Článok sa zaoberá rôznymi témami, ktoré na prvý pohľad nemajú veľa spoločného: bizarné zjavenia náboženských motívov, škody spôsobené zverou na úrode zemiakov a zmeny v spoločenskej hodnote zvierat v kontexte slovenského práva.
Zemiakový Ježiš a sila viery
Ľudia nachádzajú náboženské motívy na neobvyklých miestach. Príkladom je príbeh 44-ročnej Nikki Halkerston zo Škótska, ktorá v obyčajnom zemiaku objavila tvár Ježiša Krista. Zemiak kúpila za 1,15 libry (cca 1,3 eura). Hoci podobné príbehy sú známe, sama Nikki bola týmto nálezom prekvapená. Zemiak, ktorý mohol byť potenciálnou cirkevnou relikviou, nakoniec zjedla. Tento príbeh ilustruje silu viery a schopnosť vidieť posvätné v bežných veciach.
Zver a škody na úrode: Problém slovenských hospodárov
V obci Horný Hričov sa hospodári stretávajú s problémom škôd na úrode, ktoré spôsobuje divá zver. Eduard Králik, ktorý tu so ženou pestuje zeleninu a zemiaky, sa sťažuje na jelene a srny, ktoré ničia úrodu. Zver vyhrabáva zemiaky a zeleninu, čím spôsobuje značné škody. Miestni hospodári skúšali rôzne metódy na odplašenie zveri, no bez úspechu. Na druhom konci dediny majú podobný problém s diviakmi. Obyvatelia sa obrátili na Obvodný lesný úrad v Žiline, ale ten im nevedel pomôcť. Riešením je kontakt s miestnym poľovníckym združením, ktoré môže zintenzívniť lov a povoliť odstrel mimo kvóty. Príčinou tohto problému je zmena obhospodarovania pôdy a strata plachosti zveri.
Riešenie problému so škodami spôsobenými zverou
Vedúci Slovenskej poľovníckej komory (SPK) pre okresy Žilina a Bytča, Peter Marčulinec, zdôrazňuje, že prvoradý je kontakt s miestnym poľovníckym združením. Štátna správa ani obecná samospráva nemajú v tejto veci kompetencie. Poľovnícke združenie môže zintenzívniť lov alebo ho vykonávať v lokalitách, kde vznikajú škody. Ak obyvateľom vznikajú neprimerané škody, riešením je navýšenie plánu odstrel zveri a povolenie odstrel mimo kvóty. Dôležité je, aby zver pocítila tlak lovu a zmenila stanovištia.
Príčiny straty plachosti zveri
Peter H. vysvetľuje, že v minulosti bola zver rozptýlená, pretože veľké poľnohospodárske agropozemky boli rovnomerne obrábané. Dnes je ich drvivá časť obrábaná iba formou trávnatého porastu. Ak sú v blízkosti pozemky, ktoré si obhospodarujú občania pre samozásobovanie, majú smolu. Ďalším faktorom je strata plachosti zveri, spôsobená množstvom bicyklov a motorových prostriedkov jazdiacich po lesoch a poľných cestách. Zver si zvykla na hluk a prestala sa báť človeka.
Prečítajte si tiež: Ako zemiaky ovplyvňujú život divých zvierat
Zmeny v trestnom zákone a spoločenská hodnota zvierat
Plánované zmeny v Trestnom zákone ovplyvnia aj trestné činy proti životnému prostrediu. Podľa pripravovanej novely o trestný čin pôjde vtedy, keď bude škoda väčšia ako 35-tisíc eur. Dosluhujúci šéf inšpekcie životného prostredia (SIŽP) upozornil, že pri porušovaní ochrany rastlín a živočíchov sa hranica pri trestnom čine posunie z 2 660 eur na 35-tisíc eur. To znamená, že ak niekto uloví vlka, ktorého spoločenská hodnota je tritisíc eur, tak stále nepôjde o trestný čin, aj keď ich ulovil desať. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) upozorňuje, že Trestný zákon nehovorí o hodnote zvierat. Uvádza ich vyhláška rezortu životného prostredia, ktorá sa teraz nemení. Taraba pripustil, že spoločenské hodnoty zvierat nie sú adekvátne nastavené a plánujú ich prehodnotiť. Európska komisia vyzvala Slovensko, aby účinne zakročilo proti medveďom v intravilánoch miest a obcí.
Obavy ochranárov a stanovisko poľovníckej komory
Ochranári sa obávajú, že prekvalifikovanie trestného činu na priestupok umožní loviť chránené živočíchy vo väčšom. Slovenská poľovnícka komora (SPK) zdôrazňuje, že poľovníci si uvedomujú hodnotu chránených živočíchov.
Stravovanie starých Slovanov: Zemiaky ako súčasť jedálnička
Starí Slovania sa živili prevažne rastlinnou stravou. Mäso jedli zriedkavo a uprednostňovali voľne žijúce zvieratá. Verili, že konzumácia mučených zvierat človeka oslabuje. Jednou z najdôležitejších častí potravy boli obilniny (raž, pšenica, proso, ovos, pohánka a pšeno). Častou zložkou stravy boli cestoviny (halušky, šúľance, rezance, knedle). K veľmi dôležitým potravinám patrili strukoviny (bôb, fazuľa, šošovica, cícer a slovjenka). Po prieniku zemiakov na naše územie sa začali používať v mnohých podobách. Ovocie sa zbieralo väčšinou divo rastúce. Na mastenie, liečenie, svietenie a iné účely sa používali rastlinné oleje. Zo zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). Na uskladnenie boli vhodné obilniny, strukoviny, sušené ovocie, údené a sušené mäso. Počas celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Okrem medoviny Sloveni pili aj nekvasené pivo. Dôležitým nápojom bolo mlieko (často kyslé). Medzi typické slovanské koreniny patrí rasca, cesnak, cibuľa, majorán, kôpor, pamajorán, chren, petržlen, bazalka, rozmarín, materina dúška, a huby rôznych druhov.
Úcta Slovanov k zvieratám
Slovania vedeli, že zvieratá sú vnímavé a v mnohých smeroch i viac ako ľudia. Boli si vedomí toho, že sú to mysliace bytosti, aj keď myslia ináč ako ľudia. Pokladali ich za tvory hodné porozumenia, dokonca sa od nich mnohé veci učili. Naši predkovia chovali domáce zvieratá zásadne voľne, nie v klietkach alebo chlievoch. Bolo im jasné, že mäso z uväznených, umučených a týraných zvierat by bolo bez zdravej vyváženej životnej sily. Keď už mali Sloveni zabiť nejaké divé zviera, tak si vybrali najslabšieho jedinca zo stáda. Ich úcta k prírode im nedovoľovala narúšať prirodzený výber prírody. Každé zviera je v prírode dôležité, má tam svoj význam a preto je neprípustné ich vraždenie iba z rozmaru. Niektoré druhy zvierat boli viac uctievané.
Prečítajte si tiež: Výber najzdravšieho mäsa
Prečítajte si tiež: Sprievodca ovocím pri chudnutí