Bengálska mačka je skutočne unikátne plemeno, často označované ako "domáci tiger", kde chovatelia oceňujú jeho divokú krv. Hybridné divoké mačky, ako je mačka bengálska alebo savanová, sú „posledným výkrikom módy“ v chovateľskom svete. Tento článok sa zameriava na charakteristiku kury domácej, pričom sa dotýka aj príkladov domestikácie iných zvierat, ako je bengálska mačka, na ilustráciu širších princípov domestikácie.
Úvod
Domestikácia je proces, pri ktorom sa divoké zvieratá alebo rastliny prispôsobujú životu s ľuďmi a stávajú sa závislými od nich. Tento proces je ovplyvňovaný rôznymi génmi, faktormi vonkajšieho prostredia a umelou selekciou človeka. Človekom riadená selekcia predstavuje účelový selekčný tlak smerujúci k získaniu určitých špecifických druhových vlastností benefitných pre človeka. S druhovo špecifickou domestikáciou sú spojené rôzne modifikovateľné znaky ovplyvniteľné genetickými a enviromentálnymi faktormi. Tieto vzájomne komunikujúce faktory vytvárajú modifikovateľné znaky podliehajúce základným typom selekcie.
Domestikácia Kury Domácej
Pôvod a História
Domestikácia kúr začala približne pred 10 000 až 7000 rokmi pred naším letopočtom v juhovýchodnej Ázii. Neskoršie nálezy kostí sú doložené zo severovýchodnej Číny okolo roku 5400 p. n. l. a približne pred 4000 p. n. l. sa domestikované kury dostali do Indie a o niekoľko storočí neskôr do starovekého Egypta. Už Charles Darwin tvrdil, že domáce kury predstavujú domestikovanú formu červenej kury bankivskej (Gallus gallus). Jeho predpoklady a tvrdenia boli potvrdené i súčasnou vedou prostredníctvom DNA analýz. Avšak, viaczdrojové miesta domestikačného procesu predpokladajú i viacdruhový domestikačný proces. Z kury Sonneratovej si plemená domácich kúr „priniesli“ veľmi žiadané žlté sfarbenie kože. Pri DNA analýze prostredníctvom haplo-typov bolo zistené, že existuje viacero divokých predkov kury domácej, ktorá bola domestikovaná v plnej miere v rozmedzí 3000 rokov až 2500 rokov p. n. l. v Južnej Ázii.
V skorých etapách domestikácie kury domácej a s jej rozšírením na západ prispela do tohto spoločného genetického hybridizačného produktu cejlónska džungľová kura (Gallus lafayettii). Z novších starovekých kultúr sa uvádza predovšetkým Egypt, kde viacerí autori uvádzajú rok 1350 p. n. l., ako i fakty, že primárnym účelom domestikácie nebola hospodárska úžitkovosť vo forme mäsa a vajec, ale kohútie zápasy. Zo starovekého Egypta existujú i prvé zmienky o umelej inkubácii pomocou ťavieho trusu. Táto technika bola považovaná za posvätnú a bola udržovaná v tajnosti po celé storočia.
Zo starovekého Grécka sú známe vyobrazenia kohútov a sliepok z obdobia 700 až 500 rokov p. n. l. a kurčatá sú považované za prestížne a delikátne jedlo na hostinách. V Starom Ríme boli sliepky a kurčatá posvätné zvieratá, pričom veštenie prostredníctvom ich správania bolo veľmi dôležité. Dôležitým udalostiam v Ríme a ich schvaľovaniu v senáte predchádzalo veštenie prostredníctvom posvätných sliepok. Veštba bola priaznivá ak sliepky hltavo zobali predložené obilie a nepriaznivá, ak posvätné sliepky odmietali jesť a piť. Starí Rimania veľmi dbali na pravdivosť veštby a prísne sa vyvarovali falošnej veštby.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť kura vo vrecku
Chov sliepok v Ríme slúžil kulinárskym praktikám, na posvätné účely a na kohútie zápasy. n. l. V Starom Ríme sa kury chovali a vykrmovali na veľkých farmách a všeobecne bolo známe, že kastrované kohúty rýchlo priberali na váhe. Do Južnej Ameriky boli kury dovezené po prvý raz Polynézanmi, ktorí sa doplavili k Pacifickému pobrežiu juhoamerického kontinentu. Väčšina vedcov je presvedčená, že introdukcia do Južnej Ameriky nastala ešte v predkolumbovskej ére. Chov kúr sa orientoval na kohútie zápasy, ktoré sa stali významným zdrojom zábavy a kultúry. Avšak, tradícia a kultúra kohútich zápasov sa vyvinula v Ázii. Kohútie zápasy na Indonézskom ostrove Bali sa stali významným prvkom miestnej kultúry. Európania, ktorí osídľovali Severnú Ameriku našli chov hydiny v podobe chovu moriek a kačíc. Avšak, tieto domestikované druhy hydiny nemohli saturovať zásobovanie vajcami, ktoré boli čoraz žiadanejšie. Už v 19. storočí existovali viaceré plemená hydiny s pomerne stabilným fenotypom. Zaujímavý dôkaz o celosvetovom rozšírení plemien kury domácej predstavuje chromolitografia od autorov L. Prang and Co., na ktorej je vyobrazených 52 typov (plemien) kury domácej. Avšak, skutočný rozmach a zavedenie brojlerových typov kúr nastáva v USA až v počiatkom 20. storočia, kedy boli do Spojených štátov importované mäsové typy sliepok.
Charakteristické Znaky
Kura domáca sa domestikovala z kury divej, čo viedlo k zmenám v jej správaní a vzhľade. Niektoré z týchto zmien zahŕňajú:
- Zvýšená produkcia vajec: Domestikované sliepky produkujú oveľa viac vajec ako ich divokí predkovia.
- Znížená agresivita: Domestikované kury sú menej agresívne a lepšie znášajú prítomnosť ľudí a iných zvierat.
- Zmena vo vzhľade: Domestikované kury majú rôzne farby a tvary, ktoré sa u divokých kúr nevyskytujú.
- Strata inštinktu kvokavosti: Mnohé plemená sliepok stratili inštinkt kvokavosti, čo znamená, že nesedia na vajciach a nevychovávajú kurčatá.
Využitie Kury Domácej
Kura domáca sa chová predovšetkým pre:
- Vajcia: Sú dôležitým zdrojom bielkovín a iných živín.
- Mäso: Kuracie mäso je obľúbené pre svoju chuť a nízky obsah tuku.
- Perie: Používa sa na výrobu rôznych produktov, ako sú vankúše a prikrývky.
- Hnoj: Kurací hnoj je cenné hnojivo pre rastliny.
Plemená Kury Domácej
Existuje mnoho rôznych plemien kury domácej, ktoré sa líšia svojím vzhľadom, produkciou vajec a mäsa. Niektoré z najpopulárnejších plemien zahŕňajú:
- Leghorn: Známe pre vysokú produkciu bielych vajec.
- Plymouth Rock: Univerzálne plemeno, ktoré produkuje vajcia aj mäso.
- Rhode Island Red: Známe pre produkciu hnedých vajec a odolnosť.
- Orpington: Veľké plemeno, ktoré produkuje vajcia aj mäso.
- Brahma: Veľké plemeno s perím na nohách, chované pre mäso.
Domestikácia Zvierat: Širší Kontext
Cesty Domestikácie
Proces a mechanizmy domestikácie zvierat sú sprostredkované jeho tromi hlavnými cestami či scenármi:
Prečítajte si tiež: Slávnostný obed s kuraťom
- Lov a zajatie: So zvyšujúcou sa obtiažnosťou lovu, spôsobenou hlavne nižšou koncentráciou zvierat, vznikla špecializovaná forma ich lovu vo forme odchytu živých jedincov. Prvé znaky umelej selekcie človekom sa prejavujú ako redukcia ostražitosti a plachosti a slabšia reakcia na vonkajšie podnety.
- Komenzálna cesta: Pri komenzálnej ceste (spôsobe) domestikácie sa voľne žijúce druhy dostali a žili v tesnej blízkosti človeka využívajúc jeho potravinové zdroje získané rôznymi spôsobmi (lov, poľnohospodárstvo).
- Cielená domestikácia: Človekom riadená selekcia predstavuje účelový selekčný tlak smerujúci k získaniu určitých špecifických druhových vlastností benefitných pre človeka.
Pre-adaptačné Charakteristiky
Domestikácia veľkých (hovädzí dobytok, ovce, kozy) a menších cicavcov (mačka, králik, morča peruánske) a domestikovaných vtákov prebehla z ich foriem vhodných pre domestikáciu človekom. Určujúce vlastnosti druhov (poddruhov, stád) vhodných na domestikáciu predstavujú určité "pre-adaptačné" behaviorálne vlastnosti (atribúty, charakteristiky) domestikácie. Tieto vlastnosti môžeme zaradiť do 5 kategórii akejsi „vhodnosti” respektíve “nevhodnosti” pre domestikáciu rôznych živočíšnych druhov či ich rôznych poddruhov a zemepisných foriem:
- Sociálna štruktúra
- Vzťahy medzi rodičmi
- Sexuálne správanie
- Vzťahy s človekom
- Kŕmenie a výber prostredia
Príklady Domestikácie
- Pes domáci: Jedným z najstaršie domestikovaných živočíšnych druhov je pes domáci, ktorý vznikol domestikáciou vlka dravého (Canis lupus).
- Mačka domáca: Podľa archeologických nálezov, typickými predstaviteľmi tohto typu domestikácie sú mačky, ktorých domestikácia sa odhaduje do oblasti Blízkeho Východu približne pred 8500 rokmi.
- Bengálska mačka: Bengálska mačka je veľmi moderné plemeno. Počiatky hybridného šľachtenia siahajú do USA, kde genetička Jean Mill urobila roku 1963 prvé experimenty s krížením leopardej mačky Prionailurus bengalensis bengalensis pochádzajúcej z južnej Ázie a mačky domácej.
Henna: Príklad Prírodného Produktu
V kontexte domestikácie a využívania prírodných zdrojov je zaujímavé spomenúť aj hennu. Henna je prírodné farbivo získané z rastliny Lawsonia inermis, ktoré sa používa na farbenie vlasov a pokožky. V Indii, kde henna vďaka výnimočným klimatickým a pôdnym podmienkam dosahuje najvyššie kvality, sa v biologickom hospodárstve pestuje táto jedinečná najemno pomletá a 3x filtrovaná, čistá indická henna. Prírodné farby nemajú schopnosť farba zosvetľovať vlasy, preto tieto farbia v závislosti od pigmentácie Vašich vlasov. Čím sú pôvodné vlasy tmavšie tým menší bude farebný efekt. Prírodné farby tiež majú tú vlastnosť, že nechytá u každého rovnako. Indická prírodná henna je prášok získaný z vysušených a rozdrvených lístkov tradičnej indickej rastliny Lawsonia inermis, ktorá obsahuje čisto prírodnú látku lawson, ktorá sa viaže na vlasové proteíny a vytvára medený odtieň. Okrem toho lístky a semienka tejto rastlinu majú ozdravné účinky. Zanechávajú vlasy lesklé, hebké a chránia pokožku hlavy pred lupinami či inými kožnými chorobami.
Prečítajte si tiež: Slávnostné Kura s nádychom kreativity