Mnohí ľudia preferujú konzumáciu lokálnych plodín, zatiaľ čo exotické ovocie je pre nich menej známe. Niektorí si ho nekúpia, pretože nevedia, ako ho správne jesť, iných odradí vyššia cena. Našťastie, postupné otepľovanie podnebia nám dovoľuje byť trochu odvážnymi a urobiť si divokú oázu či príjemnú cudzokrajnú atmosféru priamo v našej záhrade. Dnes sme v našich záhradách, skleníkoch, na terasách či dokonca aj balkónoch schopní vypestovať si rôzne druhy exotických rastlín pri dodržaní správnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy tropického ovocia a rastlín, ktoré je možné pestovať v strednej Európe, a na ich nutričné hodnoty.
Exotická záhrada v strednej Európe? Prečo nie?
Možno ste si mysleli, že takéto ovocie potrebuje tropické podnebie, ale pravda je iná. Ak máte radi rastliny a pri návšteve botanickej záhrady sa neviete nabažiť krásou exotických kvetov, pichľavých kaktusov a vysokých paliem, potom ste na správnom mieste. Mnohé menej známe druhy, ako napríklad mišpuľa, arónia či banánovník severu (pawpaw), si hravo poradia aj s našimi podmienkami. Postupné otepľovanie podnebia nám dovoľuje byť trochu odvážnymi a urobiť si divokú oázu či príjemnú cudzokrajnú atmosféru priamo v našej záhrade.
Netradičné ovocie nie je len o exotických chutiach, ale aj o výživovej hodnote a originalite. Zatiaľ čo jablone a slivky nájdete v každej druhej záhrade, prečo si nevyskúšať niečo nové? Navyše, niektoré z týchto druhov sú mimoriadne nenáročné a odolné voči škodcom, čo znamená menej práce a viac radosti z pestovania.
Pestovanie netradičných druhov ovocia prináša do záhrady nielen rozmanitosť, ale aj množstvo praktických výhod. Ak hľadáte nové chute, odolnejšie rastliny a možnosť byť viac sebestačný, potom je pestovanie menej známych druhov ovocia ideálnou voľbou.
Výhody pestovania netradičného ovocia
Jednou z hlavných výhod je originalita - mnohé menej známe druhy ovocia dodajú záhrade jedinečnosť a zaujmú nielen návštevníkov, ale aj vás samotných. Predstavte si, že namiesto bežných jabĺk a hrušiek si môžete dopestovať napríklad pawpaw s chuťou tropického ovocia alebo mišpuľu, ktorú bežne v obchodoch nekúpite. Tieto ovocné druhy nielen oživia vašu záhradu, ale tiež vám umožnia experimentovať s novými chuťami a receptami.
Prečítajte si tiež: Výber najzdravšieho mäsa
Mnohé netradičné ovocné druhy sú tiež odolnejšie voči škodcom a chorobám než tradičné ovocné stromy. Napríklad arónia je mimoriadne nenáročná a prakticky nepotrebuje chemickú ochranu. Podobne aj muchovník alebo hurmikaki dokážu dobre odolávať nepriaznivým podmienkam, čím znižujú potrebu používania pesticídov a intenzívnej starostlivosti. To znamená menej práce a ekologickejší prístup k pestovaniu.
Ďalším veľkým plusom je vyšší obsah živín. Netradičné druhy ovocia často obsahujú viac antioxidantov, vitamínov a minerálov ako bežne pestované plody. Arónia patrí medzi najsilnejšie prírodné antioxidanty, muchovník má vysoký obsah železa a goji bobule sú známe svojimi účinkami na imunitný systém. Pestovaním týchto druhov si môžete zabezpečiť prístup k výživným plodom, ktoré podporujú zdravie a vitalitu.
Bežne dostupné exotické ovocie, ako sú hurmikaki či goji bobule, je v obchodoch často drahé a dovážané z veľkých vzdialeností. Dopestovaním vlastných plodov môžete ušetriť peniaze a mať istotu, že vaše ovocie neobsahuje škodlivé chemické látky používané pri hromadnom pestovaní.
Palmy a iné exotické rastliny v strednej Európe
Chcete mať vo svojej záhradke, pri bazéne, na terase, v reštaurácii alebo v hoteli exotiku? Palma - kráľovná rastlín + vzácny cykas + olivovník = "Zelené klenoty".
Mrazuvzdorné palmy
Palmička nízka (detská dlaň): Rastie v zhlukoch v počte 3 a viac kmeňov. V našich podmienkach výška 3-3,5m, mrazuvzdorná do -8°/-14°C.
Prečítajte si tiež: Sprievodca ovocím pri chudnutí
Palmy Trachycarpus: Zaraďujú sa medzi palmy s najvyššou mrazuvzdornou odolnosťou až do -18°C, palmy majú vláknitý kmeň - konopné vlákno, ktorý im umožňuje prežiť i tuhé zimy.
Palma Jubaea Čilska (hov. Čilská vínna palma): Odolná do -12/-14°C, pomalý rast, hrubý kmeň až do 130cm - ako betónový stľp. Dorastá až do 25m. Vzácny druh - takmer vyhynul.
Sabal (kategória): Bermudana, Texensis, Minor, Palmetto, Mexicana a ďalšie sa radia medzi mrazuvzdorné palmy s odolnosťou od -6 až do -20°C.
Palma Trithrinax Campestris: Radí sa medzi palmy s vysokou odolnosťou voči mrazom (-9°/-15°C). Má krátke zelenosivasté, veľmi tuhé odolné listy, dorastá cca do výšky 6m.
Palmy vyžadujúce miernejšie podmienky
Palma Phoenix Canariensis (hov. ďatlovník kanársky): Typická palma so zavalitým kmeňom, šírka 70-90cm, výška do 20m. Odolnosť voči mrazu -5°/-10°C. Plody - ďatle. Okrasná rastlina.
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách
Palma Washingtonia Robusta (hov. palma mexická): Rýchlorastúca okrasná palma, môže dorastá do 25-30m a dožíva sa i viac ako 500 rokov. Odolnosť -5°/-10°C.
Palma Washingtonia Filifera (hov. palma kalifornská): Mohutná okrasná palma, dorastá do 3-6m max.15-20-25m. Široký (1m) a nižší kmeň. Odolnosť voči mrazu -6°/-12°C.
Palma Butia Capitata (Odorata) (hov. želé palma tiež vínna palma): Má typicky prehnuté zelenomodré až zelené listy dlhé až 2,5m, dorastá do 4-6m výnim. 10m. Oranžové plody - na výrobu džemu a vína. Odolnosť -5°/-12°C, listy.
Roystonea Regia - (Cuban Royal Palm): Je prekrásna tropická kráľovská palma pochádzajúca zo strednej Ameriky. Je odolná teplotám -1°/-3°C dobre zakorenená až do -5°C.
Ostatné exotické rastliny
Brahea Armata (hov. mexická modrá palma): Krásna široká okrasná palma, v domácom prostredí výška 15m. Má krásne dlhé kvety visiace až do 5m, striebro modré listy s rozpätím 2m.
Bismarckia Nobilis (z lat. veľkolepá- ušľachtilá): Krásna a impozantná, mohutná okrasná palma so striebro. vejárovitými listami o priem. až 3m. Pomaly rastúca do výšky 12m výnim. až 25m.
Livistona (rod): Palmy do ktorých sa zahrňuje niekoľko desiatok druhov. Medzi najznámejšie patria - Livistona Chinensis, Decora, Rotundifolia, Humilis, Nitida, Speciosa a ďalšie.
Nolina Recurvata - ľudovo "Slonia noha": Okrasná tropická púštna rastlina s hrubou spodnou byľou - kaudexom - pre hromadenie vody v období sucha.
Olivovníky: Sú veľmi cenné rastliny určené pre okrasné i úžitkové pestovanie pre plody - olivy. Olivovník vnímame s rešpektom ako exotickú rastlinu, ktorá sa dožíva vysokého veku. To je dôvod, že najmä dekoratívne bonsaje nás dokážu dôstojne reprezentovať a dodať našej prevádzke i domovu zhodnotenie a náležitý kredit.
Bánánovníky: Sú veľké rýchlorastúce byliny, ktoré dosahujú pomerne veľkú výšku a rastú na nich jedlé i nejedlé plody.
Yuccy: Sú exotické stromové rastliny pre interiér i exteriér. Dorastajú do výšok až niekoľko metrov s vysokou odolnosťou voči mrazu (-10 až -35°C).
Dasyliriony - (trávovníky): Sú suchomilné rastliny podobné yucce pochádzajúce zo strednej Ameriky s vysokou odolnosťou voči mrazom.
Kaktusy, sukulenty: Suchomilné rastliny v širokom rozsahu teplotnej odolnosti.
Cykas Japonský: Najobľubenejší vzácny druh cykasu pre pestovateľov i zberateľov. Chránená a veľmi cenná rastlina, ktorá dosahuje vek až 1100 rokov a jej existencia siaha do histórie až 280 mil. rokov z čias dinosaurov.
Mexický cykas (hovor. Dion Edule - (dvojvaječný gaštan): Je pôvodom z Mexika z obdobia dinosaurov. Od ostatných dionov sa líši tým, že na okraji letákov mu chýbajú tŕne.
Druhy netradičného ovocia vhodné pre naše podmienky
Mišpuľa (Mespilus germanica): Starodávne ovocie, ktoré kedysi nechýbalo v žiadnej vidieckej záhrade. Jej drobné hnedé plody majú po prezretí jemnú, sladkastú chuť pripomínajúcu jablkový kompót s nádychom karamelu. Konzumujú sa až po prvých mrazoch alebo po odležaní, keď zmäknú a ich dužina sa stane kašovitou. Pestovanie mišpule je mimoriadne jednoduché, pretože je odolná voči mrazom a nenáročná na pôdu. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach, kde môže dorásť do menšieho stromu alebo rozložitého kra.
Arónia čierna: Známa svojimi tmavými bobuľami s vysokým obsahom antioxidantov a vitamínu C. Jej plody majú trpkastú chuť, no po prvých mrazoch sa stávajú jemnejšími a sladšími. Arónia je mimoriadne odolná rastlina, ktorá dobre znáša chlad, sucho aj menej kvalitnú pôdu. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach, kde bohato rodí bez potreby chemickej ochrany. Plody sa často využívajú na výrobu štiav, džemov alebo sa sušia na čaj.
Muchovník (Amelanchier): Nazývaný aj aljašská čučoriedka, je odolný ovocný ker, ktorý si získava čoraz väčšiu popularitu. Jeho malé fialové bobule sú sladké, šťavnaté a chuťou pripomínajú čučoriedky s jemným mandľovým podtónom. Najlepšie sa mu darí na slnečných miestach, kde môže dorásť do výšky až troch metrov a každoročne prináša bohatú úrodu. Plody sú bohaté na vitamín C, železo a vlákninu, podporujú zdravie srdca a posilňujú imunitný systém.
Pawpaw (Asimina triloba): Známy aj ako banánovník severu, je ovocie, ktoré pripomína kombináciu banánu, manga a vanilky. Napriek tomu, že pôsobí exoticky, je mrazuvzdorný a dobre sa prispôsobí našim podmienkam. Rastie ako menší strom s veľkými listami a na jeseň prináša oválne zelenožlté plody, ktoré sú mäkké a krémové. Najlepšie sa mu darí v miernom polotieni, chránenom pred silným vetrom. Pawpaw obsahuje množstvo vitamínov A a C.
Figovník: Sladké figy aj bez opelenia. Niektoré druhy figovníka boli vyšľachtené pre pestovanie v podmienkach strednej Európy. Sú odolné voči nepriaznivému počasiu, studeným mrazom a dokonca i rodia bez opelenia. Môže sa vám dokonca stať, že váš 30-centimetrový figovník bude po dvoch rokoch posiaty guľatými a dužinatými plodmi. Môžete ich priamo konzumovať alebo použiť do koláča či pripraviť z neho výborný džem na zimné večery. Niektoré figovníky sú vhodné i na pestovanie v črepníkoch. Rastline sa bude dariť všade tam, kde aj vínnej réve. V severnejších oblastiach je vhodné niektoré druhy na zimu prikryť.
Kivi: Popínavá rastlina plná vitamínu C. Najvhodnejší pre podmienky našej oblasti je druh Actinidia arguta a jej odrody. Rastlina potrebuje oporu a ideálne bude, keď ju umiestnite buď pri stenu, alebo iné kryté miesto. Ak sa rozhodnete pestovať kivi, nezabudnite si zaobstarať samčiu i samičiu rastlinu kvôli oplodneniu. Kivi je otužilé, na zimu ho stačí chrániť kartónom, bublinkovou fóliou, pravidelne zalievať a v období vegetácie prihnojiť. Keďže kivi netrpí žiadnymi chorobami a ani nemá žiadnych škodcov, postačí hnojiť kompostom alebo slepačím trusom. Plody kivi sú šťavnaté, chutné a vydržia až do prvých mrazov. Sú však podstatne menšie ako kivi kupované v obchodoch, ale na kvalite a chuti im to neuberá.
Mandľa sladkoplodá: Prvé kvety jari. Ak sa rozhodnete pre tento strom, pri nákupe si dajte pozor a zaobstarajte si jej sladkú odrodu s názvom dulcis a nie amaru, ktorá má veľmi horkasté plody obsahujúce alkaloid amygdalín, ktorý je toxický. Treba si kúpiť samčiu i samičiu rastlinu kvôli opeľovaniu. Ak však máte v záhrade broskyňu, tak i tá môže poslúžiť ako alternatíva. Mandľa pomerne rýchlo rastie, preto je treba jej korunu pravidelne pristrihávať. Každé dva roky je vhodné odrezať najstaršie konáre a najdlhšie skrátiť.
Čínske datle (jujube): Sladké plody a neobyčajné listy. Stromy datlí jujube, sa pestujú v subtropických oblastiach Ázie, Ameriky a Afriky, ale dokážeme si ich vypestovať aj u nás. Rastlina údajne odolá mrazom až do -25 stupňov bez ochrany. Najlepšie im vyhovuje teplejšie a záveterné stanovisko pri múre domu. Jednotlivé druhy datlí sa líšia v množstve a v období dozrievania plodov. Zvláštnosťou rastliny je, že po požutí jej listov, človek na nejaký čas prestane cítiť sladkú chuť. Listy obsahujú látku, ktorá na chvíľu paralyzuje bunky vnímajúce sladkosť.
Tomel (Diospyros kaki / hurmikaki): Strom s atraktívnymi oranžovými plodmi. Odrody ako 'Rojo Brillante' či 'Jiro' sú vhodné aj do mierneho pásma. Potrebujú slnečné stanovište.
Goji - kustovnica čínska (Lycium barbarum): Nízky ker, ktorého plody sa považujú za superpotravinu. Nenáročná na pestovanie a odolná voči mrazu.
Detailnejší pohľad na niektoré druhy exotického ovocia
Ananás: Kráľ tropického ovocia
Ananás pochádza z tropickej Ameriky a Západoindických ostrovov. Za jeho objav vďačíme Krištofovi Kolumbusovi, ktorý ho prvýkrát spoznal na ostrove Guadeloupe. Ananás sa rýchlo stal vyhľadávaným ovocím v Európe a jeho pestovanie sa rozšírilo do rôznych tropických oblastí sveta. Medzi hlavných producentov patria Havajské ostrovy, Brazília, Mexiko, Malajzia, Azory, Taiwan, Ghana, Kongo a ostrovy Západnej Indie. Na Slovensko sa ananásy dovážajú predovšetkým z Kuby.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity ananásu
Mnohí poznajú ananás v kompótovej podobe, avšak konzumácia čerstvého ananásu je oveľa prospešnejšia. Konzervovaním sa ničí enzým bromelain, ktorý pomáha pri trávení bielkovín. Bromelain sa využíva aj v systémovej enzymoterapii pri liečbe tráviacich problémov, srdcových chorôb a trombózy, pretože rozpúšťa krvné zrazeniny. Zvyšuje účinnosť antibiotík a pôsobí protizápalovo.
Ananás je vhodný na udržiavanie štíhlej línie vďaka množstvu vlákniny a nízkemu obsahu kalórií. Domorodé obyvateľstvo využívalo ananásovú šťavu na kloktanie pri zapálenom hrdle, tráviacich problémoch, liečbe artritídy a bronchitídy. Ananás pôsobí na organizmus očistne, preto je vhodný ako súčasť očistných kúr.
Hoci ananás oproti iným druhom ovocia obsahuje menej vitamínov a minerálov, je plný živín, antioxidantov a enzýmov, ktoré bojujú proti zápalom a chorobám. Podporuje trávenie, posilňuje imunitu a urýchľuje obnovu po chirurgickom zákroku. Bromelín, ktorý ananás obsahuje, je kombináciou troch proteolytických enzýmov: bromelínu, ananázy a extranázy. Ananás nám teda môže účinne pomôcť nutrične využiť bielkoviny v organizme. Pôsobí proti zrážaniu krvi, a tým zlepšuje prekrvenie organizmu. Znižuje svalové napätie a pôsobí proti lokálnym svalovým kŕčom. Bromelín preniká aj cez pokožku.
Ako vybrať a konzumovať ananás
V obchode by sme mali siahnuť len po zrelých plodoch. Spoznáme ich podľa toho, že tvrdé odstávajúce šupinky sa dajú ľahko odtrhnúť. Koža by mala byť žiarivá žltá bez bielych alebo hnedých oblastí. Vôňa ananásu by mala byť sladká, ale ak je príliš sladká a má takmer náznak alkoholu, potom je prezretý. Zrelé ovocie bude mať tlmený, pevný zvuk. Ananás je citlivé ovocie a nesmieme ho skladovať na priveľmi chladnom mieste.
Čerstvý ananás nakrájame na kolieska hrubé ako prst a až potom ostrúhame. Konzumujeme ho nožíkom na ovocie a dezertnou vidličkou, drevitý hlúb nejeme. Ak chceme ananás pekne naservírovať, môžeme ho rozdeliť pozdĺžne na štvrtiny a drevitý hlúb vykrojiť. Ananás môžeme použiť i do šalátov, môžeme z neho uvariť želé alebo marmeládu, kúsky ananásu dotvárajú mnohé sladkokyslé zeleninové jedlá.
Dračie ovocie (Pitaya): Exotický klenot s mnohými benefitmi
Dračie ovocie, známe tiež ako pitaya, pitahaya či pitája, je exotické ovocie, ktoré si získava stále väčšiu popularitu vďaka svojmu unikátnemu vzhľadu a mnohým zdravotným benefitom. Pochádza z kaktusu rodu Hylocereus, ktorý je rozšírený najmä v oblastiach Strednej a Južnej Ameriky.
Druhy a chuťové vlastnosti
Existujú tri hlavné druhy dračieho ovocia: červené s bielou dužinou, červené s červenou dužinou a žlté s bielou dužinou. Každý druh má svoje špecifické chuťové vlastnosti a vzhľad. Červené s bielou dužinou je najbežnejšie a jeho chuť je často popisovaná ako mierne sladká s osviežujúcim nádychom.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity
Dračie ovocie je bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré podporujú celkové zdravie. Obsahuje vitamín C, B1, B2, B3 a tiež minerály ako železo, vápnik a fosfor. Vysoký obsah vlákniny napomáha zdravému tráveniu a predchádza zápche. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C posilňuje imunitný systém a pomáha telu bojovať s infekciami. Obsahuje omega-3 a omega-9 mastné kyseliny, ktoré znižujú hladinu cholesterolu a podporujú zdravie srdca. Nízky obsah kalórií z neho robí ideálnu súčasť diétnych jedálničkov.
Ako jesť a využiť dračie ovocie
Dračie ovocie sa jednoducho konzumuje. Najprv ovocie dôkladne umyte, aby ste odstránili prípadné nečistoty z jeho povrchu. Potom ovocie rozkrojte napoly pozdĺžne. Dužinu môžete nakrájať na kocky a pridať do ovocných šalátov, smoothie alebo ako ozdobu na torty a iné dezerty.
Pre lahodné smoothie bowl rozmixujte dračie ovocie s banánom a kokosovým mliekom. Túto zmes môžete ozdobiť čerstvým ovocím, granolou a semienkami. Dračie ovocie sa dá tiež variť s cukrom a citrónovou šťavou, kým nezískate konzistenciu džemu. Osviežujúci nápoj z dračieho ovocia je možné pripraviť rozmixovaním dračieho ovocia s vodou, citrónovou šťavou a troškou medu.