S narastajúcim objemom odpadu a jeho vplyvom na životné prostredie sa hľadajú efektívne spôsoby jeho spracovania. Jednou z možností je spracovanie kuchynského odpadu s využitím pretlakových metód, ktoré môžu prispieť k zníženiu negatívnych dopadov skládkovania a spaľovania odpadu.
Problémy so skládkami a ich dopad na životné prostredie
Skládky odpadu predstavujú závažný environmentálny problém. Príkladom je Senecká skládka, ktorá bola od augusta minulého roka zatvorená kvôli skončeniu povolenia. Obyvatelia Senca, žijúci v blízkosti skládky, sa sťažujú na zápach, ktorý sa nedá k ničomu prirovnať a na ktorý si človek nevie zvyknúť. Tento zápach sa šíri aj ponad diaľnicu D1 a vodiči si ho často mýlia s hnojivom z polí. Podobných skládok sú na Slovensku desiatky a čím sú staršie a väčšie, tým viac „pracujú“.
Skládka Červený majer v Senci sa delí na tri etapy. Prvá a druhá etapa už roky nefungujú a nie sú riadne uzatvorené ani rekultivované, čo predstavuje neriešenú environmentálnu záťaž. Tretiu etapu prevádzkuje spoločnosť AVE SK, ktorej povolenie skončilo v auguste minulého roka. Spoločnosť ju chce znovu spustiť a rozšíriť. Občianski aktivisti zo Senca však nemajú dosť dôkazov na to, aby za pôvodcu zápachu určili tretiu etapu skládky. Konateľ spoločnosti AVE SK sa bráni tým, že skládku prevádzkovali podľa platných noriem a SIŽP ich za príčinu zápachu nikdy neoznačila.
Okrem zápachu existujú aj ďalšie riziká spojené so skládkami. Počas silných dažďov hrozí vyliatie nádrže na zachytávanie priesakovej kvapaliny a kontaminácia podzemných vôd. Kontrolóri Európskej environmentálnej agentúry udelili Slnečným jazerám, ktoré sa nachádzajú neďaleko skládky, známku „nevyhovujúca“, čo môže súvisieť s priesakmi zo skládky.
Alternatívy k skládkovaniu a spaľovaniu odpadu
Skládkovanie a spaľovanie odpadu nie sú ideálne riešenia. Spaľovanie odpadu síce „zmizne” v plameňoch a tie poslúžia na výrobu tepla, ale po spálení ostávajú tony toxického popolčeka, ktorý treba uskladňovať. Preto je dôležité hľadať alternatívne metódy likvidácie odpadu, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.
Prečítajte si tiež: Najlepší kuchynský robot s mlynčekom: Porovnanie
Pyramída odpadového hospodárstva určuje, v akom poradí sa majú používať rôzne spôsoby na likvidáciu odpadu. Dva najlepšie prístupy sú predchádzať tomu, aby odpad vôbec vznikol, alebo ho pripraviť na opätovné použitie.
Triedenie kuchynského biologického odpadu
Od začiatku tohto roka majú obce a mestá povinnosť triediť kuchynský biologický odpad. Zvyšky z kuchyne totiž tvoria podstatnú časť toho, čo vyhadzujeme. Výnimku majú Bratislava a Košice, pretože majú spaľovne.
Iniciatívy nulového odpadu
Iniciatívy nulového odpadu môžu podporiť správne nakladanie s odpadom a minimalizovať jeho tvorbu a škodlivosť. Existuje veľa jednoduchých návykov, ktoré si môžeme osvojiť a náš život bude mať razom menší dopad na našu planétu a to aj bez drastických zmien v našom životnom štýle.
Nákup potravín s ohľadom na minimalizáciu odpadu
V kuchyni píšeme zoznam na nákup, uskladňujeme potraviny, varíme, chystáme desiatu do práce, do školy, a potom musíme ešte po sebe umyť riad a upratať. Pred nákupom je vždy dobré spísať si zoznam jedál, ktoré chceš na najbližší týždeň variť. Podľa toho sa dá ľahko spísať zoznam potravín, ktoré potrebuješ v obchode nakúpiť. Na nákup si dopredu nachystaj vlastné tašky, sáčky, poprípade misky na potraviny.
Ak chceš nakupovať s čo najmenším množstvom odpadu, poobzeraj sa po najbližšom bezobalovom obchode. Za posledný rok sa na Slovensku takmer v každom väčšom meste otvoril obchod, kde sa dá nakúpiť do vlastných obalov. Okrem základných potravín, ako sú obilniny, strukoviny, orechy, semienka, v nich nájdeš aj rôzne sladké či slané pochúťky, koreniny, čaje, ale aj čapované čistiace prostriedky, pomôcky na umývanie riadu a mnohé iné.
Prečítajte si tiež: Kuchynský robot: Krájač zemiakov a viac
Ovocie a zeleninu je najlepšie kupovať sezónne a lokálne. Na nákup si tiež nezabudni vziať vlastné sáčky na ovocie. Najkvalitnejšiu zeleninu a ovocie zoženieš u overených farmárov na trhoch.
Uskladňovanie potravín
Či nakupuješ potraviny na váhu do vlastného vrecka/nádoby, alebo ich kupuješ balené, najlepšie sa skladujú v sklenených pohároch. Takéto skladovanie je prehľadné, suroviny sa z pohárov ľahko vyberajú a nedostanú sa do nich nežiaduci návštevníci - chrobáky.
Výhodou je, že ak si takto začneš skladovať potraviny, môžeš na to využiť sklenené poháre, ktoré ti zostali z rôznych výrobkov. Vďaka tomu, že tieto poháre použiješ, nebudeš ich musieť vyhodiť a neminie sa energia na ich opätovné spracovanie. A takisto sa ušetrí aj energia, ktorá by sa minula na výrobu nových pohárov, ktoré by si si inak musela kúpiť.
Varenie s menším množstvom odpadu
1/3 z celosvetovo vyprodukovaných potravín končí v koši. Týmto množstvom by sa dali nakŕmiť 3 miliardy ľudí. Mali by sme si aj my vážiť to, čo máme, lebo mať plné brucho nie je samozrejmosť pre každého.
Chystanie desiaty bez zbytočného odpadu
Miesto toho, aby si si pečivo s obľúbenou pomazánkou zabalila do servítky/potravinárskej fólie a plastového sáčku, ktoré by si po jeho zjedení vyhodila, skús použiť napr. voskovaný obrúsok. Keď už máš pečivo takto pekne zabalené vo voskovanom obrúsku, nemusíš ho dávať do plastového sáčku. Skús použiť bavlnené vrecko. K desiate okrem jedla patrí aj pitie. Miesto kupovania vody v plastovej fľaši skús použiť nejakú nádobu, ktorú nájdeš doma, hoci aj nádobu od kečupu.
Prečítajte si tiež: Zemiakové placky: Jednoducho s ETA kuchynským robotom
Umývanie riadu ekologicky
Táto prírodná hubka na umývanie riadu je ozaj fantastická. Celú veľkú lufu zoženieš cca za 5 €. Môžeš si ju nastrihať na približne 10 menších kúskov. Ďalšou výhodou lufy je aj to, že je trochu drsnejšia ako klasická hubka, takže vydrhne aj mierne pripálené hrnce. A čo nevydrhne lufa, to sa určite podarí kefke na hrniec. Pri umývaní riadu som si tiež obľúbila aj kefku s vymeniteľnou hlavicou. Ak si pri umývaní riadu zvyknutá používať vecheť, dobrá správa - aj k nemu existuje ekologický variant. Ekologické vechtíky sú vyrobené z celulózy, takže sa dajú kompostovať. Môžeš ich niekoľkokrát oprať v práčke, takže je možné, že jeden kus ti vydrží aj niekoľko mesiacov. Ekologických saponátov na riad je hneď niekoľko.
Čistenie sporáka, chladničky, kuchynskej linky
Na čistenie pripáleného sporáka mám tajný recept menom ocot a sóda bikarbóna. Ocot je super v tom, že svojou „silou“ sa dá porovnať s hocijakým agresívnym čistiacim prostriedkom aj napriek tomu, že ide o prírodný produkt. Okrem toho má aj dezinfekčný účinok a pekne vonia.
Jednoduchý recept na odstránenie pripálenej škvrny v kuchyni: Na škvrnu nastriekaj z rozprašovača ocot. Nasyp na ocot sódu bikarbónu a chvíľku nechaj spolu reagovať. Trochu vydrhni lufou alebo kefou na hrnce. Utri zvyšky sódy handričkou. Používaš v kuchyni kuchynské utierky? Tieto patria tiež k jednorázovým produktom, ktorým by si sa mala vyhnúť. V kuchyni ich vôbec nepotrebuješ. Všade sa dajú nahradiť obyčajnou handričkou.
Vyhadzovanie smetí ekologicky
Každá domácnosť vyprodukuje nejaký odpad. Ani ten najväčší „zerowaster“ nedokáže žiť bez odpadu. Ak netriediš odpad, určite s tým začni!! Týmto spôsobom sa odpad môže znovu využiť a nemusia sa vyčerpávať nové zdroje, ktoré sú NEOBNOVITEĽNÉ. Kompostuj! Ak máš v blízkosti kontajner na bio odpad, komunitné kompostovisko alebo na záhradke založený kompost, všetok „mokrý“ odpad z kuchyne môžeš vyhodiť doňho. Potom ti v kuchyni zostane len „suchý“ odpad, ktorý môžeš vyhodiť priamo do smetného koša a nemusíš doňho dať žiadny sáčok. Používaj kompostovateľné sáčky do koša! Ak predsa potrebuješ do koša dať sáčok, určite nesiahni po tom plastovom. Na internete alebo aj v niektorých kamenných predajniach sa dajú zohnať aj ekologickejšie varianty sáčkov.
Zníženie plytvania potravinami
Pri zabraňovaní vzniku potravinového odpadu je najdôležitejšia viditeľnosť potravín. Priehľadné dózy vám umožnia mať prehľad, koľko jedla ešte doma máte, a povedú k menšiemu plytvaniu potravinami. Keď si naplánujete jedlo na celý týždeň, nielenže tým ušetríte čas, ale ešte aj budete menej plytvať potravinami. Aj so zvyškov môže byť na ďalší deň skvelý obed - stačí ich správne odložiť. Jednoduché spony na sáčky vám pomôžu znížiť množstvo každodenného potravinového odpadu. Množstvo potravín sa predáva v omnoho väčších baleniach, než potrebujeme. Keď teda nespotrebujete všetko naraz, môžete balenie uzavrieť pomocou spony, aby vám potraviny vydržali dlhšie čerstvé, alebo ich môžete zamraziť. Máte doma viac ovocia a zeleniny, než zjete? Tak to všetko zakonzervujte! Pripravte si sklenené poháre a navarte do nich džem alebo naložte uhorky - a z mrazeného ovocia a zeleniny si môžete vyrábať smoothie.
Pretlakové spracovanie kuchynského odpadu
Jednou z metód spracovania kuchynského odpadu je jeho anaeróbna digescia, pri ktorej dochádza k rozkladu organických zložiek odpadu bez prítomnosti kyslíka. Tento proces produkuje bioplyn (LFG), ktorý je možné energeticky využívať alebo zneškodňovať. Produkcia bioplynu sa obvykle odhaduje na cca. 200 m3/t odpadu, v závislosti od zloženia odpadu a ostatných parametrov.
Vznik a zloženie skládkového plynu
Skládkový plyn (LFG) vzniká v dôsledku mikrobiálneho rozkladu organických zložiek odpadu. Jeho produkcia závisí od množstva organického uhlíka ukladaného na skládky a od podmienok jeho skládkovania. Hlavnou zložkou skládkového plynu je metán (CH4), ktorý má vysoký potenciál globálneho otepľovania. Okrem metánu obsahuje skládkový plyn aj oxid uhličitý (CO2), dusík (N2), kyslík (O2), vodík (H2), sulfán (H2S), amoniak (NH3), oxid uhoľnatý (CO), nemetánové organické zlúčeniny (NMVOC) a ďalšie zložky a prvky.
Faktory ovplyvňujúce produkciu skládkového plynu
Produkciu skládkového plynu ovplyvňuje viacero faktorov, ako napr.:
- Zloženie odpadu (bohaté a chudobné zložky)
- Vek odpadu (maximálna produkcia je v 3. - 7. roku)
- Vlhkosť odpadu (min. 50 %)
- Teplota
- pH
- Prítomnosť kyslíka (kyslík je pre metanogénne baktérie prudký jed!)
Pretlak v telese skládky
Protokol z merania, ktoré si nechala SIŽP vypracovať na tretej etape skládky Červený majer, obsahuje zistenie, že skládkový plyn v telese skládky je v stave mierneho pretlaku. Podľa vyhlášky sa musia plyny spaľovať, a keď je to možné, „energeticky zhodnocovať”, to znamená používať na výrobu tepla.
Spaľovanie skládkového plynu
Spaľovaním pri teplote 1200 stupňov Celzia by sa mali zničiť všetky nežiaduce zapáchajúce látky. Vyhláška sa však odvoláva aj na nevinne vyzerajúcu normu, ktorá je uvedená v poznámke pod čiarou. Má označenie STN 83 8108 a v prípade skládok hrá podstatnú úlohu. Táto norma pritom dáva spoločnosti AVE SK zámienku, aby skládkový plyn nemusela spaľovať. Určuje, čo je to skládkový plyn aj kedy je na spaľovanie technicky vhodný. Spaľovanie skládkových plynov sa dá robiť aj bez dostatočného podielu metánu, vtedy to však je stratové, pretože do plynu treba pumpovať horľavinu.
Príklady od čitateľov, ako obmedziť odpad v domácnosti
- Anna M.: „Keď idem do obchodu na nákup, tak si nosím svoje látkové tašky a na ovocie a zeleninu používam sieťované vrecúška. Šupky z banánov nevyhadzujem, ale namočím ich do vody a polievam kvety, aby mali vitamíny. Sklenené fľaše odkladám do pivnice na zaváranie alebo v nich uskladním rôzne druhy potravín, od cestovín po cukor, rôzne druhy korenín. Samozrejme, triedim odpad.“
- Lucia H., Poprad-Veľká: „Aby som tvorila menej odpadu, snažím sa do obchodu nosiť dózy na šunku, aby som ich nemusela nakupovať balené vo fóliách :).“
- Ján B., Rohožník: „Ak je možnosť, tak pečivo a podobné výrobky berieme do papierových obalov. Nakupujeme potraviny len na okamžitú spotrebu, aby sa nemuseli vyhadzovať zvyšky jedál. Vymenili sme klasickú WC nádržku na vodu za takú, ktorej súčasťou je umývadielko. Keď si umývame ruky, voda tečie priamo do nádržky, odtiaľ sa znova zužitkuje na splachovanie. Pri umývaní ovocia a zeleniny v kuchynskom dreze zbierame vodu na zalievanie balkónových a izbových rastlín.“
- Júlia L., Diviacka Nová Ves: „Kvôli zníženiu množstva plastových obalov som začala navštevovať miestny obchod s čapovanou drogériou, kde opakovane využívam tie isté nádoby na mydlo a pracie prostriedky. Všetky plastové zubné kefky, ktoré sa nachádzali v mojej domácnosti, som odniesla do Curaproxu, kde ich zbierajú a následne recyklujú.“
- Darina I., Košice: „Prestala som používať rýchlovarné kanvice, ktoré sa mi po roku-dvoch kazili. Namiesto nich varím vodu v čajníku. V kuchyni nepoužívam papierové rolky, mám klasické utierky. Namiesto väčších nasiakavých špongií, s ktorými som umývala kuchynskú linku a varnú dosku, časom sa už dali iba vyhodiť, som si obstarala látkové, ktoré viem oprať v práčke a znova použiť. Odpad zo zeleniny a ovocia končí v komposte. A tiež som sa vrátila k používaniu mydla, ktoré je zväčša balené v papierovom obale namiesto sprchového šampónu v plastovom obale.“
- Lenka Š., Lopej: „V prvom rade nakupujem veci radšej v sklenených obaloch než v plastových. Napríklad horčicu, pretlak atď. kupujem v skle, lebo pohár si odložím a využijem ho pri zaváraní ovocia z našej záhradky. Do obchodu si nosím svoju plátennú tašku, do ktorej si ukladám nákup.“
- Lucia G., Piešťany: „Odpad separujeme a učíme to aj naše deti. Oblečenie po deťoch posúvam mladším deťom, prípadne do charity. Do obchodu chodím s deťmi na bicykli, nákup nosíme v textilných taškách, prípadne v kartónoch. Z nich si deti robievajú hračky: autíčka, pokladničky, rámiky na fotky. Na odvápnenie nepoužívame chemické prostriedky, ale citrón, prípadne kyselinu citrónovú a ocot. Vyrábame si domáce sirupy proti kašľu: citrónový a cibuľový - odpad je bio a je rozložiteľný. Čaje nekupujeme, ale zbierame rôzne bylinky a sušíme ich - mám ich uložené v papierových vreckách. Zo starej palety sme si vyrobili záhradný stôl, ktorý nám v lete výborne poslúži na kreslenie či iné detské hry, tiež na kávičku s koláčikom. A naposledy som deťom zabalila zošity a knihy do ozdobných papierov a veľmi sa im to páčilo. Z farebnej kvetovanej sukne, ktorá už je dcére malá, som ušila gumičky do vlasov aj šaty pre bábiky. Ak už sa do domácnosti odpad v podobe vrecka či papiera dostane, snažíme sa ho maximálne využiť (napr.
- Marie G., Havaj: „V záhradke využívame miesto na kompost, máme za sebou aj prvé pokusy vysádzať kvety, ktoré odpudzujú škodce, aj nakupujem a vysádzam kvety užitočné pre včielky (dvojzub, slnečnice). Pri výskyte mravcov som používala ocot a majoránku. Pri voškách vývar zo zemiakov. Zásadná zmena nastala v používaní plátenných tašiek a vreciek na ovocie a zeleninu. Ďalšia (a moja obľúbená) činnosť je nákup v secondhandoch. Sú to krásne, pri deťoch málo nosené veci, často z kvalitných materiálov, ktoré ešte časom posunieme ďalej.
- Dagmar: „Bývame v dome s energetickým certifikátom A0. Jazdíme autami na LPG. Separujeme odpad, nepoužité lieky a po záruke vraciam späť do lekárne, máme kompostér na bioodpad. Mám 9 kg práčku - periem na naraz väčšie množstvo. Využívame energiu zo slnka - máme predohrev vody do práčky. Ja a aj deti pri umývaní sa zastavujeme vodu, aby pitná voda zbytočne nešla do kanalizácie. Pri zariadení domu sa snažíme používať prírodné materiály. Obmedzujeme nákup oblečenia, deti nosia oblečenie mladší po staršom. Zakúpili sme si čo najúspornejšie spotrebiče. Plánujem si spraviť kapsulový šatník.
- Michaela K., Nová Baňa: „Vymýšľame, hľadáme, varíme recepty s takými potravinami, aby už žiadne neskončili plesnivé, pokazené v koši.
- Blažena S., Úľany nad Žitavou: „Biologický odpad z kuchyne dávame do kompostu, ktorý potom použijeme ako hnojivo v záhrade. Biokvalita je u nás prvoradá.
- Kristína B., Kurima: „Keďže nám do rodiny pribudol nový človiečik, tým, samozrejme, pribudol aj odpad. Klasika, extrémne veľa plienok :).
- Marika V., Palín: „Nakupujeme v bezobalovom obchode, drogériu nám čapujú do vlastných nádob, chlieb a pečivo si kupujeme do vlastných ľanových vreciek a doma najčastejšie pijeme čaje či sirupovú vodu, aby sme si nenosili hory plastu. Mliečko si kupujeme v automate, ktoré tam denne vozia z neďalekého družstva. Keďže bývame na dedine, založili sme si kompostér a bioodpad premieňame na hnojivo pre našu záhradku.
- Ľudmila P.: „Všetok odpad separujeme, lebo v našej krásnej dedinke je raz mesačne zber separovaného odpadu. Na bioodpad máme kompost, ktorý následne využívame v záhradke. Keď už niečo kúpime v plaste (občas sa tomu nedá vyhnúť), tak sa snažíme použiť ho viackrát, potom ho dáme do odpadu. Papier sa tiež využije, máme vlastný kotol, takže ho spálime. Letáky z obchodov neberieme, všetko nájdeme na internete. Asi pred rokom som objavila odličovaciu rukavicu (tá je super).
- Daniela S., Bratislava: „Vodu si na cesty/výlety nosíme vo svojej fľaši, kávu si do auta nosím vo vlastnom termohrnčeku. Na kuchynský odpad využívame malý domáci kompostér.
- Elena K., Turčianske Teplice: „Desiaty si nosíme v boxoch a používame svoje fľašky na pitie. Oblečenie si často kupujeme v secondhande a to, čo nepotrebujeme, dávame na charitu.
- Katarína T., Piešťany: „V domácnosti používame čo najmenej chemikálii, je to nielen lacnejšie, ale i ekologickejšie. Nahrádzam ich octom, sódou bikarbónou, kyselinou citrónovou. Napr. Mojou záľubou je obnova starých vecí, ktoré mali skončiť na smetisku, no našli u nás svoje miesto.
- Anna P., Nemšová: „Nenakupujeme veľa oblečenia. Snažíme sa kupovať drevené alebo kvalitné hračky. Neplytváme zbytočne potravinami, tento rok sme si sadili aj v záhradke, kde máme aj vlastný kompost. Zvyšky z kávy, či už z presso stroja, alebo turka, sú výborným hnojivom. Šetríme aj vodou, na splachovanie využívame vodu zo studne, tá nám slúži aj na sprchovanie, polievanie a v lete sa napustí aj do bazéna.
- Simona V., Hlohovec: „Vyrábam si vlastnú aviváž. Kupujem sypané čaje do vlastných nádob. Do vysávača používam prateľné vrecko namiesto jednorazového a pod.
- Romana D., Žilina: „V prvom rade sme zmenili myslenie. Množstvo vecí z tých, ktoré my potrebujeme, niekto iný vlastní a nepotrebuje. Mám pocit, že so znižovaním odpadov prichádza aj vyššia kvalita. Množstvo vecí sme si začali vyrábať zo základných surovín sami doma. A kvalita sa týka aj vecí z druhej ruky. Razíme teóriu, že ak niečo už niekto dlhšie používal a stále je to v perfektnom stave, zrejme to pri správnej údržbe ešte dlho v perfektnom stave vydrží.
- Jaroslava Š., Bratislava: „V našej domácnosti sme toho zmenili v poslednom čase veľa, aby sme znížili množstvo odpadu: chodíme si čapovať mlieko, vyrábame vlastné jogurty, chodíme nakupovať vo veľkom do bezobalových obchodov (potraviny aj drogéria). Ušila som si odličovacie tampóny a miniutierky pre dieťa. V záhrade nepožívame žiadnu chémiu. Namočíme žihľavu s chlebom alebo kvasnicami, necháme vykvasiť, rozriedime ešte vodou a polejeme tým zeleninu napadnutú škodcami.