Ameraukana: Charakteristika a chov tohto prazvláštneho plemena sliepok

Rate this post

Ameraukana, alebo aj "veľkonočná sliepka", je naozaj prazvláštne plemeno sliepok, ktoré disponuje hneď niekoľkými netradičnými znakmi. V každom kŕdli slepačích dievčat zastáva pozíciu neprehliadnuteľnej kráľovnej. Pochádzajú z ďalekej Čile, zdrobnená forma z USA. Sliepky sa radia medzi plemená sliepok so zvláštnymi znakmi.

Pôvod a história plemena

Prvé kusy boli objavené v Južnej Amerike (v dnešnom Chile) vo vysokohorskom prostredí Ánd u indiánskeho kmeňa Araucanov, podľa ktorých dostali aj meno. Táto hydina má dosť exotický pôvod. Nie je doteraz presne jasné ako toto plemeno vzniklo. Je viac teórií. Pravdepodobne však španielski dobyvatelia v 16. storočí doviezli rôzne druhy hydiny. Tie sa mohli zmiešať s už skôr dovezenými druhmi z oblasti Ázie. K tomu ešte prispeli v 17. stor. Holanďania, ktorí doviezli do Latinskej Ameriky hydinu neurčitých plemien. V priebehu storočí došlo ku kríženiu rôznych plemien (pravdepodobne aj chocholkatých).

Podľa amerických zdrojov sú prvé zaznamenané správy o Araucanach znášajúcich modré vajíčka v C.N. Bementovom „American Poulterers Companion“, publikovanom v r. 1856. Prvý pár Araucan bol privezený do USA v r. 1850 a potom nasledovali dovozy v r. 1870 a 1880.

Prvé kusy sa mohli dostať do Európy na prelome 19. a 20 storočia. Už v roku 1854 spomína G. Jerosch vajíčka s modrou škrupinou. Taktiež popisuje araucany, ktoré videl na obraze. Do Nemecka boli prvé araucany privezené v r. V roku 1921 vzbudili tieto sliepky senzáciu na 1. svetovom kongrese hydiny v Haagu. Následne v 30. V r. 1924 boli Araucany predvedené v Barcelone. Išlo o kusy, ktoré sa vyliahli z 24 vajec, ktoré pozbieral prof. Oreli v horách Neuquen od tamojších domácich sliepok. Pravdepodobne prisšli prvé Araucany v r. Ako Araucany nového typu možno však charakterizovať tie, ktoré boli v r. 1964 dovezené Fr. Proenstingom z Chile do Nemecka. Z indiánskej dediny pri Valparaise prišlo aj niekoľko pásikovaných-krahulcovite sfarbených zvierat do Nemecka. V Nemecku bol štandard Araucan uznaný v r.

Charakteristické znaky plemena

Podľa vzorníka patrí skôr medzi menšiu - ľahšiu hydinu. Toto plemeno sa vyznačuje aj tým, že ešte stále nie je ustálený jednotný typ, a tak sa vyskytujú v chovoch aj zvieratá s fúzmi a bradou (aj bez), s bajúzami (aj bez), resp. Araukany sa vyskytujú v 13 uznaných farebných rázoch: divoko sfarbené, pšeničné, modré, čierne, biele, pásikavé ,….

Prečítajte si tiež: Ako pripraviť kura vo vrecku

Netradičné znaky

  • Farba vajec: Čílske dievčatá znášajú vajíčka, ktorých škrupina sa sfarbuje do modrej až zelenej farby (záleží na farebnom ráze danej sliepky), niektoré znášajú červené. Vďaka netradičnej farbe škrupiny sa im prezýva veľkonočná sliepka.
  • Absencia chvosta: Prvú vec, čo si u tohoto plemena všimnete je jeho zvláštna postava, ktorú spôsobuje neprítomnosť kostrče (trtáča) a tým pádom aj chvosta.

Temperament

Araukany patria medzi čulé sliepky so živším temperamentom.

Úžitkovosť

Araukany však nemožno posudzovať len ako atrakciu a spestrenie chovateľských výstav, ale aj ako hydinu s veľmi dobrou úžitkovosťou.

Znáškovosť

Araukany vám poskytnú úctyhodnú znášku okolo 160 - 180 vajíčok ročne, každé vajíčko o veľkosti 50 g. Vyššie znášky dosahujú araukany, ktoré majú chvost. Zdrobnená forma znáša okolo 150 vajíčok s váhou 25 g. Tá má podľa vzorníka dosahovať 160 - 180 vajec ročne. Hmotnosť vajec je cca 50 - 60 gramov.

Kvalita vajec

Na základe rozboru vajec sa zistilo, že obsahujú podobné množstvo cholesterolu, v porovnaní s vajciami u nás bežne chovanými plemenami hydiny.

Mäso

Taktiež kvalita a chuť mäsa je výborná.

Prečítajte si tiež: Slávnostný obed s kuraťom

Chov Araukán

Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že dobre využívajú krmivo, skoro dospievajú a hlavne dosahujú celkom dobrú znášku. Nie sú náročné na špeciálne podmienky a znášajú našu zimu aj s mínusovými teplotami celkom dobre. Chov tohoto zaujímavého plemena je však trochu náročnejší, ako u bežných plemien.

Problémy s oplodnenosťou

Sliepky bez chvosta majú problémové rozmnožovanie. Ľahko dochádza k poraneniu kloaky. Tieto sliepky trpia aj na zarastanie peria do kloaky. Prvú vec, čo si u tohoto plemena všimnete je jeho zvláštna postava, ktorú spôsobuje neprítomnosť kostrče (trtáča) a tým pádom aj chvosta. Tu vzniká problém. Keďže chvostové perie u kohúta aj sliepky splýva cez kloaku a vďaka zakrnutosti kostrče, táto hydina nevie pri párení perie zdvihnúť. Takže aj keď kohút sliepky normálne pojíma, vajcia sú zväčša neoplodnené.

Riešenie problému s oplodnenosťou

Proti tomuto je len jedno opatrenie. Zhruba tri týždne pred zamýšľaným zberom násadových vajec (po rozdelení araucan do chovných kmeňov) je potrebné u všetkých bezchvostových kusov upraviť perie okolo kloaky. Pokiaľ chovné kusy už nemienite vystavovať je potrebné chvostové perie okolo kloaky opatrne ostrihať, tesne pri koži, aby trčiace kostrnky pri párení nerušili. Je pravda, že pohľad na takto upravenú hydinu chovateľskému oku veľmi neulahodí, ale máte istotu, že sa dočkáte oplodnených vajec. Bežne som mal oplodnenosť vajec min. 80% a vyliahlo sa vždy skoro celé množstvo kureniec z oplodnených vajec.

Odchov kureniec

Nezaznamenal som žiadne úhyny u vyliahnutých kureniec, takže nemôžem potvrdiť správy o problematickom “„Fabrciovom váčku”“ ktorý u tohoto druhu spôsobuje údajne vysoké úhyny u kureniec. Dôvodom zvýšených úhynov by mal byť skrátený počet stavcov chrbtice u tohoto plemena. Z vlastných skúseností môžem poradiť, aby sa do chovu zaradili bradaté sliepky s bajúzatým kohútom (a naopak) , alebo len bradaté kusy aby ste po nich vyliahli veľa životaschopných kureniec, ktoré budú v dospelosti spĺňať „vzorníkové“ požiadavky. Stále je však veľký problém dochovať potomstvo s bajúzami, čiernou bradou, tmavou farbou peria, zelenými nohami a požadovaným postojom. Zo sto vyliahnutých kureniec len niekoľko spĺňa všetky požadované predpoklady. Taktiež sa neodporúča zostaviť chovné hejno len napr. s bajúzatých sliepok a bajúzatého kohúta. Ja som do chovu zaradil bajúzatého kohúta a sliepky bradaté.. Liahnivosť predčila moje očakávania. Vyštepuju sa všetky druhy araucan a ich kombinácie. Najväčšiu radosť mám, že je aj niekoľko kusov bajúzatých sliepočiek a kohútikov.

Kvočnosť

Nakoľko mám veľkú liaheň, všetky znesené vajíčka som liahol len v liahni. Ale z počutia aj z literatúry i vlastných skúseností viem, že sú sliepky tohoto plemena aj výbornými kvočkami.

Prečítajte si tiež: Slávnostné Kura s nádychom kreativity

Kŕmenie

Moju hydinu kŕmim granulami od firmy Energys, podľa veku hydiny. Mám tak istotu, že hydina dostáva presne také zloženie potravy ako potrebuje. Do vody im pridávam raz za čas aj vitamíny (kombinal AD3). Stále majú k dispozícii drobný štrk vo zvláštnom krmítku . Samozrejme, že si radi pochutnajú aj na zelenom a príp. zvyškoch z kuchyne.

Očkovanie

Kuriatka očkujem v 1. týždni života Livacoxom Q, proti kokcidióze, a vakcinujem Avipharmom. Pred začiatkom chovnej sezóny si chovné kusy nechám veterinárne vyšetriť na TBC a pullorovu nákazu od veterinára.

Organizácia chovu

Koncom roku porozdeľujem hydinu podľa druhov a farieb do samostatných výbehov. Na jedného kohúta odporúčam 4 - 8 sliepok. V druhej polke januára zbieram už prvé násadové vajcia do liahne. V priebehu februára sa už liahnu prvé kurence. Okrem Minigranuliek od Energys, pokiaľ nie je sneh, dostávajú aj na drobno nasekané zelené. Prvý týždeň napájam len riedkym čajom a čistým kukuričným šrotom, aby som sa vyhol príp. črevným problémom. Kurence araucan odchovávam spolu s kurencami iných plemien (wyandotky, laflešky, orlovky,…). Znášajú sa dobre, bez šarvátok o krmivo, či vzájomnej agresie. Toho roku sa mi vyliahli kohútiky a sliepočky v pomere asi 2:1. Z prvej a druhej liahne si vyberám najlepšie mládky do svojho chovu a na výstavy. Krúžkujem vo veku cca 6-8 týždňov krúžkami č. 16 (sliepky) a č. 18 (kohúty).

Klub chovateľov Araukán

Pre chovateľov (resp. záujemcov), ktorých inšpiroval tento článok je tu potešujúca správa. V Českej republike funguje „Klub chovateľov Araukán a zdrobnených Araukán“. Nevzťahuje sa však len na územie ČR, ale je otvorený aj pre záujemcov o členstvo z radov slovenských chovateľov.

Zoznam vysokoznáškových nosníc

Pre mnohých ľudí je hlavnou motiváciou chovu kurčiat na dvore prísun čerstvých vajec. Výber správneho plemena je rozhodujúci, ak chcete mať čerstvé vajcia po celý rok. Medzi vysokoznáškové nosnice patria:

  1. Australorpka (Australorp)
  2. Lohmann Hnedá
  3. Rodajlendka červená
  4. Sasexka (Sussex chicken)
  5. Golden Comet
  6. Leghornka (Leghorn chicken)
  7. Maranska (Marans)
  8. Plymutka (Plymouth Rock chicken)
  9. Barneveldka (Barnevelder)
  10. Orpingtonka (Orpington chicken)
  11. Ameraukana (Ameraucana)
  12. Bresská sliepka (Bresse Gauloise)
  13. Hamburčanka (Hamburg chicken)

Charakteristika vybraných vysokoznáškových plemien

  • Australorpka: Vynikajúca znáška (až 300 vajec ročne), pokojná povaha, odolnosť voči chladu aj horúčavám, krásny vzhľad.
  • Lohmann Hnedá: Vysoká znáška vajec (300 až 320 ročne), nenáročná a prispôsobivá, kľudná povaha.
  • Rodajlendka červená: Dobrá znáška vajec (250 až 300 ročne), odolná a silná, vhodná aj na mäso.
  • Sasexka: Stabilná znáška počas roka (250 až 280 vajec ročne), krásny a výrazný vzhľad, mierna a spoločenská povaha, všestranné využitie.
  • Golden Comet: Neuveriteľná znáška vajec (300 až 330 vajec ročne), rýchly nástup znášky, tichá, pokojná, priateľská, jednoduchá na chov.
  • Leghornka: Vysoká znáška bielych vajec (280 až 320 vajec ročne), rýchly rast a skorá znáška, odolné a prispôsobivé.
  • Maranska: Vajcia s tmavou škrupinou, odolnosť a nenáročnosť, pokojná a priateľská povaha, kvalita mäsa a všestrannosť.
  • Plymutka: Výborná znáška vajec (250 až 280 vajec ročne), nenáročná na chov, pokojná a priateľská povaha, estetický vzhľad.
  • Barneveldka: Vysoká produkcia vajec (200 až 240 vajec ročne), charakteristické sfarbenie peria, odolnosť a nenáročnosť, pokojná a priateľská povaha.
  • Orpingtonka: Výborná znáška vajec (až 250 vajec ročne), všestrannosť plemena, pokojná a priateľská povaha, krásny vzhľad.
  • Ameraukana: Nezvyčajná produkcia vajec (modré vajcia), vysoká produktivita (250 až 280 vajec ročne), charakteristika plemena, príjemná povaha.
  • Bresská sliepka: Vynikajúca znáška vajec (200 až 250 vajec ročne), kvalitné a výnimočné vajcia, charakteristika plemena, povaha a chov.
  • Hamburčanka: Vysoká produkcia vajec (250 až 300 vajec ročne), vynikajúca výdrž a produktivita, charakteristika plemena, povaha.