Výber správnych sliepok a liahní je kľúčový pre úspešný chov a kvalitu vajec. Tento článok sa zameriava na porovnanie kvality vajec od hybridných a domácich plemien sliepok, pričom zohľadňuje rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú ich kvalitu.

Výber liahne: Základ úspešného chovu

Výber liahne je jedným z najdôležitejších rozhodnutí každého chovateľa a často dokáže významne ovplyvniť to, či a ako bude váš ďalší chov vyzerať. Na trhu nájdete nepreberné množstvo liahní rôznej kvality v cenových reláciách od pár EUR až po tisíce EUR. Ako sa v tom vyznať?

Veľkosť liahne

Prvé, čo si musíte ujasniť, je veľkosť liahne. Podľa našich skúseností nie je žiadna liaheň dosť veľká, ale je jasné, že ak máte na dvore jeden chovný kŕdeľ a chcete deťom predstaviť proces liahnutia, nebudete kupovať liaheň na 300 vajec. Každopádne je ale potrebné si uvedomiť, že pokiaľ dáte do liahne 20 vajec, už do nej nič nepridáte. Proces liahnutia sa skladá z dvoch častí - liahnutia a klbania. U oboch častí sú pre úspešné liahnutie, nutné trochu odlišné podmienky a nemožno teda oba procesy dohromady veľmi miešať. Pokiaľ už začnete v liahni liahnuť, je nutné proces dotiahnuť do konca. Ak by ste do liahne pridali po týždni ďalšie vajcia, už by bolo zložité nastavovať klbanie pre vajcia z prvej „várky".

Liaheň vs. predliaheň vs. doliaheň

Často sa môžete stretnúť s pojmami predliaheň, liaheň a doliaheň. Ako sa v tom vyznať? Nehľadajte v tom vôbec žiadne zložitosti. Ako sme si už povedali, liahnutie sa skladá z dvoch častí - teda liahnutie (alebo ak chcete predliahnutie) a klbanie (alebo doliahnutie). Rozdiel je v tom, aké podmienky sú pre tieto dve časti vyžadované. Veľmi všeobecne sa dá povedať, že pre klbanie sa nastavuje vyššia vlhkosť, niekedy aj nižšia teplota a predovšetkým sa vypína otáčanie vajec. Z každej slušnejšej liahne je možné teda vypnutím otáčania a nastavením vyššej vlhkosti urobiť doliaheň.

Ventilátor v liahni

Dnes už bohužiaľ takmer nemožno kúpiť liaheň bez ventilátora. Ventilátor má jednu obrovskú výhodu - mal by zaistiť rovnomernú teplotu v celom priestore liahne. (zámerne píšeme "mal by zabezpečiť", pretože to zďaleka nie je pravidlo. Predovšetkým lacné čínske liahne síce ventilátor majú, ale ich konštrukcia je tak nešťastná, že teplota aj napriek tomu kolíše v čase aj v jednotlivých miestach liahne až o celé stupne). Nevýhodou ventilátora je fakt, že čím väčší prúd vzduchu, tým viac dochádza k vysušovaniu vajec. Liahne bez ventilátora boli v minulosti úplne bežné a stará dobrá Bioska je do dnešného dňa pojmom. Bohužiaľ tu bolo veľmi zložité udržať stálu teplotu a dochádzalo k pomerne veľkým výkyvom. Predovšetkým v spojení s membránovými termostatmi potom bolo nutné liaheň stále kontrolovať a teplotu upravovať. Na druhú stranu tu však nedochádzalo k žiadnemu vysušovaniu a nebol problém dosiahnuť skutočne vysoké vlhkosti. Pre nás osobne by bola ideálna taká liaheň, pri ktorej by sme mohli liahnuť s ventilátorom (kedy potrebujem presnú teplotu, ale vlhkosť mi stačí do 50% RH) a na klbanie by sme ventilátor vypli (kedy potrebujeme vysokú vlhkosť, ale teplota už môže trochu kolísať, pretože vo fáze klbania už je vajcia pomerne teplotne tolerantné). Bohužiaľ sme taký hybrid a zatiaľ nsme nenašli a ani výrobcovia nám v tomto nechcú vyjsť v ústrety.

Prečítajte si tiež: Kvalita a testy jasmínovej ryže

Základné funkcie liahne

Pre optimálny vývoj zárodku je nutné zaistiť tri základné funkcie - kúrenie, vlhčenie a otáčanie. Kúrenie by malo byť automatické u všetkých liahní a to samozrejme s minimálnym kolísaním. Dnes máme na trhu už takmer výhradne liahne s digitálnymi termostatmi, ale bohužiaľ stála teplota je pre mnoho výrobcov len nedostihnuteľným snom. Spojením vykurovacieho kábla, ventilátora a termostatu ešte zďaleka nemáme liaheň. Každý, kto niekedy skúšal konštruovať vlastnú liaheň vám potvrdí, že dosiahnuť vyrovnanú teplotu v priestore liahne je umenie, ktoré musí byť podporené skutočným vývojom a nezriedka podlieha patentom. Naozaj to nie je ľahké. Vedzte potom, že ak kúpite liaheň za 150 EUR, nákupná cena takého výrobku je 30 dolárov a výrobné náklady 20 dolárov. Vlhčenie je vec, ktorú už nie je pri každej liahne automaticky. Ak máte čas sa liahnutiu aspoň raz denne venovať, potom automatické zvlhčovanie nepotrebujete. Vlhkosť nemusí byť konštantná ako teplota a jej kolísanie ničomu nevadí. Pokiaľ sa v priemere pohybuje na potrebnej hodnote, je úplne v poriadku, ak je ráno treba 60% a do večera klesne na 30%. Otáčanie je ďalším nevyhnutnou činnosťou pre úspešné liahnutie. Prečo vlastne vajcia otáčať? Zárodok, ktorý sa vo vajci tvorí sa nesmie dotknúť vnútornej časti škrupiny. Pokiaľ sa tak stane, zárodok odumrie. Ďalším dôležitým dôvodom je predovšetkým fakt, že otočením vajca „priženieme" k zárodku ďalšie živiny a ten sa tak môže ďalej úspešne vyvíjať. Otáčať je dobré cca 1x za hodinu, absolútne minimum je 1x ráno a 1x večer. U exotov a dravcov to však stačiť nebude, tam môžete točiť aj každých 15 minút. Opäť tu teda platí to čo pri vlhčení - pokiaľ sa môžete liahnutiu každý deň pár minút venovať, automatické otáčanie nepotrebujete. Pri našich nespočetných testoch sme skúšali jednu várku 30 vajec vôbec neotáčať. Ochladzovanie je proces, kedy simulujeme prírodu - samica opúšťa hniezdo a necháva vajcia vychladnúť. Potom sa opäť vracia späť a vajcia zahrieva. Teraz už viete akú veľkú liaheň potrebujete, čo všetko by mala robiť za vás a čo budete robiť sami. To je ale tá jednoduchšia časť, teraz zostáva vybrať tú správnu značku a to je trochu zložitejšie. Na trhu a to nielen českom je veľa dovozcov "liahní", ktoré ale v skutočnosti veľmi neliahnu. Prečo? Pretože výrobcovia týchto plastových škatuliek sľubujú niečo, čo nie je pravda. Cena týchto výrobkov je síce lákavá, ale platí to, čo som spomínal vyššie - počítajte sami: liaheň za predajnú cenu 1250 EUR v sebe zahŕňa maržu predajcu, DPH, clo, dopravu z Číny a ešte maržu výrobcu. Na Alibabe také liahne nájdete za nejakých 16 až 30 dolárov (odkaz rád poskytnem). Čo za takú cenu môžete dostať? Jednoduchý termostat, jednoduchý ventilátor ak tomu pár plastov okolo. Samozrejme aj v takomto výrobku je možné niečo vyliahnuť. Ale liahnivosť nad 90%, ktorá by mala byť samozrejmosťou, to je tu utópia. Preto také liahne v našej ponuke nehľadajte, nebudeme si nimi kaziť povesť. Je jasné, že "každá líška si chváli svoj chvost", ale my naozaj každého výrobcu testujeme a aj také liahne sme mali u nás na meranie. Obracia sa na nás aj majitelia týchto liahní s prosbou o kalibrácii. To ale bohužiaľ nemožno, pretože v takých liahňach sa nie je čoho "chytiť". Samozrejme existuje aj opačný extrém - napr. liahne Grumbach, ktoré sú naozaj dokonalé a kde teplota kolíše naozaj len v nízkych desatinách stupňa. Pritom je v nich taký malý prúd vzduchu, že vajcia sú v takmer dokonalom pokoji. V našej ponuke tak nájdete len liahne, ktoré sú skutočne odskúšané v praxi chovateľmi, zoologickými záhradami i laboratóriami.

Domáce vs. Hybridné plemená sliepok

Pri výbere plemena sliepok je dôležité zvážiť, či chceme chovať čistokrvné plemeno alebo hybridy, vyšľachtené pre vysokú znášku. Z čistokrvnej hydiny sa na znášku hodia ľahké a stredne ťažké plemená sliepok. Priemerná znáška nosných plemien závisí od správneho kŕmenia a techniky chovu, preto sa pri chovateľoch líši. Výhodou ľahkých plemien je vyššia znáška, než pri ťažších plemenách. Medzi najviac obľúbené ľahké plemená patria leghornky, minorky, vlašky, české zlaté kropenaté či hamburčanky. Stredne ťažké plemená vznikli zo šľachtiteľskej snahy získať sliepky, ktoré by nielen dobre niesli vajcia, ale zároveň boli i zmäsilé. Ich výhodou je, že sa vyznačujú pokojnejšou povahou a majú menšiu snahu lietať než väčšina nosných plemien. Tiež sú prítulnejšie, pričom niektoré plemená sú vynikajúce nosnice. Patria sem amrokska, australka, barneveldka, bielefeldská sliepka, dolnorýnska sliepka, drážďanka, faverolka nemecká, hempšírka, maranska, mechelenka, nemecká ríšska sliepka, oravka, plymutka, rodajlendka, sasexka, sulmtálka, šumavanka, velsumka, vyandotka, žerzejský obor. Vykŕmené prebytočné kohúty stredne ťažkých plemien možno použiť na varenie, preto sa tiež nazývajú plemená s kombinovanou úžitkovosťou.

Nosné hybridy

K masovej produkcii vajec boli vyšľachtené sliepky nosného typu, ktoré nepatria k určitému plemenu, ale vznikli krížením rôznych plemien a línií za účelom vyšľachtiť sliepku s maximálnou znáškou vajec. Také sliepky sa nazývajú nosné hybridy. Dokážu dobre zhodnocovať krmivo a znesú v prvom znáškovom cyklu takmer každý deň jedno vajce (overená znáška sa udáva minimálne 280 vajec za rok). Nosné hybridy sú v podstate „továrne na vajcia“ a najčastejšie sa využívajú práve vo veľkochovoch, kde sa robí tzv. jednocyklová znáška. Nosnice teda znášajú iba 11 - 14 mesiacov, a pred pelichaním sú už z chovu vyradené. Spotreba krmiva na jedno vajce je 138 g a vajcia majú priemernú hmotnosť okolo 60 g. Hybridy sú bežne ponúkané pre chov v domácich podmienkach, ale pokiaľ vám nejde len o maximalizáciu znášky, je oveľa vhodnejšie si pre domáci chov zvoliť čistokrvné plemeno hydiny. Aj medzi čistokrvnými plemenami sú totiž výborné nosnice, ktoré majú predvídateľné správanie a je na ne navyše aj pekný pohľad. Veľkou nevýhodou hybridov vyšľachtených špeciálne pre veľkochovy je skutočnosť, že zhruba po roku a pol ich nosnosť prudko klesá, ich kuriatka už zďaleka nedosahujú úžitkovosti ich rodičov a navyše sú i menej vitálne a náchylnejšie na rôzne ochorenia. Najlepšie výkony podávajú v generácii, ktorá sa predáva koncovému zákazníkovi. Ak si myslíte, že „oklamete“ systém a vychováte si na budúci rok vlastné kurence od hybridov, nemusí to fungovať. Nikto nezaručí, že budú rovnako výkonné.

Kvalita vajec: Faktory ovplyvňujúce kvalitu

Kvalita vajec závisí od viacerých faktorov, vrátane genetiky sliepok, spôsobu chovu, kŕmenia a hygienických podmienok.

Genetika

Genetika sliepok má významný vplyv na kvalitu vajec. Hybridné plemená sú šľachtené na maximalizáciu znášky, čo môže mať vplyv na zloženie vajec. Domáce plemená, chované v prirodzených podmienkach, môžu produkovať vajcia s lepšou nutričnou hodnotou.

Prečítajte si tiež: Recepty na čaj proti kašľu

Spôsob chovu

Spôsob chovu má zásadný vplyv na kvalitu vajec. Vajcia od sliepok chovaných vo voľnom výbehu (označenie 1) alebo v ekologickom chove (označenie 0) majú tendenciu mať vyššiu nutričnú hodnotu, najmä vyšší obsah vitamínov a omega-3 mastných kyselín.

Kŕmenie

Kvalita krmiva je kľúčová pre kvalitu vajec. Sliepky kŕmené vyváženou stravou s dostatkom vitamínov a minerálov produkujú vajcia s lepšou nutričnou hodnotou.

Označovanie vajec

Značky na vajciach (0, 1, 2, 3) sa vzťahujú na spôsob chovu nosníc, a teda informujú o podmienkach, v ktorých boli sliepky chované, pričom vyššie čísla označujú menej priaznivé podmienky pre zvieratá. Tieto čísla sú legislatívne stanovené v EÚ a sú súčasťou povinného označovania vajec.

• 0 - Ekologický chov (bio): Sliepky sú chované vo voľnom výbehu s prístupom na pastviny a dostávajú organické krmivo. Vnútorné priestory sú priestranné, s maximálne 6 sliepkami na m². Tento spôsob je považovaný za najprirodzenejší a najviac šetrný k zvieratám.
• 1 - Voľný výbeh: Sliepky majú prístup na vonkajšie pastviny počas denného svetla. Vnútorné priestory sú o niečo stiesnenejšie (maximálne 9 sliepok na m²), ale zvieratá majú možnosť pohybu na čerstvom vzduchu.
• 2 - Podstielkový chov: Sliepky sú chované vo vnútri budov bez prístupu na vonkajšie výbehy. Nachádzajú sa v priestranných halách s podlahovou podstielkou, kde sa nachádza minimálne 9 sliepok na m².
• 3 - Klietkový chov: Najmenej priaznivé podmienky, kde sú sliepky chované v klietkach bez prístupu na voľný výbeh. Každá sliepka má obmedzený priestor a nemá možnosť prirodzeného pohybu.

Plemená sliepok a ich úžitkovosť

Počet plemien sliepok sa počíta na stovky. V závislosti od účelu sa plemená delia na:

• Nosné (tzv. nosnice): Produkujú vysoký počet vajec. Do skupiny nosných plemien patria plemená sliepok chovaných pre dobrú znášku vajec. Sú to ľahké, aktívne a čulé sliepky, ktoré usilovne hrabú a časť potravy si dokážu aj zaobstarať sami, ak majú k tomu príležitosť. Vďaka svojej nižšej hmotnosti dobre lietajú, s čím je nutné počítať pri výstavbe výbehu a oplotenia. Sliepky nosných plemien sú väčšinou viac plaché než ostatné plemená a udržujú si od človeka odstup. Kvokavosť u nich nie je príliš žiaduca, preto bola šľachtením silne potlačená. Reálne je počítať s 200 - 220 vajíčkami ročne na sliepku. Sliepky najlepšie nesú v druhom roku života, potom ich výkonnosť mierne klesá. Každé plemeno nesie inak, no pri bežných je takáto znáška normálna.
• Mäsové (tzv.

Výber plemena

Výberu plemena treba venovať dostatočnú pozornosť. Skôr, než si ho zaobstaráme, musíme zvážiť, aké máme možnosti chovu. Vo väčšine chovateľských periodík nájdeme veľa inzerátov ponúkajúcich celú škálu plemien sliepok. Rozhodujúce je, či chceme chovať čistokrvné plemeno alebo hybridy, vyšľachtené pre vysokú znášku. Z čistokrvnej hydiny sa na znášku hodia ľahké a stredne ťažké plemená sliepok. Priemerná znáška nosných plemien závisí od správneho kŕmenia a techniky chovu, preto sa pri chovateľoch líši. Výhodou ľahkých plemien je vyššia znáška, než pri ťažších plemenách. Medzi najviac obľúbené ľahké plemená patria leghornky, minorky, vlašky, české zlaté kropenaté či hamburčanky. Stredne ťažké plemená vznikli zo šľachtiteľskej snahy získať sliepky, ktoré by nielen dobre niesli vajcia, ale zároveň boli i zmäsilé. Ich výhodou je, že sa vyznačujú pokojnejšou povahou a majú menšiu snahu lietať než väčšina nosných plemien. Tiež sú prítulnejšie, pričom niektoré plemená sú vynikajúce nosnice. Patria sem amrokska, australka, barneveldka, bielefeldská sliepka, dolnorýnska sliepka, drážďanka, faverolka nemecká, hempšírka, maranska, mechelenka, nemecká ríšska sliepka, oravka, plymutka, rodajlendka, sasexka, sulmtálka, šumavanka, velsumka, vyandotka, žerzejský obor. Vykŕmené prebytočné kohúty stredne ťažkých plemien možno použiť na varenie, preto sa tiež nazývajú plemená s kombinovanou úžitkovosťou. Vhodné je navštíviť niekoľko väčších chovateľských výstav, aspoň okresných, kde je možné priamo vidieť väčší počet plemien a súčasne získať odborné informácie o chove i dostupnosti nami vybraného plemena. Treba vychádzať nielen z toho, ktoré plemeno sa nám páči, ale i z toho, čo od chovu očakávame a aké máme priestorové a finančné možnosti. Tam, kde je nedostatok priestoru k chovu veľkých plemien sliepok, dobre využijeme plemená zdrobnené alebo zakrpatené, z ktorých niektoré majú relatívne vysokú úžitkovosť.

Prečítajte si tiež: Viac o hodnotení kvality jedla

Genetika hospodárskych zvierat

Genetika živočíchov sa v praxi venuje predovšetkým šľachteniu hospodárskych zvierat. Hospodársky významné zvieratá sú zvieratá, ktoré človeka sprevádzajú od nepamäti a zohrali kľúčovú úlohu pri jeho prechode k usadlejšiemu spôsobu života (proces, ktorý viedol k prispôsobeniu divých zvierat človeku prostredníctvom selektívneho chovu, sa nazýva domestikácia). V zmysle legislatívy sa považujú za zvieratá chované za účelom ich ekonomického zhodnotenia.

Šľachtenie hospodárskych zvierat

Každý jedinec nesie genetickú informáciu v podobe génov, ktoré ovplyvňujú charakteristiky ako produkcia mlieka, rast svaloviny alebo odolnosť voči chorobám. Šľachtenie je preto cielené využívanie týchto genetických princípov. Šľachtitelia vyberajú zvieratá s požadovanými vlastnosťami na základe analýzy ich genotypu (genetickej výbavy) a fenotypu (vonkajších prejavov týchto génov). Vďaka moderným genetickým metódam, ako je genomická selekcia, môžu chovatelia identifikovať jedince s najlepšími genetickými predpokladmi ešte predtým, než sa tieto znaky prejavia vo výkone alebo produkcii. Táto selekcia zahŕňa aj odstránenie nežiaducich znakov. Šľachtenie teda zahŕňa cielený umelý výber jedincov s požadovanými genetickými vlastnosťami a ich následné kríženie (hybridizáciu). Tento proces vedie k zlepšovaniu existujúcich plemien alebo k vzniku nových plemien, ak sú zmeny dostatočne výrazné a stabilné, aby sa udržali v populácii počas viacerých generácií. Plemeno predstavuje skupinu zvierat v rámci jedného druhu, ktorá sa odlišuje špecifickými znakmi a vlastnosťami, ako sú napríklad vzhľad, fyziológia alebo správanie.

Hodnotenie plemien

Pri hodnotení plemien sa zohľadňuje hlavne ich úžitkovosť a vyrovnanosť populácie. Práve vďaka genetike je možné nielen zlepšovať existujúce plemená, ale aj vytvárať úplne nové plemená so špecifickými vlastnosťami, ako je napríklad odolnosť voči chorobám, vyššia mliečna úžitkovosť či lepšia kvalita mäsa. Plemená sa delia podľa rôznych kritérií, ako napríklad pôvod (primitívne, prechodné, zošľachtené) alebo úžitkové zameranie (špecializované, kombinované).

Drozofila melanogaster

Drozofila (Drosophila melanogaster) je jedným z najviac študovaných organizmov v genetike a zohrala kľúčovú úlohu pri pochopení základných genetických princípov. Jej genóm bol kompletne zmapovaný, čo umožňuje vedcom detailne študovať génové mutácie, dedičnosť a genetické procesy. Jedným z najznámejších objavov spojených s drozofilou je výskum T. H. Morgana začiatkom 20. storočia. Morgan objavil, že gény sú umiestnené na chromozómoch, čo bolo prelomové v chápaní genetiky. Pri experimentoch s drozofilou identifikoval pohlavne viazané dedičné znaky a dokázal existenciu génových mutácií, ktoré menia fenotyp organizmu. Drozofila má iba 4 páry chromozómov, čo zjednodušuje štúdium chromozómových zmien. Okrem toho obsahuje množstvo génov podobných tým u vyšších živočíchov vrátane hospodárskych zvierat.

Rozdelenie hospodárskych zvierat

Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín podľa toho, akým spôsobom prispievajú k ľudskému životu:

• produkčné zvieratá - poskytujú nám potraviny a suroviny (mäso, mlieko, vlna, vajcia)
• pracovné zvieratá - sú využívané na ťahanie, prácu na poli alebo dopravu
• strážne a pomocné zvieratá - pomáhajú pri ochrane majetku, pasení a špeciálnych úlohách, vrátane kontroly škodcov

Okrem tradične vnímaných hospodárskych zvierat sem patrí aj celý rad ďalších živočíchov a skupín, ktoré sú významné svojím špecifickým spôsobom a majú nezastupiteľné miesto v ekosystémoch aj hospodárstve. Pri vedeckom pomenovaní hospodárskych zvierat by sa malo správne uvádzať, že ide o poddruhy ich divokých predkov. Zatiaľ čo sa v bežnom použití často používajú názvy ako Canis familiaris pre psa domáceho alebo Bos taurus pre hovädzí dobytok, správnejšie je uvádzať ich ako poddruhy, napríklad Canis lupus familiaris (poddruh vlka dravého) alebo Bos primigenius taurus (poddruh divokého tura Bos primigenius). Týmto spôsobom sa zdôrazňuje, že ide o domestikované formy, ktoré majú svoj jasný pôvod v divokých predkoch, a že v rámci taxonomického zaradenia tvoria samostatné poddruhy.

Produkčné zvieratá

Do tejto skupiny patria zvieratá, ktoré sú chované najmä pre svoje produkty, ako je mäso, mlieko, vajcia či vlna. Tieto zvieratá sú dôležitou súčasťou poľnohospodárstva a poskytujú ľuďom základné potraviny a suroviny na každodenné použitie.

Hovädzí dobytok

Predkom dnešného dobytka (Bos primigenius taurus) bol tur divý (Bos primigenius), ktorý bol domestikovaný pred viac ako 10 000 rokmi. Počas tisícročí vznikli rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkového zamerania a prostredia, v ktorom sa chovajú. Hovädzí dobytok je kľúčovým hospodárskym zvieraťom, využívaným na produkciu mäsa, mlieka a kože, a v niektorých oblastiach aj ako pracovné zviera.

Ovca domáca

Domestikácia ovce domácej (Ovis aries) prebehla približne pred 10 000 rokmi v oblasti Blízkeho východu, pravdepodobne na území dnešného Turecka a Iránu. Najčastejšie sa spomínajú dva hlavné druhy, z ktorých pravdepodobne pochádza ovca domáca: muflón (Ovis orientalis) a arkal (Ovis ammon). Ovce sú na Slovensku významným hospodárskym zvieraťom, ktoré sa chová pre produkciu mäsa, mlieka a vlny. Chov oviec má dlhú tradíciu, najmä v horských a podhorských oblastiach, kde sú podmienky vhodné pre pasenie. Na Slovensku sa chovajú rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkovosti - niektoré sú určené na mäso, iné na mlieko alebo vlnu.

Koza domáca

Domestikácia kozy domácej (Capra aegagrus hircus) prebehla približne pred 10 000 rokmi, v oblasti úrodného polmesiaca, čo zahŕňa dnešné územia Turecka, Iránu a okolia. Predchodcom kozy domácej je pravdepodobne koza bezoárová (Capra aegagrus). Kozy sú na Slovensku chované najmä pre produkciu mlieka, pričom jej mlieková úžitkovosť je vysoká. Priemerná dojivosť na Slovensku dosahuje 900-1 000 kg mlieka ročne. V porovnaní s jej hmotnosťou má najvyššiu relatívnu úžitkovosť zo všetkých hospodárskych zvierat. Kozie mlieko je veľmi cenené pre jeho zloženie a vynikajúcu stráviteľnosť, pričom sa spracováva aj na rôzne druhy syrov. Chov kôz je u nás prevažne v rukách drobnochovateľov, pričom veľkokapacitné mliekarne spracovávajú kozie mlieko len ojedinele.

Sviňa domáca

Sviňa domáca (Sus scrofa domesticus), alebo tiež ošípaná, vznikla domestikáciou svine divej (Sus scrofa) a iných foriem divých ošípaných, pričom najstaršie záznamy o domestikácii pochádzajú z Blízkeho východu (okolo r. 9 400 pred n. l.) a Číny (okolo r. 2 000 pred n. l.). Sviňa domáca je na Slovensku jedným z najdôležitejších hospodárskych zvierat, chovaným hlavne pre produkciu bravčového mäsa. Bravčové mäso tvorí významnú časť potravy slovenskej populácie, pričom z ošípaných sa získava aj koža a rôzne vedľajšie produkty ako glej z kostí a chrupaviek. V súvislosti s ošípanými sa spomína niekoľko odborných pomenovaní:

• prasnica, sviňa - samica
• kanec - samec
• ciciak - mláďa v období cicania mlieka - asi do 4.

Husa domáca

Domestikácia husi domácej je mierne komplikovaná, pretože existujú dve hlavné línie domestikovaných husí, ktoré prispeli k vzniku moderných plemien:

• európska hus domáca - väčšina husí v Európe pochádza z divokej husi divej (Anser anser), ktorá bola domestikovaná pred približne 3 000 rokmi v Európe a západnej Ázii - je základom pre väčšinu európskych plemien husí
• ázijská hus domáca - na východe Ázie, predovšetkým v Číne, bola domestikovaná hus labutia (Anser cygnoides) - z tejto línie pochádzajú napríklad čínske a africké plemená

Čo sa týka kríženia (hybridizácie), niektoré moderné plemená domácich husí môžu byť hybridmi týchto dvoch línií (Anser anser × Anser cygnoides), čo vedie k vzniku plemien so špecifickými vlastnosťami z oboch druhov. Kedže si tieto druhy zachovávajú genetickú kompatibilitu aj po domestikácii, existujú aj hybridy medzi divými formami a už domestikovanými. Hospodársky význam husi spočíva v produkcii mäsa, vajec, peria a tuku. Husi sú známe svojou plodnosťou, niektoré plemená môžu zniesť až 500 vajec ročne.

Kačica domáca

Väčšina domestikovaných kačíc (Anas platyrhynchos domesticus) pochádza z kačice divej (Anas platyrhynchos), ktorá bola domestikovaná v Číne približne v roku 2 000 pred n. l. Niektoré plemená kačíc pochádzajú aj z kačice pižmovej (Cairina moschata), prípadne z hybridov týchto druhov. Hospodársky význam kačíc spočíva predovšetkým v produkcii mäsa a vajec. Kačice majú dobré kŕmne návyky a sú schopné efektívne využívať pastvu. V niektorých oblastiach, najmä v juhovýchodnej Ázii, sa praktizuje systém chovu kačíc na ryžových poliach, kde kačice prispievajú k hnojeniu polí a konzumujú škodcov. Kačice sú odolné voči mnohým vtáčím chorobám, avšak môžu byť náchylné na niektoré parazitárne ochorenia. Domestikované plemená kačíc sa líšia veľkosťou, farbou a produktivitou.

#