžba po bohatstve. Peter si všimne, že Magdalénu niečo trápi, ale ona mu nechce prezradiť, čo je príčinou jej útrap. Čakajúc na Magdalénu, začuje výkrik a zistí, že Magdalénu našiel ležať pod nohami troch gaštanových koní. Zachráni ju a zanesie materi do izby.
Nepodarilo sa mu predbehnúť Zápotočného, ktorý popýtal Magdalénu o ruku. Ráno stretne Greguša a ten mu oznámi, že Janove pytačky sa vydarili. Peter sa rozhodne odísť, no nakoniec ho presvedčia, aby ostal sláviť sv. Jána a išiel s mládežou do hôr páliť svätojánske ohne. Tam si s Magdalénou vyznajú lásku a sľúbia si vernosť. Magdálena si však dáva podmienky: aby prišiel po ňu s tromi gaštanovými koňmi a aby vystaval dom, do ktorého si ju dovedie ako svoju ženu.
Peter sa ihneď pustil do roboty, aby splnil všetko, o čo ho Magdaléna požiadala. Skončil s kupčením a začal pracovať na píle. Neskôr mu s výstavbou pomáhala celá dedina. Vybral sa za Magdalénou, no dozvedel sa, že Magdaléna je vydatá za Jana, ktorý ju násilnícky zneužil a donútili ju rýchlo sa zaňho vydať, pretože sa jej malo narodiť dieťa.
Peter sa rozhodol ísť za Magdalénou, aby sa s ňou porozprával a dozvedá sa, že Magdaléna má veľmi náročný a trpký život pri Janovi. Jano nakúpil veľa koní, najmä divé a nebezpečné, a nutil Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť a napájať. Keď bola v šiestom mesiaci, jeden z koní jej ublížil a ona prišla o dieťa.
Kráčajúc ústraním, priblížil sa na dohľad dvojice v diaľke a vidí, ako Jano bije koňa, zatiaľ čo Magdaléna držala uzdu. Kôň sa jej vytrhne a ona ostane ležať pod jeho bruchom. Peter vyslobodí bezvládnu Magdalénu a zoberie ju k pramienku.
Magdaléna ťažko ochorela a Peter sa rozhodol, že neodíde, kým nevyzdravie. Peter ju chcel naposledy vidieť, no Zápotočný to nedovolil. Poradil sa preto s farárom, ktorý ho vypočul s pochopením a pobrali sa za Magdalénou, aby jej farár udelil posledné rozhrešenie. Dedinu nakoniec obletí radostná novina - Magdalénin stav sa predsa len začína zlepšovať.
Pred krčmou sa strhne akási trma-vrma, sestra Zápotočného utekajúc volá o pomoc. Opäť týra koňa, zatiaľ čo Magdalénu núti, aby ho držala. Vypaľoval mu ohnivým kutáčom na bok brucha slovo tulák. Peter sa práve snažil dostať do dvora, keď Jano pritisol rozpálený kutáč na oko koňa. Kôň zakvičal od bolesti a vyhodil sa do výšky. Zápotočný nestihol uhnúť a skončil pod kopytami zvieraťa, ktoré sa mu zaryli do pŕs. Nebolo mu pomoci, bol na mieste mŕtvy.
Peter navštívi Magdaléna, ktorá je utrápená a zmätená. Magdaléna sa zriekla dedičstva v prospech Janovej sestry, proti matkinej vôli sa vydala za Petra a spolu sa vybrali do Turca, kde ich čaká šťastie.
Analýza vybraných motívov a prvkov
Láska ako ústredný motív
Novela Tri gaštanové kone je predovšetkým príbehom o láske. Ide o lásku Petra k Magdaléne, ktorá je čistá, obetavá a vytrvalá. Peter je ochotný prekonať všetky prekážky a splniť všetky podmienky, aby získal svoju milovanú. Na druhej strane stojí Janova láska, ktorá je sebecká, násilnícka a zameraná na uspokojenie vlastných potrieb. Táto láska vedie k utrpeniu a tragédii.
Príroda ako zrkadlo duše
Príroda v novele nie je len kulisou deja, ale aj aktívnym prvkom, ktorý ovplyvňuje osudy postáv. Opisy prírody často odrážajú vnútorné stavy hrdinov a predznamenávajú budúce udalosti. Napríklad, búrka symbolizuje vnútorný nepokoj a konflikt, zatiaľ čo slnečný deň prináša nádej a pokoj.
Kresťanské hodnoty a morálka
V diele sa silno odrážajú kresťanské hodnoty ako pokora, viera, odpustenie a obetavosť. Peter sa snaží žiť podľa týchto zásad a jeho konanie je motivované snahou o dobro a spravodlivosť. Naopak, Jano porušuje morálne zásady a jeho konanie vedie k zlu a skaze.
Symbolika čísla tri
Číslo tri má v novele symbolický význam a odkazuje na rozprávkové motívy. Tri gaštanové kone predstavujú silu, vytrvalosť a nádej. Tri úlohy, ktoré musí Peter splniť, symbolizujú prekážky, ktoré musí prekonať, aby dosiahol svoje šťastie.